Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119259266
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6119259266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: B. N., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom J., I. E. XXXX/XX, o zaplatenie 332,44 Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 332,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 184,10 Eur od 30. 03. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 28,87 Eur
od 26. 04. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 48,67 Eur od 26. 05. 2016 do zaplatenia, 5,00 %

ročne zo sumy 28,87 Eur od 28. 06. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 41,93 Eur od 26. 07. 2016
do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 199,58 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy
o poskytovaní verejných služieb vo výške 332,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 184,10 Eur od 30. 03. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 28,87 Eur od 26. 04.
2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 48,67 Eur od 26. 05. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo

sumy 28,87 Eur od 28. 06. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 41,93 Eur od 26. 07. 2016 do
zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 199,58 Eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 07. 2018
medzi postupcom Slovak Telekom, a. s., Bratislava, IČO: 35 763 469, a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných
služieb v zmysle dodatku, na základe čoho bol žalovanému aktivovaný program služieb. Postupca

vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, a to: VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 184,10 Eur so
splatnosťou 29. 03. 2016, VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 28,87 Eur so splatnosťou 25. 04. 2016,
VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 48,67 Eur so splatnosťou 25. 05. 2016, VS faktúry: XXXXXXXXXX
na sumu 28,87 Eur so splatnosťou 27. 06. 2016, VS faktúry: XXXXXXXXXX na sumu 41,93 Eur so
splatnosťou 25. 07. 2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil
vystavené faktúry, pričom bol právnym predchodcom žalobcu upomienkami opakovane vyzývaný k
úhrade dlžných faktúr. K ich úhrade nedošlo. Žalobca si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 199,58

Eur vypočítanú nasledovne: základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet
dní doby viazanosti x základ pre výpočet. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24. 04. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 20Up/402/2019, na
sumu 332,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 184,10 Eur od 30. 03.
2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 28,87 Eur od 26. 04. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo

sumy 48,67 Eur od 26. 05. 2016 do zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 28,87 Eur od 28. 06. 2016 do
zaplatenia, 5,00 % ročne zo sumy 41,93 Eur od 26. 07. 2016 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo
výške 199,58 Eur.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil,

či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní
na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3
Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd
postúpil žalobu na tunajší súd dňa 12. 08. 2019.

5. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného

sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke

súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými
k žalobe, najmä zmluvami o poskytovaní verejných služieb, dodatkami k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, odpisom faktúry č. XXXXXXXXXX, odpisom faktúry č. XXXXXXXXXX, odpisom

faktúry č. XXXXXXXXXX, odpisom faktúry č. XXXXXXXXXX, odpisom faktúry č. XXXXXXXXXX,
odpisom faktúry č. XXXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, prílohou
k cenníku, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, osobitnými podmienkami pre
poskytovanie hlasových služieb, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

8. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných
služieb dňom 06. 08. 2015 a 25. 01. 2016. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie jednotlivých
elektronických komunikačných služieb v rámci programu Happy L NAJ. Žalovanému bola poskytnutá
SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, telefónne číslo XXXXXXXXX s dátumom aktivácie 06.

08. 2015 a zúčtovacím jednomesačným obdobím od 8. dňa mesiaca vrátane do 7. dňa mesiaca
vrátane. Súčasne bol žalovanému poskytnutý mobilný telefón zn. C. O. N., výrobné číslo (IMEI):
XXXXXXXXXXXXXXX, a tiež v rámci programu služieb DATA SIM MI NEOB3 bol žalovanému
poskytnutý tablet na doma zn. J. N. L. X.X I.. V zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb
sa žalovaný zaviazal uhradiť kúpnu cenu za mobilný telefón vo výške 1 Eur a za tablet vo výške 189

Eur. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu a po celú dobu bude poskytované služby využívať v súlade s jej záväzkami.

9. Žalovaný sa v bode 3. dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zaviazala, že počas
doby viazanosti zotrvá s právnym predchodcom žalobcu v zmluvnom vzťahu a bude vo vzťahu k SIM

karte využívať služby právneho predchodcu žalobcu podľa zmluvy v znení dodatku, teda nevykoná
žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
služby. Porušením záväzku viazanosti potom je a) výpoveď zmluvy účastníkom (žalovaným), ak
výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b)
žiadosť účastníka (žalovaného) o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v dodatku k inému podniku

poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy
počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom (žalovaným)
do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vzniku podniku (právnemu predchodcovi žalobcu) právo
na odstúpenie od zmluvy. Podnik (právny predchodca žalobcu) a účastník (žalovaný) sa dohodli, že
porušením záväzku viazanosti vznikne podniku (právnemu predchodcovi žalobcu) voči účastníkovi

(žalovanému) právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej
a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku (právnemu
predchodcu žalobcu) v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik
(právny predchodca žalobcu) poskytol účastníkovi (žalovanému) na základe tohto dodatku. Benefitmisa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby (vrátane doplnkových) podľa
cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou
kúpnou cenou, ak bol účastníkovi (žalovanej) na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý.

Benefity poskytnuté účastníkovi (žalovanému) na základe tohto dodatku sú uvedené v bode 1. tohto
dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti
je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi (žalovanému)
podľa toho dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca,
ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa

ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b)
predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: vyúčtovaná
suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - ((počet dní uplynutých z doby viazanosti)/(celkový počet
dní doby viazanosti) x základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre,

ktorou je účastníkovi (žalovanému) vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok
viazanosti, preto účastník (žalovaný) zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba
jedenkrát. Podnik (právny predchodca žalobcu) je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo
výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

10. Z kontextu zmluvy a dodatku bol žalovaný povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za
poskytnuté služby podľa zmluvy a cenníka.

11. Právny predchodca si svoju zmluvnú povinnosť (vyplývajúcu zo zmluvy a jej dodatku) voči

žalovanému splnil a zabezpečil mu prístup k verejnej telefónnej sieti a možnosť užívať služby v zmysle
obsahuzmluvyadodatku.Zaposkytnutéslužbyvystavilžalovanémujednotlivéfaktúry,pričomjezrejmé,
že žalovaný sumu vyúčtovanú faktúrami neuhradil, a to ani po zaslaní predžalobnej výzvy. V tejto
súvislosti súd dodáva, že žalovaný zostal v konaní nečinný a skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom
nerozporoval.

12. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 04. 07. 2018,
postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalovanému podaním zo dňa 24. 08. 2018.

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 14. 01. 2019 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej

pohľadávky vo výške 647,87 Eur do 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy pod následkom vymáhania
pohľadávky súdnou cestou.

14. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Zákon
o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na náhradu
škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

17. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.18. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

23. Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banke (hlavné refinančné operácie) od 30. 03. 2016 vo výške 0,00 %.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

27. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom
žalobcu zmluvy o poskytovaní verejných služieb (v znení ich dodatku), predmetom ktorých bolo
poskytovanie v nej špecifikovaných telekomunikačných služieb. Právny predchodca žalobcu si svoju
zmluvnú povinnosť voči žalovanému plnil, keď mu poskytol telekomunikačné služby v rozsahu

vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb
vznikla na strane žalovaného povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu časti žalovanej sumy vo
výške 332,44 Eur nedošlo, súd považoval nárok uplatnený žalobou za dôvodný. V tejto súvislosti súd
dodáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z ktoréhovznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva, ale i povinnosti. Povinnosťou žalovaného bolo
zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby. Nakoľko si túto nesplnil, súd žalobe v tejto časti vyhovel v plnom
rozsahu.

30. Súd priznal žalobcovi aj uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 199,58 Eur, hoci nie z titulu náhrady
škody, ale z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalobca si túto časť žalovanej sumy uplatnil vo výške,
ktorá mala tvoriť škodu spôsobenú žalobcovi konaním žalovaného, teda tým, že nezotrval vo svojom
zmluvnom záväzku počas dohodnutej doby viazanosti a riadne a včas neuhrádzal svoje splatné záväzky

za poskytnuté služby. Sumu vzniknutej škody žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi neakciovou a akciovou
kúpnou cenou mobilného telefónu, za ktorú bolo toto zariadenie poskytnuté a odpredané žalovanému,
pričom zohľadnil počet dní, ktoré od uzavretia zmluvy (vrátane dodatku k zmluve) do porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného uplynuli.

31. Súd v tejto súvislosti poukazuje na teoreticko-právne východiská vzniku zodpovednosti za škodu,

ktorej predpokladom je jednak porušenie právnej povinnosti zo strany povinného subjektu, vznik škody a
existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Ďalším predpokladom
v zmysle koncepcie všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho
zákonníka) je zavinenie na strane subjektu, ktorý svoju povinnosť porušil. V prípade nesplnenia
ktoréhokoľvek z vyššie vymedzených predpokladov, nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti

za škodu a súd takto uplatnený nárok nemôže považovať za dôvodný a návrhu vyhovieť. Súd v tomto
prípade poukazuje na skutočnosť, že v konaní žalobca nepreukázal existenciu ním tvrdeného porušenia
povinnosti žalovaného, a to toho, že ten nezotrval počas celej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu.
V rámci svojho návrhu žalobca neuvádza, kedy z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo
jej vypovedaniu, ani nepredložil listinné dôkazy túto skutočnosť osvedčujúcu. V zmysle zákonných

ustanovení dochádza k odstúpeniu od zmluvy písomne, a to deň nasledujúci po doručení písomného
odstúpenia. Taktiež žalobca neosvedčil, že by došlo k ukončeniu trvania zmluvy výpoveďou zo strany
žalovaného (a túto skutočnosť rovnako v žalobe netvrdil).

32. Súd ale preskúmal obsah samotnej zmluvy ako aj jej dodatku (zmluva aj dodatok boli podpísané

žalovaným), a to najmä bodu 3. dodatku, v zmysle ktorej podnik (právny predchodca žalobcu) a účastník
(žalovaný) sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku (právnemu predchodcovi
žalobcu) voči účastníkovi (žalovanému) právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Túto zmluvnú
pokutu si sporové strany v podstate dohodli práve v súvislosti s poskytnutím mobilného telefónu
za značne zľavnenú cenu v porovnaní s cenou trhovou a tabletu. Táto zmluvná pokuta teda mala

kompenzovať aj prípadnú škodu spôsobenú žalovaným tým, že hoci mu bol poskytnutý mobilný telefón
v pomerne vysokej hodnote, on si svoje povinnosti platiť za poskytované služby neplnil. Zmluva
predstavuje právny úkon, zakladajúci dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, v zmysle ktorého právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu za určitých podmienok. Z
obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, v prípade porušenia

povinnosti žalovaným platiť za služby riadne a včas, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj
skutočnosťposkytnutiazľavnenéhomobilnéhotelefónu.Zmluvaakokonsenzus,resp.výsledokprejavov
vôle dvoch zmluvných strán, postavený na princípe zmluvnej voľnosti, predstavuje v prípade oboch
zmluvných strán rámec, ktorý určuje ich vzájomné práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmluvy bolo
dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom táto bola

dohodnutá písomne (priamo v dodatku podpísanom oboma zmluvnými stranami a obsah dojednania
reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže dôjsť v rôznom časovom úseku od začiatku
plynutia doby viazanosti až do jej skončenia), len skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve, nie je dôvodom na konštatovanie neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania.
Tieto časti dodatku k zmluve boli okrem toho zvýraznené hrubým písmom, teda dostatočne zreteľné

a nebolo možné toto zmluvné dojednanie prehliadnuť. Ak teda žalovaný si neplnil svoje zmluvné
povinnosti, pričom pritom užíval nový mobilný telefón, ktorý zostal v jeho vlastníctve, a ktorého kúpna
cena tvorila značne zľavnené sumy, súd považuje zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom v konaní za
primeranú. Na jej zaplatenie sa zaviazal žalovaný priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré svojim obsahom
nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa.

33. Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v
žalobe. Žalovaný sa dostala s plnením svojho dlhu (v časti zaplatenia ceny za poskytované služby) doomeškania, a to dňom nasledujúcim po dátumoch splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Zároveň
súd uvádza, že výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie
citovaných zákonných ustanovení.

34. Súd dodáva, že žalovaný bol v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril. Je nutné zdôrazniť, že v
civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana, ktorá v prípade,
že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na svoju obranu.
Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich za nesporné.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď považoval žalobcu za plne dôvodnú.

36. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v

konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

41. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

42. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne

postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto
dôvody neuviedol, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.