Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917214040
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7917214040.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Východoslovenská

vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: S. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. G. XX, XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Juraj Füzer, advokát, AK Trebišov,
M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, v konaní o zaplatenie 1.046,63 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 991,93 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
54,70 Eur od 28.12.2016 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť uhradiť mu sumu 1.046,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
991,93 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 54,70 Eur
od 28.12.2016 do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je užívateľom
nehnuteľností - odberného miesta I. G. XX. Žalobca mu poskytol služby vo forme dodávky vody z
verejného vodovodu v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. a v zmysle zmluvy č. VVS OZ TV420148/1/2004.
Za poskytnuté služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2121643060 sumu 991,93 Eur. Dňa

30.11.2016 došlo na odbernom mieste k prerušeniu dodávky vody z dôvodu nezaplatenia vodného
žalovaným podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona č. 443/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách. Za vykonanie prác súvisiacich s prerušením dodávky vody žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 90341547 na sumu 54,70 Eur. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade faktúr
upomienkami zo dňa 03.11.2016 a 03.01.2017. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil.

2. Súd vo veci vydal dňa 13.12.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný

odpor. V odpore žalovaný uviedol, že platobný rozkaz považuje za neopodstatnený v celom rozsahu a
uviedol, že od 01.03.2011 je vo väzbe a následne výkone trestu odňatia slobody. Dom č. 69 vo Veľkej
Bare je neobývaný nikým od 08.12.2012, čiže žalovaný ani nikto iný nemohol urobiť odber vody vo
Veľkej Bare 69. Ja podľa predloženého listinného dôkazu odberné miesto 8000012421 Veľká Bara 69,
prehľad spotreby je jasne napísané, že do 02.10.2015 nebol žiadny odber vody, až od 02.10.2015
do 20.03.2016 bol na vodomere počiatočný stav 138 a konečný stav 769, čiže 631 m3 zato obdobie
bol vykázaný odber na vodomery. Nejedná sa o odber vody, ale o poruchu v šachte vodomeru, kde

pôsobením zubu času a nepriaznivých zimných mrazivých dní od 02.10.2015 do 20.03.2016 došlo
pôsobením mrazu k roztrhnutiu vodovodnej rúry na uvedenom odbernom mieste a úniku vody v objeme
631 m3 do objemu šachty, začo nie je zodpovedný odberateľ, ale žalobca. Pracovníci VVS, a.s. ak
by pravidelne kontrolovali vodomery vo vodných šachtách, tak by včas odstránili zistenú poruchu anedošlo by k úniku 631 m3 pitnej vody. Na takúto škodu majú VVS, a.s. poistku alebo rezervný fond, z
ktorého takéto úniky vody, pre poruchu vzniknutú mrazivým počasím zubom času, veku vodných potrubí
a zanedbanej pravidelnej kontroly šácht vodomeru hradia a nemôže byť pripísaný odberateľovi, ale je to

škodová udalosť VVS, a.s., ktorú si musí uhradiť sám. Išlo o množstvo 631 m3, nie 1m3, z čoho je jasný
dôkaz, že došlo k poruche pôsobením mrazu a prasknutiu vodnej rúry tesne za vodomerom a unikala
voda, pokiaľ pracovníci VVS, a.s. nezistili a neuzatvorili odber pred vodomerom. Pracovník žalobcu Y.
V. realizoval prácu na odbernom mieste I. G. č. XX až 30.11.2016 o 13.40 hod., odberné miesto zastavil
a zablomboval, odobral vodomer za prítomnosti družky žalovaného p. G. kde pred vykonanou prácou

museli zo šachty, kde je vodomer vytiahnuť vodu s čerpadlom a až tak to mohli zaslepiť. Od 20.03.2016
do zaslepenia vodovodnej rúry do 30.11.2016 tiež unikala pitná voda a tu kto zaplatí. VVS, a.s. má
povinnosť pravidelne kontrolovať potrubie prívodu vody cez vodomery k odberateľom, čo podľa žalobcu
to zanedbali.

3. Žalobca súdu dňa 15.02.2018 doručil vyjadrenie k odporu žalovaného, kde k tvrdeniam žalovaného,

že k zvýšenej spotrebe došlo v dôsledku poruchy v šachte, kde pôsobením zubu času a nepriaznivých
zimných dní došlo pôsobením mrazu k roztrhnutiu vodovodnej rúry a k úniku vody, začo nie je
zodpovedný odberateľ, ale žalobca, žalobca uviedol, že dňa 21.03.2016 pri periodickej výmene
vodomera bolo zistené na odbernom mieste I. G. XX, že sa stále točí vodomer. Pracovníci žalobcu
odstavili odberné miesto a zavolali p. G., družke žalovaného, aby ju informovali o danom stave. Pani G.

sa dostavila k výmene vodomera. Vodomerná šachta sa nachádza vonku pred plotom domu. Vodomer
bol pri výmene v poriadku, nebol rozmrznutý alebo iným spôsobom poškodený, teda problém bol niekde
v dome, resp. v časti vodomernej prípojky za vodomerom. Pani G. podpísala montážny lístok a prevzala
aj jeho kópiu. V zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. je vodovodná prípojka úsek potrubia
spájajúci rozvádzaciu vetvu vodovodnej siete s vnútorným vodovodom siete s vnútorným vodovodom

nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. V zmysle § 4 ods. 7 písm. c) cit. zák.,
je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné
náklady. Žalobca teda nezodpovedá za poruchu, ktorá vznikla na strane odberateľa. V prípade, ak
by porucha vznikla na verejnom vodovode, voda by neprešla fakturačným meradlom a v tom prípade
by škodu znášal žalobca. Žalovaný nepožiadal o preskúšanie meradla a ani nenamietal správnosť

nameranej spotreby.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu doručil súdu dňa 02.05.2018 vyjadrenie uviedol, že nemohol požiadať o
preskúšanie meradla a ani nemohol namietať správnosť nameranej spotreby, lebo v čase vymontovania
vodomeru bol vo výkone trestu a o veci sa dozvedel až v roku 2017 prostredníctvom súdu. Preskúšanie

meradla mohol urobiť žalobca zo svojej právomoci. Určite by bola potom zistená poruchovosť na
meradle. V dome I. G. XX od roku 2012 nikto nebýva, posledná úhrada bola v roku 2012, za roky 2013,
2014 a 2015 nebol zaznamenaný žiaden odber vody, lebo tam nikto nebýva dodnes. V ďalšom zotrval
na svojich tvrdeniach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie dňa 06.07.2018, v ktorom uviedol, že
zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2018 a ďalej uviedol, že žalobcovi žiadne zákon neukladá
povinnosť dať preskúšať meradlo, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca tiež nie je povinný kontrolovať
vodomerné šachty svojich odberateľov. Vlastníkom vodovodnej prípojky nie je žalobca, ale vlastník
nehnuteľnosti, teda aj vodomernej šachty. Vodovodné prípojky v obci I. G. nie sú odovzdané do správy

žalobcu, žalobca má v správe len rozvodnú sieť. Žalobca nezodpovedá za poruchu, ktorá vznikla
na strane odberateľa. V prípade, ak by porucha vznikla na verejnom vodovode, voda by neprešla
fakturačným meradlom a v tom prípade by škodu znášal žalobca.

6. Dňa 16.10.2018 žalovaný doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie v ktorom

uviedol, že podľa názoru žalovaného ide o poruchu, ktorá nevznikla na strane odberateľa, ale v tomto
prípade išlo o poruchu pred meradlom, teda išlo o poruchu na verejnom vodovode a v tom prípade znáša
škodu žalobca.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť

ospravedlnil.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledujúce:9. Žalobca poskytol žalovanému služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu. Za poskytnuté
službyžalobcafakturovalžalovanémucenyvzmysleaktuálnychcenníkovÚraduprereguláciusieťových
odvetví a cien platných v čase poskytnutých služieb a to faktúru č. 2121643060 sumu 991,93 Eur. Dňa

30.11.2016 došlo na odbernom mieste k prerušeniu dodávky vody. Za vykonanie prác súvisiacich s
prerušením dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 90341547 na sumu 54,70 Eur. Žalobca
vyzval žalovaného k úhrade faktúr upomienkami zo dňa 03.11.2016 a 03.01.2017. Predmetné faktúry
žalovaný neuhradil.

10. Tieto skutočnosti súd zistil z faktúr predložených žalobcom, zo zmluvy o dodávke vody zo dňa
22.06.2004, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú od 22.06.2004.

11. Upomienkami zo dňa 04.11.2016 a 04.01.2017 žalobca upozornil žalovaného, že ku dňu 03.11.2016
eviduje voči žalovanému pohľadávku za dodávku vody a vyzval ho k jej úhrade do 7 dní odo dňa
doručeniaupomienky.Vopačnomprípade,akúhradužalovanýnevykonádo27.11.2016žalobcapristúpi

k prerušeniu alebo k obmedzeniu dodávky pitnej vody.

12.Podľamontážneho/demontážneholístkavyplýva,žeprivýmenevodomeradňa21.03.2016,vodomer
bol bez chyby, stav merača - bez chyby.

13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

16. Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných
vodovodov a verejných kanalizácii vrátane ich prípojov upravuje zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách.

17. Podľa § 4 ods. 1 ZoVV, je vodovodná prípojka úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu vodovodnej
siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti do objektu okrem meradla, ak je osadené.

18. Podľa § č ods. 7 písm. c) cit. zák., je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravy a
údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.

19. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z
verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú
inak.

20. Podľa § 28 ods. 5 cit. zák., právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného
bezprostredne za meradlom.

21. Prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie4) na prevádzkovanie

verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú
kanalizáciu ( §5 ods. 3 ZoVV).

22. V zmysle § 17 ods. 3 písm. c) ZoVV, prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za
dodávku vody (ďalej len „vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.

23. Podľa § 28 ods. 1 ZoVV, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu
alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).24. Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné,
ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie

je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody
zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku ( § 28 ods. 3 ZoVV).

25. V prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd
z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ

alebo producent ( § 32 ods. 8 ZoVV).

26. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne
dôvodná, plne sa stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu a jeho žalobe pri aplikácii

citovaných zákonných ustanovení vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.046,63 Eur.

29. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že od 01.03.2011 je vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia
slobody. Odberné miesto, dom č. 69 vo Veľkej Bare je neobývaný nikým od 08.12.2012, čiže žalovaný

ani nikto iný nemohol urobiť odber vody vo Veľkej Bare 69. Nejedná sa o odber vody, ale o poruchu
v šachte vodomeru, kde pôsobením zubu času a nepriaznivých zimných mrazivých dní od 02.10.2015
do 20.03.2016 došlo pôsobením mrazu k roztrhnutiu vodovodnej rúry na uvedenom odbernom mieste a
úniku vody v objeme 631 m3 do objemu šachty, začo nie je zodpovedný odberateľ, ale žalobca.

30. Toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené žalobcom, ktorý uviedol, že pri periodickej výmene
vodomera dňa 21.03.2016 na odbernom mieste Veľká Bara 69 sa stále točil vodomer. Vodomer bol
pri výmene bez chyby, nebol rozmrznutý alebo iným spôsobom poškodený, teda problém bol niekde
v dome, príp. v časti vodomernej prípojky za vodomerom, začo je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti,
ktorý je aj vlastníkom vodovodnej prípojky, teda v tomto prípade žalovaný. Žalovaný teda zodpovedá za

poruchu, ktorá vznikla na jeho strane, teda na strane odberateľa. Ak by porucha vznikla na verejnom
vodovode, voda by neprešla fakturačným meradlom ako v tomto konkrétnom prípade, a v tom prípade
by škodu znášal žalobca.

31.Súdjenázoru,žedôkazyprodukovanéžalobcomvdostačujúcomrozsahupreukazujúzodpovednosť

žalovaného a žalovaný neoznačil ani nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť
zistený skutkový stav veci. V danom spore z vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnanci žalobcu
pri periodickej výmene vodomera na odbernom mieste u žalovaného zistili, že vodomer sa stále točí,
preto odstavili odberné miesto a samy informovali družku žalovaného o tomto stave, vystavili montážny
lístok, ktorého kópiu prevzala družka žalovaného.

32. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, výsluch svedkyne p. Bodnárovej, nakoľko je toho
názoru, že tento dôkaz nie je spôsobilý zmeniť skutkový stav veci v prospech žalovaného, teda nebol
by spôsobilý zbaviť ho zodpovednosti za vzniknutý odber vody.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.35. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj
na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti žaloby, ktorá
výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a
to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.