Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Midová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917203232
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917203232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. (pôvodné
obchodné meno Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154,
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: Y.
M., nar. X.X.XXXX, bytom v Y., N. XXX/XX, o zaplatenie 1.684,05 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.novembra 2017 sp.zn. 6Csp/84/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku IV. o
nepriznaní žalovanému nároku na náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 10.novembra
2017, č.k. 6Csp/84/2017-57 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 444 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 444 € od 16.1.2017 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 200
€ mesačne, splatných vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci tak, že prvá splátka je zročná v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok I.). Konanie v časti o zaplatenie

sumy 389,44 € s príslušenstvom zastavil (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.).
Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.,
so sídlom v Bratislave) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.684,05 € s príslušenstvom titulom
uzavretej zmluvy dňa 22.7.2013 o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty - pôžičkovej karty Quatro
č. XXXXXXXX.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že v zmysle vyššie uvedenej zmluvy žalovanému bol
poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80% ročne, pričom mal schválený úverový rámec 900 € a
bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti
neplnil, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 5.1.2017 vystavil kumulatívny výpis s konečným
stavom na úhradu vo výške 1.684,05 € - súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného
úroku a štandardného úroku. Celkovo žalovaný výbermi vyčerpal finančné prostriedky vo výške 930

€ a realizoval úhrady vo výške 486 €. Pôvodný veriteľ (VÚB, a.s.) ku dňu 5.1.2017 vyhlásil okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku vo výške 1.684,05 € a vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku v
lehote 10 dní od doručenia výzvy. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi VÚB,
a.s. a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave dňa 30.12.2016, došlo dňom 17.3.2017 kpostúpeniu pohľadávky zo zmluvy, uzavretej so žalovaným, na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
(po zmene obchodného mena Intrum Slovakia, s.r.o. - poznámka odvolacieho súdu).

4. Právne posudzoval vec podľa ust. § 261 ods.3 písm.d/, § 497, § 502 až § 506 Obchodného zákonníka,
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, § 1, § 9 a § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a podľa § 3 ods.3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda
spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru

s úverovým rámcom 900 € s dohodnutou mesačnou splátkou úveru 30 €. Žalovaný vyčerpal finančné
prostriedky vo výške 930 € a v prospech pôvodného veriteľa uhradil sumu 486 €.

5. Súd uzavrel, že táto úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 1 ods. 2, preto táto musí obsahovať náležitosti ustanovené
podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. Skúmajúc jednotlivé obsahové náležitosti zmluvy dospel k záveru,

že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže v zmluve sa uvádza len výška splátky 30 € bez bližšej
špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

6. Konštatoval ďalej, že zmluva neobsahuje ani náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010
Z.z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Termín konečnej splatnosti má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a
roka, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Účelom vyššie uvedeného ustanovenia
je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške

a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa
vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na
základe vstupných údajov.

7. Nakoniec konštatoval, že zmluva neobsahuje ani ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu,
pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu
splátok, ktoré sú vlastne v tom čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu v
podobe revolvingového úveru, no napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých

čiastok úveru by bolo svojvoľné, pretože musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak,
aby sa vedel už na začiatku úverového vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže žalobca
uplatniť.

8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a/ zák. 129/2010

Z.z. uzavrel, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z
tohto záveru, keď žalovaný čerpal poskytnuté finančné prostriedky vo výške 930 € a uhradil sumu 486
€, zaviazal žalovaného zaplatiť rozdiel vo výške 444 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

9. V zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 5% ročne, a to od 16.1.2017 do zaplatenia, teda po uplynutí lehoty 10 dní od
doručenia výzvy na plnenie celého zostatku dlhu.

10. V zmysle ust. § 232 ods. 3, 4 CSP povolil žalovanému splácať priznanú sumu v mesačných splátkach
po 200 €.

11.Ospäťvzatížalobyvčastiistiny389,44€spríslušenstvomsúdkonaniezastavilnazákladespäťvzatie
žaloby žalobcom v tejto časti v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní

úspešný v rozsahu 26% (440 € z celkovo žalovanej sumy 1.684,05 €), úspech žalovaného predstavoval
74%, a teda celkový úspech žalovaného je 48%. Nakoľko však žalovanému zo spisu žiadne trovy
konania nevyplynuli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.13. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku
IV. o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1
písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi celú

žalobou uplatnenú sumu s príslušenstvom. Vytýkal súdu, že dospel k nesprávnemu právnemu názoru
o bezúročnosti úveru. Argumentoval tým, že žalovanému bol poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského
úveru,atorevolvingovýúver,ktorýjetypickýtým,žehoveriteľdopĺňaaúverovývzťahtakmôžefungovať
neurčitú dobu. Z objektívnych dôvodov tak nie je možné určiť termín konečnej splatnosti úveru, ktorý
je typický pre splátkové úvery, uzavreté na dobu určitú. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy, odkázal na

čl. 10 bod 60. Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, v zmysle ktorých sa úverová zmluva
uzatvára na dobu neurčitú, čím je splnená zákonná povinnosť uvedenia doby trvania zmluvy podľa § 9
ods.2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. Revolvingový úver poskytnutý žalovanému je typický tým, že veriteľ
ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa
úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z
uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku

RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úver čerpal podľa vôle dlžníka a následne
veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Vzhľadom na objektívnu
nemožnosť určenia výške RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu obsahuje uzavretá úverová
zmluva indikatívny výpočet RPMN vo výške 27,47 % pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 900 €,
štandardnou splátkou 30 € mesačne a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 % ročne. Takýto indikatívny

výpočet považuje žalobca za splnenie zákonnej povinnosti oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver.
Nakoniec za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie o absencii náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., t.j. nerozloženie úverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku
istiny, úrokov a poplatkov, a to s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej
veci C - 42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a V. F., ktorým sú slovenské súdy viazané. Zo všetkých

týchto dôvodov navrhol jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

14. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku III. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania
IV. vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.decembra 2018 o 9.50 hod., v
pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 27.novembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. §
219 ods. 1,3 CSP.

18. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

20. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne
správny potvrdil.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez

poplatkovvzmysle§11ods.1písm.b/zákona129/2010Z.z.zdôvodu,žezmluvaneobsahujenáležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a j/ zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch t.j. neobsahuje dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S odôvodnením ohľadne tohto

záveru sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na toto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie, uzavretá úverová zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty nie je vylúčená z pôsobnosti zákona 129/2010 Z.z., s poukazom na ust. § 1 ods. 3
citovaného zákona, ktorý taxatívne určuje, čo sa nepovažuje za spotrebiteľský úver.

25. Úver poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti zákona 129/2010 Z.z.,
preto veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone
a zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona, teda aj
uvedenie doby trvania tejto zmluvy a uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.

26. Tieto náležitosti nepochybne v uzavretej zmluve chýbajú, keďže konečná splatnosť úveru nie je
určená ani konkrétnym časovým údajom - dátumom a ani iným nepochybným spôsobom, umožňujúcim
identifikovať tento dátum, a to aj s poukazom na skutočnosť, že nebola dohodnutá ani splatnosť
jednotlivých mesačných splátok.

27. Rovnako v zmluve nie je dohodnutá ani doba trvania zmluvy, keď chýba konkrétne určenie tohto
dátumu a ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum poslednej splátky a
aj konečnej splatnosti úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva už z vyššie konštatovaného zistenia o
chýbajúcom údaji o splatnosti prvej splátky a následne splatnosti každých ďalších splátok.

28. Nenáležitý je odkaz žalobcu na dojednanie doby trvania zmluvy v obchodných podmienkach, keďže
tieto obchodné podmienky nie sú podpísané zmluvnými stranami a tým nie je splnená podmienka
dojednania tejto podstatnej náležitosti v písomnej forme, ktorú musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 9 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z..

29. Už v dôsledku tejto chýbajúcej náležitosti zmluvy je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014, t.j. v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

30. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu o objektívnej nemožnosti určenia výšky RPMN pre
celú dobu trvania úverového vzťahu, a to s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010
Z.z., v zmysle ktorého zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy ospotrebiteľskom úvere. Povinnosťou žalobcu teda bolo uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, vychádzajúc z údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Na začiatku úverového vzťahu bola zrejmá výška úveru, dohodnutý úrok,

splátky úveru, preto vychádzajúc z týchto údajov bolo potrebné uviesť aj túto zákonom vyžadovanú
náležitosť.

31. Pokiaľ zmluva o revolvingovom úvere obsahuje indikatívny výpočet RPMN, je tento uvedený takmer
nečitateľným drobným písmom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca, v dôsledku čoho

možno takýto údaj považovať za nezrozumiteľný a nečitateľný, teda v podstate neexistujúci. Keďže v
tomto vzťahu má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, takto uvedený výpočet,
ktorý je ťažko čitateľný a v ktorom ani nie je ozrejmené, čo znamená označenie „indikatívny výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov“, nenahrádza uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a
celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z..

32. Aj nedostatok tejto náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona 129/2010 Z.z. má za následok, že
úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z..

33. Pokiaľ súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne,
vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES.

34. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne

aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

35. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej

únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,

vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a

zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

36. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom

129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách

uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebnédospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere

upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,
teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

37.Aplikujúczáveryvyššieuvedenéhorozhodnutianajvyššiehosúduvprejednávanejveciavychádzajúc
z uzavretej úverovej zmluvy nie je možné ani pri eurokonformnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona,
a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá výška mesačných splátok 30 €, nie je však určený termín
splatnosti jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom,

umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená
ani splatnosť prvej splátky.

37. Aj s vzhľadom na túto chýbajúcu náležitosť je úver bezúročný a bez poplatkov tak, ako o tom vecne
správne rozhodol súd prvej inštancie.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vyčerpal úver v rozsahu 930 € a na jeho úhradu doposiaľ
zaplatil 486 €, je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel 444 € a v prevyšujúcej časti žalobca nemá nárok
na plnenie.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobu v
časti prevyšujúcej istinu 444 € s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú, z ktorých dôvodov odvolací
súd rozsudok v tomto napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,

z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil aj tento výrok ako vecne správny.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods.1CSP.Žalobcabolvodvolacomkonaníneúspešný,pretožeodvolacísúdjehoodvolaniunevyhovel,
nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho

konania preukázateľne nevznikli (zo spisu žiadne trovy nevyplývajú), preto odvolací súd stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.