Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308209981
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1308209981.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: L.. L. Š., O.. X. X. XXXX, V. O.
K., Ž. V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Krúpom, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingova
č. 6 proti žalovanému: P E R E X, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 39/A, IČO: 00 685
313, zastúpenému LEGAL PROFESSIONALS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Sartorisova č. 12, o právo

na odpoveď, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7. júna 2011,
č. k. 19C/106/2008-181, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie opätovne zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal uverejnenia odpovede na článok pod názvom „Súd D. K. R. D.Á. Š. E.“, uverejnený v
denníku P. Y. XX. X. XXXX. Žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. Po doplnení dokazovania opätovne dospel k záveru, že právo žalobcu na odpoveď zaniklo podľa §
10 ods. 2 a 3 zák. č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon), keď
žalobca žiadosť o odpoveď zaslal na adresu rozdielnu od sídla žalovaného, ktorá bola uvedená v rámci

tiráže pri označení vydavateľa v printovom vydaní denníka P.. Doručenie na adresu tlačiarne a následné
prevzatie zásielky, hoci aj splnomocnencom, bolo stanoviskom F. P., R.. F.., i výpoveďami svedkýň N. R.
F.vyvrátené.Nebolotakpreukázané,žezásielkasožiadosťoubolavlehote30dnískutočnežalovanému
doručená. Pre nesplnenie základnej podmienky, t. j. včasné uplatnenie práva na odpoveď u vydavateľa
a následne i včasné podanie žaloby na súd, súd prvej inštancie ďalej neskúmal a nedokazoval ďalšie
okolnosti, týkajúce sa opodstatnenosti žaloby.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu vytýkal, že nerešpektoval pre neho záväzné závery odvolacieho
súdu, v zmysle ktorých žiadosť o uverejnenie odpovede sa nemusí doručiť vydavateľovi len na adresu
sídla (miesta podnikania), zapísanú v Obchodnom registri, ale i na adresu, na ktorej sa zásielka dostala
do sféry dispozície adresáta tak, aby sa mohol oboznámiť s jej obsahom. Uviedol, že vychádzal z

nejasnej tiráže v denníku P., inak bolo pre neho bez významu, či svoju žiadosť doručí na adresu na
B. (Z.Ň.) alebo na Z. N. (F.). Poukázal tiež na postup zamestnanca tlačiarne žalobcu, ktorý podpísal
prevzatie zásielky na doručenke, pritom adresát bol presne a nezameniteľne identifikovaný. Ak na
prevzatie nebol oprávnený, mal odmietnuť jej prijatie, v dôsledku čoho by mal dostatok času na opätovné
a včasné zaslanie žiadosti na adresu sídla žalovaného. Uviedol, že žalovaný zavinil doručovanie na
adresu B., pretože v tiráži túto adresu uviedol.4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že po doplnenom
dokazovaní výsluchom svedkýň bolo nepochybne preukázané, že poštu, adresovanú vydavateľovi, si
žalovaný preberá výlučne na adrese Z. N. Č.. XX/A a na B. Č.. XX nemá zriadenú žiadnu prevádzkareň,

ani zamestnanca alebo splnomocnenca pre doručovanie pošty. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že svedkyňa N. ako jediná oprávnená na preberanie písomnosti doručenku na zásielke, ktorou sa
doručovala žiadosť o odpoveď (na B. H..), nepodpísala. Uviedol, že v tiráži denníka P. sa uvádzajú
právnymi predpismi vyžadované informácie, pritom zastával názor, že v tiráži je zistiteľné, aká je adresa
sídla žalovaného.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1, §
379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalobcu na odpoveď zaniklo pre nepreukázanie jeho
včasného uplatnenia u vydavateľa, keď zásielka s touto žiadosťou bola doručovaná na adresu V., B.

Č.. XX a sídlo žalovaného sa nachádzalo v V. na Z. N..

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca doručoval zásielku adresátovi, ktorého označil ako X. P., R..
F.., adresa pre doručenie bola označená ako V., B. Č.. XX. Zásielka bola doručovaná doporučene, z
doručenky vyplýva, že bola prevzatá dňa 21. 7. 2008 osobou, ktorú sa nepodarilo v priebehu konania

identifikovať, pričom nad podpisom je tlačeným písmom uvedené „SPLNOMOC.“

8. Žalobca doručoval žiadosť o odpoveď takýmto spôsobom, vychádzajúc z tiráže denníka P., v ktorom
bol namietaný článok uverejnený, kde na začiatku prvého riadku je uvedené vydáva P., R.. F..
Adresa žalovaného je uvedená až v druhej polovici druhého riadku tiráže za osobou šéfredaktora,

jehozástupcov,vydávajúcehoredaktora,hlavnéhosekretára,vedúcehoredaktorov,vedúcichredaktorov
rubrík. V 6. riadku tiráže je po prvýkrát za názvom vydavateľa P., R.. F.., uvedená adresa V., B. Č.. XX,
tento údaj sa vzťahuje k informácii vytlačil“.

9. Odvolací súd berúc do úvahy, že v tiráži za označením vydavateľa bezprostredne nie je údaj o jeho

adrese, skutočnosť, že pri obchodnom mene žalovaného je uvedená adresa B. Č.. XX, V. (i keď s
označením vytlačil) ako aj zo skutočnosti, že doručenka, ktorou sa doručovala žiadosť o odpoveď
bola prevzatá osobou označenou za splnomocnenca adresáta X. P., R.. F.. zotrváva i po doplnení
dokazovania súdom prvej inštancie na svojich záveroch, vyplývajúcich z uznesenia zo dňa 31. 3. 2010
č. k. 5CoP/18/2010-116, v zmysle ktorých pre doručenie zásielky vydavateľovi nie je nevyhnutné jej

doručenie na adresu sídla, a to predovšetkým v prípade, ak na inej adrese, než na adrese sídla, bola
zásielka prevzatá osobou, ktorá sa označila za splnomocnenca adresáta X. P., R.. F..

10. V čase vrátenia doručenky žalobca nemohol mať pochybnosť o riadnom doručení žiadosti o
uverejnenie odpovede, napokon túto žiadosť doručoval aj šéfredaktorovi. Berúc do úvahy účel inštitútu

práva na odpoveď, výklad, v zmysle ktorého by bolo možné doručiť zásielku vydavateľovi jedine na
adresu sídla, treba považovať za formalistický. Analogicky so zásadou, z ktorej vychádzajú procesné
poriadky o pravdivosti údajov na doručenke (kým nie je preukázaný opak) i pre súkromnoprávnu
oblasť možno uzavrieť, že žalobca za vyššie uvedeného stavu nemal dôvod spochybňovať riadne
doručenie zásielky žalovanému. Odvolateľ správne namieta, že ak sa na adrese tlačiarne žalovaného

nenachádzala osoba, splnomocnená na preberanie zásielok, malo dôjsť k odmietnutiu prevzatia
zásielky, v dôsledku čoho by žalobca mal ešte časový priestor na opätovné doručovanie žiadosti
vydavateľovi na inú adresu. Je nesporné, že na adrese doručenia sa nachádzala tlačiareň žalovaného,
keďže samotný žalovaný v tiráži uvádza za údajom o tlačiarni svoje obchodné meno s adresou, na ktorú
bola žiadosť doručená.

11. Z oznámenia o zmene údajov v prihláške na registráciu periodickej tlače na č. l. 54 spisu je pritom
zrejmé, že žalovaný je vlastníkom tlačiarne, keďže tlačiareň má rovnaký názov ako žalovaný. Z výpisu z
obchodného registra žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aj polygrafická výroba. Ak bola
doručená zásielka na adresu tlačiarne, označenú obchodným menom žalovaného, došlo k doručeniu

priamo žalovanému, bez ohľadu na skutočnosť, že na preberanie pošty v priestoroch tlačiarne nebol
splnomocnený žiaden zamestnanec žalovaného. Prekročenie oprávnenia zamestnancom žalovaného,
ktorý zásielku prevzal ako splnomocnenec, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.12. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu právneho posúdeniu veci v tom, že právo žalobcu
na odpoveď zaniklo pre včasné neuplatnenie u vydavateľa.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, keď doposiaľ v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej nebola vôbec riešená
opodstatnenosť žaloby z ďalších aspektov (náležitosti žiadosti, pravdivosť uverejnených informácií,
primeranosť požadovanej odpovede a pod.). Súd prvej inštancie sa uvedenými okolnosťami vôbec
nezaoberal, v dôsledku čoho nie je vylúčené pri zrušení meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie

takto postupovať odvolacím súdom i opakovane, aby sa súd prvej inštancie mohol zaoberať otázkou
vecnej opodstatnenosti žaloby a relevantné závery mohli byť podrobené súdnemu prieskumu v dvoch
inštanciách. Otázka včasnosti doručenia žiadosti žalovanému i včasnosť podania žaloby na súd je pre
súd prvej inštancie záväzne vyriešená odvolacím súdom tak, že žiadosť bola v stanovenej tridsaťdňovej
zákonnej lehote vydavateľovi riadne doručená (§ 8 ods. 2 tlačového zák. č. 167/2008 Z. z.) a žaloba
bola podaná do tridsiatich dní po uplynutí lehoty na uverejnenie odpovede (§ 10 ods. 3).

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež i o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).