Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/324/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210162
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216210162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. K., nar. X.X.XXXX, bytom K.,
M. X. XX/XX, zastúpeného AK: Michal Tomaschek, so sídlom Bratislava, Laténska 67, o zaplatenie
2.244,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č. k. 11C/179/2016-194 zo dňa 8. novembra 2017 - II. a III. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o zaplatenie 344,51
Eur s príslušenstvom zastavil, II. výrokom žalobu zamietol, III. výrokom rozhodol, že žalobca je povinný
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 2 písm. j), k), § 11 ods. 1
písm. a), b) zákona č. 129/2012 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 27.4.2015 (ďalej len zákona o
spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom
aj na procesné ust. § 150, § 151 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi stranami došlo dňa 28.10.2014 k
uzavretiu úverovej zmluvy č. 165589, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo

výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných anuitných splátkach vo výške 42,46
Eur splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca, so splatnosťou 1. splátky 20.11.2014 a poslednej splátky
21.11.2022, a to buď inkasom z osobného účtu, resp. príkazom na úhradu z inkasného účtu na úverový
účet. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný splatiť (súčet úveru a celkových nákladov spojených s
úverom) bola vyčíslená sumou 4.226,16 Eur, pri RPMN 9,88 % a úrokovej sadzbe 7,90 % p.a. - fixnej
do splatnosti. Priemerná hodnota RPMN bola dohodnutá 16,81 %. Bolo dojednané poistenie schopnosti
splácať úver 1,04 Eur a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur. V článku 1 bod 1.2. bol

dojednaný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. a ďalšie poplatky. Listom zo dňa 26.5.2016 žalobca
(článok 8.12 VOP) vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru vo výške 2.751,67 Eur v
lehote do 5.6.2016. Podľa prehľadu na úverovom účte (tabuľka čl. 21) žalovaný uhradil do vyhláseniamimoriadnej splatnosti úveru sumu 2.624,95 Eur. Podľa žalovaným predloženého prehľadu splátok (čl.
115-129 spisu) uhradil ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 5.320,- Eur.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že v predmetnej veci sa jedná o
spotrebiteľský úver, na ktorý je treba aplikovať okrem zákona o spotrebiteľských úveroch aj Občiansky
zákonník (§ 52 a nasl.). V predmetnej zmluve absentuje náležitosť (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona o
spotrebiteľských úveroch) výslovné uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN
(žalobcom vypočítanej RPMN 9,88 %), keď žalobca vychádzal podľa tabuľky 1.2 úverovej zmluvy,

čo však nepostačuje, keďže zákon vyžaduje, aby bolo zrejmé z akých konkrétnych údajov žalobca
vychádzal pri výpočte RPMN. Ďalej, že úverová zmluva neobsahuje náležitosť § 9 ods. 2 písm. k), keď
predmetná zmluva obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, ktorá je u každej z počtu 96 anuitných
(rovnomerných) splátok splatných v období od 20.11.2014 do 21.11.2022 uvedená vo výške 42,46 Eur
mesačne. Pre uvedené nedostatky je potrebné úver považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému úver

vo výške 2.850,- Eur (nie sumu 3.000,- Eur), keďže sumu 150,- Eur ako poplatok za poskytnutie úveru
(článok 1.2. úverovej zmluvy) ihneď započítal na sumu 3.000,- Eur, teda fakticky žalovaný čerpal (a
mohol čerpať) iba 2.850,- Eur (pohyby na účtoch).

5. Ďalej poukázal na to, že sumár úhrad splátok vo výške 5.320,- Eur a skutočnosti ako k tejto sume

dospel, žalovaný uviedol na pojednávaní dňa 8.11.2017, na ktorom sa žalobca nezúčastnil. Žalovaný
spároval žalobcom predložené zúčtovania platieb splátok s vlastnými výpismi z účtu s výsledným súčtom
5.320,- Eur. Pričom žalobca sa neúčasťou na pojednávaní dňa 8.11.2017 zbavil možnosti priamo na
tieto skutkové tvrdenia žalovaného reagovať, preto tvrdenia žalovaného bolo potrebné považovať za
nesporné (poukaz na rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/138/2017). Uzavrel, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že splátky vo výške spolu 5.320,- Eur žalovaný na splatenie
predmetného úveru neuhradil (napr. tým, že síce tieto platby žalobca prijal, ale zaúčtoval ich na splátky
hypotekárneho úveru, existencia iných úverov v tomto konaní nebola zistená). Celkový dlh žalovaného
zanikol zaplatením sumy 5.320,- Eur, žalobcovi nemal okresný súd zo žalovanej sumy čo priznať (2.850,-
Eur - 5.320,- Eur).

6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, kedy mal žalovaný
čistý úspech 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutia žaloby (II. výrok) a v časti trov konania (III. výrok)

podalodvolaniežalobca,pričomnavrholrozsudoksúduprvejinštanciezmeniťažalobevyhovieťvplnom
rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za
konania na oboch inštanciách. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného
sporového poriadku. Argumentoval tým, že v kontexte záveru súdu prvej inštancie, že úverová zmluva
neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na bod

1.1 zmluvy podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky
(VOP a OP), pričom zmluva o úvere obsahuje údaje: výška anuitnej splátky (42,46 Eur), počet anuitných
splátok (96), periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca).
Zároveň poukázal na bod 2.5.3 OP, ktorý popisuje anuitné splácanie ako aj na bod 2.5.5 OP, ktorý
obsahuje poradie uspokojovania pohľadávky. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha

formou mesačných anuitných splátok, a že rozdelenie splátok na istinu a úroky obsahuje amortizačná
tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy. Anuitná
splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Plynule
sa mení výška pomeru istiny a úroku. Každou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa
zvyšuje. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci

C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroóvá zo dňa 9.11.2016 s poukazom na článok 10
ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m), ktorý
sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom

trvalom nosiči. Má za to, že z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť
z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (VOP alebo OP) alebo v sadzobníku, ktoré
tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Článok 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) smernice sa majú vykladať vtom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkaminemusívoformeamortizačnejtabuľkyspresňovať,akáčasťkaždejsplátkybudezabezpečená
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu,

aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Má za to, že povinnou
náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok
na časť pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky. Článok 10 ods. 2 písm. h) sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je nevyhnuté, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum. Poukázal na čl. 5 zmluvy, ktorý obsahuje požadované údaje podľa § 9 ods.

2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva v bode 1.2. obsahuje údaje o výške, počte a
termínoch anuitnej splátky. Odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 12Co/149/2016-60
zo dňa 15.2.2017 a na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017,
Krajského súdu v Banskej č. k. 6Co/84/2017-57 zo dňa 28.3.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14Co/454/2016-66 zo dňa 10.7.2017, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
16Co/433/2016-122 zo dňa 20.9.2017, Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/68/2017-76 zo

dňa 24.10.2017. Nesúhlasí so záverom o výške úhrad na úver, ktorých výška nebola v konaní nesporná.
Okresný súd mal vykonať dokazovanie na odstránenie danej spornosti, čo nevykonal, trvá na tom, že
správne sú úhrady uvedené v žalobe a v podaní zo dňa 10.10.2017 vo výške 688,15 Eur a 724,79 Eur na
účet č. 9828035001/5600. Žalovaný uskutočnil platby vkladom na bežný účet, na ktorom bol v debetnom
zostatku, mal v prvom rade vyrovnať dlh na osobnom účte a až zvyšná časť vkladu bola započítaná

na dlh na úver. Žalovaný mal u žalobcu viacero úverov (3), na ktoré sa z rovnakého osobného účtu
započítavali splátky. Ako dôkaz priložil výpisy z účtu žalovaného za obdobia, kedy uskutočnil úhrady
podľa prehľadu splácania - 11/2014-11/2017 (čl. 216-255), prehľad úverov žalovaného z bankového
informačného systému (č.l. 209) a prehľad splátok na žalovaný úver z úverového účtu predmetného
úveru (č.l. 210-215).

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol, že
napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd
prvej inštancie posúdil právny stav podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa Smernice,
postupoval správne a v súlade so zákonom. Žalovaný nemá u žalobcu zriadený osobný účet, účet na

ktorý vykonával úhrady vo výške 5.320,- Eur predstavuje inkasný účet zriadený v súlade s poskytnutým
úverom a výlučne za účelom jeho splácania. Na uvedené nemá vplyv interné označenie inkasného účtu
ako osobného účtu. Žalobca neposkytol dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie preukazoval, nepredložil dôkaz
o uzavretí zmluvy o vedení bežného účtu v prospech žalovaného. Žalovaným predložené potvrdenia
o platbách vykonaných na inkasný účet presne korešpondujú s údajmi z výpisov z účtu predložených

žalobcom. Žalobca nepredložil dôkaz ohľadne ním deklarovaných platieb žalovaného, dokonca predložil
dôkaz,ktorýpotvrdzujetvrdenie,areálnezaplatenieceléhoúveručerpanéhonazákladezmluvyoúvere.
Čerpaný úver bol bezúročný a bez poplatkov, celý dlh žalovaný zaplatil, dokonca preplatil.

9. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca, ktorý v ňom poukázal na uznesenie

NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, sp. zn. 4Cdo/211/2017, ďalej odkázal na doterajšie vyjadrenia a
odvolanie.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudkubolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach (II. a III. výrok) vecne správne, v dôsledku čoho boli

splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy
2.469,97 Eur, úroku 54,32 Eur, úroku z omeškania 0,82 Eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
2.624,95 Eur od 27.5.2016 do 20.6.2016, zo sumy 2.469,97 Eur od 21.6.2016 do zaplatenia, úroku z

omeškania 5 % ročne zo sumy 54,32 Eur od 27.5.2016 do zaplatenia, poplatku za poistenie 2,08 Eur.
Uznesením č. k. 11C/179/2016-193 zo dňa 27.9.2017 súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 225,30
Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.6.2016 do zaplatenia zastavil. Po zohľadnení predmetného
čiastočného zastavenia konania zostala predmetom konania suma 2.244,67 Eur, úrok 54,32 Eur, úrok z
omeškania 0,82 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.624,95 Eur od 27.5.2016 do 20.6.2016, zo
sumy 2.469,97 Eur od 21.6.2016 do 15.7.2016, zo sumy 2.460,92 Eur od 16.7.2016 do 20.7.2016, zo

sumy 2.300,92 Eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, zo sumy 2.290,97 Eur od 20.8.2016 do 16.11.2016, zo
sumy 2.269,39 Eur od 17.11.2016 do 2.12.2016, zo sumy 2.244,67 Eur od 3.12.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania 5 % ročne zo sumy 54,32 Eur od 27.5.2016 do zaplatenia, poplatok za poistenie 2,08 Eur.

13. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie o zaplatenie sumy 344,51

Eur s príslušenstvom zastavil, pričom tento výrok nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol
právoplatnosť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 1.900,- Eur, úrok

54,32 Eur, úrok z omeškania 0,82 Eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.624,95 Eur od 27.5.2016
do 20.6.2016, zo sumy 2.469,97 Eur od 21.6.2016 do 15.7.2016, zo sumy 2.460,92 Eur od 16.7.2016
do 20.7.2016, zo sumy 2.300,92 Eur od 21.7.2016 do 19.8.2016, zo sumy 2.290,97 Eur od 20.8.2016
do 16.11.2016, zo sumy 2.269,39 Eur od 17.11.2016 do 2.12.2016, zo sumy 2.244,67 Eur od 3.12.2016
do 20.1.2017, zo sumy 2.224,07 Eur od 21.1.2017 do 7.2.2017, zo sumy 2.178,55 Eur od 8.2.2017

do 17.3.2017, zo sumy 2.152,97 Eur od 18.3.2017 do 11.4.2017, zo sumy 2.127,43 Eur od 12.4.2017
do 25.5.2017, zo sumy 2.116,86 Eur od 26.5.2017 do 12.6.2017, zo sumy 2.021,43 Eur od 13.6.2017
do 9.8.2017, zo sumy 2.010,01 Eur od 10.8.2017 do 23.8.2017, zo sumy 1.928,45 Eur od 8.9.2017 do
11.10.2017, zo sumy 1.914,02 Eur od 8.9.2017 do 11.10.2017, zo sumy 1.900,16 od 12.10.2017 do
zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 54,32 Eur od 27.5.2016 do zaplatenia, poplatok za

poistenie 2,08 Eur).

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo

vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny
záver vo veci s výnimkou záveru o absencii náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom rozsahu
(s uvedenou výnimkou), s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo
právnych záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže, preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

16. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za podstatné uviesť

nasledovné.

17. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
165589, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.000,- Eur s dohodnutou ročnou úrokovou
sadzbou 7,90 %, RPMN 20,14 %, celkovou čiastkou na zaplatenie 4.226,16 Eur, priemernou RPMN

16,81%, počtom mesačných splátok 96, splatnosťou splátok v 20. deň kalendárneho mesiaca, výškou
splátky 42,46 Eur mesačne, poplatkom za poistenie 1,04 Eur mesačne, poplatkom za poskytnutie
úveru 150,- Eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 5.320,- Eur. V úverovej zmluve je uvedené číslo
úverového účtu XXXXXXXXXX/XXXX, číslo inkasného účtu XXXXXXXXXX/XXXX a spôsob splácaniaúveru inkasom z osobného účtu v banke, príkazom na úhradu v prospech inkasného účtu. Z vkladov v
hotovosti na č.l. 58-71 vyplýva, že žalovaný vkladal hotovosť na účet č. XXXXXXXXXX. Z výpisov z účtu
za obdobie 2/2015-9/2017 na čl. 82-114 vyplýva označenie účtu pod č. XXXXXXXXXX.

18. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo
zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného
postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva
zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej
dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že
dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

19. Je nesporné, že citované ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ
ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp.
priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže
rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere

dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ
bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného
zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie,

ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti
v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov
- veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

20. Výklad a aplikácia ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade
so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových
náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné
podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k
esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497

Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí
vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo
vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

21. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí určito, jasne a zrozumiteľné obsahovať tie podstatné
náležitosti, ktoré majú nepochybne vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť, či je pre neho
akceptovateľné získať úver za daných podmienok. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere
nákladov) odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože

zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom
posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Nesprávne alebo neurčito uvedená výška RPMN
spôsobuje to, že spotrebiteľ nevie bez pochybností posúdiť už pri uzatváraní zmluvy, aká je výška jeho
skutočného dlhu a taktiež nemá možnosť porovnania výhodnosti úveru oproti úverom poskytovaným
inými subjektmi na trhu. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,

teda nestačí len uvedenie jeho výšky (v danom prípade 9,88 %). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES <., pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov
vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd
nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené
riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane,
potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom
procesnom postavení, čo je neprípustné.

39. Odvolací súd má za to, že postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol
správny. Je zjavné, že žalobca predložil dôkazy, z ktorých bolo zistené, že medzi stranami sporu došlo
k vzniku právneho vzťahu. Zároveň vykonaným dokazovaním bolo zistené s poukazom na výpisy z účtu
č. XXXXXXXXXX na č.l. 82-114 (ktorý je označený ako inkasný účet v úverovej zmluve), ktoré predložil

samotný žalobca, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 5.320,- Eur. Žalovaný predložil na preukázanie
vykonania úhrad v prospech žalobcu vklady v hotovosti na účet č. XXXXXXXXXX vo výške 2.420,- Eur
(ktorá je zahrnutá v sume 5.320,- Eur). Odvolací súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že žalovaný uhradil na predmetný úver iba sumu vo výške 1.412,94 Eur (688,15
+ 724,79), ohľadom tvrdenia, že žalovaný mal viacero úverov (3), pričom samotný žalovaný v konaní

uviedol, že okrem predmetného úveru mal so žalobcom uzatvorený (ešte) hypotekárny úver, ohľadom
tvrdenia, že žalovaný bol na bežnom účte v debetnom zostatku, keď mal v prvom rade vyrovnať dlh na
osobnomúčteaažzvyšnáčasťvkladubolazapočítanánadlhnaúver,t.j.žalobcanepreukázal,žesumu
3.907,06 Eur (5.320,- Eur - 1.412,94 Eur) dôvodne zohľadnil žalovanému na úhradu iných nesplatených
úverov, ktoré mal uzavreté so žalovaným a ktorých úhrada sa realizovala z účtu č. XXXXXXXXXX.

40. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti
žalobu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými
tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti (II.
výrok),vrátanerovnakovecnesprávnehozávisléhovýrokuonáhradetrovkonania(III.výrok),odvolaním

napadnutého bez uvedenia osobitných odvolacích dôvodov), potvrdil.

41. Žalobca namietal, že zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) /úroková sadzba
spotrebiteľského úveru/ aj písm. y) /priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov/ zákona o
spotrebiteľskom úvere s poukazom na obsah Prílohy k zmluve č. 207300429 Štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a ktoré pripojil k odvolaniu.
S uvedeným sa odvolaní súd nestotožnil, keď žalobca tento prostriedok procesného útoku mal uplatniť
v súlade s § 154 CSP, odvolací súd teda nepostupoval podľa § 384 ods. 3 CSP, keďže neboli splnené
predpoklady § 366 CSP. Ďalej je nutné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o podstatné náležitosti
úverovej zmluvy, ktoré si vyžadujú písomnú formu, a majú byť obsahom základného dokumentu na

ktorom je zachytený obsah zmluvy.

42. Žalobca síce k odvolaniu pripojil výpisy z účtu žalovaného za obdobia, kedy uskutočnil úhrady podľa
prehľadu splácania za mesiace 11/2014-11/2017 (čl. 216-255), pričom z obsahu spisového materiálu
vyplýva, že predmetné výpisy za mesiace 2/2015-9/2017 sú už založené v spise na č.l. 82-114. Ohľadom

výpisov za mesiace 11-12/2014, 1/2015, 10-11/2017 spolu s prehľadom úverov žalovaného z bankového
informačného systému (č.l. 209) a prehľadom splátok na žalovaný úver z úverového účtu predmetného
úveru (č.l. 210-215), ktoré boli taktiež žalobcom predložené spolu s odvolaním, odvolací súd konštatuje,
že tieto prostriedky procesného útoku mal uplatniť žalobca v súlade s § 154 CSP, preto nebol dôvod
postupovať podľa § 384 ods. 3 CSP, keďže neboli splnené predpoklady § 366 CSP.

43. Napriek poukazu žalobcu v odvolaní na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ako aj na
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 v súvislosti so záverom okresného súdu o bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveruzdôvoduabsencienáležitostipodľa§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúverov, odvolací súd konštatuje, že touto námietkou žalobcu nebolo dôvodné sa nezaoberať, keďže pre
správny záver okresného súdu, ktorý uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z iných dôvodov,
táto nemala žiaden význam.

44. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).