Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 18Er/685/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417211978
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417211978.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Quantum Credit, a.s., so sídlom 821 09
Bratislava II, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, právne zastúpený: Perspecta Legal, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom 821 09 Bratislava II, Ružová dolina 25, proti povinnému: W. B.T., C.. XX.XX.XXXX,
S. XXX XX Š., X.. O. XX, o zaplatenie 276,11 Eur s prísl. a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na
peňažné plnenie vo výške 276,11 € s prísl. a trovami exekúcie, keď poukazoval na exekučný titul :
Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.01.2017 a vykonateľnosť dňa 19.01.2017.

2.Poverením tunajšieho súdu 18Er/685/2017-7 zo dňa 27.11.2017 bol poverený vykonaním exekúcie
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60 (ďalej len
exekútor).

3.Dňa 05.02.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii datované
ku dňu 16.01.2018, v ktorých uviedol, že si žiadne peniaze nepožičal a nemá dlžobu k nikomu. Ďalej

uviedol, že žiada, aby sa preverila jeho vec, nakoľko ho obviňujú z dlžoby. Zároveň žiadal, aby sa súd
pri preverení jeho dlžoby pozrel na údaje jeho syna Jirího nar. 1974.

4.Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

5.Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do
majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými

predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne
sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom
je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených
v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo
rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok

incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti
upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sauplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne
uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného
práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak

by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné
skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný
nedostatokvprocesnýchpodmienkachexekučnéhokonaniamôževiesťkúspešnémupodaniunámietok
a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.

6.Vyššie citovaný § 50 ods. 1 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže
vzniesť proti exekúcii námietky vtedy, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je
exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti procesného i hmotného práva,
ktorých spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 291/2010).

7.Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré
a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem ,
b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil

s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ),
c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá
obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku), exekúcia sa vedie proti dedičom v
rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina,
ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú,

d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).

Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku
exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku

je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa
za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti
rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale
akýmkoľvekinýmspôsobompredpokladanýmzákonom(najmä§559až§587Občianskehozákonníka).
Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím

exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala
oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady

Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná:

Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1
písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad
premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti
exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné,
že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.

Add)Hmotno-právnalegitimáciaoprávnenéhoalebopovinného:Oprávnenýalebopovinný,pokiaľniesú
uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo
chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo
povinnosti.

8.Tunajší súd poznamenáva, že v exekučnom konaní je možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po
vydaní exekučného titulu. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému a preto exekučnému
súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Po tom, čo je exekútorovi doručené poverenie na

vykonanieexekúcie,môžezačaťrealizovaťvlastnúexekučnúčinnosťazisťovaniemajetkovýchpomerov
povinného9.V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. V
námietkach žiadnym spôsobom neuviedol také okolnosti, ktoré mali nastať pred začatím exekučného
konania a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Taktiež

neuviedol ani také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tunajší súd šetrením zistil, že právoplatný
a vykonateľný exekučný titul bol vydaný na osobu povinného.

10.Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydanému súdny úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.