Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/129/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111215772
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8111215772.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: F.. X. O., V.. P., J..

XX.XX.XXXX, G. I. J. Y., W.. X. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, so sídlom vo
Vranove nad Topľou, Sídl. Okulka 19/42, p r o t i žalovanej: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A.
Reimana v Prešove, so sídlom Holého 14, Prešov, IČO: 00610577, zastúpená: Advokátska kancelária
GOGA a spol. s.r.o. so sídlom Žriedlova 3, Košice, o náhradu nemajetkovej ujmy a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.000 Eur a trovy konania vo výške 1.776,43 Eur, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.378,03 Eur a iných trov konania vo výške 398,40
Eur, na účet jej právneho zástupcu, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 6.6.2011 sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na § 11 a
13 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z toho, že s najväčšou pravdepodobnosťou pri niektorom z
cisárskych rezov vykonaných žalovaným v roku 2003 a 2008 došlo bez jej vedomia u nej k odobratiu
ľavého vaječníka a vajíčkovodu. Poukázala na porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 576/2004
Z.z. a zdôraznila absenciu jej povinného informovaného súhlasu na takýto zákrok.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila majúc za to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných
predpokladov uplatneného nároku. Konkrétne nepreukázala, že by vôbec k nejakému zákroku do práv
na ochranu jej osobnosti došlo, resp. že by tento zákrok realizovala žalovaná, keďže nie je možné
vylúčiť, že k danému zákroku mohlo dôjsť aj pri ďalších operáciách žalobkyne. Nepreukázala tým ani
protiprávnosť zákroku, keďže v čase jednotlivých operácií platili iné právne normy a bez preukázania
času, kedy k tvrdenému zásahu došlo, nie je možné vyhodnotiť, či bol poskytnutý v súlade s právom a
vtedy dostupnými vedeckými metódami. Podľa názoru žalovanej nebolo ani preukázané, že by vôbec

žalobkyňa sporné orgány mala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov S.. K. X., O.. S.. V. O., S.. K. W.H., S.. Q. H.,
S.. S. N., O. S., H. S., F.. V. O., Z. P., K. P., vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Prešove
ČVS: Q.-XXX/X-Q.-XX, lekárskou správou S.. H. N., pôrodopismi žalobkyne, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.6.2010 sa žalobkyňa podrobila vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach laparoskopickej
operácii, pri ktorej jej bola odstránená cysta na pravom vaječníku. Pri tejto operácii doc. S.. V. O. zistil, že
žalobkyni bol chirurgicky niekedy v minulosti odstránený ľavý vaječník a ľavý vajíčkovod, čo následneoznámil žalobkyni, ktorá z tejto informácie bola šokovaná. Doposiaľ totiž po jej operáciách ju nikto
neinformoval o odstránení týchto orgánov a o tom nie je ani zmienka v jej zdravotnej dokumentácii.

Žalobkyňapretopodalatrestnéoznámenieadňa3.11.2010ÚradjustičnejakriminálnejpolícievPrešove
začal trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví pod sp. zn. ČVS. Q.-XXX/X-Q.-K.-XXXX. V konaní
bol vypracovaný znalecký posudok znalcom S.. K. E., ktorý konštatoval, že v detstve (podľa žalobkyne
v roku 1986) bola žalobkyni robená apendektomia, v máji 2003 sekcia pri prvom pôrode, z ktorej chýba
operačný nález, v júli 2008 druhá sekcia a od 21.11. do 3.12.2008 klasická cholecystektómia (operácia

žlčníka). Znalec konštatoval, že nikde v dokumentácii žalobkyne nie je záznam o odstránení ľavých
adnex a nebol ani zistený dôvod ich odstránenia. Kedy boli odstránené sa z dostupnej dokumentácie
zistiť nedá.

Vo vyšetrovacom spise sú výpovede zdravotníkov, ktorí boli pri oboch sekciách, ktoré sa vykonali počas
hospitalizácie žalobkyne u žalovaného. Prvú V. S.. S. N., asistentom bola S.. D.J. G. a inštrumentárkou

O. S.. Menovaní ako svedkovia vo svojich výpovediach vychádzali len z údajov z pôrodopisu, keďže
operačný protokol chýba a v pôrodopise nebolo uvedené, že by došlo k odstráneniu ľavých adnex. Na
prípad žalobkyne si už nepamätali a uviedli, že iný úkon, vychádzajúc z pôrodopisu, ako cisársky rez
robený nebol. Doktor N. navyše dodal, že keďže v pôrodopise nebol údaj o chýbajúcom vaječníku, musel
tam byť.

Druhý cisársky rez vykonal S.. K. X., asistoval mu S.. Q. H. a inštrumentárkou bola H. S.. Menovaní
zhodne vypovedali, že počas ich praxe sa nikdy nestalo, že by pri cisárskom reze došlo aj k odstráneniu
vaječníka.

VyšetrovateľvypočulajsvedkaS..S.O.,ktorýevidovalžalobkyňuakopacientkuvosvojejgynekologickej
ambulancii od 7.11.2002 do 20.10.2008. Uviedol, že nikdy u žalobkyni nezistil chýbajúci vaječník, ale pri
USG vyšetreniach sa zameriaval na stav plodu a maternice a vaječníky nevyšetroval.

Od21.11.do3.12.2008bolažalobkyňahospitalizovanánachirurgiivoVranovskejnemocnici,kdejejbola

vykonaná klasická cholecystektómia (vyoperovanie žlčníka). Zo správy tejto nemocnice a pripojeného
operačného protokolu vyplýva, že operácia sa týkala len odstránenia žlčníka a nebol robený žiadny
zásah do vaječníkov.

Vo vyšetrovacom spise sa nachádza aj vyjadrenie S.. S. Z. - gynekológa vo Vranove, v ambulancii

ktorého je žalobkyňa vedená od 17.9.2008. Z jej ultrazvukových vyšetrení zo dňa 23.12.2008, 23.3.2009,
26.11.2009, 23.12.2009, 15.10.2010 a 10.11.2010 sa opakovane ľavý vaječník neznázorňoval, na
pravom vaječníku bola zistená nádorovo cystická zmena.

V dňoch 28.6.2010 - 1.7.2010 bola žalobkyňa hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura

v Košiciach, kde jej laparoskopicky bola odstránená cysta na pravom vaječníku. Vo vyšetrovacom
spise je lekárska prepúšťacia správa obsahujúca anamnézu a vyšetrenia žalobkyne a spomína sa aj
gynekologický nález pri prijatí 28.6.2010 S.. W.H.: „ľavé adnexa bpn“...

Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 18.2.2013 bolo trestné stíhanie prerušené z dôvodu, že sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Vyšetrovateľ v odôvodnení
uznesenia uviedol, že k odstráneniu vaječníka došlo s najväčšou pravdepodobnosťou pri cisárskych
rezoch.

Žalobkyňa k žalobe pripojila pôrodopis z jej prvého pôrodu zo dňa 23.5.2003, vyplýva z neho, že z

nemocnice bola prepustená 5.6.2003. Ako už bolo konštatované, z tohto pôrodopisu chýba operačný
protokol. Z druhého pôrodopisu vyplynulo, že žalobkyni bola vykonaná sekcia pri pôrode 29.7.2008,
prepustená bola už 3.8.2008. Pripojený je operačný nález, z ktorého vyplýva, že operácia začala o 8.40
hod. a ukončená bola o 9.40. Obsahuje podrobný popis postupu pri cisárskom reze, spomenutá je v
ňom revízia orgánov malej panvy, odstránenie vaječníka v ňom uvedené nie je.

Z operačnej vložky zo dňa 30.6.2010 spracovanej doc. S.. O. popisujúcej priebeh laparoskopickej
operácie vyplýva, že pri nej operatér zistil chýbajúcu ľavú tubu a adnexá.Svedok MUDr. V. O. jednoznačne prehlásil, že ľavý vaječník a vajíčkovod bol žalobkyni odstránený
chirurgicky, nedá sa však ustáliť kedy. Vyjadril sa aj k spornému údaji v prepúšťacej správe „ľavé adnexa
bpn“ s tým, že tento údaj nie je správny. Predložil k nahliadnutiu originál jeho nálezu z ultrazvukového

vyšetrenia žalobkyne zo dňa 2.6.2010, v ktorom konštatuje, že ľavé ovárium je prekryté črevnými
kľučkami a že ho izolovane nepozoruje. Vysvetlil to tým, že vôbec nepredpokladal, že pacientka nemá
tento orgán. Dodal, že pod pojem adnexa treba zahrnúť aj iné štruktúry ako vaječník a vajíčkovod,
sú to aj ďalšie väzy a pokiaľ lekár pri palpačnom vyšetrení opisuje oblasť adnex, vyjadruje sa len k
hrubej patológii všetkých daných útvarov a vaječník pritom nemusí ani nahmatať. Uviedol aj to, že

operatér je povinný skúmať orgány malej panvy (medzi ne patrí aj vaječník a vajíčkovod), ale len v rámci
možnosti, ktorú mu poskytuje operačná rana. Môže sa preto stať, že ani nevidí vaječníky, ktoré siahajú
až nad malú panvu a to vtedy, keď nevyberie maternicu von. Svedok vylúčil, vzhľadom na polohu rezu,
že by k vybratiu vaječníka mohlo dôjsť pri operácii žlčníka. Za najpravdepodobnejšiu považoval prvú
sekciu, ktorú žalobkyňa pred ním okomentovala tým spôsobom, že v nemocnici sa vtedy vyjadrovali
tak, že sa s takým prípadom ešte nestretli a venovali jej veľkú pozornosť. S.. O. rozhodne poprel, že

by pri laparoskopickej operácii žalobkyne došlo k vybratiu ľavého vaječníka. Mohol by to potvrdiť aj
prednosta kliniky MUDr. Ostro CSc., ktorého zavolal po zistení chýbajúceho orgánu žalobkyne, ktorý
nikde v jej dokumentácii zaevidovaný nebol. Svedok uviedol aj to, že čistý operačný zákrok (bez prípravy
a prebudenia) pri prvej sekcii trvá kratšie - zhruba 30 minút, pri druhej dlhšie, operatér totiž musí byť
opatrnejší, môžu byť v dôsledku prvej sekcie zrasty a preto otvorenie brucha je problematickejšie.

Ako dlho trvala prvá sekcia už nie je možné zistiť kvôli chýbajúcej operačnej vložke. V pôrodopise čas
operácie uvedený nie je. Druhá sekcia trvala od 8.40 do 9.40 hod. Ako uviedol svedok S.. H. do pojmu
operácie sa zarátava aj príprava pacientky na samotnú operáciu (zarúškovanie, dezinfekcia operačného
poľa) po jej prebudenie.

Svedkovia MUDr. Q. H. M. S.. K. X. rozhodne vylúčili, že by k odobratiu spomínaných orgánov došlo
pri druhej sekcii, ktorú vykonávali a uviedli, že nikdy sa s takým prípadom počas svojej praxe nestretli.
Nevedeli sa vyjadriť k tomu, či žalobkyni už tieto orgány pri spomínanej sekcii chýbali. Doktor Lisý si
nepamätal, či pri sekcii došlo k vybratiu maternice, ale zdôrazňoval, že operácia trvala len 35 minút a v

tak krátkom čase by sa nestihla urobiť sekcia a odstrániť vaječník s vajíčkovodom.

Svedkyne O. S. a H. S. sa zhodli na tom, že si nepamätajú na prípad, že by počas ich práce na operačnej
sále došlo pri sekcii k vybratiu vaječníka.

S.. S. N. však uviedol, že počas jeho zamestnania u žalovaného v minulosti k takému prípadu došlo, bol
pri tom, ale nepamätal si už či ako operatér alebo asistent a dokonca pripustil, že to mohlo byť aj viackrát.
Nespomínal si už na konkrétne okolnosti, rozhodne však podľa neho muselo ísť o prípad ohrozenia
života pacientky. Vzhľadom na dobu hospitalizácie žalobkyne pri druhej sekcii predpokladal, že došlo
k nejakým komplikáciám, či už u žalobkyne alebo u novorodenca. Bežne totiž pacientka prepustená

domov 5.- 6. deň po sekcii.

Svedkovia F.. V. O. (manžel žalobkyne) a rodičia Z. P., K. P. zhodne uviedli, že všetci boli šokovaní z
informácieS..O.polaparoskopickcejoperácii,žežalobkyňamáodstránenývaječník.Poukázalinato,že
s touto informáciou sa žalobkyňa nevedela vyrovnať a začali sa u nej prejavovať depresie. Musela preto

vyhľadať odbornú pomoc psychiatričky, ktorú navštevovala dlhú dobu. Podľa ich názoru k odstráneniu
orgánu došlo pri niektorej zo sekcií, podľa manžela žalobkyne pri prvej sekcii, čo vyvodzoval z toho, že
z nej chýbala nejaká dokumentácia a podľa Z. P. k tomu došlo pri druhej sekcii, čo zase odôvodnila tým,
že lekár po sekcii žalobkyňu nebol pozrieť. Rodičia žalobkyne potvrdili aj to, že ich dcéra absolvovala
len tie operácie, ktoré sú uvedené v tomto rozsudku. Operácia slepého čreva bola realizovaná v čase,

keď bola ešte v predškolskom veku, preto v nemocnici s ňou bola aj matka žalobkyne. Obaja rodičia
konzultovali operáciu s lekármi a rozhodne vylúčili, že by pri operácii slepého čreva došlo k odstráneniu
vaječníka žalobkyne.

Žalobkyňa po zistení odstráneného vaječníka začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu MUDr. Y.

N. od 19.8.2010. Zistená u nej bola Fobickoúzkostná porucha, neskôr jej boli predpísané aj farmaká. V
ambulancii bola celkovo osemkrát, naposledy v septembri 2011 (lekárska správa z č.l. 84).Na základe žiadosti S.. N. žalobkyňa absolvovala psychoterapiu u PhDr. X. Š.. Zúčastnila sa piatich
psychoterapeutických stretnutí od apríl 2013 do marca 2014. Psychické problémy žalobkyne súviseli s
tým, že sa nevedela zmieriť so skutočnosťou, že s jej telom a orgánmi niekto manipuloval svojvoľne a

bez jej vedomia (správa PhDr. X. Š. z č.l. 102).

Znaleckým posudkom MUDr. M. V. z odvetvia psychiatrie č. 72/2015 bolo potvrdené, že žalobkyňa
trpela psychickým ochorením Fobicko-úzkostnou poruchou, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti so
zistením, že pri niektorej z operácií bol žalobkyni odstránený ľavý vaječník. V súčasnosti však znalkyňa

žiadnu duševnú poruchu u žalobkyni nezistila. Fobicko-úzkostná porucha patrí medzi neurotické
poruchy. Prejavuje sa silným strachom, čo vedie k tomu, že pacient sa začne vyhýbať veciam alebo
situáciám, ktorých sa obvykle ľudia neboja. U žalobkyni došlo k rozvoju Zmiešanej úzkostne depresívnej
reakcienastres.Príznakyzahŕňajúdepresívnunáladu,úzkosť,obavy,pocit,žejedinecniejeschopnýsa
vysporiadaťsosúčasnousituáciou,poruchyspánku,typickébývazhoršeniefungovaniavkaždodenných
situáciách. Tento stav sa podľa znalkyne neskôr zlepšil, preto bola ukončená jej liečba v psychiatrickej

ambulancii, ale v období od apríla 2013 do februára 2014 sa u žalobkyni znovu objavili depresívne
príznaky, čo žalobkyňa riešila psychoterapiou. Nejednalo sa teda o nové psychiatrické ochorenie a jeho
liečba psychoterapiou bola podľa znalkyne potrebná.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Zložkou osobnosti človeka je aj jeho fyzická integrita, ktorej súčasťou je aj úroveň jeho zdravia. Ak je

lekársky zákrok vykonaný na zdravej časti tela, nepochybne ide o neoprávnený zásah do osobnosti
človeka.

Pre posúdenie daného prípadu možno použiť závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR 30Cdo 2870/2000
zo dňa 13.12.2000. Podľa neho zákrok uskutočnený bez vedomia pacienta, operačný zákrok, ktorý

nebol odôvodnený požiadavkami lekárskej vedy resp. zákrok vykonaný omylom, má vždy znaky
neoprávneného zásahu. Takýto zákrok má súčasne vo väčšine prípadov aj znaky veľmi závažného
zásahu do práva na ochranu fyzickej integrity a to bez ohľadu na prípadné skutočné zdravotné následky
zásahu.

Je nepochybné, že pri niektorej z operácií žalobkyne došlo k neoprávnenému zásahu do jej práva na
ochranu fyzickej integrity, keď bez jej vedomia bol jej odobratý ľavý vaječník a vajíčkovod. Tento zákrok
nebolzaznamenanývjejzdravotnejdokumentácii,prijejprvejoperáciizroku1986bolauždokumentácia
skartovaná. Je preto pravdou, že v súčasnosti sa nedá jednoznačne určiť, pri ktorej z troch operácií
(apendektomii a dvoch sekcií) k tomu zákroku došlo. Operáciu žlčníka totiž možno vylúčiť, na tom sa

zhodli aj svedkovia MUDr. O. a MUDr. X.. Je to logický záver toho, že pri operácii žlčníka sa rez vykonáva
v hornej časti brucha na pravej strane pod rebrovým oblúkom. Nie je preto technicky možné, aby pri
tejto operácii došlo k odstráneniu ľavého vaječníka, ktorý sa nachádza v spodnej časti podbruška na
ľavej strane.

Súdne rozhodnutie má byť v súlade s princípom spravodlivosti, ktorý je zakotvený aj v Ústave SR v čl.
46 ods. 1 ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa názoru
súdu bolo by nespravodlivé, ak tento prípad vzhľadom na jeho výnimočné okolnosti by bol postavený na
jednoznačnom preukázaní zákroku, pri ktorom došlo k odstráneniu spomínaných orgánov žalobkyne.V súčasnosti totiž sa táto okolnosť objektívne jednoznačne preukázať nedá. Do úvahy prichádzajú už
spomínané 3 operácie a súd sa zameral na to, pri ktorej z nich s najväčšou pravdepodobnosťou došlo
k danému neoprávnenému zásahu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pri zodpovednostných právnych

vzťahoch vyvolaných lekárskymi postupmi sa upúšťa od preukázania stopercentnej príčinnej súvislosti,
čo je často krát nereálne. Postačuje pravdepodobnosť preukázania kauzálneho nexu a dokonca Ústavný
súd ČR v uznesení I.ÚS 1919/2008 z 12.8.2008 doporučuje vychádzať z doktríny tzv. „straty šance“ (aká
by bola štatistická prognóza na vyliečenie v prípade postupu lege artis). Tento postup myslenia je
vyvolaný snahou vyrovnať slabšie postavenie poškodeného pacienta a takéto ponímanie je nevyhnutné

aj v tomto prípade vzhľadom na jeho osobitosti.

Vzhľadom na to, že pri operácii slepého čreva došlo k otvoreniu brušnej dutiny na pravej strane rezom
o dĺžke 8cm, podľa polohy tohto rezu tak, ako je znázornený na obrázku č.l. 59 je málo pravdepodobné,
aby pri tejto operácii došlo k odstráneniu vaječníka nachádzajúceho sa na opačnej strane v podbrušku.
Navyše aj S.. N. pri vypočutí pred vyšetrovateľom uviedol, že keďže v pôrodopise nie je zmienka o

chýbajúcomvaječníkumuselamaťžalobkyňaobavaječníky,prisekciivroku2003.Najpravdepodobnejší
je záver, že k tomu došlo pri niektorej zo sekcií a vzhľadom na to, že obe sekcie boli robené v tej
istej nemocnici, nebolo nevyhnutné zistiť, pri ktorej došlo k odstráneniu adnex. Uvedená okolnosť má
význam len pri námietke premlčania, ktorú žalovaný aj vzniesol a pokiaľ by k neoprávnenému zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne došlo v roku 2003, nepochybne trojročná premlčacia lehota

by už uplynula. Uvedený prípad je však ukážkovým príkladom pre nutnosť aplikácie § 3 ods. 1 OZ
pre posúdenie námietky premlčania teda pre posúdenie, či výkon práva vzniesť námietku premlčania
je v súlade so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti možno poukázať na právnu vetu z nálezu
Ústavného súdu ČR I.US 643/2004 zo dňa 6.9.2005: „vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým
mravom neodporuje; môžu však nastať situácie, kedy uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia

práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej lehoty nezavinil a voči ktorému by za
tejto situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty bol neprimerane tvrdým postihom
v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
včas neuplatnil“ (podobne aj ďalšie nálezy Ústavného súdu ČR II.US 309/95, I.US 643/2004, II. US
3168/2009, II. US 2087/2008).

Žalobkyňa sa o odstránenom ľavom vaječníku dozvedela až pri laparoskopickej operácii v roku 2010,
preto nemožno v jej neprospech vyhodnotiť situáciu tak, že jej nárok vyplývajúci z prvej sekcie z roku
2003 je premlčaný uplynutím trojročnej objektívnej premlčacej lehoty a preto ho nemožno priznať.
Žalobkyňa totiž márne uplynutie premlčacej lehoty nezavinila, keďže o neoprávnenom zásahu nevedela

a preto námietku premlčania je potrebné vyhodnotiť ako výkon práva odporujúci dobrým mravom a súd
preto na ňu neprihliadol.

Určité indície svedčia o tom, že k odstráneniu adnex došlo práve pri prvej sekcii z roku 2003. Práve
z nej totiž chýba operačná vložka, ktorá obsahuje podrobný popis priebehu operácie. Cisársky rez

vykonával S.. S. N.. Ak nie sú komplikácie, pacientka je prepustená 5. - 6. deň po sekcii domov, v danom
prípade žalobkyňa bola prepustená až 5.6.2003 (pôrod bol 23.5.2003), nepochybne museli teda nastať
nejaké komplikácie, čo potvrdil aj svedok S.. N.. Aj keď zdravotnícky personál, ktorý bol vypočutý, či už
súdom alebo vyšetrovateľom, zhodne uvádzal, že nikdy v ich prítomnosti pri sekcii u žalovaného nebol
odstránený vaječník, S.. N. naopak uviedol, že v jeho prítomnosti sa to už stalo, nevedel uviesť či raz,

alebo dokonca viackrát.

Operácia súvisiaca s druhou sekciou trvala krátko, pokiaľ ide o samotný operačný zákrok (bez prípravy
pacientky a jej prebudenia) ako uviedol S.. X. okolo 35 minút a preto je málo pravdepodobné, že by
v takomto krátkom čase mohla byť urobená sekcia a zároveň odstránený vaječník s vajíčkovodom.

Nezanedbateľný je aj fakt, na ktorý upozornil S.. O., že pri prvej sekcii rana veľmi krváca, na rozdiel
od tých ďalších, pri ktorých teda operačné prostredie je prehľadnejšie a ťažšie môže dôjsť k tomu,
aby nedopatrením došlo k poškodeniu iných orgánov. Napokon aj správanie zdravotníckeho personálu
po prvej sekcii, o ktorom sa zmienila S.W.. O., keď ju informoval o chýbajúcom orgáne, vedie k už
vyslovenému záveru. Snaha žalovaného v záverečnom štádiu konania spochybniť svoju zodpovednosť

tvrdením, že k odstráneniu orgánov mohlo dôjsť aj pri laparoskopii 30.6.2010 je až zarážajúca. Postaviť
toto tvrdenie len na už spomínanom údaji z vyšetrenia MUDr. W. z 28.6.2010 „ľavé adnexa bpn“ po
vysvetlení predovšetkým S.. O., ale aj v kontexte s inými dôkazmi (pri USG vyšetreniach MUDr. Z. z
23.12.2008, 23.3.2009, 26.11.2009 a 23.12.2009 sa ľavý vaječník neznázorňoval podobne ako aj priUSG vyšetrení MUDr. O. zo dňa 2.6.2010) je nepostačujúce a bez výpovednej hodnoty. Je zrejmé, že v
čase spomínaných vyšetrení už ľavý vaječník žalobkyni chýbal a to minimálne od roku 2008.

Nie je možné vylúčiť, že k odstráneniu adnex mohlo dôjsť v záujme zdravia a možno života žalobkyne, čo
by bol postup lege artis. Avšak vychádzajúc zo skutočnosti, že žiadny záznam v zdravotnej dokumentácii
žalobkyne o tom nie je, že žalobkyňu nikto o tomto zákroku a jeho nutnosti neinformoval, súd musel
vychádzať z toho záveru, že postup žalovanej bol non lege artis. Opak by musel preukázať žalovaný.
Ak by išlo o postup lege artis, predsa nebol dôvod preto, aby nebolo odstránenie adnex zaznamenané

v zdravotnej dokumentácii. Práve žalovaný, ak chce vyvrátiť tento logický záver, mal by preukázať, že
postup nemocnice bol lege artis. Ťažko však môže uspieť, keď popiera, že by k spornému zásahu došlo
jeho pričinením.

Nárok voči žalovanému súd teda považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o jeho výške vychádzal
z voľnej úvahy po vyhodnotení konkrétnych okolností s prihliadnutím na účel nemajetkovej ujmy,

ktorým je zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy a to v súlade s princípom spravodlivosti, ale aj
požiadavkou nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Relutárna
náhrada plní predovšetkým satisfakčnú funkciu - jej účelom je vyvážiť, resp. zmierniť nepriaznivý
následok neoprávneného zásahu. Jej výšku ovplyvňuje miera zavinenia pôvodcu zásahu. Ďalšou
funkciou je preventívno sankčná funkcia, ktorá má odradiť, či už konkrétny povinný subjekt, ale aj jeho

možných nasledovníkov od protiprávneho konania.

V tomto konkrétnom prípade medzi hodnotiace kritériá, z ktorých súd vychádzal, patrila predovšetkým
skutočnosť, že žalovaný odstránil ľavé adnexa žalobkyni bez jej vedomia a túto skutočnosť jej zatajil,
pričom nešlo o postup lege artis a preto tento skutok bol aj predmetom trestného stíhania. Išlo teda

nepochybne o závažné pochybenie žalovaného a to bez ohľadu na to, či tento zásah vyvolal nejaké
nepriaznivé následky na zdravie žalobkyne a v ako rozsahu. Súd zohľadnil aj to, že žalobkyňa má obavy
z tehotenstva vzhľadom na to, že jej bola odstránená cysta na pravom vaječníku a v dôsledku tohto
neoprávneného zásahu pociťovala psychickú traumu, z ktorej sa musela liečiť. Na druhej strane možno
poukázať na to, že chýbajúce adnexa momentálne nespôsobujú zhoršenie kvality jej života. Pri určovaní

výšky náhrady nemajetkovej ujmy je však potrebné vychádzať aj z princípu proporcionality, teda po
zohľadnení priznávania výšky danej náhrady v iných konaniach o ochranu osobnosti. V tejto súvislosti
súdpoukazujenaprávoplatnérozsudky,ktorýmibolapriznanánemajetkováujmapozostalýmvdôsledku
smrti ich blízkeho príbuzného (syna a súrodenca) pri dopravnej nehode, pričom rodičom súd priznal
finančnú náhradu maximálne 10.000 Eur (napr. rozsudok č.k. 11C/80/2014-104 zo dňa 18.2.2015 alebo

11C/152/2013-37 zo dňa 4.12.2013).

Určitým vodítkom pre stanovenie relutárnej náhrady môže byť limit odškodnenia obetí úmyselných
trestných činov podľa § 6 zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi. V súčasnosti tento limit prestavuje 20.250 Eur (405 Eur x 50). Pokiaľ pri smrti

zavinenej úmyselným trestným činom možno priznať náhradu maximálne 20.250 Eur, potom v prípade
nedbanlivostného zavinenia a následku, ktorý bol spôsobený v danom prípade, musí byť priznaná
náhrada podstatne nižšia. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva v prípade H. proti Slovenskej republike, ktorým bola sťažovateľke priznaná nemajetková
ujma 25.000 Eur za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv

usmrtením jej oboch maloletých detí, pričom v danom prípade došlo k absolútnemu rozvráteniu
rodinného života poškodenej, keďže boli usmrtené obe jej dcéry a sťažovateľka žiadne iné deti nemá.
Súd preto vzhľadom na všetky tieto okolnosti považoval za primeranú sumu 5.000 Eur a žalobu v
prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Právny zástupca žalobkyne si v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016 uplatnil
trovy konania pozostávajúce z nákladov na znalečné vo výške 400,00 Eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.378,23, kde žiadal priznať odmenu podľa § 10 ods. 8 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“), podľa ktorého vo
veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných
prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa
žiada náhrada nemajetkovej ujmy v spojení s § 13a ods. 1, a to za 9 úkonov právnej služby.

V tomto konaní mala žalobkyňa úspech len čiastočný, avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
úvahy súdu. Preto je žalovaná povinná nahradiť jej trovy konania v celom rozsahu, pričom základná
sadzba tarifnej odmeny bola vypočítaná zo sumy 2000 Eur v súlade s ust. § 10 ods. 8 vyhlášky, pretože
žalobkyňa žiadala náhradu nemajetkovej ujmy.

Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že žalobkyňa zložila zálohu na trovy znaleckého dokazovania vo

výške 400,00 Eur (č.l. 148 súdneho spisu). Z tejto zálohy bola použitá na odmenu znalca suma 398,40
Eur, pričom zvyšná časť zo zloženej zálohy vo výške 1,60 Eur jej bude vrátená samostatným uznesením.

Trovy konania žalobkyne v celkovej výške 1.776,43 Eur teda pozostávajú zo zálohy zloženej na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 398,40 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.378,03 Eur v

zmysle § 10 ods. 8, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 10 ods. 8 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (t.j. 2.000 Eur) je 91,28 Eur.

Trovy konania žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 753,06 Eur:

- prevzatie a príprava zastúpenia (12.8.2010) 91,28 Eur
- žaloba (6.6.2011) 91,28 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 29.5.2013 22,82 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 11.9.2013 91,28 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 6.11.2013 91,28 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 22.1.2014 91,28 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 5.3.2014 91,28 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 4.6.2014 91,28 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 27.4.2016 91,28 Eur

Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 70,75 Eur, t.j. 1 x 7,21 Eur za rok
2010, 1 x 7,41 Eur zo rok 2011, 3 x 7,81 Eur za rok 2013, 3 x 8,04 Eur za rok 2014 a 1 x 8,58 Eur
za rok 2016.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom

advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.V súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky a zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov, má právny zástupca žalobkyne nárok na náhradu cestovných výdavkov v celkovej výške
180,10 Eur, a to:

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Š. P. na pojednávanie dňa 29.5.2013 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 5,9 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,470 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 25,35 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 5,9 l / 100 km x 1,470 Eur / l = 8,15 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Š. P. na pojednávanie dňa 11.9.2013 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 5,9 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,530 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 25,69 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 5,9 l / 100 km x 1,530 Eur / l = 8,49 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Š. P. na pojednávanie dňa 6.11.2013 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 5,9 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,440 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 25,19 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 5,9 l / 100 km x 1,440 Eur / l = 7,99 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Q. L. na pojednávanie dňa 22.1.2014 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 6,6 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,356 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 25,61 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 6,6 l / 100 km x 1,356 Eur / l = 8,41 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Š. Q. na pojednávanie dňa 5.3.2014 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 7,4 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,430 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 27,15 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 7,4 l / 100 km x 1,430 Eur / l = 9,95 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Š. Q. na pojednávanie dňa 4.6.2014 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 7,4 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,490 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 27,56 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 7,4 l / 100 km x 1,490 Eur / l = 10,36 Eur).

za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Q. L. na pojednávanie dňa 27.4.2016 na trase I. J. Y. - K. a
späť pri celkovej vzdialenosti 94 km (2 x 47 km), priemernej spotrebe 6,6 l / 100 km, cene PHM vo výške
1,024 Eur / l a základnej náhrade 0,183 Eur / km vo výške 23,55 Eur (základná náhrada 94 km x 0,183
Eur / km = 17,20 Eur a náhrada za spotrebované PHM 94 km x 6,6 l / 100 km x 1,024 Eur / l = 6,35 Eur).

Zároveň má právny zástupca žalobkyne nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na vyššie
uvedené pojednávania podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky, a to vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, pričom 1/60-ina výpočtového základu v roku 2013
bola vo výške 13,01 Eur, v roku 2014 vo výške 13,40 Eur a v roku 2016 vo výške 14,30 Eur.

Právny zástupca má tak nárok na náhradu za stratu času stráveného cestou na uvedené pojednávania
spolu vo výške 374,12 Eur, a to na pojednávanie dňa 29.5.2013 a späť za 4 začaté polhodiny á 13,01
Eur vo výške 52,04 Eur, na pojednávanie dňa 11.9.2013 a späť za 4 začaté polhodiny á 13,01 Eur vo
výške 52,04 Eur, na pojednávanie dňa 6.11.2013 a späť za 4 začaté polhodiny á 13,01 Eur vo výške
52,04 Eur, na pojednávanie dňa 22.1.2014 a späť za 4 začaté polhodiny á 13,40 Eur vo výške 53,60

Eur, na pojednávanie dňa 5.3.2014 a späť za 4 začaté polhodiny á 13,40 Eur vo výške 53,60 Eur,
na pojednávanie dňa 4.6.2014 a späť za 4 začaté polhodiny á 13,40 Eur vo výške 53,60 Eur a na
pojednávanie dňa 27.4.2016 a späť za 4 začaté polhodiny á 14,30 Eur vo výške 57,20 Eur.

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 1.378,03 Eur (753,06 Eur + 70,75 Eur + 180,10 Eur

+ 374,12 Eur).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Tieto trovy je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na
účet jej právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.