Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206603
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317206603.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobcu: O. C., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX H. č. XXX, zast.: JUDr. Romanom Juríkom,
advokátom so sídlom 940 71 Nové Zámky, Jazerná 19; proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 324 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, pobočka kancelárie a
adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu na obnovu konania zamieta.

Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

A/ ŽALOBA A VYJADRENIE ŽALOVANÉHO K ŽALOBE:

1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 16. 3. 2017 žiadal, aby súd povolil obnovu konania
právoplatne skončeného vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Galanta zo 16. 12. 2013, č. k.
31Ro/2446/2013 - 19.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že mu bol dňa 18. 3. 2014 doručený platobný rozkaz Okresného súdu
Galanta č. k. 31Ro/2446/2013 - 19, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1475,89
eura, úrok z omeškania vo výške 0,026 % denne (9,49 % ročne) zo sumy 1243,51 eura od 22. 10. 2013
do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 278,52 eura. Žalobca nepodal proti
platobnému rozkazu odpor, platobný rozkaz preto nadobudol právoplatnosť. Proti platobnému rozkazu
podáva žalobca žalobu na obnovu konania. Z hľadiska prípustnosti obnovy konania je dôležité dodržanie
subjektívnej (§ 403 ods. 1 C. s. p.) a objektívnej (§ 403 ods. 2 C. s. p.) lehoty. Objektívna lehota je

trojročná a je zachovaná. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, o dôvodoch obnovy konania sa žalobca
dozvedel potom, ako si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie (17 Er 458/2016) a ako sa jeho dcéra
W. H. poradila s právnym zástupcom dňa 3. 3. 2017. Aj subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu
konania teda je zachovaná. Prvým dôvodom na povolenie obnovy konania je, že sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobca v pôvodnom konaní nemohol uplatniť a ktoré bez svojej viny
nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, a ktoré sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Kľúčovým rozhodnutím, ktoré žalobca nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, je rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn.1Cdo/320/2013 z 24. novembra 2015. Týmto rozsudkom najvyšší súd
ako dovolací súd zamietol dovolanie žalovaného, spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 20. januára 2013 so sp. zn. 6Co/176/2013 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Žilina z 10. januára 2012, č. k. 13C/69/2011 - 43. Z hľadiska nemožnosti uplatniť toto rozhodnutie(tieto rozhodnutia) treba poukázať na to, že rozsudky Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline
nie sú zverejnené ani na www.slov-lex.sk ani na www.rozhodnutia.sk. Samotný rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/320/2013 je zverejnený v Časopise Zo súdnej praxe číslo 1/2016

a je dostupný on-line aj na www.pravne.sk/hc . V rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/320/2013 sa konštatuje: „Jednoznačne možno súhlasiť s odvolacím
súdom, že text uvedený v úverovej zmluve a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, je voľným okom nečitateľná. Veľkosť písma je tak minimálna,
že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým

textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho dôsledky dopadajúceho na neho ako spotrebiteľa.
Žalovanému nič nebránilo zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa
s celým rozsahom povinností vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu,
akou je odkaz na úverové zmluvné podmienky, mali byť minimálne uvedené zvýrazneným písmom,
aby spotrebiteľa upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej rozsahu. Dovolací
súd rovnako ako aj súd odvolací považuje za potrebné uviesť, že vzťahy medzi účastníkmi na základe

úverovej zmluvy zo dňa 14. januára 2009 vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do
svojho právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa (novelou Občianskeho zákonníka
č. 150/2004 Z. z., účinnou od I. apríla 2004). K základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle
práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ patri ten, že nesmú obsahovať podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a to pod sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok. Zároveň je povinnosťou vnútroštátneho
súdu chrániť spotrebiteľov ex offo pred nekalými zmluvnými podmienkami [článok J ods. l, 2 smernice
a bod l písm. e) prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách]. Súdy správne a v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných
podmienok uvedených v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky uvedené v úverových

podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len zo samotného
dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň, bolo reálne
nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V
dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné
všetky jej dojednania vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový

súd. Tento právny názor podporuje aj § 1b novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53c), podľa ktorého ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo
v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ
uviesť písmom, ktorého výska je najmenej 1,9 mm.'' Zo spisu sp. zn. 31Ro/2446/2013 vyplýva, že

žalobca použil tú istú formulárovú zmluvu s prakticky nečitateľným písmom, ktorú najvyšší súd v
rozsudku sp. zn. 1Cdo/320/2013 označil za absolútne neplatnú. Hoci by úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a. s. ani nestáli za podrobnejšiu analýzu s ohľadom na ich absolútnu, už raz
právoplatne judikovanú neplatnosť, a hoci je ich analýza mimoriadne sťažená práve nečitateľnosťou
voľným okom, s použitím technických pomôcok je možné oboznámiť sa s ich obsahom, i keď sa

sťažených podmienok. Preto si dovolíme upriamiť pozornosť súdu na ustanovenie hlavy 1 § 1, podľa
ktorých sa zmluva o spotrebiteľskom úvere spravuje subsidiárne Obchodným zákonníkom. Aj v tomto
žalovaná nemohla použiť viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z neskoršieho
obdobia, ide o rozhodnutia týkajúce sa aplikácie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v
znení zákona č. 102/2014 Z. z. a 151/2014 Z. z. v rozsudkoch sp. zn. 3MCdo/9/2014, 3MCdo/12/2014,

3MCdo/14/2014, 2MCdo/4/2015 či 4MCdo/17/2014. Vo všetkých týchto rozhodnutiach najvyšší súd
interpretoval§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníkazintertemporálnehohľadiska,sprihliadnutím
na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že spotrebiteľské
zmluvy sú absolútnymi občianskoprávnymi vzťahmi a že režim Občianskeho zákonníka je potrebné
uplatňovať aj na spotrebiteľské zmluvy uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka. Naviac treba poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5MCdo/20/2009 z 25. januára 2011. V tomto uznesení poukázal najvyšší súd na to, že opcia
Obchodného zákonníka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (i keď v danej
veci išlo o zmluvný vzťah zo zákona o elektronických komunikáciách). Žalobca nemal možnosť uplatniť v
pôvodnom konaní dôkazy o nekalých obchodných praktikách žalovaného. V čase uzatvorenia neplatnej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere platil pre dodávateľa zákaz používania nekalých obchodných praktík v
zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 25/2007 Z. z. Medzi nekalé obchodné praktiky patrí aj zanedbanie odbornej
starostlivosti (§ 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 z. z.). Podľa § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z. sa
odbornou starostlivosťou rozumie: „úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumneočakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti“. Žalovaný poskytol
žalobcovi „spotrebiteľský úver“ s istinou vo výške 1300,- eur. Je v rozpore s požiadavkou odbornej

starostlivosti, ak žalobca „rozšafne“ rozdáva predražené úvery, a pritom si ani len poriadne nepreverí
príjmové a majetkové pomery dlžníka. V zmluve sa uvádza, že žalobca má čistý mesačný príjem vo
výške 298,- eur. Mesačná splátka má pritom výšku 48,51 eura bez poplatku za vedenie úverového
účtu, poistenia a podobne. Žalovaný prikročil k exekúcii na základe exekučného titulu, napadnutého
platobného rozkazu. Exekučné konanie sa vedie na Okresnom súde Galanta, sp. zn. 17Er/458/2016,

exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský, EX 643/16.

3.Žalovanýsakžalobepísomnevyjadrilatopodanímdoručenýmsúdudňa 8.6.2017,vktoromuviedol,
že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených
v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne
alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení

pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností
slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky.
Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11. 8. 2011). Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nespochybňuje

nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom, ale napáda, že konajúci súd nemal platobný rozkaz
vôbec vydať z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca po
doručení platobného rozkazu nevyužil svoje zákonné právo na použitie riadneho opravného prostriedku
a nepodal voči platobnému rozkazu odpor. Poučenie o riadnom opravnom prostriedku je uvedené na
každom rozhodnutí, je preto zavádzajúcim tvrdenie žalobcu, že v žalobe na obnovu konania uvádza

nové dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. O nedostatku procesného
zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť
v pôvodnom konaní bez svojej viny (čo zakladá dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. a)
CSP) nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor! Žalobcovi taktiež nič nebránilo vyhľadať právnu
pomoc advokáta, alebo občianskeho združenia založeného na ochranu práv spotrebiteľov už v čase

plynutia lehoty na podanie odporu. Bolo v záujme žalobcu, aby sa bránil voči povinnosti, ktorá mu
bola uložená súdom a skutočnosť, že tak neučinil, aj keď mu právny poriadok umožňuje brániť sa,
iba zvýrazňuje jeho postoj k veci. Keďže žalobca nevyužil svoje právo podať voči platobnému rozkazu
odpor, vydaný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. Obnova konania
prichádzadoúvahylenzasplneniaurčitýchzákonnýchpodmienok,ktorévprípadežalobcujednoznačne

nie sú dodržané. Žalobca zdôvodňuje podanie žaloby na obnovu konania z dôvodu uvedeného v §
397 písm. a), b) CSP. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady
záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako
jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v
riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla

sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených
dôvodov uvedených v § 397 CSP. Žalobca svoj návrh na obnovu konania odôvodnil ustanovením §
397 písm. a), b) CSP, a teda za dôvod obnovy konania považuje uvedenie nových dôkazov, ktoré však
v samotnej žalobe vôbec neuviedol, nepopísal, ani neoznačil. V širokom rozsahu cituje len rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/320/2013. Žalovaný však zastáva názor, že obnova konania nemôže

byť podmienená dôkazom, ktorým je neskoršie rozhodnutie súdu, ktorým posúdil náležitosti úverovej
zmluvy. Obdobný názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR R48/2000, na základe ktorého
možno jednoznačne uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní posúdil vymedzenú (rovnakú)
právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu na obnovu konania zamietol v celom rozsahu, nakoľko podaný

návrh na obnovu konania je podaný oneskorene po uplynutí subjektívnej 3 mesačnej lehoty a rovnako
3 ročnej objektívnej lehoty v zmysle § 403 ods. 1, ods. 2 CSP, ktorá začala plynúť žalobcovi dňom
od právoplatnosti Platobného rozkazu zo dňa 16. 12. 2013 č. k. 31Ro/2446/2013 a zároveň z dôvodu,
že žalobca nepreukázal skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní.

B/ ĎALŠIE ÚSTNE A PÍSOMNÉ VYJADRENIA STRÁN SPORU:4. V písomnom vyjadrení žalovaného doručeného súdu dňa 10. 5. 2019 žalovaný uviedol, že odo
dňa vykonania porady s právnym zástupcom žalobca odvodzuje začiatok plynutia subjektívnej lehoty
na podanie žaloby na obnovu konania. Naproti tomu žalovaný zastáva názor, že subjektívnu lehotu

je potrebné počítať od okamihu, kedy žalobca prevzal platobný rozkaz (t. j. 18. 3. 2014). Nič mu totiž
nebránilo v tom, aby navštívil právneho zástupcu už v čase plynutia lehoty na podanie odporu proti
platobnému rozkazu, čo však neurobil. Na podporu svojho tvrdenia žalovaný poukázal na Uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 2. 2019 sp.zn. 11Co/123/2018 v znení: „Pokiaľ žalobca
tvrdil, že uvedenú lehotu je potrebné počítať od vykonanej porady s právnym zástupcom, ustanovenie

§ 403 ods.1 C.s.p. s uskutočnením porady začatie plynutia lehoty na podanie žaloby nespája. Právne
významné je, kedy sa ten, kto žalobu na obnovu konania podal, mohol dozvedieť o dôvode obnovy (a
teda o novej skutočnosti, novom rozhodnutí alebo novom dôkaze) bez ohľadu na to, či mal vedomosť
o tom, že by mohlo ísť o dôvod na obnovu konania. Neobstojí v tomto smere tvrdenie, že o nových
skutočnostiach, ktoré neboli v pôvodnom konaní uplatnené sa žalobca dozvedel až od svojho právneho
zástupcu.“ Žalobcom v žalobe namietané skutočnosti jemu samému už mohli a mali vyplývať zo

samotného platobného rozkazu, žaloby vo veci samej a listinných dôkazov, o ktoré v pôvodnom
konaní žalobca oprel svoje skutkové tvrdenia. V konečnom dôsledku odvolací súd uvádza, že podľa
ustálenej súdnej praxe za účinnosti predošlého procesného predpisu sa obnova konania definovala
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť
nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom

na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci
alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia
a charakteru nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom
na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (napr. uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/98/2011zodňa11.8.2011).Ajochranaspotrebiteľa

má svoje právne hranice a nemožno ju ponímať ako obranu nezodpovedného správania sa spotrebiteľa
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23Cdo/1201/2009).

5. Žalobca na písomné vyjadrenia žalovaného nijako nereagoval.

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä spis tunajšieho
súdu pod sp. zn. 31Ro/2446/2013, oboznámil s písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

C/ SKUTKOVÉ ZISTENIA SÚDU:

7. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31Ro/2446/2013 súd zistil, že tunajší súd dňa 16. 12. 2013 vydal
vo veci Platobný rozkaz pod č. k. 31Ro/2446/2013 - 19. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi (v
tom konaní vystupujúci na strane žalovaného) dňa 18. 3. 2014 a žalovanému, resp. jeho právnemu
zástupcovi (v tom konaní vystupujúci na strane žalobcu) dňa 14. 1. 2014.

8. Žalobca nepodal voči platobnému rozkazu odpor a teda nevyužil svoje právo na riadny opravný
prostriedok. Bol v konaní pasívny. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 3. 4. 2014.

D/ PRÁVNY STAV:

9. Podľa § 397 písm. a), b) CSP, Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 398 CSP, Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol

schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;
to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.Podľa § 399 CSP, Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo
zrušenie možno dosiahnuť inak.

Podľa § 400 CSP, Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

Podľa § 403 ods. 1 a 2 CSP, (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.
(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 406 CSP, V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby

preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

Podľa § 410 CSP, Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 411 ods. 1 CSP, Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

Podľa § 414 CSP, Ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

E/ Z JUDIKATÚRY:

10. Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (ústavným súdom, ministerstvom a pod.)
než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy
konania (R 105/1998).

11. Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v
pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v
pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na účastníkovi
občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše
všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra

2009, sp. zn. 2 Cdo 96/2008).

12. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2009, sp. zn. 6 Obo 57/2009).

13. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou
odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné
prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov
taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 OSP. Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova

konania a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité
obmedzeniavporovnanísodvolaním.Podmienkamiprípustnostikaždéhonávrhunaobnovukonaniasú:
spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať,
lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá na podanie návrhu,
osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu

konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2010, sp. zn. 3 Obo 138/2009).

14. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo

správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosťobnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (teraz § 397 píms. a) CSP; pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Zákon ustanovuje na podanie návrhu
na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-

mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo
keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a
začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe lehoty
(subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011).

15. Zákonná požiadavka skúmania viny účastníka na nepredložení alebo neoznačení dôkazu v
pôvodnom konaní pojmovo predpokladá objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného
konania (Nález Ústavného súdu SR z 1. júla 2015, sp. zn. I. ÚS 204/2015).

16. Podstatou subjektívnosti lehoty je, že sa začiatok jej plynutia odvodzuje od subjektívneho momentu,

t. j. od momentu, kedy subjekt, na ktorý sa právna norma viaže, subjektívne vnímal určitú skutočnosť
vonkajšieho sveta. Zákonodarca v znení právnej normy ani v prípade, že dôvodom obnovy konania je
rozhodnutie, neviaže začiatok jej plynutia na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je
dôvodom obnovy, na rozdiel od lehoty objektívnej, ktorú jednoznačne v znení § 230 ods. 2 OSP (teraz
§ 403 ods. 2 CSP) na moment právoplatnosti viaže (Uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015,

sp. zn. III. ÚS 285/2015).

17. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol
byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a

skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého
možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných
lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu
subjektívnej lehoty, t. j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o

dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.
Tieto lehoty boli ustanovené Občianskym súdnym poriadkom účinným do 30. júna 2016 zhodne s
Civilným sporovým poriadkom účinným odo 1. júla 2016. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k totožnému záveru, že v súdnej veci žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, keďže nepreukázal splnenie objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu
konania, t. j. zachovanie zákonnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu. V tejto súvislosti je nutné
zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana
sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný
neúspech tejto strany (Rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2016, sp. zn. 9 Co

177/2016).

F/ ÚVAHA A ROZHODNUTIE SÚDU:

18. Súd sa v plnej miere stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného. Táto je podporená aj

právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v uznesením zo dňa pod č. k. , v ktorom súd v
bodoch 8. a 9. odôvodnenia uviedol: „Obnova konania nemôže rušiť právoplatné rozhodnutie pre iný
právny názor, vyslovený iným súdom, aj keď Najvyšším súdom, v dôsledku čoho existencia rozhodnutí
uvádzanýchžalobkyňouvžalobenaobnovukonania,týkajúcichsaodlišnéhoprávnehonázorunavýklad
zmlúv o spotrebiteľskom úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nie sú dôvodom na obnovu konania, ktorá

neslúži na nápravu chybných právnych názorov. Žalobkyňa taktiež žiadnym spôsobom nekonkretizovala
dôkazy o nekalých obchodných praktikách žalovanej, ktoré nemala možnosť uplatniť v pôvodnom
konaní (v ktorom nepodala proti platobnému rozkazu vydanému v skrátenom konaní ani odpor).
Skutočnosti týkajúce sa rozporu s požiadavkou odbornej starostlivosti, poskytovaním predražených
úverov nepreverením príjmových a majetkových pomerov dlžníka, boli žalobkyni známe už v čase

uzatvárania predmetnej zmluvy a nebola ani tvrdená nemožnosť ich uplatnenia v pôvodnom konaní.
Akýkoľvek vyslovený právny názor nie je a nemôže byť dôkazným prostriedkom. Preto, hoci žalobkyňa
spochybňovala okolnosti a skutočnosti týkajúce sa platnosti spotrebiteľskej zmluvy, ako to uvádzasúd prvej inštancie, vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.“.

19. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti
právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok,
právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú
splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Žalobu na obnovu konania
možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to:

- žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,
- musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,
- musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a
- žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.

20. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397

CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná.

21. K dôvodom prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku:

Ad a) Musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného

konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny nemohla použiť
v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného
konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v pôvodnom konaní tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich teda žalobca nepredložil

bez svojej viny.

Ad b) Dôvodom na povolenie obnovy konania je aj možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli
vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy, ktoré navrhla alebo predložila
strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu existencie objektívnych prekážok.

Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

22. Ustanovenie § 403 CSP upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať žalobu
na obnovu konania. Subjektívna lehota je trojmesačná a subjektu oprávnenému na podanie žaloby na
obnovu konania plynie odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol

dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti
rozhodnutia. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci
objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota uplynie
najneskôr spolu s objektívnou lehotou.

23. V danom prípade objektívna lehota zachovaná bola, súd sa však stotožňuje s podaním žalovaného
o nedodržaní subjektívnej lehoty. V spojení aj s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v
bode 18. tohto odôvodnenia (keď obnova konania nemôže rušiť právoplatné rozhodnutie pre iný právny
názor), nie je možné začatie plynutie subjektívnej lehoty viazať potom len na poradu s advokátom.
Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa dal právne zastúpiť už v pôvodnom konaní, a aby v zákonnej

lehote podal odpor voči vydanému platobnému rozkazu. Žalobca len so subjektívnych dôvodov nepodal
odpor a teda bezdôvodne nevyužil svoje právo riadne sa brániť v pôvodnom konaní. V konaní tunajšieho
súdu sp. zn. 31Ro/2446/2013 bol žalobca nečinný, pasívny. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že
zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je povinná preukázať strana sporu, ktorá sa
obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena má za následok procesný neúspech tejto

strany (Rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2016, sp. zn. 9 Co 177/2016). Ak by aj
bolo možné odvodzovať plynutie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania od porady s
advokátom (čo však súd zásadne odmieta), súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, kedy došlo
k porade s advokátom.

24. Keďže žalobca neoznačil skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a zároveň netvrdil a ani nepreukázal, že možno vykonať dôkazy, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a tieto by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie voveci (s poukazom na § 397 písm. a), b) CSP), súd musel jeho žalobu na obnovu konania zamietnuť.
Čo sa týka rozhodnutia, na ktoré žalobca poukázal vo svojej žalobe a o ktoré opieral celú žalobu, tu súd
poukazuje na judikát uvedený v bode 14. tohto odôvodnenia.

25. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

26.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

27. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

G/ TROVY KONANIA:

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom
náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má
nároknanáhraduvšetkýchúčelnevynaloženýchtrovprotistrane,ktorávoveciúspechnemala.Vdanom
prípade žalovaný bol plne úspešný, a tak má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov

konania v plnej výške, o ktorej súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.