Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410010573
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6410010573.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. novembra 2019 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
o odvolaní obžalovaného F. F. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/147/2010
zo dňa 10.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. F. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 20.12.2007, v čase asi o 17,16 hod., viedol po ceste I/50 (Ulica Q. v I. Z. O.) v ľavom jazdnom pruhu
sanitné vozidlo zn. F. B. Q. T. ev. č. A. XXX M., v smere I. Z. O. - O. s použitím zvláštnych výstražných

znamení tým spôsobom, že v km 210, 84 križovatke s ulicou M. C. a výjazdu od obchodného domu E. a
X. prechádzal križovatku na signál červená, pričom nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu zn.
L. E., ev. č. I. XXX T., ktorý vchádzalo do križovatky z jeho pohľadu z pravej strany od obchodného domu
E. na signál zelená, pričom vodič vozidla L. E. F. E., nar. XX.XX.XXXX, vzájomnej zrážke nedokázal
zabrániť a pri nehode utrpel zranenia - ťažký otras mozgu, roztrhnutie sleziny, zlomeninu ľavej strany
rebier IX. - XII. s posunom, pomliaždenie pľúc vľavo, zlomeninu krížovej kosti vľavo a zlomeninu oboch

ramien lonovej kosti vpravo, ktoré si podľa vyjadrenia znalca vyžiadali dobu nevyhnutného liečenia a
práceneschopnosti od 20.12.2007 do 01.04.2008 a jeho spolujazdkyňa M. L., nar. XX.XX.XXXX, utrpela
zranenia - pomliaždenie driekovej chrbtice a driekových svalov vľavo a natiahnutie priečnych brušných
svalov, ktoré si vyžiadali dobu liečenia od 21.12.2007 do 27.12.2007.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 2 Tr. zák. k

peňažnému trestu vo výmere 500,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených F. E., M. L., Falck Záchranná a.s., Košice ul. Bačíkova č.
7, IČO : 35900130, Sociálnu poisťovňu, pobočka Žiar nad Hronom, UNION zdravotnú poisťovňu a.s.,
Bratislava a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Bratislava, odkázal s ich nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V
písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje do viny a trestu. Zotrval na
svojej obhajobe, že je nevinný a skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa nedopustil. Dopravnú
nehodu podľa neho zapríčinil poškodený E.. Poukazuje na to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle

znalecké dokazovanie. Vzhľadom na rozpory medzi znaleckými posudkami bolo pristúpené k pribratiu
Ústavu súdneho inžinierstva Žilina. Rozpory boli aj vo svedeckých výpovediach, najmä čo sa týkazapnutia zvukového a svetelného výstražného zariadenia a tiež aké svietilo svetlo na semafore pri
vjazde sanitného vozidla do križovatky. V zmysle posledného znaleckého posudku z Ústavu súdneho
inžinierstva Žilina nie je možné jednoznačne ustáliť, aké svetlo svietilo na semafore, keď do križovatky

vchádzala sanitka. Z posudku je tiež zrejmé, že on, ako vodič sanitky zvolenou technikou jazdy sa
spoliehal na to, že ostatní účastníci cestnej premávky majú dosť času na rozpoznanie výstražných
znamení. K tomu prispôsobil aj rýchlosť vozidla. Z ostatného znaleckého posudku vyplýva, že príčinou
vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy poškodeného a nesprávna technika
jazdy jeho, ako vodiča sanitky. Znalec považoval za chybné zo strany poškodeného, že nesprávne

vyhodnotil dopravnú situáciu pred rozjazdom, v dôsledku čoho nedal prednosť sanitke so zapnutým
výstražným znamením a spôsobil kolíznu situáciu. Poškodený mal podľa posudku technickú možnosť
počuťavidieťvýstražnéznameniaamoholkonaťtak,abyumožnilprejazdsanitky.Akpoškodenýnapriek
tomu vošiel do križovatky, tak sa zrejme dostatočne nevenoval dopravnej situácii. Odvolateľ dáva do
pozornosti, že ostatné motorové vozidlá mu umožnili prejazd. Podľa názoru obžalovaného na spôsob
reagovania poškodeného mali vplyv aj omamné látky zistené u poškodeného počas hospitalizácie, hoci

nebolo preukázané, že tieto požil tesne pred jazdou. Navrhol, aby bol spod obžaloby oslobodený s
poukazom na ustanovenie § 285 písm. c) Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné.

Na úvod je potrebné uviesť, že danej trestnej veci bola venovaná náležitá pozornosť, či už zo strany
orgánov prípravného konania, keďže od začatia trestného konania až do podania obžaloby uplynula
doba 3 rokov. Okresnému súdu bola obžaloba doručená v apríli 2010, čiže konanie pred súdom trvalo

9 rokov.

Okresný súd vzhľadom na komplikovanosť dopravnej nehody vykonal rozsiahle dokazovanie, keď
napokon do trestného konania pribral Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ako najvyššiu
autoritu v danej problematike.

Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a
podľa názoru krajského súdu dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym.
Je potrebné uviesť, že obžalovaný od počiatku trestného stíhania uvádzal, že podľa jeho názoru nebol
tým, kto spôsobil dopravnú nehodu. Bol vodičom sanitného vozidla, ktoré bolo vyslané na rýchly zásah

a od počiatku mal zapnuté výstražné svetelné i zvukové znamenia. Premával po ulici Q. smerom na O.,
keď prichádzal do križovatky, premával v ľavom jazdnom pruhu. V pravom jazdnom pruhu zastalo pred
križovatkou podľa neho väčšie dodávkové vozidlo, na semafore svietilo oranžové svetlo, keď vchádzal
do križovatky. Ešte pred vjazdom do križovatky na pravej príjazdovej ceste zbadal stáť auto riadené
poškodeným. Pred križovatkou zaradil vyšší rýchlostný stupeň, pretože predpokladal, že križovatka je

voľná. Vozidlo riadené poškodeným zbadal, keď minul dodávkové vozidlo stojace v pravom jazdnom
pruhu, pričom keď videl, že vchádza do križovatky aj poškodený, urobil manéver doprava. V strete s
vozidlom poškodeného už nevedel zabrániť.

Poškodený F. E. sa na okolnosti dopravnej nehody vôbec nepamätá, keďže sa prebral až v nemocnici.

Spolujazdkyňa poškodeného M. L. uvádzala, že nevidela po hlavnej komunikácii prechádzať vozidlo
s výstražnými znameniami, ani ho nepočula. Poškodený sa s vozidlom pohol, keď sa na semafore
rozsvietilo zelené svetlo. Za križovatkou mienili odbočiť doľava na ulicu Q., no v strede križovatky pocítila
náraz. Potvrdila, že po ich ľavej strane stálo väčšie vozidlo s červeným návesom.

Svedkyne F.. A. a L., ktoré tvorili osádku sanitného vozidla potvrdili, že obžalovaný mal od počiatku
výjazdu zapnuté výstražné znamenia, keď sa približovali ku križovatke ulíc Q. a M. C., v pravom jazdnom
pruhu registrovali väčšie nákladné auto. Predtým v smere od E. na ulici M. C. zbadali stojace osobné
motorové vozidlo. Cez križovatku prechádzali, keď naskočila oranžová a osobné motorové vozidlo
riadené poškodeným im vošlo do dráhy. Aj svedok T. U., ktorý išiel po chodníku ulice M. C. registroval,

že po ulici Q. premáva vozidlo so zapnutými výstražnými znameniami. Svedkyňa O. stála na ulici Q.
a registrovala výstražné znamenia. Potvrdila aj prítomnosť väčšieho vozidla v ľavom jazdnom pruhu
v smere pohybu sanitného motorového vozidla. Aj svedkovia nachádzajúci sa na ulici M. C. K. a A.
registrovali sanitné vozidlo premávajúce po hlavnej ceste smerom na O. so zapnutými výstražnýmiznameniami. Ďalší svedok O. prechádzajúci po ulici M. C. zaregistroval na ulici Q. sanitné motorové
vozidlo so zapnutými svetelnými majákmi, zvukové výstražné znamenia nepočul. Jednoznačne potvrdil,
že vozidlo riadené poškodeným vošlo do križovatky po tom, čo sa na semafore rozsvietilo zelené svetlo.

Je ale potrebné uviesť, že títo svedkovia, až na osádku sanitky, boli chodci a vnímali výstražné znamenia
inak ako vodiči nachádzajúci sa v motorovom vozidle.

V danej trestnej boli vypracované celkovo 4 znalecké posudky znalcov a ústavov z oblasti dopravy.
Dva znalecké posudky, ktoré boli vypracované jednak D.. C. a znaleckou organizáciou Znalex, s.r.o.,

videli ako technickú príčinu dopravnej nehody pohyb sanitného vozidla riadeného obžalovaným, ktorý
sa pohyboval na križovatke na svetelný signál červená a nedbal na potrebnú opatrnosť vzhľadom
na oblasť zakrytého výhľadu tvorenú nákladným motorovým vozidlom v ľavom jazdnom pruhu. Podľa
znaleckého posudku organizácie Znalex, s.r.o., pri pohľade vľavo cez bočné sklo z vozidla riadeným
poškodeným bolo viditeľné svetelné výstražné znamenie na 80 metrov. Pri zatvorených oknách vo
vozidle poškodeného nebolo možné rozlíšiť smer prichádzajúceho vozidla so zvukovým výstražným

znamením. Podľa tejto organizácie vodič - poškodený pravdepodobne sledoval svetelné signalizačné
zariadenie. Sanitné vozidlo mohol zaregistrovať iba ak by sledoval situáciu pred križovatkou bočným
sklom vodiča. Ak malo sanitné vozidlo zapnuté zvukové výstražné znamenia, toto vodič poškodený
nemusel jednoznačne rozpoznať z ktorej strany prichádza, vzhľadom na okolitú zástavbu.
Naopak podľa znaleckého posudku L. V. technika jazdy poškodeného nebola správna a on zapríčinil

dopravnú nehodu, keďže je povinný dávať prednosť vozidlám s právom prednosti v jazde, ktorým je
povinný umožniť bezpečný a plynulý prechod.

Znalecký ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity ustálil, že obžalovaný viedol sanitné motorové
vozidlo do križovatky rýchlosťou 70 - 74 km/h. Keď vodič sanitného vozidla prichádzal ku križovatke,

skončilo zelené svetlo. Ak vodič poškodený vchádzal do križovatky na zelený signál, tak na semafore
obžalovaného muselo svietiť červené svetlo. Vodič sanitného motorového vozidla - obžalovaný zvolenou
technikou jazdy nemohol vedieť, či ostatní účastníci cestnej premávky včas a správne rozpoznajú a
prispôsobia jazdu skutočnosti, že cez križovatku riadenú svetelnou signalizáciou sa bude pohybovať
na žltý resp. červený svetelný signál vozidlo s právom prednosti v jazde. Keby bol prispôsobil rýchlosť

vozidla tejto situácii, mohol odvrátiť zrážku pri rýchlosti 47 - 55 km/h. Keby obžalovaný začal akcelerovať
v okamihu, keď sa presvedčil o situácii na vedľajšej ceste, prípadne na prechode pre chodcov, mohol
nehode zabrániť. Keďže vodičovi sanitného vozidla svietilo na semafore oranžové alebo červené svetlo,
mohol vedieť, že vozidlo z vedľajšej cesty môže mať začínajúci svetelný signál. Zo skutočnosti, že vodič
sanitnéhovozidla-obžalovanývidelstáťvozidlopoškodeného,nemoholusudzovať,ževodičpoškodený

prispôsobil svoju techniku jazdy tomu, že je potrebné dať prednosť v jazde sanitnému vozidlu.

Na druhej strane v čase, kedy začínal poškodený rozjazd s motorovým vozidlom, mohol tento vidieť
svetelný signál a registrovať signál zvukový. V tomto vidí ústav nesprávny krok v technike jazdy
poškodeného.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie aj krajský súd musel dospieť k záveru, že aj keď obžalovaný
v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke plnil špeciálne úlohy a používal typické
zvukové znamenia doplnené zvláštnym výstražným modrým alebo červeným svetlom, nebol povinný
dodržiavať povinnosti a zákazy ustanovené týmto zákazom, okrem povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. c),

§ 4 ods. 2 písm. a) až f), ale bol povinný dbať na potrebnú opatrnosť tak, aby iných účastníkov cestnej
premávky neohrozil.

Obžalovaný tým, že vchádzal do križovatky na oranžovú resp. červenú farbu na semafore, v ľavom
jazdnom pruhu mu bránilo v náležitom výhľade nákladné motorové vozidlo, neznížil rýchlosť, ale naopak

akceleroval pred križovatkou, teda pridal na rýchlosti bez toho, aby sa presvedčil o situácii na vedľajšej
ceste, kde mohol predpokladať, že môže byť zelený svetelný signál. Preto si nesplnil zákonom uloženú
povinnosť dbať na potrebnú opatrnosť a narazil do motorového vozidla prechádzajúceho na zelenú a
spôsobil vodičovi tohto vozidla ťažkú ujmu na zdraví.

Je však potrebné vidieť aj spoluzavinenie poškodeného, ktorý sa zrejme sústredil na svetelné
signalizačné zariadenie a nespozoroval prichádzajúce vozidlo s právom prednosti v jazde, i keď oproti
vodičovi sanitného vozidla mal sťažené podmienky na potrebnú reakciu. To však nemôže obžalovaného
zbaviť trestnej zodpovednosti, ale bolo to potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu.Správne si potom počínal okresný súd, keď uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Nemožno akceptovať námietku obžalovaného, že na správanie poškodeného mali vplyv aj omamné
látky, ktoré mu boli zistené pri hospitalizácii, pretože aj z výpovede svedka F.. X. F. vyplýva, že sa
nedá presne zistiť deň, v ktorý bola použitá droga. Aj znalec z odboru zdravotníctva F.. X. V. ustálil,
že drogu možno zistiť v tele požívateľa aj 40 dní po jej požití. Účinok drogy trvá len niekoľko hodín.

Vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené, že poškodený v deň nehody použil omamné látky. Znalec
F.. V. uviedol, že nenašiel žiadny dôkaz o tom, že poškodený v dobe dopravnej nehody bol pod vplyvom
metamfetamínu alebo amfetamínu. Napokon aj osoby, ktoré prišli do kontaktu s poškodeným pred
dopravnou nehodou (svedkyne L. a K.) nezbadali na poškodenom žiadne zvláštne správanie.

Správne si počínal okresný súd, keď pri ukladaní trestu zohľadnil všetky kritériá pre ukladanie trestu

a zobral v úvahu i spoluzavinenie poškodeného, pričom obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere
500,- Eur s náhradným trestom pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu na trest odňatia
slobody na 2 mesiace.

Nepočínal si správne okresný súd, keď odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilné

konanie.

Podľa § 42 ods. 2 OZ je totiž škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je dotknutá. Správne

si teda títo poškodení mali uplatňovať škodu u zamestnávateľa obžalovaného, pričom obžalovaný plnil
pracovné úlohy v prospech zamestnávateľa.

Okresnýsúdtedapoškodenýchokremmožnostiuplatneniaichširšíchprávnemalpripustiťsichnárokom
na náhradu škody do trestného konania. Túto skutočnosť však nikto nenamietal a nemení inak správnosť

preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.