Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/177/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200653
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215200653.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s.,Grösslingova77,Bratislava,IČO:31351026,zastúpený(vodvolacomkonaní):Sedlačko&parners
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: X. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. cesta XXX/XX, I. N., o zaplatenie 1.115,09 (istiny) eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/49/2015-118 zo dňa 18. apríla 2016, v spojení s
opravným uznesením č. k. 14C/49/2015-144 zo dňa 16. mája 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2015 domáhal vydania rozhodnutia (platobného rozkazu alebo
rozsudku), ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.115,09 eur spolu s úrokom

vo výške 6% ročne a úrokom z omeškania vo výške 2% ročne z celej žalovanej istiny od 30.09.2014 do
zaplatenia a s náhradou trov konania na tom skutkovom základe, že ako banka, na základe Zmluvy o
stavebnom sporení č. 23871888/7930 uzatvorenej na cieľovú sumu 3.319,39 eur, poskytol žalovanému
úver v sume 3.319,39 eur pri úrokovej sadzba 6% ročne, ktorý úver žalovaný riadne nesplácal, v
dôsledku čoho ho výzvou zo dňa 03.09.2014 vyzval na úhradu celého zostatku úveru, keď dňa
29.09.2014 žalovaného požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške žalovanej istiny,

ku ktorej mu prináleží aj dojednaný úrok a úrok z omeškania.

2. Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej inštancie vo veci - spore vydal dňa 21.05.2015
pod č.k. 14C/49/2015-70 platobný rozkaz, ktorým takto rozhodol:

I. Odporca je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu

1.115,09 €, riadny úrok vo výške 6% ročne zo sumy 1.115,09 € od 30.9.2014 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 2% ročne zo sumy 1.115,09 € od 30.9.2014 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote
podať odpor s odôvodnením vo veci samej na podpísanom súde.

II. Odporca je povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania sumu vo výške 66,50 € titulom súdneho poplatku, alebo v tej istej lehote podať odvolanie

proti výroku o náhrade trov konania.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a súčasne tiež odvolanie proti výroku o náhrade trov
konania. V podanom odpore žalovaný poukázal na to, že žalobca neakceptoval jeho písomné žiadosti

spred podania žaloby o splácaní pôžičky menšími splátkami, keď je nezamestnaný s príjmom len na
prácu na dohodu a nemá možnosť platiť tak, ako bolo určené (v platobnom rozkaze), ale bol by ochotnýa platil by po 20 eur mesačne, svoju pohľadávku uznáva. Riadne platiť bude, ak bude mať zabezpečenú
prácu. V odvolaní proti výroku o náhrade trov konania poukázal na to aká je jeho finančná situácia s
ohľadom na nezamestnanosť, teda nemá možnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 66,50 eura

a preto žiada o oslobodenie od súdneho poplatku.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu poukázal na to, že tento nemá požadované náležitosti,
žiadal ho odmietnuť.

5. Súd prvej inštancie v spore nariadil pojednávanie na deň 18.04.2016, na ktorom pojednávaní v
neprítomnosti žalobcu po vypočutí žalovaného a oboznámení listín rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.115,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2%
ročne zo sumy 1.115,09 eur od 30.09.2014 do zaplatenia a s náhradou trov konania titulom súdneho
poplatku vo výške 66,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vo zvyšnej časti
- požadovaného zaplatenia úroku (vo výške 6 % ročne od 30.09.2014 do zaplatenia) žalobu zamietol.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia
Obchodného zákonníka (OBZ - zákon č. 513/1991 Zb. - § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 504 a § 506, §
365 a § 369 ods. 1), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 52
ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 879j) citované ustanovenie § 23a ods. 1

a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a citované články V. bod 2, 4 a 6 úverovej zmluvy
odôvodnil nasledovne:

7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná
zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného

zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.

Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv).

8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania existoval
záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy č. 23871888/7930 zo dňa 19.8.2005. Tento zmluvný
vzťah bol zo strany navrhovateľa ako veriteľa ukončený výzvou na okamžité splatenie úveru a to z
dôvodu porušovania zmluvných podmienok odporcom, ktorý poskytnutý úver riadne a včas nesplácal.

K predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu došlo v súlade s článkom V bod 2 písm. b./ úverovej
zmluvy dňa 19.8.2005, keď dlžná suma k tomuto dňu predstavovala sumu vo výške 1.115,09 €, z ktorej
odporca po zosplatnení úveru nič neuhradil. Nakoľko odporca nesplatil dlžnú sumu v plnom rozsahu a
postup navrhovateľa pred podaním návrhu na súd bol zákonný a správny, súd dospel k záveru, že návrh
bol podaný v celom rozsahu dôvodne. Preto, keďže v konaní zo strany odporcu nebolo preukázané,

že by pohľadávka navrhovateľa zanikla splnením alebo inak (čo odporca ani netvrdil), súd návrhu v
plnom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy
1.115,09 € za obdobie od 30.9.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný.
Súd mal za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov predčasného ukončenia

zmluvného vzťahu (ku ktorému došlo z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom ku dňu
29.9.2014), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa zosplatnila v celom
rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky,
zosplatnením úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratilnavrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva
v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky.
Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi

právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného
vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do
dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z
omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má sankčnú povahu.
Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti úveru

a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej
veci navrhovateľ pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu (z dôvodu porušovania zmluvných povinností
odporcom) a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa

zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru
odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na
uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.

9. Je nepochybné, že odporca sa riadnym nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, preto ho

súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 30.9.2014
do zaplatenia, ku ktorému dňu už odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu. Úrok z omeškania
súd priznal navrhovateľovi v uplatnenej výške, ktorá nepresahuje výšku úroku z omeškania v zmysle
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z.

10. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd preto navrhovateľovi ako v
konaní úspešnému účastníkovi priznal titulom trov konania náhradu zaplateného súdneho poplatku za

návrh vo výške 66,50 €.

11. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., keď nevyhovel žiadosti odporcu o
uloženie povinnosti plnenia v splátkach. Výšku odporcom navrhnutej mesačnej splátky súd považoval
za neprimeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia (pri odporcom navrhnutej splátke vo výške 10,-

€ mesačne by odporca len dlžnú istinu splácal viac ako 9 rokov). Súd má za to, že od navrhovateľa
nemožno spravodlivo žiadať, aby čakal tak dlhú dobu na zaplatenie svojej pohľadávky.

12. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v časti zamietajúceho výroku - o nepriznaní
požadovaného úroku napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby mu bol požadovaný

úrok priznaný, keď tiež požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal
na inú vadu konania, na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov a
na nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol
na základne ustanovení obsiahnutých v Obchodnom zákonníku, že nárok na úroky vyplýva z ust. §
497 Obchodného zákonníka a že v danej veci má nárok na úrok a tiež aj úrok z omeškania, keď oba

tieto inštitúty treba dôsledne odlišovať, jednak ich podstatou ako aj funkciami; v tomto smere poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/67/2013 zo dňa 28.10.2014. Ďalej poukázal na
označené rozhodnutia krajských súdov v Žiline, v Banskej Bystrici a Košiciach a podotkol, že súd prvej
inštanciesvojimrozhodnutímdefactoneplatiacichklientovodmenilzníženouúrokovousadzbou.Právne
vzťahy vzniknuté podľa ustanovení obsiahnutých v Obchodnom zákonníku sa prednostne upravujú

podľa jeho ustanovení a až v prípade, ak takejto právnej úprave niet, tak nastupuje Občianske
právo so svojimi právnymi predpismi. Zmluva o úvere patrí do kategórie tzv. absolútnych obchodných
záväzkových vzťahov bez ohľadu na povahu účastníkov predmetného záväzkovo-právneho vzťahu a
spravuje sa výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník ako lex generalis je
potrebné aplikovať na riešenie otázok, ktoré v Obchodnom zákonníku upravené nie sú. Ustanovenia

Občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. ohľadom spotrebiteľských zmlúv automaticky neznamenajú
vylúčenie aplikácie akýchkoľvek ustanovení Obchodného zákonníka. V zmysle § 506 Obchodného
zákonníka má nárok na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi, keď v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka pri odstúpení od zmluvy sa peňažný záväzok vracia spolu s úrokmi vo výške dojednanejzmluve. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti v roku 2014 a preto zároveň zvýšil platnú
úrokovú sadzbu celého zostatku o 2% ročne na pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Právny názor
súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí týkajúci sa nepriznania riadneho úroku preto nemá žiadnu

právnu oporu v právnom poriadku a predstavuje porušenie (jeho) Ústavou garantovaných práv.

13. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadril nesúhlas s postupom žalobcu, i keď si je
vedomý pohľadávky žalobcu, keďže jeho životná situácia sa zmenila a nevedel v dôsledku toho úver
riadne splácať, s čím bol žalobca oboznámený. Žalobca nechcel súhlasiť s nižšími splátkami, avšak jeho

situácia mu riadne splácanie úveru neumožňuje.

14. Výzvou zo dňa 28.02.2017 č.k. 14C/49/2015-138 súd prvej inštancie podľa § 374 ods. 1 CSP (Civilný
sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z.z.) vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, keď na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Žalobca

na výzvu nereagoval, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nezaslal.

15. Civilný sporový poriadok, ktorý od 01.07.2016 zrušil Občiansky súdny poriadok (OSP - zák. č.
99/1963 Zb.), podľa ktorého konal a rozhodoval súd prvej inštancie, platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP).

16. Podľa ust. § 177 ods. 1 OSP (v znení ku dňu vydania platobného rozkazu a podania odporu),
platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s vecným odôvodnením, má účinky právoplatného
rozsudku. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 OSP;
obdobne § 230 CSP).

17. Ak čo len jeden z odporcov podá v čas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný
rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých
účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách
konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz (§ 174 ods.
2 OSP).

18. Podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b/ OSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze
(obdobnú úpravu má aj CSP v § 267 ods. 2 písm. c/).

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania neviazaný rozsahom odvolania (§ 379 písm. a/ CSP) a prihliadajúc na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, (aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené - § 380 ods. 2 CSP) dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť (bez potreby
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že pre rozhodovanie

vo veci napadnutým rozsudkom po vydaní platobného rozkazu neboli splnené procesné podmienky.

20. Je tomu tak preto, že zhora označený platobný rozkaz vydaný v spore žalovaný nenapadol riadne
podaným odporom, t.j. odporom s vecným odôvodnením - vo veci samej, keď podaný odpor neobsahuje
tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/124/98) a teda takýto odpor žalovaného nespôsobil
zákonné dôsledky zrušenia platobného rozkazu v plnom rozsahu (v zmysle zhora citovaného ust. §
174 ods. 2 OSP), dôsledkom čoho potom platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku (v
zmysle ust. § 174 ods. 1 OSP citovaného zhora), a teda vec nebolo možné (pre uvedenú právoplatnosť
platobného rozkazu - rozhodnutia vo veci samej) znova prejednávať a rozhodnúť na nariadenom

pojednávaní (pre existenciu prekážky rozhodnutej veci res iudicata - § 159 ods. 3 OSP). Napriek
vyjadreniu žalobcu k podanému odporu súd prvej inštancie sa s uvedeným obsahovým nedostatkom
podaného odporu žalovaného nezaoberal a túto otázku nezodpovedal ani v odôvodnení napadnutého
rozsudku,čímsvojekonaniepoplatobnomrozkazevydanomvovecizaťažilneodstrániteľnouprocesnouvadou. Odvolací súd prihliadajúc na uvedené pochybenie súdu prvej inštancie musel odvolaním
napadnutý rozsudok z tohto dôvodu zrušiť, a to bez toho, že by preskúmaval jeho vecnú správnosť.
Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie je v ďalšom postupe povinný rozhodnúť o

odmietnutí podaného odporu žalovaného a súčasne tiež o jeho odvolaní proti výroku o trovách konania
v platobnom rozkaze; rozhodnutie vo veci samej (výrok I.) je však právoplatné a neumožňuje ďalšie
konanie a rozhodovanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).