Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204847
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204847.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Ľ. Z., V.. XX. XX.
XXXX, B. P. K. Y. XXX, o zaplatenie 1 568,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 726,59 eur v mesačných splátkach po 30,- eur, prvá splátka
splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 07. 2016, žalobca
žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 1 568,13 eur s úrokom z omeškania 28 % ročne od 15.
08. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku (94,- eur).
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 01. 06. 2007 Zmluvu č. 1620424001, na základe
ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet. Poukázal na ustanovenia tejto Zmluvy, ktorá žalobcu
oprávňovala účtovať za poskytovanie produktov a služieb na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho

Sadzobníka poplatkov. Žalovaný v zmysle bodu 3.8 VOP bol povinný mať na účte dostatok finančných
prostriedkov, postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej
povinnosti tým, že sa žalovaný na účte dostal do nepovoleného prečerpania, žalobca účet zatvoril a
pred zatvorením účtu vykonal dňa 14. 08. 2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na
účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Išlo o internú transakciu banky, nie o úhradu
zo strany žalovaného.

2. V špecifikácii podania zo dňa 31. 08. 2016, ktorou žalobca reagoval na výzvu súdu, žalobca uviedol,
že istina dlhu 1 568,13 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi
vykonanýminaúčtežalovaného.Tvrdil,žežalovanémubolopočastrvaniazmluvnéhovzťahuposkytnuté
povolené prečerpanie vo výške 600,- eur, pričom žalovaný opakovane prekračoval povolený limit čím
porušoval Zmluvu tým, že sa dostal do omeškania s vyplatením povoleného prečerpania. Na základe
uvedeného žalobca znížil limit povoleného prečerpania na 0,- eur. Žalobca uviedol, že suma vo výške 1

568,13eurmápozostávaťzplatnýchpríkazov,POSplatieb,výberovzATMapod.,úrokovapoplatkovza
vedenie účtu, za nezrealizovanú platbu, za vedenie účtu postihnutého exekúciou a za zrušenie trvalého
príkazu. Žalobca však neuviedol, aká suma z uplatnenej čiastky 1 568,13 eur má pripadať na takto
druhovo označené účtovné operácie.3. Žalovaný, ktorému žaloba s prílohami, všeobecné poučenie spotrebiteľa a výzva súdu na vyjadrenie
k žalobe, boli doručené dňa 09. 12. 2016, sa vyjadril písomným podaním zo dňa 06. 10. 2016 tak, že

dlžnú pohľadávku chce splácať v mesačných splátkach po 15,- eur. Zároveň požiadal o odpustenie
úrokov, ktoré vznikli na uvedenej pohľadávke a súdneho poplatku. Žalobca v stanovisku zo dňa 07. 11.
2016 sa vyjadril iba k prípadným mesačných splátkam keď tvrdil, že ustanovenie § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku neumožňuje poskytnutie splátok na zaplatenie dlžnej sumy.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 26. 01. 2017 na výzvu súdu, aby sa jednoznačne vyjadril, či uznáva
nárok žalobcu a ak áno, v akom rozsahu najskôr uviedol, že tento nárok neuznáva. V priebehu
pojednávania však žalovaný uznal dlh vo výške 712,59 eur, ktorý bol uvedený ako zostatok na účte
ku dňu 30. 04. 2013. Potvrdil, že mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie na účte do sumy 600,-
eur, ale nevedel uviesť kedy k tomu došlo a nepredložil o tom žiadne listinné dôkazy. Vyššiu sumu,
ako 712,59 eur nebol žalovaný ochotný zaplatiť a v žiadnom prípade nesúhlasil s uplatnenými úrokmi

z omeškania. Zároveň požiadal o povolenie splátok vo výške 30,- eur. Uviedol, že po tom, ako v roku
2012 ho prepustili z Technických služieb Liptovský Hrádok, sa so žalobcom dohodol na splátkach vo
výške 15,- eur, tieto splátky aj istú dobu splácal, ale nevedel toto obdobie označiť. Povolenie splátok
žalovaný odôvodnil svojou nepriaznivou sociálnou situáciou, uviedol, že od roku 2012 nemal riadny
pravidelný príjem, naposledy pracoval do novembra 2016 v Obci Liptovská Porúbka v rámci projektov,

kde zarobil okolo 279,- eur mesačne. Od novembra 2016 bol nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne
dávky z dôvodu, že jeho manželka mala príjem 270,- eur. Manželku však takisto prepustili z práce.
Žalovaný poukázal aj na ďalšie dlhy, ktoré spolu s manželkou majú v Stavebnej sporiteľni, kde manželka
poskytnutý úver spláca po 30,- eur mesačne a on po 113,- eur mesačne. Tento úver im bol poskytnutý
na kúpu rodinného domu, v ktorom teraz bývajú.

5. Žalobca sa neustanovil ani na jedno z nariadených pojednávaní, pričom vždy svoju neprítomnosť
písomne ospravedlnil. Vo vyjadrení zo dňa 02. 02. 2007 uviedol, že nesúhlasí s uznaním dlhu len vo
výške712,59eur.Tvrdil,ženepovolenéprečerpaniejeautomatickyprijatéprečerpanie,priktorombanka
umožní majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom

účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať.
Opäť poukázal na Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov a Úrokové sadzby, podľa
ktorých žalobca bol oprávnený účtovať si poplatky na ťarchu účtu. Žalobca nesúhlasil ani s navrhnutými
mesačnými splátkami vo výške 30,- eur mesačne.

6. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré strany sporu označili. Týmito dôkazmi bolo preukázané, že
žalobca (v tom čase s obchodným menom Dexia banka Slovensko, a. s. Žilina) ako banka, uzatvoril
dňa 31. 05. 2007 so žalovaným, ako fyzickou osobou, Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktovaslužieb(ďalejlen„Zmluva“).ObsahomZmluvybolozriadenieavedenierastovéhoosobného
účtuč.1620424001/5600,pričomdojednanýbolspôsobpoplatkovania„BalíkVýhoda“.Vbode4.Zmluvy

bolo jednoznačne uvedené, že predmetom nie je poskytnutie služby „povolené prečerpanie na osobnom
účte“. Žalobca predložil výpisy z účtu, ktorý zriadil a viedol pre žalovaného na základe Zmluvy, len za
obdobie od 01. 05. 2013 do 14. 08. 2015. Vo výpise za obdobie od 01. 05. 2013 do 31. 05. 2013 bol
uvedený zostatok k 30. 04. 2013 mínus 712,59 eur. V poslednom výpise z účtu za obdobie od 01. 08.
2015 do 14. 08. 2015 žalobca vykázal debetný zostatok 1 568,13 eur a tento zostatok, ako dlh klienta,

previedol na vlastný pohľadávkový účet ku dňu 14. 08. 2015. Rozdiel medzi vykázaným zostatkom na
účte k 14. 08. 2015 vo výške 1 568,13 eur a zostatkom na účte ku dňu 30. 04. 2013 mínus 712,59 eur
vznikol iba z dôvodu zaúčtovania úrokov a poplatkov. Za obdobie od 30. 04. 2013 do 14. 08. 2015 teda
žalovaný s účtom nedisponoval tým spôsobom, že by bol čerpal akékoľvek finančné prostriedky, napr.
formou platobných príkazov, POS platieb (nákupy), výbery z ATM a pod.

7. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.9. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre
jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

13. Podľa § 710 Obchod. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

14.ZoznačeniažalovanéhovZmluve(menom,rodnýmčíslom,adresoubydliska)vyplýva,žejuuzatvoril
ako fyzická osoba, nepodnikateľ, pričom žalobca v tomto zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu
svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, takže na právne vzťahy strán sporu
sa primárne použijú ustanovenia spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho

zákonníka. Ustanovenia Obchodného zákonníka možno použiť iba v prípade, ak je táto právna úprava
výhodnejšia ako úprava spotrebiteľského práva.

15. Žalovaný uznal dlh žalobcu čiastočne v rozsahu istiny 712,59 eur, ktorú žalobca uviedol ako debetný
zostatok na účte žalovaného ku dňu 30. 04. 2013. Žalobca nepredložil predchádzajúce výpisy z účtu z

ktorých by bolo možné zistiť, z čoho suma 712,59 eur pozostáva. Žalovaný však tento nárok žalobcu
nepoprel, naopak, v tejto časti nárok uznal a prejavil vôľu túto sumu žalobcovi zaplatiť. Súd potom v
súlade s ustanovením § 151 CSP považoval za nesporné tvrdenie žalobcu, že dlh žalovaného zo Zmluvy
bol ku dňu 30. 04. 2013 vo výške 712,59 eur a v tejto časti preto žalobe vyhovel.

16. Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu v časti, pokiaľ si tento uplatnil voči nemu vyššiu sumu, ako
712,59 eur - žalovaný teda nesúhlasil s nárokom žalobcu v časti ohľadne istiny 855,54 eur a nesúhlasil
s nárokom žalobcu v časti, pokiaľ tento žiadal priznať úroky 28 % ročne zo sumy zo sumy 1 568,13 eur
od 15. 08. 2015 do zaplatenia.

17. Medzi žalobcom a žalovaným bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému formou povoleného
prečerpania úver vo výške 600,- eur. Ani jedna zo strán sporu však neuviedla, kedy toto povolené
prečerpanie žalobca poskytol žalovanému a nebol predložený žiaden listinný dôkaz, z ktorého by
bolo možné zistiť či a aké podmienky si strany dojednali ohľadne tohto povoleného prečerpania.
Povolené prečerpanie na účte dlžníka je svojim obsahom úverom a nakoľko sa jedná o spotrebiteľský

vzťah, zmluva o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania musela spĺňať náležitosti upravené
zákonom - v prípade, že povolené prečerpanie bolo žalovanému poskytnuté do 11. 06. 2010 zmluva
musela obsahovať náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
a ak povolené prečerpanie bolo poskytnuté žalovanému od 11. 06. 2010, zmluva musela obsahovať

náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, povolené prečerpanie bolo žalovanému
poskytnutézaúčinnostitohtozákona.Bezohľadunato,kedytotopovolenéprečerpanieboloposkytnuté,
nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby žalobcovi patrili úroky, príp. ďalšie poplatky, bolo dodržanie
písomnej formy s tým, že nedostatok písomnej formy mal za následok, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Absenciu písomnej zmluvy nie je možné nahradiť Všeobecnými obchodnými
podmienkami banky, príp. Sadzobníkom poplatkov.18.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„Obč.zák.“)vzneníplatnomkudňu31.05.2007,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 54 Obč. zák. v znení platnom ku dňu 31. 05. 2007,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Žalobca predložil ako listinný dôkaz iba Zmluvu, uzatvorenú v písomnej forme dňa 31. 05. 2007.
Táto bola teda uzavretá už za účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky
zákonník. Týmto do nášho právneho poriadku bola implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo
dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať

dôkaz.

22. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený
advokátom,súdajbezvýslovnýchtvrdenížalovanéhoskúmal,čižalobcaneodôvodňujeuplatnenýnárok
zmluvami, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a či bola žalovanému poskytnutá služba povoleného prečerpania na základe
písomnej zmluvy o úvere. Žalobca tvrdil, že uzavretím Zmluvy žalovaný akceptoval aj všetky obchodné
podmienky banky pre jednotlivé produkty. Všeobecné obchodné podmienky, ako aj Sadzobník poplatkov
však jednostranne vypracovala banka, žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, a
potom tieto individuálne akty žalobcu nezaväzovali žalovaného. Žalobcovi preto patria iba tie poplatky,

ktoré boli individuálne dojednané - v Zmluve bol individuálne dojednaný iba spôsob poplatkovania „Balík
Výhoda“. Aj keď nebola dojednaná konkrétna suma poplatkov, žalovaný si bol pri uzatváraní Zmluvy
vedomý toho, že poplatky tohto Balíka mu budú účtované na ťarchu účtu. Súd preto priznal žalobcovi za
obdobieod01.05.2013do14.08.2015tiepoplatky,ktorévjednotlivýchvýpisochbolioznačenénázvom
„Balík Výhoda“ spolu vo výške 14,- eur (mesačný poplatok vo výške 3,50 eur za mesiace apríl, máj,

jún, júl 2015). Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že za ostatné mesiace žalobca takýto
poplatoknaťarchuúčtunezaúčtoval.Žiadneinépoplatkyaúrokydojednanéindividuálneneboli,apotom
žalobcovi nevznikol nárok ich účtovať na ťarchu účtu žalovaného. Ak poplatky, úroky alebo sankcie
boli upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach banky, prípadne v jej Sadzobníku poplatkov
alebo úrokových sadzbách produktov, tieto dokumenty jednostranne vypracoval žalobca. Žalovaný, ako

spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah a navyše nebola preukázaná písomná forma, ktorá bola
podmienkou platnosti úverovej Zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd priznal žalobcovi čiastku 712,59 eur, ktorú žalovaný
nespochybnil a poplatky „Balík Výhoda“ vo výške 14, -eur, účtované na ťarchu účtu v období od 01. 05.

2013 do 14. 08. 2015, spolu 726,59 eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko v tejto časti žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nárok nepreukázal.

24. Žalobca uplatnil voči žalovanému okrem istiny aj úroky vo výške 28 % ročne s tým, že tento nárok
odôvodňoval Všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s Výveskou úrokových sadzieb.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.26. Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

27. Žalobca nepreukázal, že povolené prečerpanie poskytol žalovanému na základe písomne
uzatvorenej zmluvy, ktorá by mala náležitosti príslušného zákona o spotrebiteľských úveroch, takže úver

je bezúročný a bez poplatkov. Navyše, žalobca tvrdil, že ku dňu 14. 08. 2015 zatvoril účet žalovaného
- čím sa dlh mal stať splatným. Úrok z úveru je však odplatou za užívanie požičanej sumy a podľa §
503 Obchod. zák. je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, to znamená spolu s
istinou. Doba splatnosti úroku z úveru sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, čo konštatoval aj Krajský
súd v Žiline napr. v rozsudku 5Co/165/2013-148 zo dňa 19. 11. 2013, 9Co/862/2014 zo dňa 20. 11. 2014,
9Co/138/2015 zo dňa 26. 03. 2015. Preto ak by aj žalobca poskytol žalovanému úver formou povoleného

prečerpania na základe riadne uzavretej zmluvy o úvere, patrilo by mu právo na zaplatenie úrokov z
dlžnej sumy len do zosplatnenia. Po zosplatnení by žalobcovi patrili iba úroky z omeškania, ktorých sa
však žalobca v tomto konaní nedomáhal. Preto súd zamietol žalobu aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal
priznania úrokov vo výške 28 % ročne zo sumy 1 568,13 eur.

28. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP
(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,

že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

29. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného, ktorý je nezamestnaný a s prihliadnutím na ďalšie
splátky, ktorými spláca úver poskytnutý na bývanie, súd v zmysle citovanej právnej úpravy povolil
žalovanému mesačné splátky vo výške 30,- eur. Uvedené splátky je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi

vždy do konca toho ktorého mesiaca, prvú splátku do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti
tohto rozsudku. Pokiaľ však žalovaný povolené splátky nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky
sa stane splatným celá dlžná suma naraz.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ktoré vynaložil na zaplatenie súdneho poplatku vo výške
94,- eur. V konaní mal však iba čiastočný úspech, keď priznaním istiny 726,59 eur bolo jeho návrhu

vyhovené v rozsahu 46 %. Potom úspech obidvoch strán sporu bol približne rovnaký, a preto súd
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.