Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/258/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213761
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118213761.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa

X. W., nar. XX.XX.XXXX ,

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky:

I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., Z. XXXX/X a otca: P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., K.
1, toho času v B. a ÚVTOS Žilina, o úpravu práv a povinností k maloletému, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého X. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.05.2019.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2019 do 31.10.2019 vo výške 600,- eur súd p o v o ľ
u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým X..

Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 26.09.2018 domáhala, aby súd upravil
práva a povinnosti k maloletému X., keďže s otcom maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Žiadala, aby súd zveril maloletého X. do jej starostlivosti a otca zaviazal prispievať mu
na výživu sumou 250,- eur od septembra 2018. Uviedla, že otec pracuje v zahraničí, 7 týždňov je v
zahraničí a cca 10 - 12 dní je na Slovensku. V čase, keď je otec doma, berie si maloletého k sebe na 1
- 2 dni. Výživné na maloletého neplatí. Matka poberá rodičovský príspevok a občas sa snaží prilepšiť si

svoj príjem brigádnickou činnosťou. Maloletý má výdavky so stravou, ošatením a kozmetikou. Matka je
študentkou vysokej školy v Bratislave, 1. ročníka magisterského štúdia, detašované pracovisko Čadca.
Otec prispel na výživné pre X. asi 4-krát sumou 200,- eur.2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2018
uviedol,žedo3mesiacovmaloletéhoodjehonarodenianevidelzdôvodu,žematkamalainéhopartnera,
nechcela mu dovoliť styk s maloletým. Na detskú výbavu prispel 300,- eur, ktoré odovzdal matke matky

maloletého. Jeho finančná situácia, s ohľadom na výdavky maloletého, mu nedovoľuje prispievať viac
ako130,-eurmesačnestým,žemaloletémuvždy,keďjesním,kupujeoblečenieaďalšieveci.Nevlastní
žiaden majetok, pracuje len sezónne v zahraničí.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že trvá na návrhu na úprave práv a povinností k
maloletému. V súčasnosti býva s maloletým X. v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej mamy. Od
septembra 2019 bude v 2. ročníku magisterského štúdia. Školu navštevuje v Čadci, kde chodieva na
prednášky a vykonáva aj skúšky. Čo sa týka nákladov súvisiacich s bývaním, tieto platí jej otec. Má
bežné výdavky súvisiace so stravou, ošatením, platí paušál na mobilný telefón 35 - 40,- eur, kupovala

chladničku na splátky, ktorá je okolo 45,- eur mesačne, TV a internet platí 16,80 eur mesačne. Pokiaľ je v
škole alebo brigáduje, so starostlivosťou jej pomáha mama, ktorá nebola zamestnaná. Od polovice júla
tohto roka navštevuje maloletý jasle. Za jasle sa bude platiť poplatok 150,- eur + strava 2,50 eur na deň.
Ďalej má maloletý bežné výdavky, strava, ošatenie. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je vlastníčkou
žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Otec sa s maloletým stretával. Na výživu

maloletého platil nepravidelne. Matka na pojednávaní dňa 14.10.2019 uviedla, že si uvedomuje, že
otec sa nachádza vo väzbe, avšak vzhľadom na výdavky, ktoré má maloletý, navrhuje určiť výživné
aspoň 200,- eur. Maloletý sa stretáva so starými rodičmi, rodičmi otca maloletého. Pokiaľ otec nebude vo
väzbe, s maloletým sa môže stretávať. Od októbra maloletý začal navštevovať materskú školu, poplatok
je 17,- eur škôlke a za stravu sa platí 25,- eur mesačne. Platil sa poplatok ZRPŠ, ktorý platila matka

otca maloletého. Uviedla, že v rozhodnom období otec prispieval na výživu nepravidelne, po 100,- eur,
avšak od mája 2019 na výživu maloletého neprispel.

5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že na výživu maloletého matke posielal finančné
prostriedky. V rozhodnom období, od septembra 2018, platil 150,- eur mesačne, aj v decembri 2018

a od januára 100,- eur mesačne do apríla 2019. Je samostatne zárobkovo činnou osobou. Za rok
2018 ešte daňové priznanie nepodával, má povolený odklad podania daňového priznania do septembra
2019. Jeho príjem v zahraničí bol niekedy 3 500,- eur, niekedy 2 000,- eur. Jednalo sa o hrubý príjem.
Niekedy aj 2 mesiace príjem nemal. Z tohto príjmu platil odvody, bývanie. Nevie presne uviesť v akej
výške platil za ubytovanie a výdavky mal aj na pohonné hmoty. Šesť týždňov bol v zahraničí a 2

týždne doma. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Do práce
do zahraničia chodieval autom s kolegom. Býva s rodičmi v 3-izbovom byte, rodičia sú zamestnaní.
Na bývanie prispieval 150,- eur mesačne. Platil si bežné výdavky, teda stravu, ošatenie a paušál 65,-
eur mesačne. Spôsobil dopravnú nehodu a musel platiť náhradu škody, spolu 2 000,- eur, ktorú už
uhradil. Má zaplatiť ešte sumu 5 000,- eur poškodenému a zdravotnej poisťovni, ktorú splácam 100,- eur

mesačne. Synovi kupoval aj nejaké ošatenie, pokiaľ niečo potreboval, opýtal sa matky a tieto veci mu
zabezpečil. Súhlasí, aby maloletý bol zverený do starostlivosti matky, čo sa týka výšky výživného, bude
súhlasiť s výškou o akej rozhodne súd. Bol by rád, pokiaľ je vo väzbe, aby bolo určené nižšie výživné.
Keď bude opäť pracovať, bude prispievať adekvátnym výživným. Otec na pojednávaní dňa 14.10.2019
uviedol, že za súčasnej situácie, pokiaľ je vo väzbe, nenavrhuje upraviť styk s maloletým. Čo sa týka

výšky výživného, túto ponecháva na úvahe súdu s tým, aby súd prihliadol na situáciu, že sa nachádza
vo väzbe, musí zrušiť živnosť a keď bude prepustený, bude sa evidovať ako uchádzač o zamestnanie.

6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že v starostlivosti matky o maloletého
neboli zistené žiadne nedostatky. Navrhol, aby súd zveril maloletého do starostlivosti matky a výšku

výživného ponechal na úvahe súdu.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 21.11.2018 súd zistil, že matka bola a
je poberateľkou príspevku na dieťa a rodičovského príspevku.

8. Zo správy spoločnosti PROPLUSCO Services SK, spol. s r. o., Staré Grunty 36, Bratislava súd zistil,
že matka je zamestnaná od 14.02.2018. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 2/2018 - 9/2018
predstavoval sumu 105,88 eur.9. Zo správy Daňového úradu Žilina súd zistil, že otec podával daňové priznanie za rok 2017, pričom
príjmy zo živnosti predstavovali 12 884,50 eur, výdavky sumu 8 197,06 eur, základ dane sumu 4 686,44
eur.

10. Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 16.05.2019 súd zistil, že otec nepodal daňové priznanie k
dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018. Oznámil novú lehotu na podanie daňového priznania k dani
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 do 30.09.2019.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamal.dieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca
a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému
X.zhľadom k tomu, že rodičia maloletého nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave
práv a povinností k maloletému sa nedokázali dohodnúť. V súčasnej dobe sa otec nachádza vo väzbe.

Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Kolízny opatrovník uviedol, že vykonal šetrenie v rodine,
nezistil nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. S poukazom na tieto skutočnosti súd zveril
maloletého X. do osobnej starostlivosti matky.

13. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery

u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého X..

14. Matka býva s X. v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej mamy. Od septembra 2019 je v 2. ročníku
magisterského štúdia. Náklady súvisiace s bývaním platí jej otec. Matka má bežné výdavky so stravou,
ošatením, platí si za mobilný telefón 35 - 40,- eur. Spláca chladničku mesačne 45,- eur, TV, internet platí

mesačne 16,80 eur. Privyrába si aj brigádnickou činnosťou. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností,
ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.

15. Maloletý navštevoval jasle, kde bol poplatok 150,- eur a strava 2,50 eur na deň. Od októbra
navštevuje materskú školu, pričom poplatok za škôlku je 17,- eur mesačne, za stravu 25,- eur mesačne.

Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením.

16. Otec je v súčasnej dobe vo väzbe. Predtým ako bol zobraný do väzby, bol samostatne zárobkovo
činnou osobou. Za rok 2018 zatiaľ nepodával daňové priznanie, za rok 2017 príjmy predstavovali 12
884,- eur, výdavky 8 198,- eur. Uviedol, že jeho príjem v zahraničí, kde pracoval, bol niekedy 3 500,-

eur, niekedy 2 000,- eur v hrubom. Z tohto príjmu platil odvody, ubytovanie a taktiež pohonné hmoty. Nie
je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. S rodičmi býva v 3-izbovom
byte. Rodičia sú zamestnaní. Na bývanie prispieval 150,- eur mesačne, mal bežné výdavky, strava,
ošatenie, paušál 65,- eur mesačne.

17. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- eur mesačne, čo podľa
názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam
otca, s účinnosťou od 01.05.2019, teda od začiatku obdobia odkedy otec neprispieval na výživu
maloletého, pretože od 07.05.2019 sa nachádza vo väzbe. V predchádzajúcom období, od podanianávrhu matky, od septembra 2018 až do mája 2019, otec platil na výživu maloletého X. 100,- eur
mesačne, na čom sa zhodli obidvaja rodičia na pojednávaní. Treba uviesť, že otec je vo väzbe pre
prečin nebezpečného vyhrážania, pričom sa mal vyhrážať bývalej priateľke, matke maloletého X.. Otec

bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č. k. XXT/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.10.2018 odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 3 písmeno c/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písmeno a/ Trestného
zákona. Podľa odpisu z Registra trestov otec má v registri trestov 5 záznamov, čo sa týka 4 záznamov,
na otca sa hľadí akoby nebol odsúdený, je však zrejmé, že otec pácha trestnú činnosť. Súd poukazuje

na skutočnosť, že pokiaľ otec bol vzatý do väzby, uvedená skutočnosť nie je spôsobilá ovplyvniť
rozhodovanie o výške výživného. Otec bol vzatý do väzby v súvislosti s dôvodným podozrením zo
spáchania úmyselného trestného činu a teda k obmedzeniu jeho pracovných možností došlo jeho
vlastnou vinou. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, viď rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky, spisová značka 1181/2007 zo dňa 06.02.2008, ktoré vzhľadom na blízkosť právnej úpravy, je
možné aplikovať i na prejednávanú vec, ale aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, spisová

značka 17CoP/44/2014, Krajského súdu Bratislava, spisová značka 11CoP/562/2014, Krajského súdu
Prešov,spisováznačka6CoP/4/2016alebo17CoP/5/2016,jetakétokonaniepotrebnéhodnotiťvzmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Toto zákonné ustanovenie je zároveň namierené na ochranu maloletých
detí, ktoré nemôžu byť obmedzované v uspokojovaní ich odôvodnených hmotných a kultúrnych potrieb

len v dôsledku nezodpovedného protiprávneho správania sa povinnej osoby, ktorá má zodpovednosť
a povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť. Preto, ak sa zbavil rodič úmyselným konaním, pre ktoré
na neho bola uvalená väzba, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť, nemožno túto
skutočnosť počítať na ťarchu detí, ktoré majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd pri určení
výživného vychádzal z potencionality príjmov otca, z príjmu, ktorý otec naposledy dosahoval, pričom

podľa daňového priznania otca jeho príjmy za rok 2017 predstavovali 12 884,- eur, výdavky 8 198,-
eur, ktoré uplatňoval percentom z príjmov v zmysle § 6 ods. 10 zákona č.595/2003 Z.z. a teda je v
jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené výživné. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj
formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť jeho potrieb uhrádza
z rodinného prídavku, ktorý je na maloletého k rukám matky vyplácaný.

18. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú

výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

19. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.05.2019 do 31.10.2019 vo výške 600 eur (6 mesiacov x
100,- eur) súd povolil otcovi zaplatiť v predĺženej lehote jedného roka podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom
nedoplatok v tejto lehote povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur k rukám matky

spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku.

20. Otec sa v súčasnej dobe nachádza vo väzbe. Maloletý sa stretáva so starými rodičmi, teda rodičmi
otca. Otec sám na pojednávaní uviedol, že nežiada, aby pokiaľ sa nachádza vo väzbe, bol upravený

styk s maloletým a tiež matka nežiadala styk otca s maloletým, počas doby pokiaľ bude otec vo väzbe,
upraviť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd styk otca s maloletým X., aj s prihliadnutím na vek maloletého
a s prihliadnutím na skutočnosť, že otec sa nachádza vo väzbe, neupravil.

21. Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 200 eur mesačne od

podania návrhu, zamietol.

22. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením
§ 52 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a
nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.