Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/74/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116205995
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116205995.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, F., o zaplatenie 984,10
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 18.
októbra 2017 č.k. 27C/79/2016-61 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu voči výroku III. napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a v závislom výroku o náhrade
trov konania (výrok IV.) p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.08. 2014 do
zaplatenia, vo výroku II. súd povolil žalovanej zaplatiť istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach
vo výške 25,- eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod

následkom straty výhody splátok, vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. súd žalovanej
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 2 písm. k), §
11 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52, § 544 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 255 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uzavretá zmluvu o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej
osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Súd pristúpil k skúmaniu
jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 1 písm.
k) presne uvedenú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza
len výška splátok bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku len výška
mesačných poplatkov. Ďalej súd zistil, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil

svoje povinnosti pri uzatváraní úverovej zmluvy. Nepreukázal, že by posudzoval schopnosti splácať
úver žalovanou, nepredložil údaje o jej sociálno-ekonomickej situácii (§ 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z.).
Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) a tiež ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žaloba bola podaná dôvodnelen v časti nesplatenej istiny 600,- eur, nakoľko v konaní žalovaná nepreukázala zaplatenie žiadnej
čiastky z titulu poskytnutého úveru a žalobca neeviduje žiadnu splátku. Zároveň súd viazaný žalobným
návrhom zaviazal žalovanú zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z priznanej sumy 600,-

eur od 21.8.2014 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti celého úveru, nakoľko si ho
uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Súd zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej
pokuty vo výške 33,- eur s poukazom na skutočnosť, že nebola v zmluve individuálne dohodnutá a z
tohto dôvodu žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu. V časti poplatkov 341,10 eur a 10,- eur a tiež v
časti uplatneného zmluvného úroku z dôvodov uvedených vyššie súd žalobu zamietol a to v časti istiny,

ako i v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno
priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny. Súd vyhovel žiadosti žalovanej o umožnenie zaplatiť
dlh v splátkach pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko to odôvodňujú jej osobné a aj majetkové
pomery, je invalidnou dôchodkyňou, v súčasnosti poberá invalidný dôchodok 154,60 eur, spláca viacero
úverov a rovnako i jej manžel. Pracuje na dohodu o činnosti s hrubým príjmom 460,- eur. O trovách
konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl.

4 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške 34% (istina 600,- eur + úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia
rozsudku 94,93 eur) a žalovaná vo výške 66%, t.j. celkový úspech žalovanej je 32% (66-34). Z týchto
dôvodov vzniklo žalovanej právo na plnú náhradu trov konania, ktoré jej súd nepriznal, nakoľko možnosť
priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo

544/2015).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, nakoľko má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietkam

súdu o absencii podstatných náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.10.2017 sp. zn. 15Co/187/2017-88, Krajského súdu v Žiline
zo dňa 12.09.2017 sp. zn. 11Co/108/2017. Z citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že civilný súd je
viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou
skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len

o výške škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Podľa žalobcu sa mal súd
v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody a nie náležitosťami uzavretej zmluvy o úvere. Ďalej žalobca
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Galanta sp. zn. 17C/277/2016 a Okresného súdu v Pezinku
sp. zn. 9C/128/2016. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a uviedla, že súd nedal preveriť všetky
dôkazy, čo poslala na súd v Trnave, keď žiadala, aby sa nahliadlo do spisu jej manžela V. W., nar.
XX.XX.XXXX, keď spis je pod č. V 5722/14, ktorý si tiež zobral úver od Pohotovosti a veľmi veľa preplatil
a tiež to splácal z rodinného rozpočtu. Stŕhali mu to v práci a posiela dôkaz koľko zaplatil. Je toho názoru,

že Pohotovosti nie je nič dlžná, lebo tú sumu, čo manžel zaplatil, im už nikto nevráti. Ďalej uviedla, že jej
manžel nemal exekútora, ale ho platil, rozsudok nie je spravodlivý na základe dôkazov, ktoré poslala. Z
oznámenia o splatení úveru zo dňa 17.10.2017 zaslaného v prílohe odvolania vyplýva, že V. W., bytom
C. XXX/XX, F. bolo oznámené, že úver, ktorý čerpal od spoločnosti Pohotovosť na základe Zmluvy o
úvere zo dňa 13.12.2012 bol v plnej výške uhradený dňa 13.10.2017.

6. Uznesením zo dňa 21.11.2017 Okresný súd Trnava v zmysle § 127 ods. 1, § 363, § 373 ods. 1 CSP
vyzval žalovanú, aby doplnila svoje odvolanie doručené súdu dňa 14.11.2017 v lehote 10 dní od jeho
doručenia a to o skutočnosť, čoho sa domáha, t.j. uviesť návrh výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o
odvolaní, napríklad zrušenia veci a jej vrátenia súdu prvého stupňa, zmeny napadnutého rozhodnutia,

v akom rozsahu, či celý rozsudok alebo len niektorú jeho časť, nakoľko jej odvolanie zo dňa 14.11.2017
neobsahuje náležitosti riadneho odvolania uvedené v ustanovení § 127 a § 363 CSP. Predmetné
uznesenie bolo doručené žalovanej dňa 01.12.2017.

7. Žalovaná zaslala súdu prvej inštancie podanie zo dňa 10.12.2017, doručené súdu prvej inštancie

dňa 13.12.2017, v ktorom uvádza, že chce doplniť svoje vyjadrenie označené ako odvolanie zo dňa
13.11.2017 pod č. 27C/79/2016-75, kde bola obvinená, že spáchala úverový podvod, trestný čin, z
ktorého nebola obvinená na policajnej stanici v Trnave. Vzhľadom na jej súčasnú situáciu žiada o
oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj od trov právneho zastúpenia, nakoľko v súčasnosti je nainvalidnom dôchodku a je zamestnaná na skúšobnú dobu. Navrhuje súdu v Trnave, aby odvolanie
Pohotovosti, s.r.o. zamietol v celom rozsahu. Nespáchala žiaden trestný čin, nikdy nebola obvinená,
bola vypočúvaná na policajnej stanici v Trnave. Treba si vyžiadať zápisnicu, nevie pod akým spisovým

číslom, lebo jej ju nedali.

8. Podaním zo dňa 10.12.2017, doručeným súdu dňa 13.12.2017 žalovaná uviedla, že chce doplniť
svoje vyjadrenie označené ako odvolanie 27C/79/2016-75 a súčasne by chcela súd požiadať vzhľadom
na svoju súčasnú situáciu o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj od trov právneho zastúpenia,

nakoľko je v súčasnosti na invalidnom dôchodku a je zamestnaná len na skúšobnú dobu. Z predložených
listinnýchdôkazovvyplýva,žespolusprávnympredchodcomnavrhovateľauzavrelaspotrebiteľskýúver,
zmluvu zo dňa 22.08.2013 a zároveň 05.09.2013 prišla o prácu a z dôkazov čo poslala vyplýva, že im
nič nie je dlžná a preto žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu.

9. Žalobca podaním zo dňa 14.02.2018 (elektronickou formou) k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa v

celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2017, keď žalovaná vo svojom
odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a opakovane predložila svoje vyjadrenie k žalobe žalobcu
a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Podaním zo dňa 16.02.2018 oznámil žalobca súdu, že dňa 13.11.2017 podal odvolanie, v

ktorom omylom uviedol, že v predmetnom konaní si uplatňuje nárok na náhradu škody. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca omylom podal nesprávne odvolanie, týmto berie svoje odvolanie zo dňa
13.11.2017 späť a žiada súd o vrátenie poplatku za podané odvolanie.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP,
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej

tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v napadnutom výroku I., II. a III. vecne správne a je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdiť a odvolacie konanie o odvolaní žalobcu voči výroku III. je potrebné podľa § 369 ods. 1
až 3 CSP zastaviť a to z dôvodu jeho späťvzatia.

12. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 27C/79/2016 bola žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 984,10 eur spolu s úrokom vo výške 39,15%
zo sumy 600,- eur od 28.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
600,- eur od 21.08.2014 do zaplatenia.

13. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie a to na základe odvolania žalobcu voči výroku III., v ktorom súd žalobu zamietol (ohľadne
istiny 384,10 eur, úrok vo výške 39,15% zo sumy 600,- eur od 28.08.2013 do zaplatenia) a taktiež
preskúmanie správnosti výroku I., II. a závislého výroku IV., ktorými súd prvej inštancie uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur spolu s príslušenstvom, keď vo výroku II. jej povolil ho
splácať v mesačných splátkach vo výške 25,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

14. Podaním zo dňa 16.02.2018 vzal žalobca prostredníctvom splnomocnenca svoje odvolanie späť.

15. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho
vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.16. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,
vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

17. Ak teda žalobca (v procesnom postavení iniciátora odvolacieho konania o tejto časti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie) vzal späť odvolanie ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k
vecnému zaoberaniu sa takýmto odvolaním, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než po prejednaní veci
bez pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolacie konanie podľa § 269 ods. 1 a 3 CSP o
tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie zastaviť. Tým zároveň podľa § 369 ods. 2 CSP právoplatnosť

pôvodne napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti nastala ako keby k podaniu odvolania
ani nedošlo.

18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovanej voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a to
v napadnutom výroku I., II. a IV., ktorými súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur s
úrokom z omeškania vo výške 5% od 21.08.2014 do zaplatenia, vo výroku II. jej povolil splácať istinu

s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 25,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a vo výroku IV. súd žalovanej nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver, keď vec i správne
právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

20. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, resp. opakuje, svoju viazanosť nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie
tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov
označených odvolateľom. Už v tomto štádiu odôvodnenia možno uviesť, že odvolacia argumentácia

(odvolacie dôvody) žalovanej, napriek svojej relatívnej rozsiahlosti, takmer vôbec nereagovala na nosné
závery rozhodnutia súdu prvej inštancie. Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú
preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, v ktorej
žalovaná namieta, že žalobcovi nie je nič dlžná a preto žiada žalobu zamietnuť. Odvolací súd po
preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, však dospel k záveru, že ani táto odvolacia

námietka nie je dôvodná.

21. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2), keďže v prejednávanom prípade právny
vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je od svojho vzniku vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy (§
52 a nasl.). Žalobca ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalovanej, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo

poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v zmluve o úvere. Spotrebiteľská zmluva
nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi

zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a
to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch,ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané zo zmluvy o úvere, ktorú podrobil kontrole, že
v zmluve o úvere nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle zákonnej požiadavky na obsah zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozhodnutia za náležité.

22. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobcovi nie je nič dlžná, nakoľko aj jej manžel mal uzavretú
zmluvusožalobcomapredmetnýúverveľmiveľapreplatilapretoniejeužochotnážalobcoviničzaplatiť.

Odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku žalovanej ako nedôvodnú, nakoľko žalovaná nepredložila
súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce úhradu dĺžnej sumy z predmetnej úverovej zmluvy, čím by
preukázala nedôvodnosť priznaného nároku. To, že jej manžel mal tiež uzatvorenú úverovú zmluvu so
žalobcom a ktorú údajne preplatil, neznamená, že ona nie je povinná žalobcovi zo svojej úverovej zmluvy
nič platiť, nakoľko ide o dva samostatné zmluvné vzťahy, uzatvorené s rôznymi zmluvnými stranami a

preto nie je v danom prípade možno realizovať zánik jej dlhu započítaním s údajným preplatením úveru
zo strany jej manžela. Z predmetnej úverovej zmluvy je v tomto konaní dlžníkom len ona, a preto len ona
je povinná tento dlh žalobcovi zaplatiť. V prípade, ak je jej manžel toho názoru, že na jeho úverovom
zmluvnom vzťahu so žalobcom preplatil, ma možnosť sa prípadne predmetného preplatku na súde od
žalobcu domáhať.

23. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

24.OdvolacísúdpretorozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochI.,II.III.podľaustanovenia
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil (vrátane rovnako správneho
rozhodnutiaonárokunanáhradutrovkonania,ktoréinakodvolanímanispochybnenéneboloavprípade

ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP, bola každá sporová strana úspešná na polovicu, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Odvolací súd uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).