Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119240336
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:6119240336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368, proti žalovanému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XX, S., o zaplatenie 213,90 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 49,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 10,- eur od 26.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 30.3.2016 do zaplatenia,
zo sumy 10,- eur od 26.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 26.5.2016 do zaplatenia, zo sumy

9,67 eur od 28.6.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 25.2.2019
domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 129,03 eur, úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 34,79 eur od 26.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 14,99 eur od 30.3.2016 do zaplatenia, zo sumy

34,79 eur od 26.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 14,99 eur od 26.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 29,47
eur od 28.6.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 84,87 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Žalobca je v
konaní zastúpený advokátom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod
referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o

poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný
program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za
poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval
žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 08.02.2016 uvedená pod VS
XXXXXXXXXX vo výške 34,79 Eur s lehotou splatnosti 25.02.2016, faktúra zo dňa 08.03.2016 uvedená
pod VS XXXXXXXXXX vo výške 14,99 Eur s lehotou splatnosti 29.03.2016, faktúra zo dňa 08.04.2016
uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 34,79 Eur s lehotou splatnosti 25.04.2016, faktúra zo dňa

08.05.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 14,99 Eur s lehotou splatnosti 25.05.2016, faktúra
zo dňa 08.06.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 29,47 Eur s lehotou splatnosti 27.06.2016.
Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené
faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. Kich úhrade nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný
napriekupomienkamkudňupodaniažalobyneuhradil.Žalovanýjesúhradoufaktúrvomeškaní.Žalobca
si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti

vystavených faktúr. Zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP -
(počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná
pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm.
s) Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX
dňa 20.3.2019, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto bol ex offo zrušený a vec postúpená
Okresnému súdu Humenné.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená zverejnením oznámenia na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. S poukazom na ust. § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 27.9.2019

do 9.10.2019.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou
o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenníkom,

jednotlivými faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, a zistil nasledujúci
skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe

ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné
služby prostredníctvom zvoleného programu Happy XL volania NAJ SIM.

8. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby faktúrami č. XXXXXXXXXX
vo výške 34,79 eur s lehotou splatnosti 25.2.2016, č. XXXXXXXXXX vo výške 14,99 eur s lehotou

splatnosti 29.3.2016, č. XXXXXXXXXX vo výške 34,79 eur s lehotou splatnosti 25.4.2016, č.
XXXXXXXXXX vo výške 14,99 eur s lehotou splatnosti 25.5.2016, č. XXXXXXXXXX vo výške 29,47 eur
s lehotou splatnosti 27.6.2016.

9. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu

postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Tým žalobcovi svedčí aktívna
legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení pohľadávok.

11. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

13.Vychádzajúczdôkazovpredloženýchzostranyžalobcusúdmázadostatočnepreukázané,žemedzi
účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
právny predchodca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 49,67 eur vyhovel, pretože žalovaný

ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. V súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 49,67
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §

517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

18. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
84,87 eur.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.25. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej

pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými
znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom

občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

32. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k

nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Základným princípom spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

33. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí

v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

34. Podľa dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je zmluvná pokuta (základ - počiatočná
suma, ktorá bude klesať) vo výške 120 eur.35. Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku
a to konkrétne v zmysle bodu 2.

36. Žalobca si nárok na zmluvnú pokutu uplatnil z dôvodu, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, t.j.
riadne a včas neuhradil žalobcom vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb.

37. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka

zmluvyjedohodnutázmluvnápokuta,čoužsamoosebespôsobujenerovnováhuvpovinnostiachoboch
účastníkov.

38. Zmluvná pokuta uvedená v dodatku vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej
povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti.
Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o

zmluvnej pokute.

39. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je
neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrujúci klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa

porušenia povinnosti. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia
výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj
záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Eur. Zmluvná pokuta
dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec
nezohľadňuje.Okremtohovýškazmluvnejpokutysaznižujeibadodňaporušeniapovinnosti vdôsledku

nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Samotným porušením povinnosti k zániku zmluvného vzťahu
nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a
poskytovanie služieb zo strany podniku. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty
zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb
požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku

vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.
40. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažúce sa iba na moment porušenia povinnosti predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú
pokutu v neprimeranej výške.

41. Súd má zato, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen
času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej
povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne.
Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne

neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

42. Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Preto neprichádza do úvahy ani
aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie
neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

43. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) už opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti

zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení a to aj degresívnej zmluvnej pokute (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 sp. zn. 2Co/137/2010, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 20. septembra 2011 sp. zn. 6Co 113/2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
vo veci sp. zn. 6Co/164/2015 z 29.11.20116, sp. zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,21Co/99/2015,
7Co/36/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/249/2016 zo dňa 10.5.2017,

rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/469/2016 zo dňa 27.9.2017, rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/199/2017 zo dňa 7.2.2018, rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 18Co/81/2017 zo dňa 23.4.2018 ) a tunajší súd nemá dôvod sa v prejednávanej veci
od nich odchýliť.44. Súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti požadovaných poplatkov za obmedzenie/ prerušenie služby
- neplatenie vo výške 16,50 eur a upomienok oneskorenej platby vo výške 4,99 eur.

45. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch
a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu
uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných
podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vymedzenie
v cenovom výmere, cenníku, obchodných podmienkach, prípadne na iných listinách, ktoré žalovaný
nepodpísal,súdnemôžepovažovaťzaplatnéindividuálnepísomnédojednanie.Súdpretonárokžalobcu
v tejto časti spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

46. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať (a žalovaného v pozícii spotrebiteľa platiť)

rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie a
takýto poplatok slúži len žalobcovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).

47. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov za a taktiež žalobca
nepreukázal, že by týmto poplatkom zodpovedalo nejaké reálne protiplnenie, preto jeho dojednanie

spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, čoho následkom je jeho absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka).

48. Súd pritom tiež pripomína, že pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry

je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne
dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmu dodávateľa (rozsudok ESD U.-XX/XX, M. H., E. H. V. proti Q. Z. L. z 30.apríla 2014, bod
58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka ,

v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia,ktorépožadujúodspotrebiteľauhradenieplnení,oktorýchspotrebiteľnebolpreduzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. Uvedené ustanovenie bolo účinné už v čase uzavretia zmluvy a
dodatku.

49. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. V časti o zaplatenie 49,67 eur súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane
a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 164,23 eur však súd žalobu zamietol, čo
predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku
bol v konaní úspešnejší žalovaný, no žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.