Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717210109
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717210109.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
v Y. Č.. XXX proti žalovanej: S. K., nar. X.XX.XXXX, bytom v H., G. Č.. X, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.2.2018 č.k.
14C/36/2017-91 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uložil žalovanej povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo žalobkyni vstupu a užívaniu rodinného domu súp. č. XXX,

stojaceho na parcele C KN č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Y., obec Y., okres N. a pozemkov
parc. C KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1410 m2, parc. CKN č. XXX/X, vinice o
výmere 294 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Y., obec Y., okres N. a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Žalobkyni uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podala žalobu vo veci samej.
Priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby
súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania brániaceho žalobkyni vstupu a užívania
rodinného domu so súp. č. XXX, stojacom na parcele C KN č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú.
Y., obec Y., okres Sobrance a pozemkov parc. C KN č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
1410 m2, parc. C KN č. XXX/X vinice o výmere 294 m2, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Y., obec Y.,
okres N., a to až do právoplatného skončenia súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že účastníčky konania sú vlastníčkami
predmetných nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiel žalobkyne na rodinnom
dome a pozemkoch je o veľkosti 15/720-in a podiel žalovanej na rodinnom dome a pozemkoch je
o veľkosti 125/144-in a na pozemkoch vo veľkosti 601/720-in. Na predmetných nehnuteľnostiach má

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 40/360-in aj dcéra žalobkyne M. K., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa so
žalovanou vedú dlhotrvajúce spory o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností a žiadna dohoda v
tomto smere medzi nimi uzatvorená doposiaľ nebola. Žalovaná znemožňuje žalobkyni užívať rodinný
dom a pozemok, robí jej schválnosti, aby tieto prestala užívať celkom. Žalovaná pritom žije v Košiciach
a predmetné nehnuteľnosti riadne neužíva. Podľa vedomostí žalobkyne žalovaná prichádza do týchto
nehnuteľností len raz za jeden až dva mesiace, pričom sa tam dlhšie nezdržiava, vymení len zámky na

rodinnom dome a vstupnej bránke na pozemok a odíde preč. Od decembra 2015 žalobkyňa vzhľadom
na svoj záujem nehnuteľnosti užívať a starať sa o ne, si zriadila trvalý pobyt v predmetnom rodinnomdome v Y.. Za účelom zabezpečenia rodinného domu a pozemkov pred vstupom neoprávnených osôb
a na zabránenie krádežiam dala riadne zámky. Žalovaná však pri svojich sporadických návštevách
predmetné zámky odstránila a nahradila ich inými, od ktorých jej nedala kľúče a obmedzuje ju

tak v možnosti nehnuteľnosti riadne užívať. Táto udalosť nastala dňa 13.9.2016, kedy žalobkyňa
o tejto skutočnosti vykonala aj oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Sobrance. Takýmto konaním
žalobkyňa utrpela hmotnú škodu, keď žalovaná svojvoľnou výmenou zámkov jej znemožnila z rodinného
domu vziať veci v hodnote okolo 700 eur, ktoré boli následne odcudzené a páchateľ sa doposiaľ
nenašiel. Zároveň uviedla, že ako osoba s trvalým pobytom v obci Y. je povinná platiť poplatky za

odvoz komunálneho odpadu, pričom z dôvodu znemožnenia užívať rodinný dom žiaden odpad netvorí
a zákonnú povinnosť musí plniť na svoju škodu. Znemožnením užívania nehnuteľností a robením
schválností je neprimerane obmedzovaná. Pokiaľ nebude mať zabezpečený bezproblémový prístup
do rodinného domu a k svojim veciam, bude nútená hľadať iné ubytovanie, čo je v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Nakoľko ako žalobkyňa sa nemôže domôcť svojich práv inými prostriedkami, domáha
sa nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie po aplikácii ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 2 písm. b/, § 328 ods. 1, 3, § 329
ods. 1 až 3 C.s.p. a po oboznámení sa s dôkazmi obsiahnutými v spise uzavrel, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je opodstatnený. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností
a žalovaná jej nemôže bezdôvodne brániť v ich užívaní. Neodkladné opatrenie podľa názoru súdu

prvej inštancie v danom prípade slúži k dočasnému zabezpečeniu ohrozených práv žalobkyne, pričom
daná situácia vyžaduje okamžitý zásah súdu. Preto súd prvej inštancie vyhovel návrhu a neodkladné
opatrenie nariadil za účelom zabezpečenia možnosti žalobkyne užívať nehnuteľnosti, ktoré sú v jej
spoluvlastníctve. Všetci spoluvlastníci sú totiž oprávnení tieto užívať. Vydaním neodkladného opatrenia
nedôjde podľa názoru súdu prvej inštancie ani k nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo

tretích osôb.

5. Spolu s nariadením neodkladného opatrenia uložil žalobkyni povinnosť podať aj žalobu vo veci samej
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, čím vymedzil časové trvanie neodkladného opatrenia.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení uznesenia uviedol, že o výške
trov bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia vyšším súdnym úradníkom.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b/, e/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že
zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V dôvodoch odvolania spochybnila tvrdenia
žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že medzi stranami sporu sa vedú
dlhotrvajúce spory o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností a žiadna dohoda v tomto smere
medzi nimi uzatvorená nebola. Žalobkyňa sa pokúšala ešte v roku 2012 o dohodu o užívaní predmetnej

nehnuteľnosti, pričom tiež v tom čase tvrdila, že ju odmieta vpustiť do domu a nie je ochotná umožniť jej
užívanie predmetného domu. Žalobkyňa sa pritom od smrti matky dňa XX.XX.XXXX v Y. ani neukázala,
prišla až na pohreb strýka, ktorý zomrel XX.X.XXXX. Dňa 22.11.2012, kedy jej bol doručený list od JUDr.
Alexandra Fuchsa, advokáta, z obsahu ktorého vyplynulo, že v doterajšom nebola ochotná umožniť
žalobkyni užívanie domu, zo strany žalobkyne nikdy nepadla reč o tom, že by chcela v predmetnom

rodinnomdomebývať.Vtomtosmerepretozavádzasúd.Nadanýlistreagovalalistomzodňa5.12.2012,
avšak žiadnu odpoveď nedostala. Odvtedy sa žalobkyňa o žiadnu inú dohodu nepokúsila. Žalobkyňa
už mala možnosť požiadať súd skôr o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nie chodiť
do predmetnej nehnuteľnosti potajme, vylamovať zámky a brať veci, ktoré nie sú jej. Poukázala na
to, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 236,48 eur spoločne a

nerozdielne vyplývajúcu z osvedčenia o dedičstve po nebohej mamke S. Q.. Na predmetnom dome je
vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Klaudiou Giliánovou na viac ako 500,00 eur, pričom v týchto
exekučných konaniach je ako povinná žalobkyňa. Žalobkyňa má aj ďalšie neuhradené pohľadávke voči
Slovenskej sporiteľni a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalobkyňa sa nezaujímala o pohreb matky,
len o otázke ohľadom dedičstva. Keď prišla domov, skočila do nej s tým, že jej ukáže. Keby ju nezastavila

jej dcéra M., nevie ako by to dopadlo, nakoľko žalobkyňa na ňu zaútočila železným kutáčom, ktorým
jej dala po hlave. Na to žalovaná vybehla von s tým, že zavolá políciu. Žalobkyňa zamkla dvere, sama
vytočila políciu. Žalobkyňa však všetko prekrútila. V ten deň nespala ani doma, nakoľko sa všetkých
bála, že jej ublížia. Trvalý pobyt v Y. žalobkyňa zriadila pre celú rodinu, nakoľko mala zrušený trvalýpobyt v H. J. E. X. Nehnuteľnosť je zabezpečená a žalobkyňa v živote žiaden zámok v tejto nehnuteľnosti
nevymieňala, ako uviedla. Dňa 10.9.2016 v popoludňajších hodinách prišla so svojim synom a tromi
vnúčatami do Y. a zistila, že sa nemôže dostať do nehnuteľnosti, nakoľko zámky boli vymenené. Za

prítomnosti polície odstránila žalobkyňou vymenené zámky a tieto vymenila za nové. Žalobkyňa nikdy
nič nerobila v danom rodinnom dome, o nič sa nestarala, akurát sa striedali pri opatrovaní mamky a
strýka. Vtedy vyniesla do šrotu tri vlečky železa, ktoré jej nepatrili. Pri vypáčení zámku si žalobkyňa
prizvala i starostu obce, aby zostala bez podozrenia. O žiadnych veciach v hodnote 700,00 eur, ktoré by
patrili žalobkyni a zmizli, nemá vedomosť. Podľa názoru žalovanej v danom prípade nie sú dané dôvody

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa mala danú záležitosť vyriešiť tým, že by podala
žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, čo však doposiaľ neurobila. Žalovaná
sa o nehnuteľnosť riadne stará od roku 2012 po smrti strýka, zabezpečuje všetky náklady spojené s
touto nehnuteľnosťou. V predmetnej nehnuteľnosti nebýva, nakoľko ide o dom starý takmer 150 rokov,
ktorý je nevhodný na bývanie.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch

prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať
splnenie všetkých uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich

osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana.

18. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v
celom rozsahu poukazuje (§387 ods. 2 C.s.p.).

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací

súd uvádza nasledovné:

21. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru o osvedčení danosti nároku žalobkyne a nevyhnutnosti
bezodkladne upraviť pomery strán sporu neodkladným opatrením.

22. Žalobkyňa svojimi tvrdeniami a listinnými dôkazmi osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, ktorý vyplýva z danosti spoluvlastníckeho práva strán sporu k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom tohto konania.

23. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v danej veci vyplýva z ohrozenia práva žalobkyne

užívať predmetné nehnuteľnosti, spoluvlastnícky jej patriace. Je totiž nepochybné, že medzi stranami
sporu nedošlo k dohode o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností a v tejto otázke z dôvodu
existujúcich rozporov a konfliktov medzi stranami sporu, dohodou zrejme ani nedôjde. Jedným zo
základných práv vlastníka nehnuteľnosti je jej užívanie, tak ako vyplýva z ust. § 123 Občianskeho
zákonníka. Prostredníctvom tzv. užívacieho práva vlastník nehnuteľnosti realizuje úžitkovú hodnotu veci.

Táto realizácia spočíva v užívaní nehnuteľnosti, t.j. prisvojovaní si podstaty aj úžitkových vlastností tejto
veci, ako aj v prisvojovaní si jej úžitkov a plodov.

24. V danom prípade sú žalobkyňa a žalovaná podielovými spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti,
preto každá z nich má právo užívať predmetnú nehnuteľnosť v pomere zodpovedajúcom výške ich

podielov. Niet pochýb, že pri užívaní predmetnej nehnuteľnosti medzi stranami sporu došlo k nezhodám,
pričom niet pochýb ani o tom, že medzi nimi nedošlo k dohode o spôsobe užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Tento záver vyplýva aj z odvolania žalovanej. Za takejto situácie je daná potreba dočasnej
úpravy pomerov strán sporu, dokiaľ nedôjde k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
strán sporu súdnou cestou.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto
rozhodnutia.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto ju súd zaviazal na náhradu trov
odvolacieho konania úspešnej žalobkyne v celom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).