Rozsudok – Zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/247/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915204995
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7915204995.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: X/ W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. H.,
K. XXXX/XX F. X/ L. Z., I.. X.X.XXXX, bytom tamtiež, oboch zastúpených JUDr. Jurajom Fűzerom,
advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Trebišove, M. R. Štefánika č. 1257/22, proti žalovaným:
1. DPS Financial Consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tomáškovičova č. 17/2742, IČO: 46 713 930 a
2. Dražobnej spoločnosti, a. s., so sídlom v Bratislave, Gunduličová č. 3, IČO: 35 849 703, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou STANĚK VETRÁK & partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vlčkova č. 18, o
určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo
dňa 28.3.2018 č.k. 13C/225/2015-215 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že určuje, že zmluva o flexihypotéke č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX E. X.
XX.XX.XXXX v časti vymedzenej prílohou v bode 6/ označenej ako Poplatky a v časti bodu 13 zmluvy
označenej ako Rozhodcovská doložka je neplatná.

V prevyšujúcom zamietavom výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Žalobcovi ani žalovanému v 1. rade n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal plnú
náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcov, ktorí sa domáhali určenia
neplatnosti Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom v 1.
rade a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi rovnakými zmluvnými stranami a to v časti výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou a zároveň sa domáhali určenia, že právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade
nevzniklo právo na začatie výkonu záložných práv podľa úpravy § 151 l/ Občianskeho zákonníka, ako
aj podľa zák. č. 257/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že konštatoval, že predmetom konania je určenie
neplatnosti právnych úkonov a to zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj určenie, že právnemu predchodcovi
žalovaného v 1. rade nevzniklo právo na začatie výkonu záložného práva na základe týchto právnych
úkonov. Konštatoval, že ide o tzv. určovaciu žalobu a preto sa prioritne vyporiadával v súlade s ust. § 137
písm. c/ C.s.p. so zákonnou podmienkou úspešnosti takejto žaloby a to s otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Konštatoval, že tento je základným predpokladom určovacej
žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne. Konštatoval, že určovacia

žaloba v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv (keď nápravy stavu
vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa § 137 písm.
a/ C.s.p.). Konštatoval, že musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve táto určovacia
žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa
ním vyriešili všetky sporné otázky medzi sporovými stranami a vytvorilo by to právny základ pre budúce
právne vzťahy. V tomto smere dospel k záveru, že v tejto veci žalobcovia naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov nemajú, lebo žalobcom nič nebráni v tom, aby
svoje práva vykonali takým spôsobom, že žalovanému v 1. rade (veriteľovi) zaplatia len to, o čom sú
presvedčení, že sú mu povinní zaplatiť, a rovnako žalobcom nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči
žalovanému v 1. rade vykonali tak, že žalovanému nezaplatia to, o čom sú si vedomí, že mu nie sú
povinní zaplatiť (neprimerané úroky, prípade poplatky a pod.). Pre prípad toho, že by žalovaný v 1. rade
nebol rovnakého právneho názoru ako žalobcovia a uplatnil by si svoje práva o zaplatenie dohodnutej
peňažnej čiastky proti žalobcom na súde, žalobcovia by sa mohli svojho právneho presvedčenia o
neplatnosti zmluvy domáhať v takomto súdnom konaní, v ktorom by súd ako predbežnú otázku riešil
práve platnosť alebo neplatnosť úverovej zmluvy. Rovnako by sa žalobcovia v prípade nariadenia dražby
mohli domáhať na súde vydania neodkladného opatrenia, resp. mohli by podať žalobu o neplatnosť
dražby, v ktorej by súd ako predbežnú otázku riešil platnosť alebo neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá
by bola titulom na vykonanie dobrovoľnej dražby proti nim. Ich práva v tomto smere by neboli nijak
obmedzené. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho
úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci
môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu.
Mal za to, že o takýto prípad vo veci samej nejde. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o
flexihypotéke a neplatnosti Záložnej zmluvy a otázku platnosti, resp. neplatnosti týchto právnych úkonov
je možné riešiť v rámci konania o plnenie, t. j. pokiaľ si voči nim žalovaný v 1. rade uplatní svoj nárok
vyplývajúci zo zmluvy o flexihypotéke. V danej veci by určením, ktoré žalobcovia požadujú, nedošlo
k vyriešeniu všetkých sporných otázok a takéto určenie by žalovanému v 1. rade nemohlo zabrániť v
tom, aby voči žalobcom podal žalobu na súd a žaloval by vrátenie toho, čo bolo žalobcom na základe
zmluvy poskytnuté. Súd bol toho názoru, že rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobcovia domáhajú
v konaní nijakým spôsobom neovplyvní ich právne postavenie voči žalovanému, lebo naďalej budú
vystupovať v pozícií dlžníka, ktorý dlhodobo poskytnutý úver právnym predchodcom žalovaného v 1.
rade nespláca. Ich dlh predstavuje viac ako 16.000,- eur, a ako to sami v konaní prehlásili, nie sú schopní
tento dlh splácať ani len čiastočne. V tejto situácií by boli práva veriteľa o získanie poskytnutého úveru
späť podstatne sťažené, čo by bolo aj v rozpore s princípom spravodlivosti. Na tomto závere nemení nič
ani táto skutočnosť, že žalobcovia vystupujú vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako spotrebitelia podľa
predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom
indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje
medzi žalobcom spotrebiteľom a žalobcom, ktorý nie je spotrebiteľom vyplýva aj z toho, že aj spotrebiteľ
si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana
domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 8Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu, a nie je tak splnená
podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. § 137 písm. c/ C.s.p..

4. S poukazom na to, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súd dňa 27.3.2015, teda
za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu a to Občianskeho súdneho poriadku,
posudzoval súd prvej inštancie otázku preukázania naliehavého právneho záujmu aj podľa tohto
ustanovenia. Konštatoval, že toto výslovne nevylučovalo prípustnosť žaloby o určenie právnej
skutočnosti. Konštatoval, že v súdnej praxi sa žaloby o určenie právnej skutočnosti vrátane žaloby
o neplatnosť právneho úkonu pripúšťali, ak žalobca preukázal na určení tejto právnej skutočnosti
naliehavý právny záujem. S poukazom na znenie § 470 ods. 2 C.s.p., ako aj na ústavnoprávnu zásadu
ochrany legitímnych očakávaní strán uzavrel, že v prejednávanej veci je potrebné posudzovať otázku
naliehavého právneho záujmu podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby, teda podľa O.s.p..
S poukazom na znenie § 80 písm. c/ O.s.p. konštatoval, že naliehavý právny záujem na požadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby,
bez jeho existencie je vylúčené zaoberať sa takouto žalobou vecne. Súd v každom štádiu konania
musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preukázanú. Určovacie
žaloby majú opodstatnenie tam kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenie. Určovací
návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav

právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení v danom prípade určení neplatnosti zmluvy o flexihypotéke a neplatnosti záložnej
zmluvy musí spočívať v tom, žeby sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril
by sa pevný právny základ na budúce právne vzťahy. Naopak nápravy stavu vzniknutého porušením
práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie. V danom prípade by žaloba na plnenie, ktorú by
mohol podať žalovaný v 1. rade voči žalobcom vylúčená nie je a v prípade, ak by súd žalobe vyhovel,
nevyhnutne by nasledovali ďalšie súdne spory, napr. vydanie bezdôvodného obohatenia jednou zo
strán sporu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že neexistencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení vylučuje možnosť aplikácie ust. § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 C.s.p., teda
možnosť skúmania rozhodovania o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie poukázal
na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 26/2007, 2Cdo 231/2007 a 1Cdo/91/2006, z ktorých zhodne vyplýva
záväzný právny názor, v zmysle ktorého, ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Ak súd vychádza z toho, že
právne úkony, neplatnosti ktorých sa žalobcovia v konaní domáhajú sú platné, bolo potrebné zamietnuť
aj tú časť žaloby, na základe ktorej sa domáhali žalobcovia určenia, že žalovanému v 1. rade nevzniklo
právo na začatie výkonu záložných práv podľa §151 l/ OZ a zák. č. 527/02 Z.z. o dobrovoľných dražbách
na základe tých právnych úkonov, ktoré súdom neboli vyhlásené za neplatné. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie poukázal aj na to, že na liste vlastníctva č. 1577, kat. úz. Kráľovský Chlmec je v časti C - Ťarchy
zapísaných niekoľko exekútorských záložných práv z titulu rôznych exekúcií vedených proti žalobcom
(pre iné, nesplatené dlžoby) teda nie je vylúčené, že v budúcnosti dôjde k dražbe nehnuteľností v
priebehu exekučného konania a keďže predmetom zábezpeky je tá istá nehnuteľnosť ako pri Zmluve
o záložnom práve zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásením jej neplatnosti by bol žalovaní v 1. rade vystavený
tomu, že by nemal možnosť vymôcť dlh voči žalobcom, ktorí ho dlhodobo nesplácajú, ich snaha dlh
splácať je nulová, čo by bolo v príkrom rozpore aj s princípom spravodlivosti a žalobcovia by sa takto
na úkor žalovaného v 1. rade bezdôvodne obohatili.

5. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p., keď konštatoval úspech oboch
žalovaných v konaní, čo zakladá ich nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Títo žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať im náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladali na dôvode
uvedenom v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. teda na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie sa pri
svojom rozhodnutí neriadil dôsledne judikatúrou zaoberajúcou sa danou problematikou. S poukazom
na stanovisko Európskej komisie vo veci B. F. S. W. proti FINANCREAL, s.r.o., vedeného pod č. ID
C-482/12 zo dňa 6.2.2013 vyvodzujú záver, že dobrovoľné dražby sú v rozpore s eurokonformným
výkladom práva. Právna úprava vzťahujúca sa na výkon záložného práva bez schválenia súdu alebo
iného nezávislého tribunálu je v rozpore s právom Európske únie. Vážne zasahuje do práv navrhovateľov
garantovaných Ústavou SR. Záložného právo je vykonávané vo vzťahu k pohľadávke, ktorej výška
nie je určená a schválená všeobecným súdom, ale len žalovaným v 1. rade. Absentuje tu súdna
kontrola a možnosť dlžníka riadne upozorniť na neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázali na to, že
výkonom dobrovoľnej dražby by prišli o svoje jediné obydlie, keďže nemajú kde inde bývať. Majú za
to, že právo na bývanie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv. Pri svojich
záveroch poukázali aj na obsah návrhu Európskej komisie Súdneho dvora pri výklade Smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj nález Ústavného
súdu SR PL. ÚS 23/2014-18 zo dňa 24.9.2014. K obsahu úverovej zmluvy uviedli, že táto obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so slovenskou, ako aj európskou právnou úpravou
a judikatúrou, za ktoré je možné považovať ustanovenie poplatku za poskytnutie úveru, poplatok za
vedenie úverového účtu, poplatkov za upomienky, ako aj záväzku žalobcov uhradiť banke škodu v
prípade akéhokoľvek porušenia zmluvných podmienok. Za neprijateľnú podmienku považujú aj samotnú
rozhodcovskú doložku, ktorá je v hrubom nepomere v prospech žiadateľov o úver ako spotrebiteľov,
teda ako slabšej zmluvnej strany. Táto žalobcom znemožňuje dosiahnuť rozhodnutie sporu ináč, než v
rozhodcovskom konaní. S poukazom na to považujú túto doložku za neplatnú. Úverovú zmluvu považujú
za zmluvu spotrebiteľskú, pri ktorej musia byť dodržané kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. V prípade, ak sa zmluva od týchto ustanovení odchýli, takéto ustanovenia sú
neplatné z dôvodu rozporu so zákonom. Poukázali na to, že tak zmluva o úvere, ako aj záložná zmluva
spolu so Všeobecnými podmienkami boli vopred pripravené samotným dodávateľom bez toho, aby oni
mohli podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tieto mohli buď ako celok prijať alebo ich odmietnuť.

Toto označili ako prejav značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán vo svoj
neprospech, čo nemohli ovplyvniť. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého
právneho záujmu poukázali na to, že Ústavný súd SR v uznesení IV. ÚS 425/2011 poukázal aj na
judikatúru Najvyššieho súdu SR a to rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.1.1997 publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R58/1997, kde uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto pohľadávky spĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.

7. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

8. Pred meritórnym posúdením dôvodnosti odvolania žalobcov sa odvolací súd vyporiadával s rozsahom
v akom žalobcovia napadli jednotlivé výroky prvoinštančného rozsudku a v tomto smere dospel k záveru,
že napriek tomu, že žalobcovia pri formulácii svojho odvolacieho návrhu sa domáhali popri zmene
prvoinštančného rozsudku aj náhrady trov konania bez bližšej špecifikácie vo vzťahu, ku ktorému zo
žalovaných, dospel odvolací súd k záveru, že týmto odvolaním nebol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho treťom výroku, ktorým súd žalovanému v 2. rade priznal plnú náhradu trov konania. V
tomto smere poukazuje na skutočnosť, že už vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 19.8.2015
(č.l. 106) zamietol návrh proti žalovanému v 2. rade a odvolací súd svojím uznesením zo dňa 31.3.2017
pod č.k. 1Co/82/2016-173 odmietol odvolanie žalovaného v 1. rade proti výroku o zamietnutí žaloby
voči žalovanému v 2. rade. Z uvedeného vyplýva, že zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nadobudol právoplatnosť a teraz preskúmavaným prvoinštančným
rozsudkom bolo už rozhodnuté vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade iba o trovách konania.
Z obsahu odvolania žalobcov nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že ich odvolanie
sa dotýka aj uvedeného výroku o trovách konania medzi nimi a žalovaným v 2. rade. Z toho odvolací
súd vyvodil, že tento výrok nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

9. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku
ako aj vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade podľa ust. § 380 ods. 1
C.s.p. a na nariadenom odvolacom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je sčasti dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoj
záver o nepreukázaní zákonnej podmienky pre vyhovenie určovacej žalobe a to preukázaní naliehavého
právneho záujmu na nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho vo veci aj čiastočne nesprávne
rozhodol.

10. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento sa vyporiadával s existenciou naliehavého
právneho záujmu žalobcov na požadovaných určovacích výrokoch v zmysle ust. § 137 písm. c/ C.s.p.
a zároveň aj podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Už tento postup nemožno považovať za správny, keďže
uvedenú procesnú podmienku nemožno skúmať na základe dvoch rôznych právnych predpisov. Tak ako
to súd prvej inštancie správne konštatoval, že konanie vo veci začalo na základe podania žaloby ešte
dňa 27.3.2015, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie bol už účinný nový procesný predpis Civilný sporový poriadok a to od 1.7.2016. Za takejto
situácie je možné otázku, ktorý procesný predpis je potrebné aplikovať na posúdenie otázky naliehavého
právneho záujmu posúdiť v zmysle úprav prechodných ustanovení C.s.p. uvedených v § 470.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

13. Odvolací súd z takejto úpravy prechodných ustanovení má za to, že pokiaľ bola žaloba podaná v
čase účinnosti O.s.p. zostávajú zachované účinky procesného úkonu žalobcov, teda podania tejto žaloby
v zmysle vtedy platného procesného predpisu, teda v zmysle ustanovení O.s.p.. Tieto procesné práva
zostali žalobcom zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu. Z tohto dôvodu
je potrebné otázku naliehavého právneho záujmu hodnotiť v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p..

14. Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom daný naliehavý právny záujem.

15. Toto ustanovenie teda pripúšťalo možnosť návrhom uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a to bez jeho bližšej špecifikácie. Dlhodobá súdna prax
vychádzala zo záveru, že naliehavý právny záujem v zmysle tohto ustanovenia bude spravidla daný v
prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto
určenia bolo neisté. Pri týchto úvahách je teda potrebné vyporiadať sa s otázkou, či vyhovením žalobe
dôjde k zvýhodneniu právneho postavenia žalobcu. Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom tohto
ustanovenia, ktoré vykonal súd prvej inštancie. Samotnú možnosť podania žaloby na plnenie je totiž
nutné posudzovať iba z hľadiska možnosti podania takejto žaloby zo strany žalobcu. Z tohto dôvodu
nemožno nedostatok naliehavého právneho záujmu odôvodniť možnosťou podania žaloby zo strany
žalovaného. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že vyhovením určovacej žalobe o neplatnosť
zmluvy o flexihypotéke, ako aj na to naväzujúcej neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov z tejto
zmluvy zriadením a vykonaním záložného práva by nepochybne došlo zo strany žalobcov k ich
výhodnejšiemu postaveniu, keďže by takto bolo zabránené v možnosti žalovaného realizovať akékoľvek
svoje práva vyplývajúce z týchto zmlúv. Z tohto odvolací súd vyvodil, že žalobcovia v prípade svojej
žaloby o určenie neplatnosti týchto zmlúv preukázali svoj naliehavý právny záujem na takomto určení.

16. Za takejto situácie odvolaciemu súdu neostávalo iné ako vykonať, resp. zopakovať dôkazy, ktoré
strany sporu označili na preukázanie svojich tvrdení vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej. Na základe
toho na nariadenom odvolacom pojednávaní vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom
výpisu z LV č. XXXX N.. Ú.. N.Ľ. H., obsahom zmluvy o flexihypotéke, vrátane jej príloh nachádzajúcich
sa v spise na č.l. 44 - 46, oboznámením Všeobecných podmienok VÚB č.l. 47, zmluvou o zriadení
záložného práva č.l. 49, osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby z č.l. 63 a oboznámením o
upustení z dražby z č.l. 72. Pri hodnotení týchto dôkazov sa odvolací súd riadil obsahom samotných
skutkových tvrdení žaloby a v náväznosti sa vyporiadával s otázkou, či v prípade preukázania týchto
skutkových tvrdení možno vyvodiť dôvodný záver o neplatnosti celej zmluvy o flexihypotéke alebo iba
jej časti, tak ako to odvolací súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Z
obsahu žaloby ako aj z prednesov žalobcov a ich právneho zástupcu v konaní je zrejmé, že títo záver
o neplatnosti celej zmluvy odvodzujú od tvrdenia o existencii neprijateľných zmluvných podmienok v
časti rozhodcovskej doložky, v časti zmluvy týkajúcej sa poplatkov za poskytnutie úveru, za vedenie
úverového účtu, za správu úveru, ako aj poplatku za upomienky a taktiež v časti zmluvy, v ktorej bola
upravená zodpovednosť žalobcov za škodu pri porušení ktorejkoľvek zo zmluvných podmienok.

17. Z obsahu čl. XIV bodu 2 zmluvy o flexifypotéke vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že
v prípadných sporoch vzniknutých z tohto obchodu bude rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z.. V prípade,
že dlžník nesúhlasí s riešením sporu prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu, musí byť toto
ustanovenie v úverovej zmluve vylúčené. Z tejto formulácie zmluvnej podmienky možno vyvodiť, že
táto zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu riešiť všetky vzájomné spory zo zmluvy. Súdna
prax dlhodobo zastáva názor, že rozhodcovská doložka, ktorá zakotvila takúto výlučnú právomoc
rozhodcovského súdu prejednať vec zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. S poukazom na formu
vyhotovovania tejto zmluvy a teda aj úpravou jej jednotlivých častí možno vyvodiť jednoznačný záver
o tom, že žalobcovia si osobitne nevyjednávali túto zmluvnú podmienku v rámci ktorej by sa zbavili
možnosti obrátiť sa v prípade sporu so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom na súd. Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobcov ako spotrebiteľov v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzavretia tejto zmluvy. Podľa ust. ods. 4 tohto § je táto neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že samotná úverová zmluva predstavuje
obchodno-právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. S poukazom na
postavenie zmluvných strán, kde na jednej strane vystupoval žalobca v 1. rade ako občan spotrebiteľ
a na druhej strane banka ako dodávateľ má táto zmluva charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto sa
na túto vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa ako slabšej
strany sporu.

18. Za dôvodnú považuje odvolací súd aj žalobu v časti, v ktorej žalobcovia označili ako neplatnú
časť zmluvy týkajúcej sa povinnosti žalobcu zaplatiť vyššie uvedené poplatky. Odvolací súd v tomto
smere zaujal názor, že účtovanie poplatkov za poskytnutie úveru za spracovanie úveru, za vedenie
úverového účtu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže tieto predstavujú finančné záväzky
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti záujmom
dodávateľa a takto zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Samotná povinnosť uhradiť poplatok za spracovanie úveru je neprijateľnou
zmluvnou podmienku, pretože predstavuje plnenie, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne
protiplnenie. Jedná sa o administratívnu agendu veriteľa súvisiacu s poskytnutím úveru a teda plnenie,
ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech veriteľa. Odplatu za poskytnutie
úveru predstavujú zmluvné úroky. Rovnako poplatok za upomienky nemožno považovať za odmenu za
poskytnutie služby.

19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd časť žaloby, v ktorej žalobcovia odvodzujú neprijateľnosť a teda
aj neplatnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa ich zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu
je osobitným občianskoprávnym inštitútom, ktorého podmienky sú upravené osobitnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a preto skutočnosť, že takéto ustanovenia boli pojaté aj do spotrebiteľskej
zmluvy predstavujú iba duplicitu vo vzťahu k zákonnej úprave, ktorá je nadbytočnou avšak sama o sebe
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vyhodnotiac uvedené závery o neprijateľnosti a teda
aj neplatnosti časti zmluvy o flexihypotéke dospel odvolací súd k záveru, že tieto sa týkajú výlučne
príslušenstva zmluvy, ktoré sú nesporne jasne oddeliteľné od ostatnej časti zmluvy a teda ich neplatnosť
sa týka iba tejto časti zmluvy a nemá vplyv na platnosť ostávajúcej časti zmluvy. Z tohto dôvodu odvolací
súd zmenil zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti zmluvných podmienok týkajúcich sa
príslušenstva v presne vymedzenom rozsahu a v tejto časti žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti však
zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, avšak z iných dôvodov, ku
ktorým dospel na základe dokazovania vykonaného v odvolacom konaní.

20. Odvolací súd považuje za správny zamietavý výrok ohľadne určenia neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva. Žalobcovia totiž neplatnosť tejto zmluvy odvodzovali iba od jej subsidiarity vo vzťahu k
hlavnému záväzkovo-právnemu vzťahu vyplývajúcemu zo zmluvy o flexihypotéke. Títo vo svojej žalobe
totiž neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť neplatnosť tejto zmluvy.
Pokiaľ teda podľa názoru odvolacieho súdu ostáva platnou podstatná časť záväzkovo-právneho vzťahu
zo zmluvy o flexihypotéke niet dôvodu určovať neplatnosť zabezpečovacej zmluvy z týchto platných
záväzkov. Na základe toho potvrdil aj zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku v tejto časti.

21. Za správny považuje odvolací súd aj zamietavý výrok ohľadne nároku na určenie, že právnemu
predchodcovi žalovaného v 1. rade nevzniklo právo na začatie výkonu záložných práv formou
dobrovoľnej dražby. V tomto smere zaujal názor, že samotný výkon dobrovoľných dražieb je upravený
ustanoveniami osobitného zák. č. 527/2002 Z.z., ktorý upravuje celý priebeh dražieb a v rámci tejto
zákonnej úpravy je v ust. § 21 ods. 2 cit. zák. aj právo osoby dotknutej na svojich právach domáhať
sa na súde určenia neplatnosti dražby za konkrétne zákonom vymedzených podmienok. Takýmto
spôsobom je vymedzený priestor súdu na zásah do procesu dobrovoľných dražieb, z čoho zároveň
vyplýva nedostatok naliehavého právneho záujmu na osobitnom určovaní osobitného práva v zmysle
ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Právne postavenie žalobcov v procese začatia realizácie dobrovoľných dražieb
je totižto zabezpečené ustanoveniami tohto osobitného zákona č. 527/002 Z.z.. V tejto časti sa odvolací
súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem na takomto určení a preto aj v tejto časti zamietavý výrok prvoinštančného rozsudku potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

22. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
2 C.s.p.. Keďže odvolací súd menil sčasti prvoinštančný rozsudok bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. S poukazom na výsledok konania vo veci
samej odvolací súd konštatuje čiastočný úspech oboch strán sporu a preto vyslovil, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 5. 2021. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.