Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210601
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817210601.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Sberbank Slovensko, a.s., ul.
Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123), zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., ul. Štefánikova č. 8,
Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: 1. O. P., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. B. č. XXX/XX, J. P. a 2.
L. P., nar. X.XX.XXXX, bytom ul. B. č. XXX/XX, J. P., v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr.
Matej VALJENT, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, o odporovateľnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Darovacia zmluva zo dňa 21.2.2014, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť v katastrálnom
území Dolné Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX,

Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemok, parcela reg. ,,C“ č. XXXX/XX orná pôda o
výmere 911 m2 z G. P., nar. X.X.XXXX a U. P., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom B. XXX/XX, J. P., na
žalovaných v 1. a 2. rade ako obdarovaných, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
bol povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V XXX/XX, je
voči žalobcovi neúčinná.

II. Určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 23.6.2014, ktorou boli prevedené:

a/ nehnuteľnosti v katastrálnom území Dolné Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky:
parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 70 m2, parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 22
m2, parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 83 m2,

b/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dolné
Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor a to pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 127 m2 a

c/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dolné
Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor a to pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 68 m2 z
G. P., nar. X.X.XXXX a U. P., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom B. XXX/XX, J. P., na žalovaného v 2.
rade ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.

III. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, žalobou zo dňa 30.6.2017,
podanou prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal sa proti žalovaným v 1 a 2 rade určenia, žeDarovacia zmluva zo dňa 21.2.2014, ktorou bola prevedená nehnuteľnosť v katastrálnom území Dolné
Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemok, parcela reg. ,,C“ č. XXXX/XX orná pôda o výmere 911

m2 z G. P., nar. X.X.XXXX a U. P., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom B. XXX/XX, J. P., na žalovaných
v 1. a 2. rade ako obdarovaných, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený
Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V XXX/XX, je voči žalobcovi
neúčinná a takisto voči žalovanému v 1. rade určenia, že Kúpna zmluva zo dňa 23.6.2014, ktorou boli
prevedené:

a/ nehnuteľnosti v katastrálnom území Dolné Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky:
parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 70 m2, parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 22
m2, parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 83 m2,
b/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dolné
Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného

úradu Prievidza, katastrálny odbor a to pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 127 m2 a
c/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/3 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Dolné
Vestenice, obec Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor a to pozemok parc. reg. ,,C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 68 m2 z
G. P., nar. X.X.XXXX a U. P., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom B. XXX/XX, J. P., na žalovaného v 1.

rade ako kupujúceho, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným
úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod č. V XXXX/XX, sú voči žalobcovi neúčinné.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.6.2012 uzavrel so spoločnosťou Prvá metropolitná, s.r.o., ul.
Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 35 961 341 Zmluvu o financovaní č. 4001198301, na základe ktorej

jej poskytol kontokorentný úver vo výške 200.000 eur. Zmluva bola modifikovaná Dodatkom č. 1 zo
dňa 23.5.2013. Dňa 7.6.2012 vystavil dlžník v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia pohľadávky,
vyplývajúcej zo Zmluvy o financovaní č. 4001198301, vlastnú zmenku, avalovanú G. P., nar. X.X.XXXX a
U. P., nar. XX.X.XXXX. Termín konečnej splatnosti úveru bol kontrahentmi dohodnutý na deň 31.5.2014,
pričom k uvedenému dátumu žalobcovi nebolo poskytnuté žiadne peňažné plnenie. Listom zo dňa

12.6.2014 vyzval žalobca dlžníka (Prvá metropolitná, s.r.o., so sídlom v Bratislave), o zaplatenie splatnej
úverovej pohľadávky, avšak bezvýsledne. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, pristúpil k uplatneniu
zmenky v súdnom konaní. Zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V, zo dňa
8.9.2014, č.k. 4Zm/249/2014-15, bola dlžníkovi a avalistom (G. P. a U. P.) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovispoločneanerozdielnesumu20.000eurspoluspríslušenstvom.RozsudkomOkresnéhosúdu

Bratislava V, zo dňa 29.6.2015, č.k. 1CbZm/540/2014-65, bol zmenkový platobný rozkaz proti avalistom
ponechaný v platnosti. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 13.5.2015, sp. zn. 8K/50/2014,
bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz (uznesenie zverejnené dňa 19.5.2015 v OV č. 93/15). Žalobca
prihlásil v zákonom stanovenej lehote svoju pohľadávku vo výške 217.047,37 eur (istina 200.059,87
eur + úroky 844,70 eur + úroky z omeškania 16.142,80 eur) do konkurzu. Po čiastočnom späťvzatí

prihlášky bola pohľadávka žalobcu správcom zistená v celom prihlásenom rozsahu, t. j. vo výške
216.595,94 eur. V súčasnosti je voči avalistom na podklade identifikovaného zmenkového platobného
rozkazu vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom
v Bratislave, pod sp. zn. Ex 451/17. Avalisti evidentne motivovaní hroziacim postihom ich majetku,
bezprostredne po splatnosti úveru previedli na svoje deti (žalovaní) darovacou zmluvou nehnuteľnosti

v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, špecifikované vo výroku I tohto rozhodnutia. Avalisti následne
kúpnou zmluvou previedli na svojho syna (žalovaný v 1. rade) očividne z dôvodu hroziaceho postihu
ich majetku, ďalšie nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, špecifikované vo výroku II tohto
rozhodnutia. Avalisti (minimálne G. P., ako jediný spoločník a konateľ dlžníka do 1.8.2014) si boli plne
vedomí záväzku voči žalobcovi a prevod identifikovaných nehnuteľností realizovali evidentne z dôvodu

hroziaceho postihu tohto majetku. Relatívne krátke časové obdobie medzi termínom konečnej splatnosti
úveru a prevodmi nehnuteľností darovacou zmluvou v prospech žalovaných jednoznačne nasvedčuje
úmyslu avalistov, realizovať kroky smerujúce k zbaveniu sa exekúciou postihnuteľného majetku, a tým
k ukráteniu veriteľa. Následne uzatvorená kúpna zmluva tento úmysel avalistov potvrdzuje. Navyše, na
Okresnom súde Prievidza prebieha pod sp. zn. 7C/119/2014 konanie o určenie neúčinnosti darovacej

zmluvy zo dňa 6.2.2014, ktorou avalisti previedli na svoje deti (žalovaných a mal. U. P.) nehnuteľnosti
v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (rodinný dom a pozemky) zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v
k. ú. J. P.. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že avalisti sa postupnými prevodmi, realizovanými
krátko po splatnosti úveru, zbavili takmer všetkého svojho nehnuteľného majetku s cieľom zabráneniajeho nútenému speňaženiu v prípadnom exekučnom konaní. Nehnuteľný majetok, ktorý zostal vo
vlastníctve avalistu G. P., evidentne nestačí na uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky.
Ani majetok dlžníka by nepostačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu, keďže na tento majetok

bol vyhlásený konkurz. Majetok dlžníka, ktorý je obsiahnutý vo všeobecnej podstate nedosahuje
takú hodnotu, aby z neho bolo možné uspokojiť zvyšnú časť žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky,
ktorá nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty, najmä s poukazom na to, že zo všeobecnej
podstaty sa uspokojujú aj (a najmä) nezabezpečení veritelia. Zdôraznil, že ukrátenie uspokojenia
veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v

celom rozsahu aspoň sčasti. Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov
je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom
ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej
miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Žalobca sa kvôli namietanému
prevodu vlastníckeho práva nemôže úspešne domáhať uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky z
toho, čoodporovateľnýmprávnymúkonomušlozmajetkuavalistov.Uspokojeniežalobcovejpohľadávky

je v dôsledku zníženia hodnoty majetku avalistov po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
výrazne sťažené. Veriteľ je pritom za podmienok § 42a Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“)
oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ďalších osôb, ktoré sú v
dôsledku akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa, t. j. aj právnym
úkonom avalistov na zmenke (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.10.2011, sp. zn.

14Co/300/2011). Poukázal na ustanovenie § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 42a ods. 3 písm.
a/ OZ s tým, že nakoľko vzťah avalistov a žalovaných v 1 a 2 rade zodpovedá podľa § 116 OZ vzťahu
blízkych osôb (rodičia a deti), úmysel avalistov ukrátiť žalobcu a vedomosť žalovaných v 1. a 2. rade o
tejto skutočnosti, sa v zmysle § 42a ods. 3 OZ ex lege prezumuje.

3. Žalobca spolu so žalobou podal i návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom by súd
žalovaným v 1 a 2 rade nariadil zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom darovacej
zmluvy a žalovanému v 1. rade zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy, a to spôsobom prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva a zaťaženia inými
právami tretích osôb.

4. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 12C/22/2017-39 zo dňa 7.7.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co/329/2017-67, zo dňa 30.11.2017 a v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 17Co/329/2017-78, zo dňa 13.2.2018, neodkladným opatrením
žalovaným v 1. a 2. rade nariadil, aby nenakladali s nehnuteľnosťami v k. ú. Dolné Vestenice,

okres Prievidza, zapísanými na LV č. XXXX, a žalovanému v 1. rade nariadil, aby nenakladal s
nehnuteľnosťami v k. ú. Dolné Vestenice, okres Prievidza, zapísanými na LV č. XXXX, nehnuteľnosti v
evidencii Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor (špecifikované vo výroku uznesenia).

5. Žalovaní, aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadali žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o právny úkon, kúpnu zmluvu, zo dňa 23.6.2014, majú za to, že so
zreteľom na skutočnosť, že ide o ekvivalentný právny úkon a so zreteľom na dohodnutú kúpnu cenu,
ktorá prevyšuje trhovú cenu pozemkov v danej lokalite, nie je žiaden dôvod na úspešné odporovanie
tohto právneho úkonu. Poukázali na výsluch svedkov O. W., G. P. a U. P., z ktorých výsluchov vyplýva, že
kúpnacenabolaskutočnezaplatenáabolapoužitánariešeniefinančnýchproblémovPrvejmetropolitnej

s.r.o.. Čo sa týka darovacej zmluvy zo dňa 21.2.2014, žalovaný nemohli rozpoznať úmysel darcov ukrátiť
svojho veriteľa ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

6. S účinnosťou od 1.8.2017 došlo k zániku spol. Sberbank, a.s., ul. Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17
321 123 jej zlúčením so spol. Prima banka Slovensko, a.s., ul. Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951

(Zmluva o zlúčení formou notárskej zápisnice N 310/2017, NZ 17512/2017, NCRLs 17884/2014 zo dňa
24.5.2017).

7. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 17Co/329/2017-78 zo dňa 13.2.2018 rozhodol tak, že v konaní
súd pokračuje s právnym nástupcom žalobcu, a to so spoločnosťou: Prima banka Slovensko, a.s., ul.

Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951.

8. Vykonaným dokazovaním, vypočutím právneho zástupcu žalobcu, žalovaných, svedkov G. P., U.
P., O. W. a oboznámením obsahu spisu - osobitne Zmluva o financovaní č.l. 10, Dodatok č. 1 kzmluve o financovaní č.l. 12, vlastná zmenka č.l. 13, výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky č.l. 14,
zmenkovýplatobnýrozkazvydanýOkresnýmsúdomBratislavaVč.k.4Zm249/2014-15č.l.16,rozsudok
Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm 540/2014-65 č.l. 17, uznesenie Okresného súdu Bratislava I

č.l.20,prihláškač.l.21,čiastočnéspäťvzatieprihláškyč.l.22,upovedomenieozačatíexekúciepredajom
nehnuteľností sp.zn. Ex451/17 č.l. 23, listy vlastníctva č. 1873 č.l. 25, č. 1668 č.l. 26-27, č. 1761 č.l.
28-29, č. 1763 č.l. 30-31, výpis z Obchodného registra na spoločnosť Prvá metropolitná s.r.o. č.l. 32,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l. 34, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.l. 67, kúpna zmluva zo
dňa 23.6.2014, rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č.l. 91, darovacia zmluva č.l.

92, rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č.l. 94, inzeráty z internetu č.l. 126-127
a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 7C/119/2014 - osobitne rozsudok z č.l.
653, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

9. Dňa 7.6.2012 medzi spol. VOLKSBANK Slovensko, a.s., Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123
(po zmene obchodného mena: Sberbank Slovensko, a.s.) a Prvou metropolitnou, s.r.o., bola uzavretá

Zmluva o financovaní č. 4001198301 (ďalej aj len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok banky ako
veriteľa poskytnúť klientovi ako dlžníkovi úver vo výške 200.000 eur, a to formou kontokorentu. V bode
2.5 Zmluvy sa klient zaviazal kontokorent splatiť dňa 25.5.2013 (konečný deň splatnosti kontokorentu).
Podľa bodu 6. písm. b/ Zmluvy, pohľadávky banky podľa tejto zmluvy ako aj tie, ktoré súvisia s touto
zmluvou, musia byť až do ich úplného splatenia zabezpečené blankozmenkou, vystavenou klientom na

rad veriteľa spolu so zmluvou oprávňujúcou veriteľa na vyplňovacie právo k blankozmenke, avalovaná:
G. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. J. č. XXX/X, J. P. a U. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. J. č.
XXX/X, J. P..

10. Dňa 7.6.2012 medzi spol. VOLKSBANK Slovensko, a.s. (po zmene obchodného mena: Sberbank

Slovensko, a.s.) a Prvou metropolitnou, s.r.o., G. P., nar. X.X.XXXX, U. P., nar. XX.X.XXXX, bola
uzavretá Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke č. 4001198301. Podľa čl. 1 bod
1.1 tejto zmluvy, na účely podpory zabezpečenia riadneho, úplného a včasného splatenia zabezpečenej
pohľadávky,akojetentopojemdefinovanývčl.2,vystaviteľzmenkyvydávabankeakoprvémumajiteľovi
(remitentovi) zmenku, ktorá je pri vydaní vedome neúplná a ktorú je v chýbajúcich údajoch oprávnený

vyplniť jej majiteľ podľa dojednania v tejto zmluve (blankozmenka), ak nastanú skutočnosti uvedené v
čl. 3 ods. 1, ods. 2 tejto zmluvy. Banka podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie blankozmenky a
zaväzuje sa vrátiť ju vystaviteľovi zmenky v súlade s podmienkami tejto zmluvy o použití zmenky. Podľa
čl. 3 bod 1.1.1 zmluvy, blankozmenka je vystavená v prospech banky ako vlastná zmenka, podpísaná
v mene vystaviteľa zmenky osobou oprávnenou na to, ako štatutárny orgán vystaviteľa zmenky, a to:

O. W., konateľ a zmenkovými ručiteľmi (avalistami): G. P., nar. X.X.XXXX a U. P., nar. XX.X.XXXX.
Podľa čl. 3 bod 1.2 zmluvy, banka je oprávnená vyplniť blankozmenku v týchto prípadoch: 1.2.1
zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote splatnosti podľa Zmluvy o financovaní,
1.2.2 zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote určenej vo vyhlásení predčasnej
splatnosti podľa Zmluvy o financovaní alebo v lehote vyplývajúcej z ustanovení Zmluvy o financovaní

o predčasnej splatnosti zabezpečenej pohľadávky, 1.2.3 na klienta bolo začaté konkurzné konanie,
reštrukturalizačné konanie alebo vstúpil do likvidácie. Najskorším dňom, kedy banke vznikne oprávnenie
vyplniť blankozmenku je deň, v ktorom nastane jedna zo skutočností uvedených v ods. 1.2, čl. 3 tejto
zmluvy.

11. Dňa 23.5.2013 bol medzi spol. Sberbank Slovensko, a.s. a spol. Prvá metropolitná, s.r.o., uzavretý
Dodatok č. 1 k Zmluve o financovaní č. 4001198301. Podľa čl. I. bod 1. veta druhá Dodatku, konečný
deň platnosti finančného rámca je 31.5.2014.

XX. Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť Prvá metropolitná, s.r.o., v období od 29.10.2005

do 1.8.2014 jej spoločníkom a konateľom bol G. a od 19.8.2010 do 9.XX.2016 jej spoločníkom a
konateľom bol O. W..

13. Z vlastnej zmenky zo dňa 7.6.2012 vyplýva, že v mene vystaviteľa, Prvej metropolitnej, s.r.o., ju
podpísal O. W., ako konateľ a ako zmenkový ručitelia (avalisti): G. P. a U. P., pričom vystaviteľ ju vydáva

banke ako prvému majiteľovi. V zmenke je uvedený dátum splatnosti 2.7.2014 a suma 202.733,36 eur.14. Podaním zo dňa XX.6.2014 spol. Sberbank Slovensko, a.s., vyzvala Prvú metropolitnú, s.r.o., na
zaplatenie splatnej pohľadávky zo Zmluvy o financovaní č. 4001198301, v celkovej výške 202.245,02
eur. Výzva bola zaslaná na vedomie aj G. P. a U. P. (avalistom).

15. Dňa 9.7.2014 právny predchodca žalobcu podal na Okresný súd Bratislava V proti žalovaným, Prvej
metropolitnej, s.r.o., G. P. a U. P., žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 20.000 eur so 6%-ným úrokom ročne zo sumy 20.000 eur od 3.7.2014 do zaplatenia. Okresný súd
Bratislava V vo veci rozhodol zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 249/2014-15 zo dňa 8.9.2014,

proti ktorému podali námietky G. P. i U. P. (avalisti).

16. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo dňa 29.6.2015 uvedený
zmenkový platobný rozkaz proti avalistom ponechal v platnosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s., si v konaní uplatnila len časť zmenkovej sumy, a to 20.000 eur, že
zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, že predložením jej prvopisu uvedený žalobca

preukázal zmenkové práva, že podpisom zmluvy avalisti potvrdili, že vystaviteľ vydáva remitentovi
neúplnú zmenku podpísanú v zmluve, že podpísaním zmenky per aval sa avalisti zaviazali za zaplatenie
zmenky, a podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona sú zaviazaní ako Prvá metropolitná, s.r.o., za
ktorú spoločnosť sa zaručili, že avalisti nemôžu odoprieť splnenie zmenkového ručiteľského záväzku len
s poukazom na to, že majetok hlavného dlžníka mnohonásobne prevyšuje uplatnenú pohľadávku, a že

Sberbank Slovensko, a.s., ako žalobca nevyužil možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku speňažením
majetku hlavného dlžníka. Okresný súd Bratislava V poukázal na to, že zmenkovo-právne vzťahy
sú upravené zmenkovým zákonom ako osobitným predpisom, ktorý upravuje zmenkové ručenie
vyčerpávajúcim spôsobom, preto sa práva, povinnosti a postavenie zmenkového ručiteľa nemôžu
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, že na rozdiel od všeobecného ručenia, ktorého podstatou je

zabezpečenie povinnosti dlžníka (§ 546 veta druhá OZ) sa zmenkovým ručením v zmysle čl. I. § 30 ods.
1 zmenkového zákona zabezpečuje zaplatenie zmenky ako takej, že v prípade všeobecného ručenia
môže veriteľ splnenie záväzku od ručiteľa požadovať len vtedy, ak vopred márne dlžníka na plnenie
vyzval (§ 548 ods. 1 OZ), avšak zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom a podľa čl. I. § 47 ods. 1 a
ods. 2 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní

majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od
niektorého z nich alebo od všetkých dohromady, že majiteľ zmenky by preto mohol žiadať plnenie hoci
len od avalistu bez toho, aby súčasne alebo vopred plnenie žiadal od iných zmenkovo zaviazaných
osôb, že záväzok zmenkového ručiteľa nie je závislý od toho, či vystaviteľ zmenky má majetok, z
ktorého by bolo možné kauzálnu či zmenkovú pohľadávku uspokojiť, že nie je ku záväzku dlžníka

subsidiárny, akcesorický je len ku zmenke ako listine, že proti povinnosti poskytnúť plnenie zo zmenky
sa avalista môže ubrániť len z dôvodov, ktoré vyplývajú zo zmenkového zákona, že zmenkový ručiteľský
záväzok žalovaných v 2 a 3 rade (z uvedeného konania) by preto nezanikol ani nepreukázali, že Prvá
metropolitná, s.r.o., ako žalovaný v 1 rade ponúkol splatenie kauzálneho záväzku, či už splátkami alebo
speňažením majetku a Sberbank Slovensko, a.s., ako žalobca jeho ponuku odmietol. Proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 540/2014-65, zo dňa 29.6.2015, podali odvolanie avalisti G. a
U. P.. Krajský súd Bratislava rozsudkom č. 4CoZm 120/2015-104, zo dňa 29.9.2016, uvedený rozsudok
Okresného súdu Bratislava V potvrdil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2016. Odvolací
súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom veci, zisteným súdom prvej inštancie.

17. Na základe žaloby žalobcu (Prima banka Slovensko, a.s.) odôvodnenej tým, že vystaviteľ vystavil
zmenku zo dňa 7.6.2012, Okresný súd Trenčín rozhodol platobným rozkazom č. k. 36CbZm 10/2017-36,
zo dňa 28.8.2017 tak, že zaviazal avalistov, G. P. a U. P., aby spoločne a nerozdielne mu zaplatili sumu
182.733,36 eur s úrokom 6% ročne zo sumy 182.733,36 eur od 3.7.2014 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 609,11 eur a nahradili trovy konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 27.9.2017.

18. Dňa 21.2.2014 uzavreli avalisti zo zmenky, G. P. a U. P., v postavení darcov, so svojimi synmi,
žalovanými, v postavení obdarovaných, darovaciu zmluvu podľa § 628 OZ, ktorej účelom bolo
bezodplatné prenechanie daru, nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, v k.ú. J. P., Okresného úradu

Prievidza, katastrálny odbor, pozemok registra C KN parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 911 m2, na
O. P. a L. P. (žalovaných v 1. a v 2. rade), synov G. P. a U. P., u každého v podiele 1/2. Rozhodnutím
Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, zo dňa 4.7.2014, bol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie uvedenej nehnuteľnostiv prospech O. P. v podiele 1 a v prospech L. P. v podiele 1 (číslo vkladu V 803/14). Nehnuteľnosť a
vlastnícke právo k nej sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX (č. l. 25).

19. Dňa 23.6.2014 uzavreli avalisti zo zmenky, G. P. a U. P., v postavení predávajúcich, so svojim
synom, žalovaným v 1. rade, v postavení kupujúceho, kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 133 Občianskeho zákonníka a zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a
zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výroku II. tohto rozhodnutia z predávajúcich na kupujúceho, za

dohodnutú kúpnu cenu 3.500 eur, ktorú kúpnu cenu mal kupujúci (žalovaný v 1. rade) zaplatiť ku dňu
podpisu kúpnej zmluvy. Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, zo dňa 8.6.2015,
bol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech O. P. (číslo vkladu V 3307/2014). Nehnuteľnosti a
vlastnícke právo k nim sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX (č. l. 26 až 34).

20. Primeranosť kúpnej ceny nehnuteľností (bod 19 odôvodnenia rozsudku), ktorá bola v prepočte vo
výške 11,50 eur za m2, preukazoval žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu
inzerátmizinternetovéhoportálu(č.l.126a127),zktorýchmalsúdzistené,ževroku2018boliponúkané
na predaj pozemky v okrese Prievidza za kúpnu cenu 5 eur za m2 v k.ú. K. a za kúpnu cenu 4,56 eur
za m2 v k. ú. V. P..

21. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 13.5.2015, č. k. 8K/50/2014-179, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2015 a vykonateľnosť dňa 20.5.2015, vyhlásil súd konkurz na majetok
dlžníka, Prvá metropolitná, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Do funkcie správcu konkurznej podstaty súd
ustanovil spol. BT Insolvency, k.s., so sídlom v Bratislave. Uznesením Okresného súdu Bratislava I,

zo dňa 25.11.2015, č. k. 8K/50/2014-523, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 3.XX.2015, súd odvolal z funkcie správcu úpadcu Prvá metropolitná, s.r.o., so sídlom v Bratislave
a ustanovil do funkcie správcu úpadcu Mgr. T. L..

22. Žalobca prihlásil v zákonom stanovenej lehote svoju pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, spol. Prvá

metropolitná, s.r.o., vo výške 217.047,37 eur (istina 200.059,87 eur + úroky 844,70 eur + úroky z
omeškania 16.142,80 eur) do konkurzu (č. l. 21). Po čiastočnom späťvzatí prihlášky (č. l. 22) bola
pohľadávka žalobcu, podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, správcom zistená v celom prihlásenom
rozsahu, t. j. vo výške 216.595,94 eur. V súčasnosti je voči avalistom na podklade identifikovaného
zmenkového platobného rozkazu vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade JUDr. Martina

Hermanovského, so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. Ex 451/17 (č. l. 23).

23. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/119/2014, súd po úprave žalobného návrhu,
konal o návrhu žalobcu, podanom proti žalovaným v 1. a v 2. rade a proti mal. U. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom ul. B. č. XXX/XX, J. P. (žalovaná v 3. rade v tomto konaní), v konaní zastúpená opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza o určenie, že Darovacia zmluva so zriadením vecného
bremena zo dňa 6.2.2014, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v k. ú. J. P., obec J. P., okres Prievidza,
zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny
odbor, a z ktorej vklad vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom V XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.

24. Vo vyššie uvedenom konaní vydal súd rozsudok č.k. 7C/119/2014- 653, zo dňa 4.10.2018 (konanie
nie je doposiaľ právoplatne skončené a vec sa nachádza na Krajskom súde v Trenčíne z dôvodu
podaného odvolania žalovanými), ktorým súd určil, že Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena
zo dňa 6.2.2014, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti v k. ú. J. P., obec J. P., okres L., zapísané v

súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a
to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o
výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda
o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“
č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy

a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný dom súp. č. 438 postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX,
rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. 438 postavený
na parc. reg. „C“ č. XXX/XX z G. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. B. č. XXX/XX, J. P. a U. P., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom ul. B. č. XXX/XX, J. P. na žalovaných v 1, 2 a 3 rade, ako obdarovaných aktorou bolo zriadené vecné bremeno v prospech G. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. B. č. XXX/XX,
J. P. a U. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. B. č. XXX/X, J. P., spočívajúce v doživotnom užívaní
nehnuteľností v k. ú. J. P., obec J. P., okres L., zapísané v súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č.

XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda
o výmere 139 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná
pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o
výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný

dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc.
reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, a v doživotnej
starostlivosti žalovaných v 1, 2 a 3 rade ako obdarovaných o G. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. B. č.
XXX/XX, J. P. a U. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. B. č. XXX/XX, J. P., a z ktorej vklad vlastníckeho
práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, v konaní
vedenom pod číslom V XXXX/XX, je voči žalobcovi neúčinná.

25. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/119/2014 mal súd zistené, že dňa 6.2.2014 medzi G. P. a
U. P., ako darcami a žalovanými v 1., 2. a mal. U. P. (v konaní sp. zn. 7C/119/2014 žalovaná v 3.
rade) ako obdarovanými (žalovanú v 3 rade zastupoval kolízny opatrovník Q. P., nar. X.X.XXXX) bola
uzavretá darovacia zmluva so zriadením vecného bremena. Podľa čl. I. zmluvy, účelom tejto zmluvy je

bezodplatné prenechanie daru, špecifikovaného v čl. II. a zároveň zakotvenie povinnosti obdarovaných
1, 2 a mal. U. P. na doživotnú starostlivosť a opateru o darcu 1 a 2, a ich právo dožitia v predmete daru.
Podľa čl. II. zmluvy, predmetom daru sú nehnuteľností v k. ú. J. P., obec J. P., okres L., zapísané v
súčasnej dobe na LV č. XXXX (predtým LV č. XXXX) Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, a
to pozemky: parc. reg. „C“ č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda

o výmere 45 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná pôda o výmere 63 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX orná
pôda o výmere 11 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2, parc.
reg. „C“ č. XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. reg. „C“ č. XXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 64 m2, stavba: rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č.
XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX, rodinný dom súp. č. XXX

postavený na parc. reg. „C“ č. XXX/XX. Podľa čl. VI. zmluvy ods. 1, 2, 3, 4 a 5, osoby povinné z vecného
bremena a osoby oprávnené z vecného bremena sa dohodli na zriadení vecného bremena v prospech
osôb oprávnených z vecného bremena, ktoré spočíva v doživotnom práve užívania vyššie uvedených
nehnuteľností. Osoby oprávnené z vecného bremena, právo uvedené v ods. 1 tohto článku prijímajú a
osoby povinné z vecného bremena sa zaväzujú uvedené právo trpieť. Obdarovaní X, 2 a mal. U. P. sú

zároveň zaviazaní na doživotnú starostlivosť a opateru o darcu 1 a 2. Všetky náklady spojené s údržbou
nehnuteľností, resp. s predmetom daru, ako aj všetky poplatky spojené s užívaním nehnuteľností bližšie
špecifikovaných v čl. II. tejto zmluvy, budú hradiť osoby povinné z vecného bremena a osoby oprávnené
z vecného bremena pomerne. P. bremeno uvedené v ods. 1 tohto článku sa zriaďuje bezodplatne.

26. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/119/2014 mal súd takisto zistené, že dňa 7.2.2014 U. P. a G.
P., ako zákonní zástupcovia maloletej U. P., nar. XX.X.XXXX (žalovaná v 3 rade) podali na Okresný
súd Prievidza návrh na schválenie právneho úkonu, a to Darovacej zmluvy so zriadením vecného
bremena zo dňa 6.2.2014, ktorú za maloletú uzavrel jej kolízny opatrovník Q. P., nar. X.X.XXXX. Návrh
odôvodnili tým, že predmetný právny úkon je v záujme maloletej U. P., nar. XX.X.XXXX, a to z hľadiska

jej budúcnosti. Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 8P 9/2014-21 zo dňa 4.4.2014 predmetný právny
úkon, Darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014, ktorú v mene maloletej
žalovanej v 3 rade uzavrela Q. P., nar. X.X.XXXX, tak ako je obsiahnutá v jej písomnom vyhotovení,
schválil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2014.

27. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/119/2014 mal súd takisto zistené, že dňa 28.4.2014 G. P. ako
darca 1 a oprávnený 1 z vecného bremena a U. P. ako darca 2 a oprávnená 2 z vecného bremena,
podali na Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z Darovacej zmluvy so zriadením
vecného bremena zo dňa 6.2.2014. Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXXX/

XX zo dňa 7.7.2014 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam k. ú.
J. P., LV č. XXXX v prospech žalovaných v 1, 2 a 3 rade, u každého v 1/3-tine. V čase rozhodnutia súdu
vo veci samej, sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Dolné Vestenice.28. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/119/2014 mal súd takisto zistené, že žalobca, prostredníctvom
právneho zástupcu, sa na určených termínoch pojednávaní pridržiaval odôvodnenia žaloby s tým, že
Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, zo dňa 6.2.2014, má povahu odporovateľného

právneho úkonu. Vzťah avalistov a žalovaných v 1., 2. a 3. rade zodpovedá vzťahu blízkych osôb.
Úmysel avalistov ukrátiť jeho právneho predchodcu a vedomosť žalovaných v 1., 2. a 3. rade o tomto
úmysle sa ex lege prezumujú. Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 nie
je bežným právnym úkonom. V predmetnom časovom období medzi avalistami a ich deťmi, konkrétne
žalovanými v 1. a 2. rade boli uzavreté aj ďalšie právne úkony. Je právne bezvýznamné, či avalisti ešte

vlastnia ďalší majetok. Navyše, aktuálne sú proti ním vedené dve exekučné konania č. EX 451/2017
(vymáhaná istina 20.000 eur s príslušenstvom) a č. 171EX 87/2018 (vymáhaná istina 182.733,36 eur s
príslušenstvom).Doterazbolavymoženálensuma723,90eur.Vkonaníč.EX451/2017bolvypracovaný
znalecký posudok o všeobecnej hodnote motorového vozidla značky Volkswagen (evidovaného na G.
P.) sumou 650 eur. V exekučných konania na účtoch avalistov neboli zistené žiadne finančné prostriedky,
a ako povinné osoby sa proti exekúcii bránia tým, že nemajú majetok, z ktorého by mohli zaplatiť

vymáhanú pohľadávku. Je (žalobca) oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky priamo od
zmenkových ručiteľov (avalistov), bez ohľadu na to, či si ju (ne)vymáha od dlžníka Prvá metropolitná,
s.r.o.. Vzhľadom na výšku pohľadávky, nie je možné očakávať jej uspokojenie z výťažku z predaja
nehnuteľností, evidovaných na G. P. na LV č. XXXX, k. ú. L., LV č. XXXX, k. ú. U. a na U. P. na LV č. XXX,
k. ú. J. P.. Nebyť právneho úkonu: Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014,

by sa z nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu uspokojil aspoň čiastočne.

29. Z výsluchu žalovaného v 1 rade, v konaní sp. zn. 7C/119/2014, ako strany sporu vyplýva, že stavba
rodinného domu (ul. B. č. XXX/XX, J. P.) trvala po dobu asi dvoch rokov. Z väčšej časti bola financovaná
z peňazí starej matky P. T., ktorá ich za týmto účelom darovala jeho matke U. P. a sčasti bola financovaná

z vlastných zdrojov rodičov. Pri darovaní peňazí starou matkou prítomný nebol, avšak počul, ako jej U. P.
ďakovala za poskytnutý dar. Má vedomosť o tom, že darované peniaze boli úsporami P. T.. K darovaniu
došlo postupne, podľa toho ako bola stavba realizovaná. Stará matka pritom chcela, aby časom bol dom
prevedený na nich: žalovaných v 1, 2 a 3 rade. Predmetná darovacia zmluva bola uzavretá po kolaudácii
domu, podpísal ju. Vnímal to ako bežnú vec, tak že: „dobre dom prejde na nás“, „teraz máme dom.“ V

budúcnostibyitakbolpredmetomdedenia, aabysaako súrodencivtejtosúvislostinehádali.Vzhľadom
na časový odstup si už nepamätal, aké boli slovné vyjadrenia rodičov o uzavretí tohto právneho úkonu.
V tom čase študoval na vysokej škole v Bratislave, ubytovaný bol na internáte. Matka pôsobila ako
samostatne zárobkovo činná osoba a otec v Prvej metropolitnej, s.r.o., avšak nevie, či ako zamestnanec
alebo v jej orgánoch. O túto spoločnosť sa nezaujímal. Vie, že otec chodil po stavbách, ale vedomosť

o tom čo tam robil, nemá. O podnikateľskej činnosti, prípadných problémoch Prvej metropolitnej, s.r.o.
sa (G. P.) v domácnosti nevyjadroval. Pred uzavretím predmetnej zmluvy nevedel, či rodičia sú a ktorej
osobe dlžní peniaze. O tom, že by boli ručiteľmi medzi sebou nekomunikovali. Až v súvislosti so súdnym
konaním (č. k. 7C 119/2014) sa dozvedel, že Prvá metropolitná, s.r.o. požiadala právneho predchodcu
žalobcu o poskytnutie úveru. Otec sa vtedy vyjadril, že v spoločnosti boli nejaké problémy. Do sídla

spoločnosti chodil, pričom vždy mal pocit, že sa jej darí, vyzeralo to tam dobre, bolo tam množstvo
zamestnancov, poznal len niektorých. V roku 2014 pred dátumom 6.2.2014 sa tam dostavil niekoľkokrát.
Väčšinou sedel v kancelárii sekretárky, s ktorou viedol bežný rozhovor. Pred uzavretím predmetnej
zmluvy sa rodičov nepýtal, aké sú ich majetkové pomery, či majú úspory, ktoré nehnuteľnosti vlastnia.
Pred podpisom zmluvy ho ani len nenapadlo, aby urobil aktivity zamerané na to, aby sa presvedčil, či

prípadne tento právny úkon neukracuje veriteľa rodičov, nevedel pritom, že by boli niekomu niečo dlžní.
O. W. pozná, s jeho otcom, G. P. realizovali stavby. K situácii, že by sa pred ním vyjadril o finančnej
kondícii Prvej metropolitnej, s.r.o., nedošlo. Kto navrhol zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom prevodu, uviesť nevedel. To, že rodičia i po zmene vlastníctva budú nehnuteľnosti
ďalej užívať, mu nepripadalo nijako zvláštne. Rodičia s ním uzavreli aj darovaciu zmluvu zo dňa

21.2.2014 (predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
911 m2, k. ú. Dolné Vestenice) a kúpnu zmluvu zo dňa 23.6.2014 (predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, k. ú. J. P.).

30. Z výsluchu žalovaného v 2. rade, v konaní sp. zn. 7C/119/2014, ako strany sporu vyplýva, že stará

matka P. T. poskytla jeho rodičom peniaze, za účelom stavby rodinného domu (ul. B. č. XXX/XX, J.
P.). Stavba však bola financovaná aj zo zdrojov rodičov. Pre prípad ich rozvodu stará matka chcela,
aby vlastníctvo k rodinnému domu bolo evidované na žalovaných. Pred uzavretím Darovacej zmluvy
so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 sa rodičia vyjadrili, že stará matka to tak chcela. Vroku 2014 študoval na strednej škole, matka prevádzkovala obchod, otec pôsobil v Prvej metropolitnej,
s.r.o., na pozícii konateľ a bol i spoločníkom, vykonával stavebnú činnosť. V domácnosti sa, ale ani
matka U. P., o uvedenej spoločnosti nevyjadrovali. Mal však vedomosť o tom, že spoločnosť realizovala

stavbu Tatry v lokalite Tatry, a tiež v Trenčíne. Stavbu Tatry videl, bola to veľká a pekná stavba. O
tom, či Prvá metropolitná, s.r.o. žiadala o poskytnutie úveru, vedomosť nemal a teda ani o tom, že by
bola vyzvaná na zaplatenie pohľadávky žalobcovi. Až v súvislosti s predmetným konaním sa dozvedel,
že rodičia prevzali ručiteľský záväzok, že podpísali zmenku. Do sídla uvedenej spoločnosti sa dostavil
jedenkrát, v kancelárii sekretárky čakal na otca. O otázke činnosti spoločnosti s ňou nekomunikoval.

V čase uzavretia Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 nemal vedomosť
o tom, aká je finančná situácia rodičov. Pred podpísaním zmluvy ho ani nenapadlo, aby urobil aktivity
zamerané na to, aby sa presvedčil, či tento právny úkon prípadne neukracuje veriteľa rodičov. Poukázal
pritom na svoj vek. Nezaznamenal však, že by mali z niečoho obavy. V čase podpisu zmluvy, vzťahy
medzi súrodencami (žalovanými v 1., 2. a 3. rade) navzájom, a tiež s rodičmi boli na dobrej úrovni. V
nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva z titulu uzavretej zmluvy zo dňa

6.2.2014, majú rodičia zriadené vecné bremeno. Myslí si, že jeho zriadenie navrhli z dôvodu obáv, aby
ich z nehnuteľností nevyhodili (žalovaní v 1, 2 a 3 rade). Pokiaľ ide o spoločnosť Miss Agency, s.r.o., len
sa mu zdá, že otec s ňou „niečo mal“. Či po uzavretí predmetnej zmluvy zo dňa 6.2.2014 rodičom ešte
zostali vo vlastníctve nehnuteľnosti, resp. finančné úspory, vedomosť nemal.

31. Z výsluchu svedkyne U. P., matky žalovaných, v konaní sp. zn. 7C/119/2014, vyplynulo, že pozemky,
na ktorých bola realizovaná stavba domu ul. B. č. XXX/XX, J. P., nadobudli s manželom G. P., titulom
uzavretej darovacej zmluvy od jej matky P. T. a ďalej na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Vynaložené
náklady na stavbu rodinného domu predstavovali asi 80.000 eur. Stavba domu bola financovaná sčasti z
peňazí, ktoré im na tieto účely postupne darovala P. T., jej matka, v objeme asi 60.000 eur a zvyšok z jej a

manžela G. P. peňazí. Po kolaudácii rodinného domu s G. P. mali vážnu manželskú krízu, ktorá trvala asi
pol roka a spočívala v tom, že manžel si žil so svojou firmou, a nie s rodinou. Matke sa o tom zdôverila,
že teda manžel sa zdržiava mimo domácnosti, rodine sa nevenuje, že uvažuje o rozvode. Žalovaní v
1., 2. a 3. rade o kríze manželského vzťahu vedomosť nemali a ani o tom, že sa chcela rozviesť. Po
kolaudácii domu P. T. navrhovala, keďže darovala peniaze na jeho výstavbu, aby nehnuteľnosti previedli

na žalovaných v 1., 2. a 3. rade. V období rokov 2012 - 2014 s manželom nemali finančné problémy. V
súvislosti s uzavretím Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 žalovaní v 1. a
2. rade nemali žiadne otázky, v podstate ich to ani nezaujímalo, mali svoje starosti. Dôvody prevodu im
neprezentovala. V prípade jej smrti, by dom po nej titulom dedenia tak či tak nadobudli. Q. P. (kolíznej
opatrovníčke maloletej žalovanej v 3. rade) povedala, že rodinný dom chcú s G. P. darovať deťom, že

P. T. darovala peniaze na stavbu. Žalovaní v 1. a 2. rade, Q. P. sa nepýtali, či ako darcovia (svedkyňa
a G. P.) majú veriteľov, či sú ručiteľmi, či sú proti ním vedené súdne konania, či predmetný právny úkon
neukracuje nejakého veriteľa. Pred dátumom 6.2.2014 v rodinnom dome ul. B. č. XXX/XX, J. P. bývali
len oni, rodičia a deti, pričom žalovaný v 1. rade študoval na vysokej škole a do domácnosti prichádzal
každý víkend. Témami ich rozhovorov bola škola, domácnosť, išlo o bežné rozhovory. Potvrdila, že ako

ručiteľ podpísala Zmluvu (Zmluva o financovaní č. 4001198301 zo dňa 7.6.2012), pričom na základe nej
poskytnuté peniaze, mali byť použité na stavbu chaty v Tatrách, bližšie sa o to ale nezaujímala. V čase
uzavretia darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, s manželom nemali finančné problémy.
O činnosti spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o. sa manžel pred ňou, a ani žalovanými v 1., 2. a 3.
rade, nevyjadroval. Či ku dňu 6.2.2014 spoločnosť mala nejaké dlhy, uviesť nevedela. Myslí si však,

že prosperovala. Manžel bol stále v práci, realizovali sa nejaké projekty. Spoločnosť mala i fotoateliér s
najnovšími technológiami. Vie, že vlastnila budovu, v ktorej bolo jej sídlo, stavby v Tatrách a tiež v iných
lokalitách. Myslí si, že jej majetok bol vysoký. O. W. prichádzal do ich domácnosti, pričom žalovaní v 1.,
2. a 3. rade sa s ním rozprávali len o bežných veciach, a to o škole a podobne. Zriadenie práva z vecného
bremena v zmluve zo dňa 6.2.2014 navrhol G. P.. S manželom a žalovanými v 1 a 2 rade uzavreli aj

ďalšie zmluvy. Majetok, ktorý im zostal, bolo osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat.

32. Z výsluchu svedka G. P., otca žalovaných, v konaní sp. zn. 7C/119/2014, vyplynulo, že v Prvej
metropolitnej, s.r.o. pôsobil ako jediný spoločník a ďalej ako jeden z konateľov. Na starosti mal stavebnú
časť a druhý konateľ O. W., finančnú časť. Spoločnosti sa v podnikateľskej činnosti darilo. V období

posledných rokov mala dobrú finančnú kondíciu, fungovala na 100%, obraty v tržbách predstavovali
státisíce eur. Pokiaľ ide o rodinný dom ul. B. č. XXX/XX, J. P., stavba bola financovaná z peňazí, ktoré
nadobudli s manželkou U. P. a z peňazí, ktoré im postupne na tieto účely v celkovej výške 60.000
eur darovala P. T.. S manželkou mali krízu vzťahu, príčina ktorej spočívala v tom, že po príchode dodomácnosti namiesto toho, aby sa venoval maloletej dcére, sa zavrel do svojej pracovne. O tomto
nepríjemnom období v manželskom spolužití sa dozvedela P. T., ktorá začala nástojiť na tom, aby
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli na deti. Uvedené skutočnosti boli dôvodom uzavretia

Darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014. K tomuto dátumu majetok Prvej
metropolitnej, s.r.o. niekoľkonásobne prevyšoval pohľadávku právneho predchodcu žalobcu (z titulu
uzavretej Zmluvy o financovaní č. 4001198301 zo dňa 7.6.2012) a spoločnosť bola schopná ju uhradiť. V
lokalite Tatry realizovala stavbu objektu, ktorá mala pokryť aj náklady na splatenie úveru. V medziobdobí
6.2.2014ažmáj2014hoO.W.presviedčal,žehocidošlokmomentálnemuvýpadkufinancií,všetkobude

v poriadku. Potom sa nedohodli na rozdelení zisku a ich vzťahy sa ešte predtým, ako mu bola doručená
výzva na zaplatenie splatnej pohľadávky zo dňa XX.6.2014, narušili. V čase uzavretia Darovacej zmluvy
so zriadením vecného bremena zo dňa 6.2.2014 nemal najmenší dôvod informovať žalovaných v 1., 2.
a 3. rade o záväzkoch Prvej metropolitnej, s.r.o. a ani o záväzkoch, za ktoré ručil svojím majetkom. S
manželkou to postavili na formálnu úroveň, a preto neinformovali ani Q. P. (opatrovníčku žalovanej v
3. rade). Žalovaní v 1., 2. a 3. rade, Q. P. sa ho, a ani U. P., pritom iniciatívne samy nepýtali, aká je

finančná situácia spoločnosti, či má záväzky, aký je jej majetok a tiež sa nepýtali, aká je ich (rodičov)
finančná situácia, či prevzali ručiteľský záväzok. Žalovaní v 1. a 2. rade občas prichádzali do spoločnosti
Prvá metropolitná, s.r.o., mali možnosť vidieť, že je tam čulo, bežne v každej kancelárii sa pohybovalo
15 až 20 osôb. Z dôvodu, aby s manželkou nezostali na ulici, na nehnuteľnostiach bolo zriadené vecné
bremeno. Spoločnosť Hugo Agency, s.r.o. bola dcérskou spoločnosťou Prvej metropolitnej, s.r.o., ktorej

predmetom podnikateľskej činnosti bola reklamná činnosť a fotografovanie, pôsobil v nej ako konateľ.
V čase uzavretia predmetného právneho úkonu bol vlastníkom nehnuteľností, nadobudnutých titulom
dedenia, s manželkou vlastnili motorové vozidlo značky Volkswagen Passat a mali úspory vo výške
okolo 20.000 eur. Žalovaným v 1. a 2. rade v ďalšom období, uzavretou darovacou zmluvou s manželkou
previedli do vlastníctva tzv. vrchný pozemok z dôvodu, že možno v budúcnosti jeden z nich si tam

postavírodinnýdom.Detinadobudlinehnuteľnostibezplatne,sožalovanýmv1.radeešteuzavrelikúpnu
zmluvu. V prípade, ak v konkurznom konaní nebude pohľadávka žalobcu uspokojená, chce sa s ním
dohodnúť na splátkovom kalendári. Za týmto účelom má už pripravenú zálohu.

33. Z výsluchu svedkyne P. T., starej matky žalovaných, v konaní sp. zn. 7C/119/2014, vyplynulo, že

stavba domu ul. B. č. XXX/XX, J. P. bola financovaná z finančných prostriedkov rodičov žalovaných a
zo sumy asi 60.000 eur, ktorú im postupne za týmto účelom poskytla. Dom je situovaný na pozemku,
ktorého časť nadobudli od nej, na základe uzavretej darovacej zmluvy. Dcéra (U. P.) sa jej zdôverila,
že vzájomné vzťahy s manželom sú konfliktné, čo môže viesť až k rozvodu manželstva. Vzhľadom
na to, že rodičom žalovaných poskytla uvedenú sumu peňazí, trvala na tom, aby vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam previedli na deti. Pred mesiacom február 2014 do domácnosti dcéry prichádzala jeden
až dvakrát do týždňa. Rodičia žalovaných sa nevyjadrovali o úvere, o ručiteľskom záväzku, o zmenke,
o tom, že by mali dlhy. V súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena, jej
žalovaní žiadnu otázku nepoložili.

34. Z výsluchu svedkyne Q. P., v konaní sp. zn. 7C/119/2014, vyplynulo, že po kolaudácii rodinného
domu sa za ňou dostavil G. P. s tým, že s manželkou by chceli na žalovaných v 1., 2. a 3. rade previesť
nehnuteľnosti a aby pri tomto právnom úkone zastupovala maloletú žalovanú v 3. rade. Položila mu
otázku, že z akého dôvodu sa takto rozhodli. Odpovedal, že P. T. im pri stavbe finančne pomohla, pričom
určité obdobie mali s manželkou nezhody. V súvislosti s uzavretím Darovacej zmluvy so zriadením

vecného bremena zo dňa 6.2.2014 sa nepýtala, aká je finančná kondícia rodičov žalovaných, či majú
finančné problémy. O tom, že by boli ručiteľmi, vedomosť nemala. V jej prítomnosti sa nevyjadrovali o
úvere,úverovejzmluve,ozmenke,ostrate,oziskochobchodnejspoločnosti.Preduzavretímpredmetnej
zmluvy G. P. bol zamestnaný, chodil po stavbách.

35. Z výsluchu svedka O. W., v konaní sp. zn. 7C/119/2014, vyplynulo, že v Prvej metropolitnej, s.r.o.
mal na starosti finančnú časť, vrátane zabezpečovania účtovníctva. G. P. mal na starosti technickú
oblasť stavieb a projektov, účtovnú agendu nekontroloval. V čase uzavretia Zmluvy o financovaní č.
4001198301 zo dňa 7.6.2012, spoločnosť mala dostatok majetkových aktív, majetkových práv za účelom
splatenia úveru. G. P. s veriteľmi komunikoval, ak mal od nich potrebné informácie tak mu ich posunul,

ak bolo potrebné dodávateľov dofinancovať, tak mu to tiež oznámil. Druhotná platobná neschopnosť
Prvej metropolitnej, s.r.o. nastala po tom, ako si Arios Investment, a.s. nesplnila (ako dlžník) záväzok z
uzavretej zmluvy o pôžičke, a keď jej dcérska spoločnosť v pozícii odberateľa prestala platiť fakturované
sumy. G. P. sa pred ním vyjadril, že majetok prevedie na deti. Žalovaný v 1. rade chodil do sídla Prvámetropolitná, s.r.o., bolo to v súvislosti, že prišiel pre výkresy, ktoré chcel poslať jeho otcovi. O otázke
chodu spoločnosti spolu nekomunikovali.

36. Z listinných dôkazov predložených O. W. (v konaní sp. zn. 7C/119/2014) vyplýva, že dňa 1.8.2013
medzi Prvou metropolitnou, s.r.o. (veriteľ) a Arios Investment, a.s. (dlžník) bola uzavretá zmluva o
pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 3.000.000 eur.

37. V daňovom priznaní za rok 2013 spoločnosti Prvá metropolitná, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20,

Bratislava, IČO: 35 961 341 je uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením: mínus 386.,545,32 eur.

38. Z vyjadrenia Mgr. T. L., (v konaní sp. zn. 7C/119/2014), správcu konkurznej podstaty Prvej
metropolitnej, s.r.o., vyplýva, že zoznam nehnuteľností, ktoré mal úpadca vo vlastníctve v zmysle súpisu
majetku zverejneného v obchodnom registri č. 138/15 zo dňa 21.7.2015, je nasledovný: nehnuteľnosti
zapísané na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, k. ú. J. LV č. XXXX, k. ú. G. LV č. XXXX, na

Okresnom úrade Prievidza, katastrálny odbor, k. ú. J. P. LV č. XXXX, k. ú. L. LV č. XXX, na C. úrade
Kežmarok, k. ú. Stará Lesná LV č. XXX. Incidenčné konania nie sú skončené, ako správca vedie spory
o vymáhanie pohľadávok, ďalej odporovacie konania a speňažuje majetok. Predložil zoznam veriteľov
a dlžníkov spoločnosti úpadcu (č. l. 211, 212, 224, 423, 619).

39. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že ku dňu 6.2.2014 bol G. P. konateľom spoločnosti Hugo
Agency, s.r.o., ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 45 846 707 a spoločnosti Miss Agency, s.r.o.,
ul. Kladnianska č. 20, Bratislava, IČO: 46 377 671. V daňovom priznaní za rok 2012 je u spoločnosti
HugoAgency,s.r.o.uvedenývýsledokhospodáreniapredzdanením:plus1.813,70eur.Podľavyjadrenia
Daňového úradu Bratislava, uvedená spoločnosť za roky 2013 a 2014 daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby, nepodala.

40. V daňovom priznaní G. P. za rok 2013 je uvedený základ dane: 31.454,96 eur a v daňovom priznaní
U. P. daňová strata 155,71 eur.

41. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. L. vyplýva, že G. P. je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 parcely
č. XXX orná pôda o výmere 10196 m2, ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V
XXXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. U. vyplýva, že G. P. je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX
orná pôda o výmere 699 m2, ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav, č. OU-PLO-2015/486-28378, právoplatné dňa 21.5.2015, Z 1028/2015-

PVZ 96/2015 zo dňa 20.7.2015.

42. V podaní zo dňa 5.10.2017 (v konaní sp. zn. 7C/119/2014), žalovaní uviedli, že nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXXX, k. ú. L. a na LV č. XXXX, k. ú. U. majú trhovú hodnotu minimálne vo výške
67.973 eur. Predložili inzerát z realitného inzertného portálu, z ktorého vyplýva, že v k. ú. Partizánske

bol ponúkaný pozemok o výmere 3755 m2 za sumu 75.100 eur.

43. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. J. P. vyplýva, že U. P. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6
parcely č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, parcely č. XXX záhrada o výmere 322
m2, rodinný dom č. s. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie 9D 52/2016.

44. JUDr. Eva Steinerová, súdna exekútorka pod č. 171EX 87/18 vydala príkaz na vykonanie exekúcie
zriadením exekučného záložného práva, na vymoženie pohľadávky žalobcu na základe platobného
rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbZm 10/2017-36 zo dňa 28.8.2017, a to na nehnuteľnostiach
evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. L., LV č. XXXX, k. ú. U., LV č. XXX, k. ú. Dolné Vestenice.

45. Dňa 3.2.2017 sa začalo exekučné konanie č. EX 451/17 o vymoženie pohľadávky na základe
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm 249/2014-15 zo dňa 8.9.2014 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 540/2014-65 zo dňa 29.6.2015 a rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. 4CoZm 120/2015-104 zo dňa 29.9.2016. Okresný súd Prievidza

uznesením č. k. 16Er 381/2017-40 zo dňa 7.6.2017 námietky U. P. a G. P., ako povinných v 1 a
2 rade proti exekúcii zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinní námietky odôvodnili
finančnou situáciou a majetkovými pomermi, ktoré im neumožňovali pohľadávku uhradiť jednorázovo.Podľa názoru súdu, ich nepriaznivá finančná situácia nie je dôvodom na to, aby námietkam bolo možné
vyhovieť a nezbavuje ich povinnosti, vyplývajúcej z vykonateľného exekučného titulu.

46. Z vyjadrenia Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza vyplýva, že G. P. je evidovaný ako
vlastník a držiteľ motorového vozidla značky Volkswagen a prívesu k vozidlu.

47. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, G. P. a U. P. nemajú v
jeho pôsobnosti evidovaný nehnuteľný majetok (stav ku dňu 23.5.2016). Naposledy boli vlastníkmi

nehnuteľností, vlastnícke právo ku ktorým previedli (na žalovaných, resp. niektorých z nich), pričom
vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 803/14, č. V 2091/14, č. V 3307/14.

48. Právny zástupca žalobcu na prvom pojednávaní vo veci tvrdil, že sú splnené podmienky
odporovateľnosti oboch právnych úkonov. K uzatvoreniu spornej darovacej zmluvy došlo bezprostredne
pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo bezprostredne po

vyhlásení predčasnej splatnosti. Avalisti G. P. a U. P. si boli plne vedomí záväzku voči žalobcovi a
evidentne realizovali prevod nehnuteľností za účelom ukrátenia veriteľa. O uvedenom svedčí relatívne
krátke časové obdobie medzi vyhlásením predčasnej splatnosti úveru a uzavretia sporných právnych
úkonov, ako aj to, že žalobca voči žalovaným a mal. U. P. vedie ďalšie odporovacie konanie, ktoré je
vedené na tomto súde pod sp.zn. 7C/119/2014. Keďže v konaní sú žalované blízke osoby avalistov,

prezumuje sa tu úmysel ukrátenia veriteľa. Žalovaní nielenže túto domnienku nevyvrátili, ale v konaní
boli doposiaľ pasívni a k podanej žalobe sa ani napriek výzve súdu a poučení o sudcovskej koncentrácii
nevyjadrili. Žiadnym spôsobom teda nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu a tie sa preto v zmysle § 151
ods. 1 CSP považujú za nesporné. Aj z tohto dôvodu navrhujem, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Je pravda, kúpna zmluva je ekvivalentný odplatný právny úkon, avšak v zmysle doktríny je

možné odporovať aj takýmto právnym úkonom a to najmä pokiaľ ide o právny úkon zrealizovaný medzi
blízkymi osobami, ktorých je evidentné, že tieto osoby sa snažia iba ochrániť majetok. Rovnako nebolo
preukázané zaplatenie resp. prijatie kúpnej ceny zo strany žalovaných a poukazuje aj na to, že v prípade
inkasovania tejto kúpnej ceny môžu byť splnené podmienky odporovateľnosti a to vzhľadom na to, že
inkasované peňažné prostriedky sú likvidné a osoba, ktorá ich prijala ich môže kedykoľvek a bez toho,

aby mal veriteľ o tom vedomosť, spotrebovať, čo v prípade nehnuteľnosti nie je možné, nakoľko tieto sú
evidované v katastri nehnuteľnosti a žalobca má teda možnosť kontrolovať ich stav.

49. Právny zástupca žalovaných na prvom pojednávaní vo veci tvrdil, že obaja žalovaní považujú
podanú žalobu za nedôvodnú. Žalobca odporuje dva právne úkony, uzatvorené medzi žalovanými a

ich blízkymi osobami. Jeden právny úkon je darovacia zmluva, ktorú uzavreli rodičia žalovaných ako
darcovia a žalovaní ako obdarovaní. Táto zmluva bola uzavretá pred splatnosťou predmetného úveru,
jednalo sa o časové obdobie 4 mesiace, čo nepovažuje za obdobie bezprostredne predchádzajúce
splatnosti úveru. Čo sa týka druhého právneho úkonu a to kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný v 1.
rade ako kupujúci a jeho rodičia ako predávajúci, táto zmluva bola uzatvorená až po zosplatnení úveru.

Tu však ide o ekvivalentný právny úkon a ako taký v zásade nikdy nemôže zakladať odporovateľnosť
právneho úkonu, pretože základným predpokladom odporovateľnosti je právny úkon urobený v úmysle
ukrátiť veriteľa, ktorý má za následok objektívne zmenšenie majetku dlžníka a za plnenie, ktoré dlžník
stratil v tomto prípade, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. V tejto súvislosti predložil
do spisu dva inzeráty z internetu (č. l. 126 a 127), ktoré sa týkajú porovnateľnej pôdy, ktoré sa predávajú

v k.ú. V. P., resp. v k.ú. K. a uviedol, že z týchto inzerátov vyplýva, že porovnateľná pôda sa ponúka
za kúpnu cenu približne 5 eur za m2 a v prípade prevodu vlastníctva k parcele, ktorá je predmetnom
odporovateľného právneho úkonu, bola dohodnutá kúpna cena v sume 11,50 eur za m2.

50. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, bol žalovaným

darovaný rodičmi pozemok. Na kúpu tohto pozemku dala rodičom peniaze ich starká. Mala tú
podmienku, aby sa pozemok previedol v prípade rozvodu rodičov na nich, žalovaných. Pred darovaním
nehnuteľností sa spýtal rodičov, či majú nejaké finančné problémy. Títo povedali, že nemajú. Takisto
občas chodieval k otcovi na firmu, videl, že tam peniaze sú. Nevidel teda žiaden problém. Vie, že spol.
Prvámetropolitnás.r.o.malatakistochatu,ďalšiachatasastavala.Boltamnejakýateliérapodobnéveci.

Pokiaľ ide o uzavretie kúpnej zmluvy, tam už rodičia vedeli zrejme o nejakých problémoch, preto nechceli
predmetnú nehnuteľnosť darovať a preto došlo k jej predaju, aby sa neukrátil veriteľ a aby mali rodičia
peniaze za ten pozemok. Keď sa podpisovala darovacia zmluva, nemal vedomosť o tom, že Sberbanka
poskytla Prvej metropolitnej spoločnosti, s.r.o. úver. Túto vedomosť mal v čase, keď sa uzavierala kúpnazmluva. Keď sa uzavierala kúpna zmluva, mal už vedomosť, že sú doma nejaké ťažkosti, chodievali
domov aj nejaké papiere, pravdepodobne z banky, takže vedel, že zrejme rodičia banke niečo dlžia
a preto mu nechceli pozemky darovať, ale mu ich predali. Pri nadobudnutí nehnuteľností rodičom

pomáhala jeho babka. Dávala im peniaze na kúpu pozemku, ktorí žalovaným darovali rodičia a aj
na stavbu domu a tiež na kúpu pozemku pod domom. Starká mala podmienku tú, aby sa následne
po kolaudácii domu dom a takisto všetky nehnuteľnosti prepísali na žalovaných. Na otázku právneho
zástupcu žalobcu, ,,prečo nehnuteľnosti boli darované práve v danom čase?“, uviedol, že to bolo až
po kolaudácii domu. Pokiaľ ide o pozemok nadobudnutý kúpnou zmluvou, ide o pozemok hneď vedľa

domu, takže obe zmluvy boli uzavreté v podstate približne v tom istom období. Vie, že tam bol nejaký
problém s pozemkovým fondom, preto kúpna zmluva bola uzavretá neskôr ako zmluva darovacia. Keď
sa vykupovali pozemky pod dom, otec mal nejakú predstavu za akú cenu sa pozemky vykupujú, bolo
to okolo 10 eur za m2. Kúpna cena bola 3.500 eur. Uvedenú kúpnu cenu za predaj vyplatil rodičom v
hotovosti. Akým spôsobom naložili rodičia so sumou, ktorú obdržali titulom kúpy nehnuteľnosti uviesť
nevie. Po uzavretí oboch zmlúv sa spôsob užívania pozemkov a domu nezmenil, tieto pozemky a aj

dom sa užívali v minulosti rovnako ako sa užívajú aj teraz. Darovaný pozemok v súčasnosti neužíva
nikto. Pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, odpredané pozemky užívajú všetci, v podstate sú súčasťou rodinného
domu. Pozemky teda užíva on, jeho brat, takisto sestra, rodičia a starká. Kedy nadobudol vedomosť
o tom, že Prvá metropolitná spoločnosť, s.r.o. má nejaké problémy, uviesť nevie. Mal vtedy 19 rokov,
všetko vyzeralo v poriadku, ako keby sa v spoločnosti nič vážneho nedialo, ako keby finančné problémy

táto spoločnosť nemala žiadne. On sa v podstate nikdy v minulosti nezaujímal o Prvú metropolitnú
spoločnosť, s.r.o. v takej miere, že by sa zoznamoval s nejakými písomnými podkladmi, týkajúcimi sa
tejto spoločnosti. Vychádzal z tých skutočností, že táto spoločnosť fungovala, že stavala rôzne stavby a
taktiež mali galériu, vlastnili jeden z najväčších ateliérov a podobne.

51. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa môže vyjadriť len k darovacej zmluve, keďže
vystupuje len v nej. Rodičia za ním a jeho bratom prišli s tým, že im chcú darovať dom a takisto pozemok,
na ktorom sa predtým mal stavať dom. S bratom sa pýtali, z akého dôvodu im rodičia chcú nehnuteľnosti
darovať. Bolo im vysvetlené, že keďže im starká dávala dosť veľa peňazí na kúpu pozemku a potom aj na
stavbu domu, tak si želá, aby tieto nehnuteľnosti prešli na nich, a to pre prípad, ak by sa ich rodičia rozišli.

O tom, že Prvej metropolitnej spoločnosti, s.r.o. bol poskytnutý úver, vedomosť nemal žiadnu. Takisto
nemalvedomosťozáväzkochjehorodičovvočižalobcovi.Nezisťoval,činemajúnejakýchveriteľov,pýtal
sa, či je tam nejaký problém. Vysvetlili mu darovanie v podstate tak, že si to priala starká. O činnosti Prvej
metropolitnejs.r.o.nevienič.Bolvtejtospoločnostiasidvakrát,vie,žestavalirôznestavby.Pokolaudácii
domu mala prejsť stavba na žalovaných a práve z tohto dôvodu rodičia previedli nehnuteľnosti na neho a

na brata. Predmetný darovaný pozemok sa nachádza inde, než nehnuteľnosti, ktoré užívajú ako rodina
spolu s bývaním v dome. Predmetný darovaný pozemok nebol v podstate využívaný v minulosti nijako a
nie je využívaný ani teraz. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, ,,ako bolo určené, ktorý zo žalovaných
nadobudne ktoré nehnuteľnosti, keď pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, tam ako kupujúci vystupuje len jeho
brat a pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, tam ako obdarovaní vystupujú obaja?“, uviedol, že on v podstate

nemohol figurovať v kúpnej zmluve ako kupujúci, vtedy chodil ešte na strednú školu, nedisponoval
žiadnou finančnou hotovosťou a teda nemohol ani nič kúpiť. Nemá vedomosť, nebol pritom a neviem
teda povedať, akým spôsobom bola uzavretá kúpna zmluva medzi jeho rodičmi a jeho bratom. Nemá
takisto žiadne vedomosti ohľadne predmetnej kúpnej zmluvy, ani o kúpnej cene nehnuteľností, teda či
bola táto kúpna cena, kedy, kým, komu a na aký účel uhradená, resp. na aký účel boli peniaze z nej

použité.

52. Z výpovede svedkyne Silvie Valterovej, mal súd zistené, že pozemok, ktorý darovali synom, dala
im jej mama. Najskôr tam chcela s manželom stavať rodinný dom, neskôr sa vyskytol iný pozemok. Jej
mama tam mala záhradu, tento pozemok im darovala, s tým, že po kolaudácii prepíšu dom na deti a ten

druhý pozemok sa prepíše na chlapcov, aby si tam mohli postaviť rodinný dom, keďže sú už dospelí.
Myslísi,ženapozemku,naktoromjepostavenýdom,zostalanejakáčiastka,ktorýpozemoksanásledne
predal synovi Tomášovi s tým, že ten už dostal darované nejaké nehnuteľnosti v minulosti, preto žiadali,
aby ohľadne tohto pozemku bola uzavretá kúpna zmluva a to z toho dôvodu, aby ako ručitelia zo zmenky
mohli zaplatiť nejakú tú čiastku. Peniaze, ktoré dostali z predaja nehnuteľnosti dal pánovi Kačkovičovi

jej manžel, s ktorým podnikal. Dohoda s jej mamou bola tá, že peniaze na stavbu domu a takisto na
kúpu pozemku im dá, s tým, že to všetko potom zostane jej synom. V čase uzavretia darovacích zmlúv
žila s manželom v spoločnej domácnosti. V čase, keď bola uzavretá predmetná darovacia zmluva a
aj kúpna zmluva, bola živnostníčka. V čase uzavretia oboch zmlúv ich finančná situácia bola dobrá,manželovi firma išla, o iné veci sa nezaujímala. Finančná situácia Prvej metropolitnej v tom čase bola
zrejmédobrá,lebosakupovalinehnuteľnosti.Neviepovedať,kedynadobudlavedomosť,žefirmazačala
mať finančné problémy. Dôvodom prevodu nehnuteľností bola dohoda s jej mamou, že im peniaze na

stavbu domu dá, s tým, že neskôr stavbu prevedie na jej deti s tým, že ona sa zriekne dedičstva po
rodičoch. Pokiaľ ide o predmetné dve zmluvy, práve v tom čase došlo k prevodu nehnuteľností z dôvodu
kolaudácie rodinného domu. Žalovaní o dôvode prevodu nehnuteľností vedeli, povedala im to ich stará
mama. O činnosť Prvej metropolitnej s.r.o. sa deti v tom čase určite nijako nezaujímali. V čase prevodu
predmetných nehnuteľností Tomáš študoval, súčasne aj brigádoval, bola mu vyplatená poistka, takže

mal prostriedky na to, aby mohol nehnuteľnosti aj odkúpiť, preto riešili celú vec tak, že darovacia zmluva
zo dňa 21.2.2014 sa týkala oboch ich detí - žalovaných a pokiaľ ide o kúpnu zmluvu, tam nehnuteľnosť
nadobudol len jej syn Tomáš. Pokiaľ ide o kúpu pozemku, ide o časť pozemku na dvore, to bol dôvod,
pre ktorý si pozemok odkúpil. Kúpna cena bola určená asi z priemeru kúpnych cien pozemkov. Kúpna
cena bola uhradená, išlo o kúpnu cenu asi 3.000 eur. Syn im dal peniaze v hotovosti a jej manžel ich dal
do firmy Kačkovičovi. Doklad o úhrade kúpnej ceny nemá asi žiaden. Ako bolo s touto kúpnou cenou

naložené, uviesť nevie, peniaze bral jej manžel do Bratislavy. V súčasnosti už nedisponuje s manželom
žiadnym majetkom. Zriekla som sa okrem iného aj dedičstva.

53. Svedok G. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka darovacej zmluvy, bola tam dohoda s jeho
svokrou, ktorá im alebo manželke darovala väčší obnos peňazí, tento dar si podmienila tým, že po

kolaudácii rodinného domu prevedú majetok na ich deti. Tak v podstate aj spravili. Čo sa týka kúpnej
zmluvy, v podstate sa tam posunul čas, úver bol už splatný, išlo o úver Sberbanky a po dohode s
manželkou pozemok predali synovi O. a utŕženú čiastku doniesol do firmy Prvá metropolitná s.r.o..
Peniaze odovzdal pánovi W. V čase prevodu predmetných nehnuteľností žil v spoločnej domácnosti
so žalovanými. V tom čase problém s financiami nemali. V Prvej metropolitnej nastali problémy po jeho

odchode z tejto spoločnosti, mohlo ísť o rok 2014. Pokiaľ ide o spoločnosť Prvá metropolitná s.r.o.,
s druhým konateľom mal rozdelené funkcie ohľadne fungovania predmetnej spoločnosti. On mal na
starosti stavebnú činnosť a zdržiaval sa na firme sporadicky, mali v priemere raz do týždňa sedenie a
všetky práce spojené s financovaním, „zazmluvňovaním“, boli na starosti druhého konateľa, pána W.,
tak ako to uviedol na pojednávaní v inom konaní na tunajšom súde. Nehnuteľnosti previedol kvôli tomu,

aby pomohol splateniu úveru. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, svokra chcela, aby nehnuteľnosti boli
darované ich synom. Predaj nehnuteľností sa uskutočnil v čase, keď aj on mal vedomosť a prišlo im
domov upozornenie, že majú nejaký nezaplatený úver, týkajúci sa Prvej metropolitnej s.r.o.. Pýtal sa na
to W. a ten mu povedal, že ide o prechodný stav, ktorý ustoja. Prevod sa uskutočnil po skolaudovaní
domu. Jeho synovia sa ho pýtali minimálne pri darovacej zmluve na to, či nemá Prvá metropolitná

s.r.o. nejaké finančné problémy. Nepýtali sa na to, či by prípadným prevodom nehnuteľností mohli byť
ukrátení konkrétni veritelia a to z toho dôvodu, že žiadnu takúto informáciu synovia nemali. V užívaní
nehnuteľností sa po ich prevode na synov nezmenilo nič, predmetné nehnuteľností v podstate užívajú i
v súčasnej dobe všetci ako rodina. Iným osobám tieto nehnuteľností neponúkal, nemalo by to pre neho
žiaden význam. Pri kúpnej cene vychádzali z kúpnej ceny, za ktorú nadobudol nehnuteľnosti spolu s

manželkou, išlo o štandardnú cenu za obdobné nehnuteľnosti v k.ú. Dolné Vestenice. Kúpna cena bola
uhradená v hotovosti, zaplatil mu ju syn O. zo svojich úspor. Doklad o tom žiaden nemá. Chcel pomôcť
Prvej metropolitnej s.r.o. finančne a preto predmetnú nehnuteľnosť predal. Peniaze odovzdal pánovi W. s
tým,abyuhradilaspoňčasťdlžnejsumySberbanke.Vie,žesakonalostretnutiemedziSberbankouaW.,
kde sa navrhol nejaký splátkový kalendár ohľadne úhrady celého dlhu z poskytnutého úveru, na tomto

stretnutí sa nezúčastnil. V súčasnosti je nemajetný. Nevie uviesť, na aký účel boli peniaze z predaja
predmetnej nehnuteľnosti použité. Nemá ani žiaden doklad o tom, že predmetné peniaze pánovi W.
odovzdal.

54. Z výsluchu svedka Mgr. O. W., návrh na vypočutie ktorého súd akceptoval, aj napriek tomu, že

jeho výsluch navrhol právny zástupca žalovaných až po prvom pojednávaní z dôvodu, že tento síce bol
už vypočutý v inom konaní na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/119/2014, avšak nemohol byť vypočutý
pokiaľ ide o naloženie s finančnou hotovosťou vo výške 3.500 eur, keďže predmetom odporovateľných
právnych úkonov vo vyššie uvedenom konaní nebola predmetná kúpna zmluva, pretože o možnosti
navrhnutia tohto dôkazu sa žalovaní, resp. ich právny zástupca, dozvedel až v priebehu konania,

po vypočutí svedkov P., a síce, že peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností mali byť odovzdané
pánovi W., mal súd zistené, že G. P. pozná veľa rokov, dlhoročne sú kamaráti, spolu podnikali v
spoločnosti Prvá metropolitná s.r.o.. G. P. bol konateľom, spoločníkom tejto spoločnosti a mal na starosti
technickú časť stavieb a dozor nad stavbami a technickými prácami. V súčasnosti je Prvá metropolitnás.r.o. v konkurze. Spoločnosť sa dostala do konkurzu jeho zlým manažérskym rozhodnutím, resp.
nevrátením pôžičky, ktorú poskytli obchodnému partnerovi, spoločnosti Arios, išlo o sumu cca 1,3 mil.
eur. G. P. bol informovaný o ekonomických záležitostiach, pokiaľ ide o spoločnosť Prvá metropolitná

s.r.o.. Ekonomické veci však na starosti mal on. G. P. vedel v skutočnosti len to, čo mu on ohľadne
ekonomických záležitostí tejto spoločnosti povedal. V roku 2014 nepredpokladal to, že by sa Prvá
metropolitná s.r.o. mohla dostať do konkurzu, keby tomu tak bolo, určite by neposkytol ďalšiemu subjektu
pôžičku v sume 1,3 mil. eur. Prvá metropolitná s.r.o. mala viaceré bankové úvery, v Tatra banke a
Sberbanke. Mohlo to byť v rokoch 2013-2014. Je pravda, že v roku 2013-2014 boli v omeškaní so

splácanímúveru.Komunikovalisnimi,malisnahuvecriešiť.Okreminéhopožiadaliajoreštrukturalizáciu
spoločnosti, tento ich návrh však akceptovaný nebol. Finančné záležitosti v spoločnosti mal na starosti
on. Taktiež so spoločnosťou Sberbank komunikoval o týchto veciach on. Býva v Bratislave a na firme
bol každý deň. Pán P. trávil čas na stavbách. Vie, že pán P. sa zúčastnil aj nejakých rokovaní s
bankou, keď podpisovali úverovú zmluvu, určite tam prítomný byť musel. Keď boli nejaké problémy s
vrátením úveru, do Sberbank chodil na rokovania on. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok spol. Prvá

metropolitná s.r.o., nejakú činnosť táto spoločnosť ešte vykonávala. V roku 2014 Prvá metropolitná s.r.o.
mala rozsiahly majetok. Správca konkurznej podstaty tento majetok predáva výrazne pod trhovú cenu.
Nepamätá sa, či úver poskytnutý Sberbank Prvej metropolitnej s.r.o. bol nejakým spôsobom takisto
zabezpečený. Vie, že G. P. prevádzal v roku 2014 nejaký majetok, vie, že to bolo v rámci rodiny, bližšie
sa k tomu vyjadriť nevie. On a takisto G. P. sa snažili problémy v Prvej metropolitnej riešiť aj tak, že

do nej investovali aj svoje vlastné peniaze, takisto sa snažili vymôcť peniaze od ich dlžníkov a takisto
splácať dlh ich veriteľom. Snažili sa bezúspešne dohodnúť s bankou aj na novom splátkovom kalendári
dlhu. Vie, že G. P. dával do Prvej metropolitnej nejaké peniaze. Snažili sa vec takým spôsobom riešiť,
vie, že priniesol aj nejaké peniaze za nejaký pozemok, bližšie dátumovo to špecifikovať nevie. Pokiaľ G.
P. dával do Prvej metropolitnej s.r.o. nejakú sumu 3.500 eur, táto suma sa použila na úhradu nejakých

záväzkov, vo vzťahu ku ktorému subjektu, to uviesť nevie. Nevie uviesť, akú konkrétnu sumu on, resp.
G. zaplatil zo svojich peňazí Prvej metropolitnej spoločnosti, bežne sa však stávalo, že niektoré subjekty
oslovili Prvú metropolitnú, bolo treba zaplatiť 200 eur, alebo 500 eur, niekedy 2.000 eur, resp. 3.000
eur, riešili to tak, že buď on alebo G. P. jednoducho túto sumu subjektom zaplatil. Je pravda, že tieto
veci, teda platby, peniaze zo strany jeho, resp. pána P., boli súčasťou účtovníctva spoločnosti, nie však

všetky. Vždy sa každá platba realizovala tak, že sa dala konkrétnej osobne v hotovosti, resp. sa tieto
peniaze previedli na účet spoločnosti, účty v tom čase (v r. 2013 a 2014) mali už zablokované. Je však
pravda, že niekedy sa účet aj odblokoval a platba sa dala realizovať. Pokiaľ ide o platby konkrétnych
subjektov za Prvú metropolitnú, realizovalo sa to aj tak, že konkrétnu sumu peňazí G. P. poskytol jemu
za tým účelom, aby tieto peniaze vyplatil konkrétnej osobne, veriteľovi Prvej metropolitnej. Bolo tomu

tak aj naopak. Pamätá sa, že P. predával aj nejaký pozemok alebo pozemky, časovo to ohraničiť nevie,
je pravda, že P. mu dal konkrétne peniaze do ruky, o akú sumu vtedy išlo, už uviesť nevie, vie, že jeho
žena mu následne volala a vyčítala, že aj peniaze z predaja pozemku sa dali do firmy. Vie, že išlo vtedy
o sumu okolo 3.000 eur, alebo do 5.000 eur, bližšie to však uviesť nevie. Je pravda, že v tomto období
mu pán P. poskytol v skutočnosti na viackrát rôzne sumy peňazí za tým účelom, aby sa uhradili záväzky

voči Prvej metropolitnej s.r.o.. Pokiaľ sa niečo platilo nejakej firme, vždy sa dával aj konkrétny doklad do
účtovníctva. Nepamätá sa na to, či mu pán P., v prípade, ak mu dal nejaké peniaze z predaja svojich
pozemkov, aj povedal za ktorý konkrétny pozemok, táto suma je. S pánom P. si navzájom nevystavovali
žiadne potvrdenia o prevzatí konkrétnych peňazí, ktoré mali byť použité na záväzky L. metropolitnej
s.r.o.. Už si presne nepamätá, akú konkrétnu sumu peňazí mu dal do ruky pán P. v súvislosti s úhradou

záväzkov Prvej metropolitnej tretím subjektom, mohlo ísť o sumu do 5.000 eur. Klamal by, keby povedal
konkrétne, či mu pán P. poskytol nejakú sumu peňazí na úhradu dlhov Prvej metropolitnej, z peňazí
ktoré mal z predaja svojho majetku.

55. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania tvrdil, že pri oboch právnych úkonoch sú splnené

predpoklady úspešného odporovania v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca preukázateľne eviduje
voči avalistom pohľadávku, ktorá bola priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava
vo výške 20.000 eur vrátane príslušenstva a platobným rozkazom Okresného súdu Trenčín vo
výške 182.733,36 eur s príslušenstvom. Žalobca v súčasnosti vedie exekúcie voči avalistom, pričom
objektívne nemožno očakávať úplné uspokojenie žalobcovej pohľadávky, keďže samotní avalisti v

exekučnom konaní sp.zn. 16Er/381/2017 vedenom na Okresnom súde Prievidza deklarovali svoju
platobnú neschopnosť. Vo vzťahu k účastníkom napadnutých právnych úkonov uviedol, že ide o osoby
medzi sebou blízke a v takom prípade sa prezumuje vedomosť o ukracujúcom zmysle dlžníka, resp.
avalistu. V prípade darovacej zmluvy nebolo preukázané, že žalovaní vynaložili náležitú starostlivosťna rozpoznanie úmyslu svojich rodičov ukrátiť svojho veriteľa. Žalobca môže úspešne odporovať aj
ekvivalentnosť právneho úkonu, resp. odplatnému právnemu úkonu a to najmä za stavu, kedy sa
spôsob užívania nehnuteľnosti ako ani okruh ich užívateľov nezmenil, čo uviedli vo svojich výpovediach

obaja žalovaní a aj svedkovia - avalisti. Možno preto konštatovať že cieľom prevodov bola iba faktická
zmena vlastníka s cieľom ochrániť tieto nehnuteľnosti pred ich speňažením v exekučnom konaní. Je
nevyhnutné zohľadniť aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, a to, že kúpna zmluva predstavuje už v
poradí tretí napadnutý právny úkon, ktorému žalobca odporuje, je preto zrejmé, že avalisti sa účelovo
zbavovali majetku. Kúpna zmluva predstavuje jediný právny úkon zrealizovaný po zosplatnení úveru

žalobcu, zabezpečený právne zmenkou avalovanou avalistami. Žalovaný v 1. rade v rámci výsluchu
uviedol,žepriuzatváraníkúpnejzmluvyužmalvedomosťofinančnýchťažkostiachavalistov.Kvôlitýmto
finančným problémom preto namiesto darovacej zmluvy uzavreli kúpnu zmluvu. Uvedené potvrdili vo
svojich výpovediach aj avalisti. V konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 7C/119/2014 žalovaný
vo vzťahu k tejto zmluve súčasne uviedol, že nemal vedomosť o tom, že kde sa nachádzajú parcely,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy (na pojednávaní 26.6.2016). Možno preto pochybovať o jeho

skutočnom záujme o nehnuteľnosti a o tom, že ako študent vo veku 28 rokov by vynaložil nemalé
finančné prostriedky na kúpu pre neho neznámych pozemkov. Vzhľadom na to, že v konaní ide o
blízke osoby, tak možno dôvodne spochybňovať aj samotnú kúpnu cenu a jej inkasovanie, ktoré nebolo
preukázané.RovnakonebolopreukázanéaniprevzatieúdajneinkasovanejkúpnejcenypánomW.,ktorý
nevedel uviesť, kedy a v akej výške prevzal peňažné prostriedky od avalistu Rudolfa Valtera a ani to, ako

boli tieto peňažné prostriedky použité. Žalobca z tejto údajne inkasovanej kúpnej ceny neeviduje žiadne
čiastočné plnenie a preto možno opäť dôvodne pochybovať o tom, že bola uhradená nejaká kúpna
cena. Pokiaľ by tieto nehnuteľnosti ostali v pôvodnom vlastníctve avalistov, tak žalobca by z nich mohol
v rámci exekučného konania uspokojiť svoju pohľadávku. Poukázal na to, že kvalita vlastníckeho práva
nehnuteľností sa nedá porovnať s vlastníckym právom peňazí, ktoré ani nebolo preukázané, že v tomto

konaní boli inkasované nejakým spôsobom. Má teda za to, že žalovaný nevyvrátil základnú domnienku
a nepreukázal vynaloženie náležitej starostlivosti a že rovnako sú splnené podmienky odporovateľnosti
k obidvom právnym úkonom. Žiadal tiež, aby súd prihliadol aj na procesnú pasivitu žalovaných, ktorí
sa prvýkrát vo veci vyjadrili až na pojednávaní dňa 27.9.2018. Súčasne navrhol, aby súd prihliadal
na závery, ktoré vyplynuli v konaní sp. zn. 7C/119/2014, v ktorom bol žalobca úspešný na súde prvej

inštancie.

56. Právny zástupca žalovaných v priebehu konania tvrdil, že pokiaľ ide o prvý právny úkon, kúpnu
zmluvu zo dňa 23.6.2014, má za to, že so zreteľom na skutočnosť, že ide o ekvivalentný právny úkon
a so zreteľom na dohodnutú kúpnu cenu, ktorá prevyšuje trhovú cenu pozemkov v danej lokalite nie

je žiadny dôvod na úspešné odporovanie tohto právneho úkonu. Poukázal na výsluch svedkov O. W.,
G. P. a U. P., z ktorých výsluchov vyplýva, že kúpna cena bola skutočne zaplatená a bola použitá na
riešenie finančných problémov Prvej metropolitnej s.r.o.. Čo s týka darovacej zmluvy zo dňa 21.2.2014,
nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa ani pri vynaložení náležitej starostlivosti poznať tento
úmysel zo strany žalovaných a aj v tejto časti je žaloba nedôvodná.

57. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

58. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase

v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

59. Podľa § 42b Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

60. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.61. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu,

kto mal z tohto úkonu prospech.

62. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

63. Odporovať možno iba právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch. V tejto lehote

musí byť žaloba podaná na súde, pričom súd na jej uplynutie prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide
o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Pri právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do
katastra nehnuteľností, možno podľa ust. § 42a ods. 2 OZ považovať za právny úkon urobený dlžníkom,
prípadne za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, len taký právny
úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné lehoty pre uplatnenie
práva odporovať právny úkon dlžníka preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňom nasledujúcim po

dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností (viď Rc 41/2001). Žalobca podanou
žalobou predmetom konania urobil nárok o odporovateľnosť dvoch právnych úkonov, a to Darovacej
zmluvy zo dňa 21.2.2014 (vklad vlastníckeho práva povolený dňa 4.7.2014) a Kúpnej zmluvy zo dňa
23.6.2014 (vklad vlastníckeho práva povolený dňa 8.6.2015). Pretože žalobný návrh bol na súd podaný
dňa30.6.2017,išlovdanomprípadeoprávneúkonyurobenévposlednýchtrochrokoch,tedavzákonnej

prekluzívnej lehote.

64. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj
majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa.

65. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak,
akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

66. Odporovateľnosť postihuje právne úkony dlžníka, ktorými sa zbavil majetku, aby zmaril uspokojenie

nárokuveriteľa.Poddlžníkomveriteľajevšakpotrebnévzmysle§42aObčianskehozákonníkarozumieť
nielen osobu, ktorá je zaviazaná splniť veriteľovi vlastný dlh, ale aj ručiteľa a ďalšie osoby, ktoré sú z
dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané uspokojiť pohľadávku veriteľa (viď
Rc 52/2000, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 31Cdo 870/1999).

67. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zmenkového zákona, zmenkový ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho
sa zaručil.

68. Osoba, ktorá prevzala zmenkové ručenie za vystaviteľa vlastnej zmenky, je priamym dlžníkom
a súčasne samostatným dlžníkom (nie akcesorickým) zo zmenky (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu

Českej republiky č. k. 29Co 1004/2008).

69. Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom.

70. V konaní nebolo sporné, že G. a U. prevzali zmenkové ručenie za vystaviteľa vlastnej zmenky, za

Prvú metropolitnú, s.r.o., so sídlom v Bratislave.

71. Žalobca v konaní odporuje dvom právnym úkonom, darovacej zmluve zo dňa 21.2.2014, ktorú
uzavreli avalisti so žalovanými v 1. a v 2. rade, na ktorých previedli nehnuteľnosť zapísanú na LV
č. XXXX, v k. ú. J. Vestenice, Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor a kúpnej zmluve zo dňa

23.6.2014, ktorú uzavreli avalisti so žalovaným v 1. rade, na ktorého previedli nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, v k. ú. Dolné Vestenice, Okresného úradu Prievidza, katastrálny
odbor .

72. Zákon rozlišuje tri kategórie osôb, ktorých právne postavenie sa líši spôsobom preukazovania

ich vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a dôkazným bremenom. Medzi tieto osoby
patria: a/ druhá strana právneho úkonu dlžníka - ide o akúkoľvek tretiu osobu, s ktorou dlžník dojednal
odporovateľný právny úkon v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, b/ osoby blízke dlžníkovi, c/ tretie osoby,
najmä dedičia alebo právni nástupcovia osôb uvedených v písm. a/ a b/ (§ 42b ods. 3 OZ).73. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá pôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

74. Príbuznými sú predovšetkým príbuzní v priamom rade, t. j. osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej
a to i rodičia a deti, bez ohľadu na to, aké sú medzi nimi skutočné vzťahy.

75. Zmluvnými stranami Darovacej zmluvy zo dňa 21.2.2014 a Kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2014, sú
osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej, rodičia a deti.

76. Z ustanovenia § 42a ods. 2 OZ vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca).

77. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa však nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade,
ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi alebo v prospech týchto osôb. V takomto
prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre
procesnýúspechžalujúcehoveriteľa,niejepodstatný.Rozhodujúcouskutočnosťoujeukrátenieveriteľa,

teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho
úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku,
že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali. Je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť
podanej odporovacej žalobe), aby v konaní tvrdili a preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia
ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti (viď rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Obdo 4/2016).

78. Žalobca, právny nástupca pôvodného veriteľa, v priebehu celého konania tvrdil, že uzavretím oboch
právnych úkonov došlo k jeho ukráteniu, teda k objektívnemu stavu, u ktorého sa právne následky
neodvodzujú od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníkov (zmenkových ručiteľov).

79. Skutočné ukrátenie veriteľa je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti.

80. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže

dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň
čiastočne uspokojil (viď Rc 64/2002).

81. K ukráteniu veriteľa smerujú predovšetkým bezodplatné scudzovacie zmluvy (darovacia zmluva),
nie je to však vylúčené ani pri odplatných scudzovacích zmluvách (kúpna zmluva).

82. Podľa § 628 ods. 1 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

83. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

84. Darovacia zmluva zo dňa 21.2.2014 je bezodplatným právnym úkonom a kúpna zmluva zo dňa
23.6.2014 odplatným právnym úkonom.

85. Darovacia zmluva zo dňa 21.2.2014 má povahu odporovateľného právneho úkonu, ktorý spôsobil
zmenšenie majetku dlžníkov (zmenkových ručiteľov). Kúpna zmluva zo dňa 23.6.2014 má povahu
odporovateľného právneho úkonu, ktorý mohol spôsobiť zmenšenie majetku dlžníkov (zmenkových
ručiteľov). Nehnuteľná vec je relatívne trvalou majetkov hodnotou, ktorú nemôže dlžník ukryť, zatajiť

a vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľnosti ani previesť bez toho, aby bolo možné tento prevod a
osobu nadobúdateľa ihneď prípadne spätne identifikovať zo strany veriteľa resp. exekútora. V prípade
jej predaja už inkasovaná kúpna cena žiaden z uvedených atribútov nespĺňa, navyše ak bola zaplatená
v hotovosti. Z hľadiska reálneho priebehu exekučného konania na vymoženie pohľadávky veriteľaku ktorému inštitút odporovateľnosti teleologicky smeruje, nemožno kvalitu vlastníctva nehnuteľného
majetku dlžníkom a inkasovanie kúpnej ceny v minulosti, (pred nie viac ako 3 rokmi), ani len zaradiť do
porovnateľných kategórii. Ekvivalentná odplatnosť právneho úkonu je rozhodne zásadným argumentom

proti jeho odporovateľnosti, najmä z hľadiska ukracujúceho charakteru a dopadu účinkov tohto úkonu
na reálnu majetkovú sféru dlžníka (zmenšenie majetku). Zároveň však nemožno objektívne prijať záver,
že odporovateľné sú výlučne neekvivalentné právne úkony dlžníka. Pokiaľ veriteľ v konaní tvrdí, že
došlo k ukráteniu jeho uspokojenia ekvivalentným odplatným právnym úkonom, je povinnosťou súdu
vyhodnotiť všetky právne relevantné okolnosti prípadu a predísť schématickému záveru o nedôvodnosti

podanej žaloby iba s odvolaním sa na ekvivalentný charakter prevodu. Načrtnuté súvislosti sú v praxi
najmarkantnejšiepridubióznychprevodochmajetkunablízkeosoby.Zhľadiskaúčeluodporovéhopráva
je nevyhnutné uvedomiť si, že primárnou motiváciou dlžníka, ktorému hrozí určitá miera insolvencie
je v mnohých prípadoch ,,zbavenie sa“ exekvovateľného majetku za účelom jeho ochrany. Tým v
konečnom dôsledku dochádza k priamemu ukráteniu uspokojenia veriteľov pohľadávky. Tomu majú
účinky a nástroje objektívneho odporového práva efektívne zabrániť. V záujme uskutočňovania vplyvu

a realizácie užívacieho práva sú prevody nezriedka uskutočňované medzi blízkymi osobami. Za daných
okolností je napríklad právne sporné zamietnutie odporovacej žaloby iba z dôvodu ekvivalentného
protiplnenia a ak ide o žalobu voči kúpnej zmluve, ktorou je nehnuteľnosť užívaná dlžníkom na bývanie
prevedená na jeho priameho potomka, pričom dlžník túto nehnuteľnosť naďalej užíva a nedošlo k
žiadnej reálnej zmene pomerov, nadobúdateľ nehnuteľnosti má riadne zabezpečené vlastné bývanie a

nehnuteľnosť neužíva. Súd je preto najmä pri ekvivalentných právnych úkonoch medzi blízkymi osobami
povinný zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu a dôsledne vyhodnotiť prípadnú odporovateľnosť
úkonu, v záujme zabezpečenia efektívnej a spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov veriteľa
bez neadekvátneho zásahu do právnej sféry dlžníka a osoby, ktorá jeho majetok nadobudla.

86. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 271/2005, zo dňa 5.10.2005,
vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi subjektívnou podmienkou odporovateľnosti právneho úkonu,
vyplývajúcou z ustanovenia § 42a ods. 2 OZ, ktorou je úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a ktorá musí
byť daná v čase uskutočnenia právneho úkonu, a požiadavkou vymedzujúcou aktívnu legitimáciu na
podanie odporovacej žaloby, ktorou je ukrátenie veriteľa uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku (§

42a ods. 1 OZ). Pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o odporovacej žalobe, t. j. pre
posúdenie, či žalobca je nositeľom práva odporovateľnosti, je rozhodujúci stav v čase rozhodovania
súdu. Ak by v čase rozhodovania súdu pohľadávka veriteľa ešte nebola alebo už nebola vymáhateľná,
nebola by daná jeho aktívna legitimácia na podanie odporovacej žaloby. Rovnako tak, by táto aktívna
legitimácia nebola daná ani v prípade, ak by právny úkon dlžníka urobený v úmysle ukrátiť veriteľa,

neukracoval v čase rozhodovania súdu uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pretože by tu bol
dostatok iného majetku, umožňujúceho uspokojenie veriteľa. Otázka, či dlžníkov právny úkon ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou. Jej posúdenie vyžaduje zistenie
majetku dlžníka z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa, a to podľa stavu v čase rozhodovania súdu. Ak by uvedená právna otázka, vymedzujúca aktívnu

legitimáciu žalobcu, mala byť posudzovaná podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho
úkonu,nebolbyzabezpečenýaniúčelinštitútu odporovateľnosti,t.j.občiansko-právnaochranaveriteľa.
V čase uskutočnenia právneho úkonu dlžníka, urobeného v úmysle ukrátiť veriteľa, veriteľ totiž ešte
nemusí mať vymáhateľnú pohľadávku a nemusí mať ani vedomosť o právnom úkone dlžníka, o ktorom
sa obvykle dozvie až následne. Nemusí mať teda reálnu možnosť domáhať sa už v čase urobenia

odporovateľného právneho úkonu uspokojenia svojej pohľadávky z ostatného majetku dlžníka.

87. V rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 271/2005, zo dňa 5.10.2005, sa Ústavný súd Slovenskej republiky pri
rozhodovaní o podanej sťažnosti, v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 32/2003 zo dňa 31.3.2005.

88. Aj podľa Imricha Feketeho (s. 432 Občianskeho zákonníka, I. zväzok, dátum vydania október 2014)
k záveru o tom, či je možné právny úkon dlžníka hodnotiť ako odporovateľný, možno dospieť okrem
iného až po zodpovedaní otázky, či môže byť vymáhateľná pohľadávka veriteľa uspokojená z aktuálneho
majetku (t. j. majetku v čase rozhodnutia) dlžníka, a to aj napriek tomu, že dlžník urobil odporovateľný

právny úkon.

89. Pri rozhodovaní vo veci, súd vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 32/2003 a Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS271/2005, teda, že pre zistenie, či dlžníkove (zmenkových ručiteľov) predmetné právne úkony ukracujú
uspokojenie žalobcovej pohľadávky, sa vyžaduje zistenie ich majetku (z hľadiska jeho spôsobilosti
dosiahnuť z neho uspokojenie pohľadávky), podľa stavu v čase rozhodovania súdu vo veci samej.

90. Vymáhateľnou je taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo
iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu (Rc 12/2003). Právny úkon dlžníka je pri splnení
podmienok uvedených v ustanovení § 42a ods. 2 OZ odporovateľný nielen vtedy, ak bola pohľadávka
vymáhateľná už v čase, keď bol urobený, ale aj v prípade, ak bol urobený skôr, než sa veriteľova

pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.
k. 30Cdo 1662/2004).

91. Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 4Zm 249/2014-15, zo dňa 8.9.2014, v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 540/2014-65, zo dňa 29.6.2015 a rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č. k. 4CoZm 120/2015-104, zo dňa 29.9.2016, nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 14.11.2016 (voči zmenkovým ručiteľom). Platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín
č. k. 36CbZm 10/2017-36 zo dňa 28.8.2017, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.9.2017
(voči zmenkovým ručiteľom).

92. V čase vyhlásenia tohto rozhodnutia už bola pohľadávka žalobcu o zaplatenie 20.000 eur s úrokom

6% ročne zo sumy 20.000 eur od 3.7.2014 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 182.733,36 eur s úrokom
6% ročne zo sumy 182.733,36.- eur od 3.7.2014 do zaplatenia, vymáhateľná. Úrok z dlžnej sumy 20.000
eur ročne predstavuje 1.200 eur a úrok z dlžnej sumy 182.733,36 eur ročne predstavuje 10.964 eur.

93. V čase vyhlásenia tohto rozhodnutia Rudolf Valter (zmenkový ručiteľ), bol podielovým

spoluvlastníkom v 1/3 pozemku parc. č. XXX orná pôda o výmere 10196 m2, v k. ú. Partizánske,
zapísanej na LV č. E., výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX orná pôda o výmere 699 m2, v k.
ú. U., zapísanej na LV č. XXXX, a Silvia P. (zmenkový ručiteľ) bola podielovou spoluvlastníčkou v 1/6
pozemku parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, pozemku parc. č. XXX záhrada
o výmere 322 m2, rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. XXX, zapísaných na

LV č. XXX, k. ú. J. P.. G. P. bol takisto na Okresnom dopravnom inšpektoráte Prievidza evidovaný ako
vlastník a držiteľ osobného motorového vozidla značky Volkswagen s prívesom.

94. Súd v konaní zisťoval, či vymáhateľná pohľadávka veriteľa (bod 92 odôvodnenia tohto rozhodnutia)
môže byť (v čase rozhodnutia súdu vo veci samej) uspokojená z majetku dlžníkov (zmenkových

ručiteľov).

95. V čase vyhlásenia tohto rozhodnutia pohľadávka žalobcu spolu s príslušenstvom predstavovala
20.000 eur plus úroky za obdobie od 3.7.2014 do 4.10.2018 v sume 5.105,75 eur plus 182.733,36 eur
plus úroky za obdobie od 3.7.2014 do 4.10.2018 v sume 46.649,56 eur, spolu 254.488,67 eur.

96. Na žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno, že uzavretím oboch právnych úkonov, Darovacej zmluvy
zodňa21.2.2014,resp.ajkúpnejzmluvyzodňa23.6.2014,došlokjehoukráteniu.Uvedenépreukazoval
údajmi v katastri nehnuteľností s tým, že v pôsobnosti Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor na
zmenkových ručiteľov nie je evidovaný žiaden nehnuteľný majetok, že v exekučnom konaní znaleckým

posudkom bola určená hodnota motorového vozidla značky Volkswagen sumou 650 eur, že povinní
(zmenkoví ručitelia) v exekučnom konaní č. 16Er 381/2017 poukázali na svoju platobnú neschopnosť,
že súdny exekútor na ich účtoch nezistil žiadne finančné prostriedky (v konaní sp. zn. 7C/119/2014).

97. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. L., LV č. XXXX, k. ú.

U., LV č. XXX, k. ú. J. P., sú už zaťažené exekučným záložným právom, zriadeným v prospech žalobcu
(zistené v konaní sp. zn. 7C/119/2014).

98. Na pojednávaní dňa 6.10.2017 (vo veci sp. zn. 7C/119/2014) žalovaní, prostredníctvom právneho
zástupcu uviedli, že dlžníci (zmenkoví ručitelia) vlastnia majetok rádovo v objeme 250.000 eur

pozostávajúci z podielov na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. L., LV č. XXXX, k. ú. U.,
LV č. XXX, k. ú. J. P., z motorového vozidla s prívesom, z úspor 20.000 eur, z príjmov z titulu výkonu
práce(uG.P.zpracovnéhopomeru,uU.P.akosamostatnezárobkovočinnejosoby)vovýške3.000eur.99. Žalovaní v priebehu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/119/2014 predložili listinný
dôkaz (z realitného inzertného portálu č. l. 471 a č. l. 474) s tým, že ním preukazujú aktuálnu všeobecnú
hodnotu spoluvlastníckeho podielu G. P. na parc. č. XXX orná pôda o výmere 10196 m2 (1/3 je 3398,66

m2), k. ú. L., na parc. č. XXXX orná pôda o výmere 699 m2, k. ú. U. sumou 81.953,20.- eur (3398,66 m2
plus 699 m2 krát 20 eur/m2). Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že
hodnotu nehnuteľností (vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve zmenkových ručiteľov) nerozporuje (č. l.
493), namietal však, že by aj s ostatným ich majetkom predstavoval hodnotu 250.000 eur (č. l. 499 p. v.).

100. Žalobca nemal vedomosť o tom, či dlžníci (zmenkoví ručitelia) majú úspory 20.000 eur, ďalej aké sú
ich príjmy z výkonu práce (trpel informačným deficitom: porovnaj s. 572 P. W. P., K., X., T., X., O. a kol.,
Civilný sporový poriadok). Vzhľadom na okolnosti prípadu, súd v uznesení o odročení pojednávania zo
dňa 6.10.2017 v konaní sp. zn. 7C/119/2014 žalovaným uložil, aby v určenej lehote predložili dôkazy o
tom, aký majetok v súčasnej dobe vlastnia dlžníci (zmenkoví ručitelia) a v akej hodnote (pojednávanie
zo dňa 6.10.2017, pritom samy navrhli za týmto účelom odročiť). Na pojednávaní dňa 4.9.2018 právny

zástupca žalovaných (v konaní sp. zn. 7C/119/2014) uviedol, že požadované dôkazy nepredkladá, lebo
jeho klienti si v zmysle uznesenia súdu svoju povinnosť nesplnili.

101. V čase vyhlásenia tohto rozhodnutia nebolo teda sporné, že dlžník (zmenkový ručiteľ) G. P. vlastní
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. U., LV č. XXXX, k. ú. L. v hodnote 81.953,20 eur a motorové

vozidlo v hodnote 650 eur. Z výsluchu svedka G. P. vo veci sp. zn. 7C/119/2014 vyplýva, že vo februári
2014 s manželkou mali k dispozícii úspory v sume okolo 20.000 eur, čo však z výpovede U. P. nevyplýva,
pričom na pojednávaní dňa 6.10.2017 žalovaný v 1 rade sa vôbec nevedel vyjadriť k súčasnému stavu
úsporzmenkovýchručiteľov.Žalobcasvojinformačnýdeficitoúsporáchdlžníkov(zmenkovýchručiteľov)
v podstate preklenul tým, že žalovaní prostredníctvom zástupcu, v určenej lehote mali predložiť aj

dôkazyovýškeúspor(vytvorenýchizpríjmovzvýkonupráce)dlžníkov.Pokiaľsitútopovinnosť nesplnili
(a pritom súčasne navrhli tento dôkaz vykonať), súd dôkaznú situáciu vyhodnotil v ich neprospech
(žalovaných). Ak by však zmenkoví ručitelia mali úspory, tak by v exekučnom konaní EX 451/2017
nepoukazovalinasvojuplatobnú neschopnosť,alebyznichaspoňčasťvymáhanejpohľadávkyuhradili.
Podľa prednesuprávnehozástupcužalobcunapojednávanídňa4.9.2018(vovecisp.zn.7C/119/2014),

súdny exekútor na ich účtoch nezistil žiadne finančné prostriedky. V súvislosti s uplatneným nárokom,
mal súd v konaní za preukázané, že hodnota nehnuteľností špecifikovaných v bode 99 odôvodnenia
tohto rozhodnutia spolu s motorovým vozidlom predstavuje sumu 82.603,20 eur (81.953,20 eur plus 650
eur). Rozdiel medzi vymáhateľnou pohľadávkou 254.488,67 eur a sumou 82.603,20 eur je 171.885,47
eur (254.488,67 eur mínus 82.603,20 eur). Už bolo uvedené, že U. P. (zmenkový ručiteľ) je podielovou

spoluvlastníčkou v 1/6 parcely č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 392 m2, parcely č.
XXX záhrada o výmere 322 m2, rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parcela č.
XXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J. P. (1/6 z výmery 392 m2 je 65,33 m2 a z výmery 322 m2
je 53,66 m2). Strany sporu nenavrhli v konaní nariadiť znalecké dokazovanie alebo vyžiadať odborné
vyjadrenie o všeobecnej hodnote (bez návrhu z vlastnej iniciatívy súd tento dôkaz nemohol vykonať)

nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J. P., a ani prívesu k motorovému vozidlu. Je však možné
s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyvodiť (ako to uviedol súd už v konaní sp. zn.
7C/119/2014), že všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu U. P. na nehnuteľnostiach, zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. J. P., a tiež všeobecná hodnota prívesu k vozidlu v žiadnom prípade nemôže
byť vo výške 171.885,47 eur. Žalovaní ako strana sporu netvrdili, že by išlo o nadštandardný objekt s

pozemkami o celkovej hodnote 1.331.312,80 eur (171.885,47 eur krát 6 spoluvlastníckych podielov).
Pri posudzovaní v uvedených súvislostiach to, že žalobca znaleckým posudkom (odborným vyjadrením
alebo iným dôkazom) nepreukázal, aká je trhová hodnota uvedených nehnuteľností a prívesu k vozidlu,
súd nevyhodnotil v jeho neprospech.

102. Z vyššie uvedených zistení mal súd preukázané, že v čase rozhodnutia súdu vo veci samej,
vymáhateľná pohľadávka žalobcu nemôže byť v celosti uspokojená z aktuálneho majetku dlžníkov
(zmenkových ručiteľov).

103. K účinnému vyvráteniu zákonnej domnienky (že existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka, ak

realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi, sa ex lege predpokladá) je nevyhnutné (v záujme
vlastného procesného úspechu) jednak tvrdenie žalovaných, že úmysel dlžníkov (zmenkových ručiteľov)
nemohli poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženianáležitej starostlivosti (taká relevantná činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti
rozpoznali alebo sa o ňom dozvedeli).

104. Dlžník urobí právny úkon v úmysle ukrátiť veriteľa vtedy, ak: a/ vedel, že svojím právnym úkonom
môže znemožniť alebo sťažiť, a to aspoň čiastočne uspokojenie pohľadávky veriteľa zo svojho majetku,
a ak takýto následok chcel spôsobiť (priamy úmysel) alebo b/ ak bol s takýmto následkom uzrozumený
pre prípad, že ku nemu dôjde (nepriamy úmysel). Úmysel dlžníka vyjadruje jeho vnútorný psychických
stav k právnemu úkonu. Predmetom dokazovania môžu pritom byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,

prostredníctvom ktorých sa jeho vnútorné zámery prejavujú navonok.

105. Žalovaní namietali existenciu úmyslu dlžníkov (zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa v čase
uzavretia predmetných právnych úkonov.

106. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník

(zmenkový ručiteľ) realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi alebo v ich prospech. V takomto
prípadesaexistenciaúmysludlžníkaexlegepredpokladá(viďrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky č. k. 3Cdo 224/2017). Aj napriek vyššie uvedenému však z výsledkov dokazovania vyplýva, že
pohľadávka veriteľa z titulu uzavretej Zmluvy o financovaní zo dňa 7.6.2012, bola pôvodne splatná dňa
25.5.2013 a po predĺžení doby splatnosti dňa 31.5.2014, t. j. tri mesiace po tom, ako zmenkoví ručitelia

podpísali darovaciu zmluvu s oboma žalovanými (21.2.2014), pričom necelý mesiac po splatnosti úveru
uzavreli so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu z 23.6.2014. G. P. a U. P. vedeli, kedy mala byť a kedy
nakoniec sa stala pohľadávka pôvodného veriteľa splatnou, že s ním uzavreli Zmluvu oprávňujúcu na
vyplňovacie právo k blankozmenke, že ako zmenkoví ručitelia podpísali dňa 7.6.2012 vlastnú zmenku.
G. P. bol spoločníkom a jedným z konateľov Prvá metropolitná, s.r.o.. Z jeho svedeckej výpovede v

konaní pod sp. zn. 7C/119/2014 okrem iného vyplynulo, že náklady na splatenie úveru mala pokryť
stavba realizovaná v lokalite Tatry.

107. G. P. a U. P., ako zmenkoví ručitelia dlžníka Prvá metropolitná, s.r.o. boli uzrozumení, že môžu
znemožniť alebo sťažiť, a to aspoň čiastočne uspokojenie pohľadávky veriteľa zo svojho majetku,

ak uzavrú predmetné právne úkony (nepriamy úmysel) a ak spol. Prvá metropolitná, s.r.o. alebo oni
sami, ako zmenkoví ručitelia, si nesplnia povinnosť voči veriteľovi, k čomu napokon aj došlo. G. P.
v súvislosti so zabezpečovaním technickej oblasti stavieb a projektov prichádzal do kontaktu aj s
veriteľmi a poskytoval druhému konateľovi (vyplýva to z výpovede O. W.) potrebné informácie, a to i
o dofinancovaní dodávateľov. Vedel, že stavba v lokalite Tatry mala pokrývať i náklady na splatenie

úveru z titulu uzavretej Zmluvy o financovaní č. 4001198301. Mohol sa teda zaujímať o finančnú situáciu
spoločnosti, navyše bol i jej spoločníkom. Ak pohľadávka veriteľa z uvedenej zmluvy mala byť uhradená
z príjmov z realizovanej stavby v Tatrách, tak z toho tiež vyplýva, že sa mohol zaujímať o príjmy a
výdavky spoločnosti a predvídať, že pohľadávka veriteľa 200.000 eur nemusí byť riadne a včas Prvou
metropolitnou, s.r.o. uhradená, a že pre tento prípad so U. P., ako zmenkoví ručitelia musia mať až

do splatenia pohľadávky k dispozícii takýto obnos peňazí, alebo majetok, resp. majetkové práva v
uvedenej hodnote, a nezmenšovať ich. Navyše, výsledok hospodárenia pred zdanením v spoločnosti
predstavoval mínus 386.545,32 eur, pričom strata v tejto výške sa musela vytvárať zrejme dlhšie
časové obdobie. Navyše, spoločnosť z dôvodu, že nebola schopná úver splatiť do 25.5.2013, žiadala
o predĺženie doby splatnosti do 31.5.2014.

108. Obaja dlžníci (zmenkoví ručitelia) v čase uzavretia oboch zmlúv dobre vedeli o veriteľovej
pohľadávke a mali (vyplýva to zo zistení uvedených v bode 107 odôvodnenia tohto rozhodnutia) úmysel
odporovanými právnymi úkonmi ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky. Kým pri darovacej zmluve išlo o
úmysel nepriamy, pri kúpnej zmluve o úmysel priamy. Z výpovede G. P. na pojednávaní pred súdom

totiž vyplynulo, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel o finančných problémoch spoločnosti Prvá
metropolitná, s.r.o.. Ťažko možno v tejto súvislosti uveriť tvrdeniu G. P., že predajom predmetných
pozemkovchcelonajehomanželkavyššieuvedenejspoločnostipomôcť,keďžekúpnacenazapredané
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 23.6.2014 predstavuje len nepatrný zlomok celkových záväzkov
spol. Prvá metropolitná, s.r.o. voči žalobcovi, a navyše, v konaní nebolo preukázané, akým spôsobom

sa s kúpnou cenou 3.500 eur v skutočnosti naložilo, keď avalisti a ani žalovaný v 1. rade, a dokonca
ani vypočutý svedok nevedeli preukázať a dokonca ani jednoznačne tvrdiť, že peniaze z predaja
nehnuteľností boli použité na úhradu dlhov spol. Prvá metropolitná, s.r.o., voči žalobcovi. Naopak, že
v danom prípade išlo o účelové konanie avalistov zamedziť strate nehnuteľného majetku svedčí aj to,že išlo v danom prípade už o tretí právny úkon, ktorým previedli nehnuteľný majetok na svoje deti
(žalovaných). O jednoznačnom úmysle oboch avalistov ukrátiť svojho veriteľa svedčí aj to, že aj po
scudzení nehnuteľností sa tieto nehnuteľnosti v rámci rodiny avalistov užívali rovnako, ako pred ich

scudzením.

109. Obaja žalovaní v priebehu celého konania tvrdili, že pokiaľ ide o právny úkon, kúpnu zmluvu, zo dňa
23.6.2014,majúzato,žesozreteľomnaskutočnosť,žeideoekvivalentnýprávnyúkon asozreteľomna
dohodnutú kúpnu cenu, ktorá prevyšuje trhovú cenu pozemkov v danej lokalite, nie je žiaden dôvod na

úspešné odporovanie tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 21.2.2014, žalovaní
nemohli rozpoznať úmysel darcov ukrátiť svojho veriteľa ani pri vynaložení náležitej starostlivosti.

110. Súd v ďalšom priebehu konania skúmal, či žalovaní vzhľadom na okolnosti prípadu, vykonali pri
oboch právnych úkonoch v čase ich uzavretia dostatočnú činnosť (aktivitu), aby na základe jej výsledkov
mohli poznať úmysel zmenkových ručiteľov, ukrátiť veriteľa.

111. Vedomosť druhej strany (v prejednávanej veci blízkej osoby) o úmysle dlžníka (zmenkových
ručiteľov) ukrátiť veriteľa je psychickým stavom a sama o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.
L.metom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
zámery subjektu prejavujú navonok.

1XX. Žalovaný v 1. rade vedel, že stavba rodinného domu ul. B. č. XXX/XX, J. P. bola financovaná aj
z peňazí, ktoré na tieto účely ako dar poskytla stará matka P. T., ktorá pritom chcela, aby postupom
času nehnuteľnosť bola prevedená do vlastníctva žalovaných. Pred uzavretím oboch právnych úkonov
sa rodičia pred ním nezmieňovali o tom, či sú a ktorému subjektu dlžní finančné prostriedky. Nemal

žiadnu vedomosť ani o uzavretej zmluve o financovaní medzi spol. Prvá metropolitná, s.r.o. a žalobcom
dňa 7.6.2012 v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 21.2.2014, no v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa
23.6.2014 už túto vedomosť mal. Z výpovede G. P., ktorú žalovaný nerozporoval, však vyplynulo aj to,
že žalovaný v 1. rade sa svojho otca pýtal na to, či Prvá metropolitná, s.r.o. má alebo nemá nejaké
finančné problémy. O tom, že jeho rodičia, resp. spol. Prvá metropolitná, s.r.o., majú nejaké finančné

problémy jednoznačne vedel, resp. musel vedieť, po uzavretí darovacej zmluvy z 21.2.2014, keďže
povedal, že domov im v tom čase začali chodiť nejaké papiere. Sám však na pojednávaní tvrdil, že
práve z dôvodu, aby veriteľ Prvej metropolitnej, s.r.o., nebol právnym úkonom ukrátený, nehnuteľnosti
uvedené vo výrokovej časti II. tohto rozhodnutia neboli zo strany rodičov žalovaným darované, ale boli
predané, a to len jemu, pretože v tom čase mal peňažné prostriedky z brigád a vyplatenej poistky.

113. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný v 1. rade nevedel (tak, ako to tvrdil aj jeho
právny zástupca), ani sa nedozvedel o úmysle dlžníkov (zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

114. Ako však z vykonaného dokazovania bolo zistené, žalovaný v 1. rade prichádzal do sídla spol. Prvá

metropolitná, s.r.o., v ktorej pôsobil aj jeho otec, G. P., pričom nadobudol presvedčenie, že spoločnosti
sa darí, že nemá žiadne problémy. O. W., druhého konateľa spol. Prvá metropolitná, s.r.o. poznal, s G. P.
spolu realizovali stavby. U. P. pôsobila ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pred uzavretím oboch
právnych úkonov neurobil žiadne aktivity zamerané na to, aby sa presvedčil, či prípadne tieto právne
úkony neukracujú veriteľa rodičov, aké sú ich majetkové pomery, pretože vzťahy medzi nimi a deťmi boli

na dobrej úrovni. V čase uzavretia kúpnej zmluvy však už mal vedomosť, že sa niečo deje, z dôvodu
ktorého nehnuteľnosti mu neboli darované, ale predané.

115. S poukazom na zistenia uvedené v bode 114 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd posudzoval
otázku, akú teda aktivitu mal žalovaný v 1. rade vyvinúť, aby sa mohol dozvedieť o úmysle dlžníkov

(zmenkových ručiteľov).

116. Ak žalovaný v 1. rade vedel, že jeho otec pôsobil v spol. Prvá metropolitná, s.r.o., ktorá spoločnosť
sa venovala stavebnej činnosti, musel vedieť, že sú s tým spojené finančné náklady, a ak aj mal pocit,
že spoločnosti sa darí, mohlo následne (i bezprostredne) nastať obdobie neúspechov. Žalovaný v 1.

rade pred uzavretím darovacej zmluvy aj G. P. položil otázku, či Prvá metropolitná, s.r.o. nemá nejaké
finančné problémy, pričom rodičia mu na otázku, či oni dvaja nemajú nejaké finančné problémy, povedali
že nie. Ďalšiu aktivitu v tejto súvislosti už žalovaný v 1. rade nevyvinul. Aktívny prístup (s poukazom
na okolnosti prípadu) vo forme otázok zameraných na overenie si stavu, či sa spoločnosti ďalej darí,či sa medzičasom nedostala do problémov, prípadne či jej tieto do budúcnosti nehrozia, a ak áno, či a
aký to môže mať dopad na jeho (G. P.) alebo aj U. P., situáciu (finančnú, majetkovú), by až bolo možné
považovať za náležitú starostlivosť. Ak by žalovaný v 1. rade otázky s uvedeným obsahom položil a G.

P. a U. P. by ho pritom ubezpečili, že je všetko v poriadku, spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii a
v súvislosti s jej činnosťou nemajú ani oni záväzky, bolo by možné dospieť k záveru, že pri vynaložení
takejto starostlivosti (ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu je možné považovať za náležitú) sa nemohol
dozvedieť, resp. poznať ich úmysel ako dlžníkov ukrátiť veriteľa. Pasívny postoj žalovaného v 1. rade
a tiež jeho odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a vytvorenú dôveru, nemôžu obstáť z hľadiska

posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti z jeho strany.

117. V prejednávanej veci nie je možné prijať záver, že vzhľadom na vek žalovaného v 1. rade (študent
vysokej školy), nízke znalosti z oblasti práva a súčasne za zistenia, že mal vedomosť o skutočnostiach
uvedených v bode 116 odôvodnenia tohto rozhodnutia, že by nemusel vyvinúť žiadnu starostlivosť
(náležitú), aby sa tak mohol dozvedieť o úmysle zmenkových ručiteľov a že teda, by nebolo potrebné

zisťovať, overovať si, či jeho dovtedajšie poznanie je nezmenené, a to i vzhľadom na to, že pokiaľ ide
o otázku užívania nehnuteľností, fakticky sa nič nezmenilo, rodičia darovanú a predané nehnuteľnosti
ďalej užívajú. Prijatie uvedeného záveru bez ďalšieho (t. j. bez prihliadnutia na to, že mal vedomosť o
skutočnostiach uvedených v bode 116) a len na základe jeho veku, nízkeho právneho povedomia, by
inštitút odporovateľnosti stratil na význame. Tento význam by stratil aj v prípade, ak by blízka osoba

nemusela vynaložiť žiadnu náležitú starostlivosť, smerujúcu na rozpoznanie úmyslu.

118. Žalobca môže úspešne odporovať aj odplatnému právnemu úkonu a to najmä za stavu, kedy
sa spôsob užívania nehnuteľnosti ako ani okruh ich užívateľov nezmenil, tak, ako tomu je i v prípade
predmetnej kúpnej zmluvy (výpovede žalovaných a svedkov). Vychádzajúc tiež z toho, že kúpna zmluva

predstavuje už v poradí tretí napadnutý právny úkon, ktorému žalobca odporuje, možno uzavrieť,
že avalisti sa účelovo zbavovali majetku, že cieľom prevodov nehnuteľností bola iba faktická zmena
vlastníka s cieľom ochrániť tieto nehnuteľnosti pred ich speňažením v exekučnom konaní. Žalovaný
v 1. rade v rámci výsluchu uviedol, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy už mal vedomosť o finančných
ťažkostiach spol. Prvá metropolitná, s.r.o., z dôvodu ktorého bola namiesto darovacej zmluvy uzavretá

kúpna zmluva. V konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 7C/119/2014 žalovaný vo vzťahu k
tejto zmluve tiež uviedol, že nemal vedomosť o tom, kde sa nachádzajú parcely, ktoré boli predmetom
kúpnej zmluvy. Možno preto tiež, ako to tvrdil žalobca, dôvodne pochybovať o jeho skutočnom záujme o
predávané nehnuteľnosti a o tom, že ako študent by uhradil sumu 3.500 eur na kúpu jemu neznámych
pozemkov. Aj keď kúpna cena z predaja nehnuteľností (výrok II. rozsudku) zrejme nie je nižšia, než za

akú sa nehnuteľnosti v danej lokalite v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy predávali, v konaní
nebolo preukázané ani prevzatie predmetnej kúpnej ceny pánom W., ktorý nevedel uviesť, kedy a v
akej výške prevzal peňažné prostriedky od avalistu G. P. a ani to, na aký konkrétny účel boli peniaze
odovzdané mu G. P. použité. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný v 1. rade nespochybnil, žalobca
neeviduje vo svojom účtovníctve žiadne plnenie z predmetnej kúpnej zmluvy.

119. Žalovaný v 2. rade, rovnako ako žalovaný v 1. rade tiež vedel, že stavba rodinného domu ul. B. č.
XXX/XX, J. P. bola financovaná aj z peňazí, ktoré rodičom poskytla stará matka P. T. a ktorá pre prípad
ich rozvodu chcela, aby vlastníctvo k rodinnému domu bolo evidované ako vlastníctvo žalovaných.
Pred uzavretím darovacej zmluvy sa jeho rodičia o podnikateľskej činnosti Prvej metropolitnej, s.r.o.,

nevyjadrovali a ani o tom, či sú a ktorému subjektu dlžní finančné prostriedky.

120.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalovanýv2.radenevedel,anisanedozvedeloúmysledlžníkov
(zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

121. Žalovaný v 2. rade v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 21.2.2014 študoval na strednej škole,
mal vedomosť, že matka pôsobila ako samostatne zárobkovo činná osoba a jeho otec ako konateľ a
spoločník Prvej metropolitnej, s.r.o.. Do jej sídla sa dostavil, mal vedomosť o tom, že realizovala stavbu
Tatry v lokalite Tatry, a tiež v Trenčíne. Pred uzavretím predmetného právneho úkonu neurobil žiadne
aktivity zamerané na to, aby sa presvedčil, či prípadne právny úkon neukracuje veriteľa rodičov, aké sú

ich majetkové pomery, vzťahy medzi nimi a deťmi boli totiž na dobrej úrovni.

122.Spoukazomnazisteniauvedenévbode120,súdposudzovalotázku,akútedaaktivitumalžalovaný
v 2. rade vyvinúť, aby sa mohol dozvedieť o úmysle dlžníkov (zmenkových ručiteľov).123. Ak žalovaný v 2. rade vedel, že jeho otec pôsobil v Prvej metropolitnej, s.r.o., ktorá spoločnosť sa
venovala stavebnej činnosti, musel vedieť aj to, že s takouto činnosťou súvisí i finančná otázka (zdroje

financovania, atď.). Pred uzavretím predmetného právneho úkonu, podľa tvrdenia G. P., mu žalovaný v
2. rade položil otázku, či Prvá metropolitná, s.r.o. nemá nejaké finančné problémy. Ďalšiu aktivitu v tejto
súvislosti už žalovaný v 1. rade nevyvinul. Aktívny prístup (s poukazom na okolnosti prípadu) vo forme
otázok, zameraných na prosperitu spoločnosti, či sa prípadne nedostala do problémov, či jej tieto do
budúcnosti nehrozia, a ak áno, či a aký to môže mať vplyv na jeho (G. P.) alebo aj U. P. situáciu (finančnú,

majetkovú), by až bolo možné považovať za náležitú starostlivosť. Ak by žalovaný v 2. rade otázky s
uvedeným obsahom položil a G. P. a U. P. by ho pritom ubezpečili, že je všetko v poriadku, spoločnosť je
v dobrej finančnej kondícii a v súvislosti s jej činnosťou nemajú ani oni záväzky, bolo by možné dospieť k
záveru, že pri vynaložení takejto starostlivosti (ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu je možné považovať
za náležitú) sa nemohol dozvedieť, resp. poznať ich úmysel ako dlžníkov ukrátiť veriteľa. Pasívny postoj
žalovaného v 2. rade a tiež jeho odkaz na dobré vzájomné vzťahy v rodine a vytvorenú dôveru, nemôžu

obstáť z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti z jeho strany.

124. Ani v prípade žalovaného v 2 rade nie je možné prijať záver, že vzhľadom na jeho vek (študent
strednej školy), nízke znalosti práva a súčasne za zistenia, že mal vedomosť o skutočnostiach
uvedených v bode 120, že by nemusel vyvinúť žiadnu starostlivosť (náležitú), aby sa tak mohol

dozvedieť o úmysle zmenkových ručiteľov a že teda, by nebolo potrebné zisťovať, overovať si, či jeho
dovtedajšie poznanie je nezmenené, a to i vzhľadom na to, že pokiaľ ide o otázku bývania, fakticky sa
nič nezmenilo, rodičia darovanú nehnuteľnosť ďalej užívajú. Prijatie uvedeného záveru bez ďalšieho
(t. j. bez prihliadnutia na to, že mal vedomosť o skutočnostiach uvedených 120) a len na základe jeho
veku, nízkeho právneho povedomia, by inštitút odporovateľnosti stratil na význame. Tento význam by

stratil aj v prípade, ak by blízka osoba nemusela vynaložiť žiadnu náležitú starostlivosť smerujúcu na
rozpoznanie úmyslu.

125. Ani listinné dôkazy založené stranami sporu do spisu a ani listinné dôkazy založené v pripojenom
spise sp. zn. 7C/119/2014, nepreukazujú, akú starostlivosť (či náležitú) vynaložili žalovaní, aby sa

dozvedeli, resp. poznali úmysel dlžníkov (zmenkových ručiteľov) ukrátiť veriteľa.

126. Z majetku dlžníkov (zmenkových ručiteľov) „odišla“ významná majetková hodnota, z ktorej je možné
uspokojiť (aspoň sčasti) vymáhateľnú pohľadávku žalobcu.

127. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu ako dôvodnej vyhovel.

128. Žalovaní v konaní sp. zn. 7C/119/2014 poukazovali aj na to, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku
do konkurzného konania úpadcu Prvá metropolitná, s.r.o., kde môže byť uspokojený.

129. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 191/1950 Zb., uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne
zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým,
proti komu bol najprv nárok uplatnený.

130. Žalobca má proti dlžníkom (zmenkovým ručiteľom), ako to už bolo uvedené, vymáhateľnú

pohľadávku (na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia) a ktorú ku dňu rozhodnutia vo veci
samej neuhradili (viď aj § 47 ods. 1, ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb.) V prípade, ak v exekučnom konaní
budú postihnuté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 21.2.2014 alebo Kúpnej
zmluvy zo dňa 23.6.2014, žalovaní si môžu uplatňovať regresný nárok voči úpadcovi, resp. správcovi
konkurznej podstaty, na ktorého prešlo oprávnenie v jeho mene konať. V čase rozhodnutia súdu vo veci

samej, pohľadávka žalobcu zo strany úpadcu uspokojená nie je.

131. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.