Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116203324.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcov: 1/ B. E.,
rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - I., X. O. XX, 2/ X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., G. XXX/X,
3/ J. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J. I. XX, 4/ F. Q., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O. XXX/
XX, 5/ A. V., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., B. XX/XX, 6/ X. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K.

XXX, 7/ P. V., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z. O., I.K. XX, 8/ T. B., rod. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. - I., I. XXX/XX, 9/ T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I. C. XX, 10/ K. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. - I., G. R. XXX/X, 11/ M. A., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - I., V. XXX/XX, 12/ P. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - I., G. R. XXX/X, 13/ Ing. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., X. J. XXXX/
XX, 14/ T. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., C. Z.K. XXX/XX, 15/ L. G., rod. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I., F. B. XXXX/XX, 16/ E. A., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I. X. XXXX/X, 17/ L. V.,

rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - I., F. X, 18/ P. Q., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., U. XX/
XXXX, žalobcovia 1/ až 18/ zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Jurajom Strählem, advokátom
so sídlom I., L. V. XX/XXX, proti žalovanej: Q. V., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., A. XXXX/XX, o
zaplatenie 758,96 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/46/2016-111
zo dňa 10. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku, ktorým súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ až 18/ úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 758,96 eur od 01. 07. 2015 do
03. 04. 2016, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v poradí treťom výroku o trovách
konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 41C/46/2016-111 zo dňa 10. 04. 2017 konanie v časti o zaplatenie
istiny 758,96 eur zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 18/ úroky z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 758,96 eur od 01. 07. 2015 do 03. 04. 2016 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcom 1/ až 18/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09. 02. 2016 sa žalobcovia domáhali voči
žalovanej zaplatenia sumy 758,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy

od 01. 07. 2015 do zaplatenia titulom užívania časti pozemkov, ktorých sú vlastníkmi, žalovanou ako
členkou záhradkárskej osady L. Q. XX-XX I. za obdobie rokov 2012 - 2014.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že listom zo dňa 29. 08.
2016 požiadala právneho zástupcu žalobcov o zaslanie výpočtu, na základe ktorého by mohla nájomné
za roky 2012 - 2014 uhradiť, tento výpočet jej nebol doručený. Dňa 03. 04. 2016 na základe vlastného
výpočtu uhradila vlastníkom nájomné za obdobie 2012 až 2015 poštovou poukážkou na adresy týchto

vlastníkov, ktoré boli uvedené v liste zo dňa 14. 04. 2012, úhradu za spoločné priestory previedlabankovým prevodom na účet záhradkárskej osady L. Q.. Taktiež uviedla, že ostatní žalobcovia, p. E. a
spol. zo zoznamu žalobcov, nie sú na zozname vlastníkov ňou užívaných pozemkov.
Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 15. 11. 2016 zobrali žalobu v časti úhrady nájomného vo

výške 758,96 eur späť, naďalej zotrvali na úhrade uplatneného príslušenstva.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcami v časti o zaplatenie istiny 758,96 eur súd podľa § 145 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu tak
zostali úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 758,96 eur od 01. 07. 2015 do zaplatenia.
Súd vzťah medzi stranami sporu posúdil ako nájomný vzťah, v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.

z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, v zmysle
ktorého, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu,
vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah. V konaní uzavretie
nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nebolo preukázané. Žalovaná tak bola povinná platiť žalobcom
za užívanie predmetných pozemkov nájomné. Pokiaľ ide o výšku a splatnosť nájomného, súd vychádzal
z ust. § 4 ods. 1, 2, § 3 zákona č. 64/1997 Z. z.

Následne, citujúc ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR
č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01. 02. 2013, § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení
nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01. 01. 2009 do 31. 01. 2013 súd žalobe žalobcov
v časti uplatneného príslušenstva vyhovel. Mal za preukázané, že žalobkyňa sa s úhradou nájomného

za užívanie pozemkov žalobcov v rokoch 2012-2014 dostala do omeškania, keď predmetné nájomné
nezaplatila v lehote splatnosti. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. sa žalovaná dostala
do omeškania s platením nájomného za rok 2012 dňa 01. 04. 2013, za rok 2013 dňa 01. 04. 2014 a za
rok 2014 dňa 01. 04. 2015. Žalovaná až dňa 30. 06. 2015 uhradila sumu 115,36 eur z titulu nájomného
za rok 2012 až 2014 za spoločné priestory, ostatné nájomné za rok 2012-2014 (758,96 eur) žalovaná

uhradila až dňa 03. 04. 2016. Súd tak dospel k záveru, že žalobcom vzniklo právo na úroky z omeškania
vo výške stanovenej zákonom. Žalobcovia si uplatnili príslušné úroky z omeškania až od 01. 07. 2015,
preto im súd, viazaný rozsahom žaloby, priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 758,96 eur počnúc týmto dňom do 03. 04. 2016 (do zaplatenia).
K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcov súd konštatoval, že vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo

žalobcov (okrem L. G., E. A., P. Q.) k pozemkom užívaným žalovanou ako spoločných priestorov,
vyplýva z predložených príslušných listov vlastníctva, geometrického plánu a informatívnej kópie z mapy,
obsiahnutých v spisovom materiály.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a
žalobcom priznal voči žalovanej, ktorá úhradou istiny po podaní žaloby zavinila zastavenie konania v

tejto časti, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, keď v časti úrokov z omeškania boli
žalobcovia zároveň plne úspešní.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v
zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

V odvolaní namietala uplatnenie sudcovskej koncentrácie, nemožnosť uplatnenia lehoty procesnej
obrany, nepreskúmateľnosť odôvodenia a aplikáciu nesprávnej právnej normy.
Poukázala na to, že konanie začalo dňa 09. 02. 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý na procesnú obranu ustanovoval lehotu až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania.
Konanie bez pojednávania bolo možné len za súhlasu strán sporu, pričom ona súhlas na konanie bez

nariadenia pojednávania nedala.
Nesúhlasila ani s aplikáciou ust. § 297 písm. b/ C. s. p., keď v odôvodnení rozhodnutia aplikácia
uvedeného ustanovenia nie je zdôvodnená, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Uvedené
ustanovenie sa vzťahuje na spotrebiteľské spory, tento spor takým však nie je.
Nesúhlasila ani s tvrdením, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súdu v odpore proti platobnému

rozkazu preukázala úhradu nájomného v inej výške ako požadovali. Žalobcovia napriek rozdielnej
čiastke úhrady vzali späť svoj návrh v časti úhrady nájomného a požadujú úhradu úrokov z omeškania
z pôvodnej navrhovanej čiastky. Z úkonov a príloh, ktoré vykonala, je zrejmý nesúlad a výška základu
pre výpočet úrokov je sporná.
Namietala tiež nesprávne analogické uplatnenie fikcie doručenia podľa § 112 C. s. p. na doručovanie

pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy, keď pôvodná právna úprava v § 46 Občianskeho súdneho
poriadku fikciu doručenia podmieňovala podmienkou, „ že sa v mieste doručovania zdržuje“. Dostatočne
pritom preukázala, že sa v čase uloženia zásielky na pošte v mieste doručenia nezdržiavala, teda
nemohla nastať fikcia doručovania podľa pôvodnej právnej úpravy. Súd sa predloženými dôkazminezaoberal,nepoužilichvodôvodnenírozhodnutiaaanalogickynadanýprípadpoužilnesprávneprávne
ustanovenie právnej normy.
V závere uviedla, že nepopierala právny nárok žalobcov na nájomné, len požadovala vyúčtovanie

nájomného, ktoré žalobcovia nedoručili. Preukazuje to aj skutočnosť, že si sama vypočítala výšku
nájomného, aby nebola naďalej v omeškaní a dobrovoľne uhradila nájomné. Neplatila ani na spoločný
účet žalobcov, lebo ho nemala k dispozícii a rozposlala jednotlivé platby podľa rozpisu a rozsahu, ktorý
získala od miestnej záhradkárskej organizácie po vrátení sa zo služobných ciest. Prevzatiu poštovej
zásielky sa nevyhýbala, plnila si úlohy z pracovného pomeru, t. j. časté nepredvídateľné služobné cesty.

Žalobcovia nedoručením vyúčtovania sa dostali do omeškania veriteľa, v ktorom prípade podľa § 523
Občianskeho zákonníka nie je povinná platiť úroky z omeškania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázali na to, že podľa fotokópie udelených víz do Ruskej federácie je nesporné, že od 09. 05. 2015
žalovaná mala byť na Slovensku, pričom oznámenie o uložení zásielky (vyúčtovanie nájomného) jej bolo

k dispozícii od 21. 04. 2015 a zásielka bola 12. 05. 2015 vrátená. Žalovaná sa teda v dobe uloženia
zásielky už zdržiavala v mieste bydliska. O skutočnosti, že žalovaná je už na Slovensku nevedeli a ani
nemali možnosť sa dozvedieť bez jej súčinnosti, preto jej zasielali výzvu na adresu do Ruskej federácie.
Vzhľadom na všetky skutočnosti majú za to, že ich nárok je oprávnený a napadnutý rozsudok správny.

4. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcov namietala, že vízum v jej pase nepreukazuje, že sa
nachádzala v mieste trvalého bydliska. Tým, že súd uplatnil koncentráciu konania nemala možnosť
vyjadriť sa k veci a preukázať miesto svojho pobytu v čase doručovania písomnosti. Poukázala tiež na
to, že aj keby sa vrátila z Ruskej federácie, dňa 08. 05. 2015, v piatok, bol štátny sviatok, nasledoval
víkend a keďže 12. 05. 2015 v utorok bola zásielka vrátená odosielateľovi, znamená to, že v pondelok

11. 05. 2015 už nebola zásielka uložená na pošte a bola na ceste k odosielateľovi. Opätovne namietala,
že nenariadením pojednávania jej bola odňatá možnosť procesnej obrany a preukázania skutočnosti,
že žalobca bol v omeškaní a neprináležia mu úroky z omeškania.

5. Žalobcovia sa k replike žalovanej už nevyjadrili.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a
podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, majúc za to, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa voči žalovanej domáhali zaplatenia sumy 758,96 eur

spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol platobným rozkazom č. k.
41C/46/2016-81 dňa 11. 08. 2016, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcom 1/ až
18/ sumu 758,96 eur a 8,05 % úrok z omeškania ročne z tejto sumy od 01. 07. 2015 do zaplatenia,
ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor, s poučením, že ak podá včas odpor s
vecnýmodôvodnením,súdzrušíplatobnýrozkazvcelomrozsahuanariadipojednávanie.Žalovanáproti

platobnému rozkazu podala vecne odôvodnený odpor, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 03. 11. 2016 platobný rozkaz zrušil. Následne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 297
písm. b/, v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p. vydal napadnutý rozsudok.

8.Podľa§265ods.1C.s.p.akjemožnévovecisamejaleboojejčastirozhodnúťnazákladeskutočností

tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

9. Podľa § 267 ods. 1 C. s. p. odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce
skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré saodvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom
rozkaze poučený.

10. Podľa § 267 ods. 3 C. s. p. ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76.

11. Podľa § 177 ods. 1 C. s. p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

12. Podľa § 177 ods. 2 C. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

13. Podľa § 297 C. s. p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

14. Civilný sporový poriadok v ust. § 265 až § 268 upravuje procesný postup súdu vzťahujúci sa na
inštitút platobného rozkazu. Ustanovenie § 267 ods. 3 vety prvej C. s. p. výslovne uvádza, že ak čo
len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom

rozsahu a nariadi pojednávanie (pokiaľ nedôjde k odmietnutiu odporu postupom podľa § 267 ods. 2 C. s.
p.). Vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t. j. žalovaný musí
v odôvodnení odporu uviesť konkrétne vecné tvrdenia, ktorými spochybňuje opodstatnenosť priznanej
pohľadávky.

15. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vyhodnotil odpor podaný žalovanou ako odpor podaný včas,
oprávnenou osobou a vecne odôvodnený, čomu zodpovedá i jeho ďalší postup spočívajúci v zrušení
vydaného a doručeného platobného rozkazu uznesením zo dňa 03. 11. 2016. V ďalšom procesnom
postupe však súd prvej inštancie neaplikoval ostatnú časť ust. § 267 ods. 3 vety prvej C. s. p., kedy bolo
jeho povinnosťou nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, ale rozhodol napadnutým rozsudkom bez

nariadenia pojednávania aplikujúc ust. § 297 písm. b/ C. s. p., čo odôvodnil tým, že v danej veci ide iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- eur.

16. Pre uvedený postup súdu prvej inštancie však neboli splnené podmienky podľa § 297 C. s. p. či § 177

ods. 2 C. s. p. Nakoľko podaný odpor bol vyhodnotený súdom prvej inštancie ako vecne odôvodnený,
znamená to, že žalovaná dostatočným spôsobom poprela žalobcom uplatnený nárok čo do právneho
základu i výšky, keď zároveň spochybnila samotnú existenciu právneho nároku, predovšetkým pokiaľ
ide o uplatnené príslušenstvo, a tým založila spornosť skutkových tvrdení, na ktorých je založený právny
nárok žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania nebola splnená

jedna z podmienok vyžadovaných § 297 písm. b/ C. s. p., a to nespornosť skutkových tvrdení strán.
Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 297 písm. b/ C. s. p. po zrušení platobného rozkazu uprel žalovanej
možnosť ústne a bezprostredne predniesť súdu svoju procesnú obranu proti žalobnému návrhu, čím
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Správne pritom žalovaná v odvolaní namietala i aplikáciu § 297 písm. b/

C. s. p. s poukazom na to, že v danom prípade nejde o vzťah spotrebiteľský. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v danom prípade išlo zrejme len o omyl súdu, keď namiesto všeobecného ust. § 177
C. s. p., ktorý rovnako umožňuje rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v prípade splnenia zákonom
predpísaných podmienok, aplikoval ust. § 297 písm. b/ C. s. p. upravujúci obdobný postup súdu pri
rozhodovaní v sporoch s ochranou slabšej strany. Zároveň však odvolací súd dodáva, že vzhľadom

na spornosť skutkových tvrdení (v časti uplatneného príslušenstva) nie sú splnené ani podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 C. s. p.17. Dôvodná je i odvolacia námietka žalovanej, pokiaľ poukázala na rozpor medzi žalobcami uplatneným
nárokom vo výške 758,96 eur a sumou uhradenou žalovanou dňa 03. 04. 2016 na účet žalobkýň 15/, 16/
a 18/ a účet P. A. dňa 30. 06. 2015, spolu vo výške 978,32 eur, s ktorou skutočnosťou sa súd nezaoberal

a neskúmal, či táto suma bola určená i na úhradu príslušenstva alebo iného (akého) dlhu žalovanej.
Vzhľadom na plnenie žalovanej vo vyššom rozsahu ako bola výška požadovanej istiny odvolací súd
splnomocneného zástupcu vyzval, aby oznámil ako bolo naložené so sumou prevyšujúcou istinu, t. j. či
došlo k započítaniu uvedenej sumy na uplatnené príslušenstvo alebo na iný dlh žalovanej, ak áno na
aký a v akej výške. Splnomocnený zástupca žalobcov podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.

03. 2019 oznámil, že v čiastke 115,36 eur, ktorá bola zaplatená na účet P. A., ktorý nie je účastníkom
sporu, cez účet ktorého však boli realizované niektoré úhrady nájomného za spoločné priestory užívané
všetkými členmi záhradkárskej osady, je započítaná požadovaná úhrada nájomného vo výške 66,93
eur, naviac uhradené čiastky nájomného boli započítané na nájomné za rok 2015. Z obsahu spisu -
potvrdenia o platbe na účte v prospech P. A. zo dňa 30. 06. 2015 však vyplýva, že ide o nájomné za
spoločné priestory za rok 2012 až 2014, pokiaľ ide o úhradu nájomného žalobkyniam 15/, 16/ a 18/

poštovým poukazom, vychádzajúc z odporu proti platobnému rozkazu, malo ísť o úhradu nájomného
za obdobie r. 2012-2015. Vzhľadom na uvedené rozpory bolo potrebné tieto odstrániť, resp. sa s nimi
vyporiadať v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

18. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že žalobcovia požadovali úrok z omeškania od 01. 07. 2015 do 03.

04. 2016 (pôvodne do zaplatenia), v ktorej časti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel s odôvodnením, že
kúhradežalovanejsumydošlodňa03.04.2016.Nájomnézaspoločnépriestoryvšakbolouhradenédňa
30. 06. 2015, ktorú skutočnosť konštatoval i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia,
t. j. ku dňu 01. 07. 2015 nebola žalovaná s úhradou nájomného v tejto časti už v omeškaní.

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa síce vyporiadal s námietkou
žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ až 14/ a 17/, 18/, z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia však už nie je zrejmé o akú formu spoločenstva na strane žalobcov ide a
aký vplyv má uvedená skutočnosť na rozsah uplatneného nároku jednotlivých žalobcov voči žalovanej
a rozsah jej záväzku voči jednotlivým žalobcom, keď z výrokovej časti nevyplýva akým spôsobom má

žalovaná svoj dlh voči žalobcom splniť.

20. Dôvodná je napokon i námietka žalovanej vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokiaľ
ide o vznik fikcie doručenia vyúčtovania nájomného za roky 2012 - 2014, pokiaľ súd vo vzťahu
k doručeniu, ktoré malo nastať za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku aplikoval ustanovenia

Civilnéhosporovéhoporiadku.Vtejtosúvislostisimusísúdprvejinštancieustáliťito,čiideodoručovanie
hmotnoprávneho úkonu (a s tým súvisiaca prípadná aplikácia § 45 Občianskeho zákonníka) alebo
doručovanie procesnoprávne, ako aj význam doručenia vyúčtovania na vznik omeškania s úhradou
nájomného.

21. Súdu prvej inštancie je napokon potrebné vytknúť, že i keď z obsahu spisu (č. l. 92 spisu a doručenka
na č. l. 94 pv spisu) vyplýva, že žalovanej bolo doručené nejaké poučenie, z obsahu spisu nie je možné
zistiť obsah tohto poučenia, nakoľko toto nie je súčasťou spisu. Nie je tak možné zistiť, či toto poučenie
zodpovedalo poučeniu v zmysle § 160 C. s. p.

22.Vychádzajúczvyššieuvedenéhoodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresnéhosúduvporadídruhom
a treťom výroku, ktorým súd žalobe v časti uplatneného príslušenstva vyhovel, a v naň nadväzujúcom
výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní nariadiť na prejednanie veci
pojednávanie podľa § 177 ods. 1, v spojení s § 267 ods. 3 vety prvej C. s. p., vec opätovne prejednať

a rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

23. V poradní prvom výroku, ktorým súd konanie v časti istiny 758,96 eur zastavil, ktorý výrok nebol
napadnutý žiadnou zo strán konania, ponechal odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu

nedotknutý.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)