Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819200696
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819200696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa rodičov: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., N. X a W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
A. XXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 7. mája 2019 č.k. 9P/7/2019-52, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Q.
na sumu 130 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do konca mesiaca, ktorý predchádza
mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje vopred do rúk matky. Zročné výživné od 12.02.2019 do
vyhlásenia rozsudku vo výške 200 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur
spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky.
Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8P/93/2012-95 zo 6. júna 2013. Zároveň
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a
výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom
došlo k výrazným zmenám pomerov, odôvodňujúcim zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Súd uviedol,
že maloletý je vo veku, keď náklady na jeho základné životné potreby podstatným spôsobom stúpli,
pričom od posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšila aj cenová úroveň nákladov na základné
životné potreby. Zmeny pomerov maloletého a matky maloletého by samy o sebe odôvodňovali zvýšenie
výživného. Súd uviedol, že otec pracuje ako pomocný pracovník v M. v M., je vyučený X., závažnejšie

zdravotné problémy nemá. Dosahuje čistý zárobok 448,15 eur, na bývanie dáva 100 eur, s priateľkou
platia mesačne spolu na bývanie 400 eur, táto spláca hypotéku na byt. Otec spláca exekúcie 40 eur,
na telefón vynaloží 20 eur mesačne, na stravu 148 eur. Súd bol toho názoru, že ak otec prispieva aj na
úhradu hypotéky svojej priateľky, ide o náklady, ktoré nie je povinný vynaložiť. Takisto otec na dopravu
vynaloží 100 eur mesačne, čo tiež nie je nevyhnutný výdavok. Pri 22 dňoch v mesiaci pri spotrebe
osobného motorového vozidla X. - diesel, 5 litrov/100 km, vychádza mesačný náklad na dopravu 22 x
cesta do Prievidze z Bánoviec nad Bebravou - 37 km, t.j. 1.628 km/100 x 5 l nafty, čo je 105,82 eur,

avšak otec podľa vlastného vyjadrenia nedochádza sám, sú dvaja, teda oprávnený výdavok je potom
približne 50 eur. Matka pracuje na základe pracovnej zmluvy a dosahuje príjem od 398 do 517 eur
mesačne, privyrába si aj brigádnicky. Súd zisťoval stav na trhu práce pokiaľ ide o nekvalifikovaných
zamestnancov, pričom otec je vyučený X.. Bola zistená ponuka voľných miest v okrese Prievidza spríjmom od 600 eur mesačne. Podľa názoru súdu je preto v schopnostiach otca mať vyšší príjem. Možno
mať dôvodné pochybnosti o preukazovanom príjme otca, pričom je vysoko pravdepodobné, že otec má
v skutočnosti vyšší príjem, než uvádza jeho zamestnávateľ. S prihliadnutím na odôvodnené potreby

maloletého, súvisiace s jeho vekom a návštevou školy, na súčasný príjem rodičov, na schopnosti otca,
ktorý je vyučený a zdravý a na to, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, považoval
súd za primerané zvýšiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého Damiana zo sumy 80 eur na sumu
130 eur mesačne. Súd zároveň zaviazal otca zročné výživné od 12.02.2019 do vyhlásenia rozsudku vo
výške 200 eur splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho
zmeny tak, že mu bude zvýšená vyživovacia povinnosť na sumu 100 eur mesačne od 12.02.2019 a
nedoplatok na zročnom výživnom mu bude povolený splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s
bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. Namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež

neúplne zistil skutočný stav veci. Súd sa podľa jeho názoru nezaoberal dostatočne výdavkami matky
na maloletého. Matka maloletého v konaní nepreukázala reálne výdavky na neho bločkami a inými
dokladmi do súdneho spisu, iba stroho uviedla, že na stravu maloletého vynaloží mesačne 150 eur, za
obedy v škole 35 eur, družina 10 eur, nepravidelné výdavky na kontrolu do Bratislavy má 2x ročne a
tiež na oblečenie minie zhruba 30 eur mesačne. Ďalej uviedla nepravidelné výdavky na pomôcky do

školy, výdavky na sväté prijímanie 25 eur a na fotografa asi 15 eur, na skauting 10 eur ročne, na výlety
zhruba 5 eur jeden výlet. On pritom na všetky nepravidelné výdavky prispieva minimálne polovicou,
pričom sa stáva, že matka uvedie vyššiu sumu ako je reálna suma tohto výdavku a tak jej uhradí
ešte viac. Domnieva sa, že pokiaľ matka nepodložila svoje tvrdenia o výdavkoch dokladmi, ktoré by
preukazovali reálne mesačné výdavky na maloletého a súd sa s týmto stavom uspokojil a nevyzval ju na

doplnenie týchto dokladov, tak nemohol spravodlivo rozhodnúť o výške výživného. Podľa jeho názoru
je rozsudok súdu prvej inštancie nedostatočne odôvodnený, čím bolo konanie pred súdom zaťažené
vadou,znamenajúcouodňatiemožnostikonaťmupredsúdom,čojeporušeniejehoprávanaspravodlivý
proces a dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Ďalej uviedol, že hoci sa ho matka
snaží vykresliť ako nezodpovedného otca, neplniaceho si vyživovaciu povinnosť, pravdou je, že on

namiesto určeného výživného 80 eur mesačne dlhodobo prispieva na mal. sumou 90 eur mesačne.
Nad rámec výživného mal. zakupuje oblečenie, obuv, hračky, hry, o čom predložil aj doklady. So synom
chodí na výlety, čo dokladoval fotografiami a platí mu aj výtvarný krúžok ročne cca 50 eur. Za zbytočný
nadštandard u matky považuje, že táto býva v prenajatom trojizbovom byte v M., v ktorom býva s dvoma
maloletými deťmi, pričom podľa jeho zistení by si mohla nájsť byt menší, napr. dvojizbový v M. za sumu

prenájmu cca 300 eur. Utrácať za nájomné zbytočne naviac 60 eur mesačne za väčší byt teda považuje
za účelové správanie matky, aby mohla žiadať vyššie výživné. Nepovažuje za dôvodné konštatovanie
súdu, že oprávneným výdavkom na pohonné hmoty na auto je u neho len cca 50 eur, keďže on na aute
dochádza nielen do zamestnania, ale aj za maloletým. Okrem toho má výdavky na pohonné hmoty aj
v súvislosti s výletmi s mal. a napr. na nákupy. Zdôraznil, že jeho mesačným príjmom je suma 448 eur,

z čoho hradí bývanie v sume 100 eur svojej priateľke ako nájomné za to, že býva v jej byte. Priateľke
neprispieva na hypotéky, ako nesprávne uviedol súd. Ďalej platí 40 eur splátky exekučného konania,
poplatky za telefón v sume 20 eur mesačne, na stravu, kozmetiku, oblečenie zhruba 150 eur mesačne,
pohonné hmoty asi 100 eur mesačne, výživné na maloletého 90 eur mesačne a výlety s maloletým
asi 20 eur mesačne. Z jeho príjmu nedokáže uhrádzať výživné vo výške 130 eur mesačne. Maximálna

možná výška, akú dokáže mesačne platiť na maloletého je 100 eur a aj to si bude musieť požičiavať
od svojich rodičov.
3. K podanému odvolaniu otca mal. dieťaťa sa písomne vyjadrila matka dieťaťa, domáhajúc sa
potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedla, že v odvolaní otca sú uvádzané klamstvá, jedným z
nich je napr. že zarába 440 eur, hoci tam pracuje každý deň, vrátane sobôt, keď ona ako predavačka

zarobí vrátane stravných lístkov 500 eur mesačne. Aj sudkyňa mu ponúkala voľné pracovné miesto s
lepším zárobkom, jasné, že ho odmietol, pretože on zarobí dosť, nie však na zmluvu. Hanbí sa, že s
takýmto klamárom mala dieťa, ale bola mladá a naivná. O maloletého sa stará najlepšie ako vie, aj keď
musí mať ďalšie dve práce, aby všetko zvládla platiť. Nemôže to byť však každý deň, aby mohla byť aj
so svojimi deťmi. Aj na pojednávaní sa otec zamotal do svojich klamstiev, čo je zrejmé aj so záznamu

z pojednávania. Stále na ňu útočil, že je zlá matka a keď sa ho sudkyňa spýtala, či chce maloletého
Q. do výchovy, keď je podľa neho matka taká zlá, jasné, že odpovedal, že nie. Nevie, o akých výletoch
s maloletým otec píše, keď ho má iba dvakrát do mesiaca, aj to je iba v nedeľu, keďže v sobotu je u
babky. Ďalej uviedla, že žiadala od otca, aby sa dohodli ohľadne letných prázdnin maloletého, doposiaľjej neodpovedal. Nereagoval ani na jej výzvu ohľadne zaplatenie polovice nákladov na skautský tábor,
nakoniec ho zaplatila ona. Ohľadne prázdnin nakoniec napísala matke otca dieťaťa (starej matke), že
si maloletého Q. na prázdniny vezmú na dva týždne. Za absurdné považuje tvrdenie otca, že si má

nájsť lacnejší byt. Ona bude len rada, ak sa otcovi podarí pre ňu s deťmi nájsť lacnejší byt a kľudne
sa presťahuje. Ďalej uviedla, že nevie, čo od nej otec dieťaťa chce; pokiaľ by mala odkladať všetky
doklady za hradenie potravín, nákupov, na toto ozaj nemá čas. Každý človek žijúci na Slovensku predsa
vie, koľko potraviny a ostatné veci stoja. Tábor stal 65 eur, na to neprispel ani eurom, inak finančne jej
tiež nepomôže a nepomôže jej ani tým, že by si vzal maloletého Q. k sebe, všetko je len na nej. Je

vďačná svojim rodičom, ktorí jej s výchovou a opaterou pomáhajú. Pokiaľ má voľno, snažia sa chodiť
na kúpalisko, turistiku, výlety. Otec dieťaťa bol minulý rok so ženou v Chorvátsku, avšak maloletého Q.
nezobral. Výživné zvýšené na 130 eur nepovažuje za neprimerané, zvlášť za situácie, keď je zrejmé,
aký je v súčasnosti život finančne náročný.
4. Kolízny opatrovník žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že
zotrváva na svojom vyjadrení počas konania a zvýšenie výživného považuje za prospešné maloletému

dieťaťu.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní otcom maloletého dieťaťa vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Otec v odvolaní
neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje, pričom na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

7. V zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch

subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky
na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp.
povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí
významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.

8. V preskúmavanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca k
maloletému Q. v r. 2013 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.
9. Pri porovnaní pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 06.06.2013, č.k. 8P/93/2012-95, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť
otca zo sumy 40 eur na sumu 80 eur mesačne bolo zistené, že v tom čase mal maloletý Q. tri roky.

Navštevoval materskú školu, matka bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur a
poberala taktiež prídavky na dve deti, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. S., nar. v r.
XXXX a so svojim priateľom bývala v nájomnom trojizbovom byte, za ktorý hradila s priateľom sumu
300 eur mesačne. Otec bol v tej dobe evidovaný ako uchádzač o zamestnanie (od januára 2010), od
01.06.2012 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti I. s.r.o. ako pracovník M. za

dohodnutú odmenu za vykonanú prácu 2,50 eur na hodinu, pri dohodnutom rozsahu pracovného času
10 hod. týždenne. S manželkou býval v nájomnom byte, za ktorý hradili 240 eur. Manželka otca bola
samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom zo živnosti do 150 eur mesačne s tým, že v auguste 2013
mala termín pôrodu.
10. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal. Q. navštevoval D. ročník základnej školy, v

súčasnosti v šk. roku 2019/2020 už navštevuje A. ročník základnej školy. Dvakrát do roka chodí matka
s mal. na kontroly na kardiológiu do Bratislavy. Matka má zvýšené náklady na stravu maloletého, platí
mu obedy v škole 35 eur, za družinu 10 eur, školské pomôcky, zvýšené náklady mala v súvislosti
s absolvovaním svätého prijímania maloletým, maloletý navštevuje skauting, ďalšie náklady má v
súvislosti s oblečením pre maloletého, výletmi a podobne.

11. Matka má naďalej vyživovaciu povinnosť okrem mal. Q. k mal. Q., na ktorého jeho otec platí výživné
150 eur mesačne. S deťmi býva v prenajatom byte, za ktorý hradí nájomné 360 eur, príjem matky je
do 500 eur mesačne.12. Otec dosahuje priemerný zárobok 450 eur mesačne. Býva s priateľkou v jej byte a prispieva na
náklady súvisiace s bývaním v sume 100 eur mesačne. Má výdavky súvisiace s cestovaním do práce
autom, hradí exekúciu v sume 40 eur, poplatky na telefón, stravu, ošatenie a pod. Otec, tak ako aj matka,

vlastní osobné motorové vozidlo.
13. V danom prípade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k
zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane mal. Q. v súvislosti s jeho
návštevou základnej školy (keď v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevoval materskú
školu a mal tri roky). Jeho náklady sa zvýšili v súvislosti s vyšším vekom a fyzickým rastom a nárastom

nákladov aj na jeho zabezpečenie školských potrieb. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov mal.
dieťaťa, keď matka bola v čase predchádzajúce rozhodnutia súdu o výživnom na rodičovskej dovolenke.
V súčasnosti je zamestnaná, i keď jej príjem nie je príliš vysoký, snaží sa privyrábať aj brigádnicky,
keďže má v starostlivosti dve deti. K zvýšeniu príjmu došlo aj u otca a berúc v úvahu životný štandard
otca, aj odvolací súd je toho názoru, že nemožno uveriť tvrdeniu otca, že žije iba z tak nízkeho príjmu
a z neho hradí všetky náklady, ktoré uvádzal pred súdom prvej inštancie. U otca nepochybne došlo k

zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia o výživnom uvádzal svoj príjem vo výške 100 eur
a v súčasnosti jeho príjem predstavuje minimálne sumu 450 eur, berúc v úvahu aj jeho celkový životný
štandard, ako bolo uvedené. Tento je nepochybne vyšší, aký by bol z vykazovaného príjmu v sume 450
eur.
14. Berúc v úvahu všetky uvedené skutočnosti, záver súdu prvej inštancie o tom, že otec dieťaťa je

schopný s poukazom na jeho celkové pomery platiť výživné na mal. Q. v sume 130 eur mesačne, bol
správny. Rozhodnutie o zvýšení výživného od predchádzajúcej úpravy o 50 eur mesačne považoval aj
odvolací súd za primerané. Vzhľadom na uvedené bola potom nedôvodná námietka otca mal. dieťaťa,
že výživné by malo byť z jeho strany zvýšené iba o 20 eur mesačne, keď jednoznačne celkové pomery
otca odôvodňujú vyššie zvýšenie výživného.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a
§ 52 CMP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.