Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/310/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229858
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7108229858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátuJUDr.VieryBodnárovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobkyne:U..J.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom v X., E. XX, zastúpená akad. sochárom J. U., nar. X.X.XXXX, bytom v X., E. XX proti žalovaným:
1. Technická Univerzita v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Letná 9, 2. Technická Univerzita v Košiciach,
Fakulta umení, so sídlom v Košiciach, Letná 9, o vydanie vecí, resp. o zaplatenie 2.489,54 eur s prísl.,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 8.2.2018 č.k. 25C/268/2008-314
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21.2.2018 č.k. 25C/268/2008-332 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietajúcom výroku o zaplatenie

2.039,54 eur s prísl., vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade a
vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť štátu trovy konania.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom
žalobu žalobkyne o vydanie vecí - 3 autoportrétov, zamietol. Konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil.
Žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 450,00 eur so 7,5% ročným úrokom z omeškania
od 6.11.2008 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%. Žalovanej v 1. rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I
trovy štátu vo výške 15,30 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanej v 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu vo výške 3,35 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126, § 106 ods.

1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3, § 10a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vzal za preukázané,
že žalobkyňa, ktorá bola v rokoch 2002-2006 študentkou žalovanej v 2. rade v rámci splnenia úlohy,
ktorá bola podmienkou prezentácie a následne aj zápočtu, odovzdala 3 autoportréty, ktorých vydania sa
v tomto konaní domáhala. V prípade nemožnosti vydania autoportrétov žalobkyňa požadovala náhradné
finančné protiplnenie vo výške 2.489,54 eur. Na preukázanie výšky škody žalobkyňa predložila súdu
znalecký posudok č. 19/2008 Slovenského syndikátu znalcov umenia ARS LEGIS s.r.o. vypracovaného
konateľom PhDr. Jánom Abelovským dňa 10.7.2008.

3. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná veci, vydania ktorých sa žalobkyňa domáha v tomto konaní
nemá, preto po ustálení, že žaloba je opodstatnená uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na náhradnéplnenie, t.j. na finančnú náhradu titulom náhrady škody. Dokazovanie tak súd prvej inštancie zameral
na zistenie výšky škody, vzniknutej žalobkyni.

4. Z dôvodu, že žalovaná vzniesla námietky týkajúce sa správnosti podaného znaleckého posudku
Slovenským syndikátom znalcov umenia ARS LEGIS s.r.o., keď vytkla, že pre stanovenie hodnoty
autoportrétov znalecká organizácia nepoužila správny postup, keď školskú prácu žalobkyne prirovnala
k dielam profesionálnych umelcov, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr.
Juditou Čechovou, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 7/2017 zo dňa 5.9.2017. Znalkyňa pri

vypracovaní posudku použila komparatívnu metódu a umelecko-historickú analýzu, pričom všeobecná
hodnota troch diel, školských (semestrálnych) prác žalobkyne bola stanovená metódou komparácie
obdobných diel podobnej proveniencie a ich zamerania. Ich posúdenie bolo možné len na základe
fotokópií v spise, nie priamej obhliadky. Stanovenie finančnej hodnoty vychádzalo zo simulovanej
situácie na domácom trhu s výtvarným umením ku dňu ich ohodnotenia a tiež odborných konzultácií
za účelom posúdenia výtvarných a galerijných kvalít uvedených diel. Zo záveru znaleckého posudku

vyplynulo, že znalkyňa posúdila umeleckú hodnotu a estetické kvality troch diel pripisovaných autorke J.
U.. Diela vznikli ako výsledok pedagogického procesu v umeleckom odbore a nešlo o záverečnú prácu
pri ukončení štúdia. V danom období žalobkyňa nemala žiadne obchodné renomé a jej etablovanie na
trhunemožnovčasevznikuuvedenýchautoportrétovpodľaznalkyneporovnávaťsosamostatnečinnými
profesionálnymi umelcami. Primerané stanovenie hodnoty semestrálnej práce neupiera posudzovaným

dielam ich výtvarnú kvalitu a zasadzuje ich do reálneho cenového kontextu umelecko-dizajnérsky prejav,
v tej dobe študentky 2. ročníka katedry dizajnu. Po odborných konzultáciách s historikmi a pedagógmi
výtvarného umenia, ktorých vyjadrenia tvoria prílohy znaleckého posudku a pri porovnaní obdobných
výtvarných diel na simulovanom trhu s umením v čase ich vzniku znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu
posudzovaných školských (semestrálnych) prác ku dňu 31.1.2004 celkovo vo výške 450,00 eur.

5. Prílohou znaleckého posudku sa stalo aj odborné vyjadrenie J.. H. N., historika umenia Šarišskej
galérie v Prešove, odborné posúdenie troch diel historičkou umenia J.. F. z Galérie umelcov Spiša,
odborné stanovisko R.. P. T., PhD. z Prešovskej univerzity v Prešove, Filozofickej fakulty, Inštitútu
hudobného a výtvarného umenia.

6. Voči záverom znaleckého posudku žalobkyňa namietala, že je absolútne neprofesionálny v tom
zmysle, že autorka nemala žiadne obchodné renomé a jej etablovanie na trhu nemožno v čase
vzniku porovnať so samostatne činnými profesionálnymi umelcami. V tom smere uviedla, že dlhodobo
pôsobí v oblasti výtvarného umenia, konkrétne po ukončení štúdia na Fakulte umení, TU Košice,

odcestovaladoLondýna,kdenavštevovalaškoluCentralSaintMartins-UAL-UnivesityoftheArtsLondon
a úspešne absolvovala kurz design and styling. Počas pôsobenia sa zúčastnila aj London Fashion week
2009 ako spoluorganizátorka prehliadok. Doposiaľ sa venuje vzdelávaniu v oblasti módy a dizajnu.
Momentálne pracuje v Prahe pre spoločnosť Sephora a ako jediná slovenka reprezentuje spoločnosť na
celoeurópskej úrovni. Svoje znalosti v oblasti umenia a grafického dizajnu využíva dennodenne, vytvára

grafické podklady pre rôzne časopisy, firma, v ktorej pracuje jej poskytuje ďalší odborný a profesionálny
rast. Záver znaleckého posudku Dr. Čechovej tak považuje za nepoužiteľný.

7. Z vyjadrenia Slovenského syndikátu znalcov umenia ARS LEGIS s.r.o. zo dňa 16.11.2017 vyplynulo,
že tento zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval. Uviedol, že určenie správnej ceny

je otázkou obchodnej etiky a nie striktných cenových predpisov. To vedie ku skutočnostiam, že pri
opakovanom predaji tých istých diel alebo diel porovnateľných umeleckých kvalít dochádza k rozdielom,
často i viacnásobne presahujúcim 100%. Vyslovil zásadné pripomienky k metodike, ktorá bola použitá.
Vytkol znalkyni jej názor, že na dané diela autorky sa nevzťahuje autorský zákon, keďže ich vytvorila ako
študentka špecializovanej vysokej školy. Je bežnou praxou, že sa verejne i neverejne obchodujú diela

výtvarníkov z posledných ročníkov vysokých škôl. Predajná cena umeleckého diela nie je vyjadrením
jeho umeleckej hodnoty, ale je to len poplatok za získanie práva na disponovanie s ním. V čase
posudzovania predmetných diel žalobkyňa verejne svoje práce neobchodovala, preto posudok, ktorý
spoločnosť vypracovala využil precedensy verejných predajcov diel slovenských mladých, začínajúcich
výtvarníkov a primeranú - teoretickú finančnú protihodnotu predmetných diel pritom stanovil hlboko na

spodnej hranici takto vygenerovaných cenových rozpätí.8. Žalobkyňa predložila súdu aj odborné stanovisko k posudkom diel žalobkyne, historika umenia R.. T.
H., ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku č. 19/2008. Stotožnil sa s určeným finančným
ohodnotením predmetných diel znaleckým posudkom č. 19/2008.

9. Na pojednávaní dňa 8.2.2018 zástupca žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa počas štúdia nemala vlastnú
samostatnú výstavu, obrazy maľovala, jeden z nich predala za cca 20.000,00 Sk. Uvedenú skutočnosť
však žalobkyňa nepreukázala. Súd prvej inštancie dokazovanie navrhnuté žalobkyňou, výsluchom
svedka R.. T. H. nepripustil, keďže uvedený svedok odborné stanovisko vo veci už podal.

10. S poukazom na § 126 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že zákon upravuje
nárokvlastníkanasúdnuochranu,ktorámuakovlastníkoviprislúcha.Akporušovateľvlastníckehopráva
už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

11. Nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenia žalobkyne o tom,

že žalovaná v 2. rade jej požadované diela nevydala, pričom tieto diela jej vydať už ani nemôže, nakoľko
ich nemá, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanej v
2. rade.

12. Pokiaľ ide o výšku škody, vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Judity Čechovej č.

7/2017. Znalkyňa pri určení hodnoty prác brala do úvahy a posúdila ich umeleckú hodnotu a estetickú
kvalitu, ktoré vznikli ako výsledok pedagogického procesu v umeleckom odbore. Nešlo o záverečnú
prácu pri ukončení štúdia, s ktorou by sa verejne či neverejne obchodovalo tak, ako uvádza D..
G.. To, že žalobkyňa v rozhodnom období v roku 2004 nemala žiadne obchodné renomé potvrdil aj
zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 8.2.2018. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom znalkyne

PhDr. Judity Čechovej, že v čase vzniku autoportrétov nebolo tieto možné porovnávať s dielami
samostatne činných profesionálnych umelcov už vzhľadom na zistené skutkové okolnosti. Znalkyňa
neuprela posudzovaným dielam ich výtvarnú kvalitu a stanovenie hodnoty týchto prác dosadila do
reálneho cenového kontextu umelecko-dizajnerský prejav, v tej dobe študentky 2. ročníka katedry
dizajnu. Hodnota prác žalobkyne bola stanovená nie z historického hľadiska, ale v čase ich odovzdania

vyučujúcemu a z hľadiska tej skutočnosti, že išlo o študijnú úlohu v rámci semestrálnej práce. Znalecký
posudok Slovenského syndikátu znalcov umenia č. 19/2008 naproti tomu stanovil primeranú obchodnú
hodnotu posudzovaného diela autorky, keď vychádzal z princípu precensu, čiže porovnával predmetné
dielo v súvislostiach cenových relácií aktuálnych v terajšom obchode s umením, t.j. v období roku 2008,
pričom rozhodné obdobie odovzdania prác bolo obdobie odovzdania prác, t.j. január 2004.

13. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v 2. rade zaplatiť žalobkyni 450,00 eur
s príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Pokiaľ žalovaná v 2. rade vzniesla námietku premlčania nároku žalobkyne, vychádzajúc z ust. § 106

ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobkyne na náhradu škody
nie je premlčaný. Žalobkyňa odovzdala práce žalovanej v januári 2004. Žalobkyňa ako poškodená sa
dozvedela o tom, že žalovaná jej autoportréty nemá a vydať ich nemôže až v priebehu dokazovania
vykonaného pred súdom v konaní, o čom svedčia prípisy adresované žalovanej, resp. dekanátu pred
podaním žaloby, v ktorých sa žalobkyňa domáha vydania vecí. Z tohto dôvodu premlčania lehota začala

plynúť až v priebehu konania, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná jej autoportréty nemôže vydať.
Subjektívna premlčacia doba tak v danom prípade neuplynula.

15. O zastavení konania voči žalovanej v 1. rade rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 144 a § 145
ods. 1 C.s.p. potom, ako žalobkyňa voči žalovanej v 1. rade zobrala žalobu späť.

16. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p..

17. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na zaplatenie 2.489,54 eur s prísl., z ktorej sumy jej súd priznal
450,00 eur a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa mala v percentuálnom vyjadrení

úspechvovýške18,08% aneúspechvovýške81,92%.Žalovanejv2.radetakvznikolnároknapomernú
náhradu trov konania vo výške 64% (81,92%-18,08%). Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil
žalobkyni nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 64%.18. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade rozhodol súd prvej inštancie tak, že náhradu trov
konania stranám sporu nepriznal. V tej súvislosti aplikoval ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že k
zastaveniu konania došlo na základe procesného úkonu žalobkyne, ktorá zobrala žalobu voči žalovanej

v 1. rade späť bez uvedenia dôvodu a tým zavinila zastavenie konania. Žalovanej v 1. rade tak vznikol
nárok na náhradu trov konania, tej však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žalovanej
v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

19. O trovách štátu rozhodol v súlade s § 255 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že žalobkyni

uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 15,30 eur a žalovanej v 2. rade vo výške 3,35 eur. Išlo
o trovy konania vzniknuté v súvislosti s priznaním odmeny znalkyni z prostriedkov štátu. Trovy štátu
vznikli z dôvodu doplatku znalečného, ktoré nebolo uhradené zloženým preddavkom vo výške 330,00
eur, ktoré zložila žalovaná v 2. rade. Znalečné celkovo bolo priznané znalkyni vo výške 348,65 eur. Z
finančných prostriedkov štátu bola doplatená suma 18,65 eur.

20. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok
v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa napadla
výroky, ktorým bola zamietnutá žaloba nad priznanú sumu 450,00 eur s prísl., výrok o trovách konania
a povinnosti nahradiť trovy štátu. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že škodu odvodil

zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Judity Čechovej č. 7/2017 napriek tomu, že v spise existuje
relevantný dôkaz, a to žalobkyňou predložený posudok č. 19/2008 znaleckej organizácie ARS LEGIS
s.r.o.. Ide pritom o renomovaných znalcov uznaných v odborných umeleckých kruhoch, aj v kultúrnej
verejnosti doma aj v zahraničí, čo sa nedá konštatovať o znalkyni PhDr. Judite Čechovej. Výsledky
znaleckého posudku č. 19/2008 neboli relevantným spôsobom žalovanou napádané po dobu 8 rokov a

5 mesiacov, až potom podala žalovaná návrh na doplnenie dokazovania novým znaleckým posudkom.
Nové znalecké dokazovanie bolo pritom v rozpore s ust. § 151 ods. 1, 2 C.s.p. Žalovaná vytýkala
znalecký posudok len všeobecne, bez akýchkoľvek konkrétnych námietok a napriek tomu súd nariadil
nové znalecké dokazovanie. Znalec umenia R.. H. G., CSc. je vo svete uznávaný historik umenia s
bohatým profesionálnym životopisom. Prizvaný konzultant R.. T. H. pôsobil vo viacerých funkciách a

ide o renomovaného odborníka. Naproti tomu súdna znalkyňa PhDr. Judita Čechová nemá prakticky
žiadne umelecké renomé a môže byť známa len v úzkych lokálnych umeleckých skupinách. Jej činnosť
sa zameriava pravdepodobne len na sakrálne predmety, nábytok, umenie výtvarné, umenie ľudové a
umelecké remeslá. Nie sú žiadne poznatky o tom, že by sa venovala problematike kombinácií techník,
portrétovalebonajnovšejtvorbemladých.Vzhľadomnato,žetátoznalkyňanemávodborejednoznačné

skúsenosti a vzhľadom na jej zameranie terajšej činnosti nemožno zo záveru tohto znaleckého posudku
vychádzať. Znalkyňa do záverov nepojala ani žiadne vlastné hodnotenia a spoliehala sa len na závery
svojich poradcov J.. H. N., historika umenia, J.. H. F., historičky umenia a R.. P. T., PhD.. So závermi tohto
znaleckého posudku sa nestotožnila. Znalkyňa sa nezaoberala dôsledne historickým vývojom umeleckej
činnosti žalobkyne do roku 2004, kedy v tom istom roku vytvorila umelecké diela taburetka, ktorú

odovzdala na konci zimného semestra a ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Pekné bývanie v
novembri 2006. Žalobkyňa aj v súčasnej dobe sa realizuje v umeleckej činnosti, čo podrobne rozpísala
vo vyjadrení zo dňa 28.11.2017. Znalkyňa v znaleckom posudku preberá len subjektívne závery svojich
konzultantov, preto tento znalecký posudok je nepoužiteľný. Vytkla súdu prvej inštancie, že nevykonal
ňou navrhnutý dôkaz, keď nevypočul znalcov za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch.

21. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých
výrokoch ako vecne správny. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že by žalovaný nenamietal
výšku škody, že by nenamietal znalecký posudok vypracovaný žalobkyňou a neuviedol konkrétne
dôvody. Žalovaný od samého začiatku a intenzívnejšie od momentu, kedy bolo ukončené svedecké

dokazovanie namietal výsledky znaleckého dokazovania predloženého zo strany žalobkyne. Nie je
vecou strán sporu zaoberať sa otázkou odbornosti alebo neodbornosti znalca. Pokiaľ je znalec zapísaný
v zozname znalcov, v zásade platí, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky. Nestotožnil sa
s námietkami žalobkyne ohľadom znaleckého posudku PhDr. Judity Čechovej. Tento spĺňa všetky
náležitosti stanovené zákonom. Tvrdenie, že znalkyňa nepojala do posudku vlastné hodnotenie je

odvážne a nezakladá sa na pravde.

22. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrvala na svojej odvolacej argumentácii.23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k

záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

24. Odvolaním bol napadnutý (len) výrok, ktorým bola žaloba v časti prevyšujúcej priznanú sumu
450,00 eur s prísl. zamietnutá, výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2.
rade a výrok o povinnosti žalobkyne nahradiť trovy štátu. Preto (len) tieto výroky sa stali predmetom

preskúmania odvolacím súdom.

25. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutých výrokoch
vecne správny, preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2019 o 10,10 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 23.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

27.Žalobkyňanamietaodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.e/,f/C.s.p.,tedažesúdprvejinštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

29. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, pričom súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že postupoval nesprávne, ak nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy.

30. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

31. Žalobkyňa v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s

ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky preto nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

32.Podstatoupodanéhoodvolaniazostranyžalobkynebolanespokojnosťsvyhodnotenímdokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie, keď pri stanovení výšky škody súd vychádzal zo záverov znaleckého

posudku PhDr. Judity Čechovej, a nie zo záverov znaleckého skúmania Slovenského syndikátu znalcov
umenia ARS LEGIS s.r.o. vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 19/2008, predloženého žalobkyňou.
Odvolateľka predovšetkým spochybnila odborné znalosti znalkyne PhDr. Judity Čechovej, ktorá podľa
jej názoru nemá žiadne umelecké renomé a nemá ani odborné skúsenosti z oblasti ohodnocovania
umeleckých diel mladých autorov. Odvolateľka vytýka znalkyni, že do záverov znaleckého posudku

nepojala žiadne vlastné hodnotenie a spoľahla sa len na závery svojich poradcov a tiež, že kvalifikovane
nereagovala na znalecký posudok č. 19/2008 predložený žalobkyňou.

33. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p., ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi

znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanoví viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

34.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. Podľa § 191 ods. 2 C.s.p. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.36. Pre rozhodnutie vo veci sa stalo podstatným zodpovedanie otázky o výške škody vzniknutej
žalobkyni z dôvodu, že žalovaná v 2. rade jej nevrátila ňou odovzdané umelecké diela. Znalecká
organizácia Slovenského syndikátu znalcov umenia ARS LEGIS s.r.o. v znaleckom posudku č. 19/2008

stanovila hodnotu týchto umeleckých diel u každého vo výške 25.000,00 Sk. Naproti tomu súdom
ustanovená znalkyňa PhDr. Judita Čechová v znaleckom posudku č. 7/2017 zo dňa 5.9.2017 vyčíslila
celkovú hodnotu umeleckých diel žalobkyne na sumu 450,00 eur.

37. Niet pochýb o tom, že hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu vykonaného súdom môže

spočívať len v tom, či sa v konkrétnom prípade takýto dôkaz javí ako vierohodný, či odôvodnenie
znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádzal zo zistených
skutočností.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý potom, ako žalovaná
v 2. rade vzniesla prípustné námietky voči znaleckému posudku č. 19/2008 týkajúce sa metodiky

správneho určenia výšky škody nariadil nové znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. Juditou Čechovou.
Žalovaná totiž namietala, že znalecká organizácia ARS LEGIS s.r.o. pri ohodnotení umeleckých diel tieto
porovnala s cenovými reláciami umeleckých diel iných autorov, pričom v danom prípade išlo o autorku-
študentku bez obchodného renomé.

39. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vysvetlil, prečo pri stanovení hodnoty umeleckých
diel vychádzal práve zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Judity Čechovej č. 7/2017, ktorý
zohľadnil zistené skutkové okolnosti, a to že v danom prípade išlo o ohodnocovanie diel študentky bez
obchodného renomé, z ktorého dôvodu nemožno porovnávať jej diela s profesionálnymi umelcami.

40. Námietky žalobkyne, ktorá spochybnila metodiku stanovenia hodnoty jednotlivých umeleckých diel
znalkyňou PhDr. Juditou Čechovou boli zodpovedané súdom prvej inštancie a našli svoje odzrkadlenie
aj v posudku č. 7/2017, ktorý zohľadnil zistené skutkové okolnosti.

41. Pokiaľ žalobkyňa spochybnila znalkyňu PhDr. Juditu Čechovú z hľadiska jej odborných kvalít, tieto

námietky nemajú vplyv na výsledok dokazovania, keďže znalkyňa PhDr. Judita Čechová je zapísaná v
zozname znalcov, preto je ako znalkyňa oprávnená podať znalecký posudok a akékoľvek spochybnenie
jej odborných kvalít nie je na mieste.

42.Súdprvejinštancievodôvodnenírozhodnutiavysvetlil,prečonevykonalžalobkyňounavrhnutýdôkaz

- výsluch svedka R.. T. H.. Iné návrhy na vykonanie dokazovania žalobkyňa nemala.

43. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku vrátane výroku
o trovách konania účastníkov a štátu tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správny.

44.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. V odvolacom konaní bola síce žalovaná v 2. rade úspešná, avšak trovy odvolacieho konania jej
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).