Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/265/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206603
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317206603.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX. Z. XXXX, bytom
H. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Jurík, PhD., Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanej:
Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 147, IČO: 36 324 176, o žalobe na obnovu konania, o
návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu

Galanta z 5. mája 2017 č. k. 17C/21/2017-60 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na odklad vykonateľnosti
platobného rozkazu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o odklade vykonateľnosti platobného rozkazu
vydaného Okresným súdom Galanta č. k. 31Ro/2446/2013-19 zo 16. decembra 2013, do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 412 ods. 1 CSP (Civilný sporový
poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho právneho predpisu). Vecne zdôvodnil, že s
prihliadnutím na okolnosti, že ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľského práva, žalovaná prikročila k
exekúciinazákladenapadnutéhoplatobnéhorozkazu,ktorýjeexekučnýmtitulom,atedažalobkynihrozí
nenapraviteľná ujma na jej právach, sa súd prvej inštancie stotožnil s dôvodmi uvedenými žalobkyňou a
rozhodol o odklade vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu. Žalobkyňa spochybňuje okolnosti

a skutočnosti týkajúce sa veci, vrátane platnosti spotrebiteľskej zmluvy, nečitateľnosť zmluvných
podmienok, nerešpektovanie spotrebiteľského práva. Zákonným dôvodom na povolenie obnovy konania
podľa tvrdenia žalobkyne sú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré žalobkyňa bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a môžu pre
ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 397 písm. a/ CSP). Žalovaná dosiahla exekučný titul,
ktorý je v rozpore so zákonom. Úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške istiny 1.300 eur, čo je v rozpore s

požiadavkou odbornej starostlivosti, ak žalovaná rozšafne rozdáva predražené úvery, pritom si poriadne
nepreverí príjmové a majetkové pomery dlžníka (žalobkyňa má čistý mesačný príjem 298 eur, mesačná
splátka úveru činila 48,51 eur bez poplatku za vedenie úverového účtu, poistenia a pod.).

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc jeho zmenu zamietnutím
návrhu. Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok

stanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní
zistený úplne alebo správne. Nemožno sa ňou však domáhať nápravy prípadných pochybení pri
právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na ich nápravu slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti, iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého žalobou na obnovu konania, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, sp. zn.

3Cdo 98/2011). Žalobkyňa nespochybňuje nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom, ale napáda,
že platobný rozkaz nemal byť vydaný z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zrejme neprijateľnézmluvné podmienky (porušenie ustanovenia § 299 ods. 2 CSP). Uvedený argument je neopodstatnený,
pretože ak súd vydal platobný rozkaz, znamená to, že posudzoval úverovú zmluvu, i z hľadiska obsahu
prípadných neprijateľných podmienok, pričom dospel k záveru, že zmluva ich neobsahuje. Žalobkyňa po

doručení platobného rozkazu nevyužila svoje zákonné právo na využitie riadneho opravného prostriedku
a nepodala voči platobnému rozkazu odpor. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom,
že účastník nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny,
nemožnohovoriťtam,kdenebolpodanýodpor.Žalobkyniničnebránilovyhľadaťprávnupomocadvokáta
alebo združenia založeného na ochranu práv spotrebiteľov, už v čase plynutia lehoty na podanie odporu.

A skutočnosť, že tak neučinila, hoci jej právny poriadok umožňuje brániť sa, len zvýrazňuje jej postoj k
veci, pretože žalobkyňa nevyužila svoje právo podať proti platobnému rozkazu odpor, vydaný platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným. Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je
potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, že je zárukou
princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa
spravila môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku.

Výnimkou z tohto pravidla je práve obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok, prípustný z
taxatívne vymedzených dôvodov podľa § 397 CSP. Žalobkyňa nekonkretizovala dôkazy, ktoré by bez
svojej viny nemohla uplatniť v pôvodnom konaní. Citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 320/2013,
ktorým žalobkyňa argumentuje, nemožno považovať za nový dôkaz, ktorý bez svojej viny žalobkyňa
nemohla uplatniť v pôvodnom konaní a teda sa nepovažuje za dôvod na obnovu konania. Na podporu

svojej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R 48/2000,
podľazáverovktoréhoskutočnosť,žeinýsúdvinomkonaníposúdilvymedzenú(rovnakú)právnuotázku
inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania (§ 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Existuje množstvo
právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa iné súdne rozhodnutie
malo považovať za dôvod pre obnovu konania, nepochybne by došlo k narušeniu princípu právnej istoty.

Navyše ťažko možno posúdiť, ktoré z rozdielnych rozhodnutí by malo byť správne. Zákon stanovuje
pre podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu i objektívnu lehotu, ktoré sú zákonnými lehotami a
nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Predmetná žaloba na obnovu konania bola doručená súdu prvej
inštancie 25. apríla 2017. Uvedený platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným 3. apríla 2014
a teda stal exekučným titulom. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 14. júna 2016 a je dôkazmi

nepodložené, že žalobkyňa sa o dôvodoch obnovy konania dozvedela až 3. marca 2017 a že po takmer
9 mesiacoch prevzala upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovaná nepovažuje za splnenú ani zákonnú
podmienku, ktorou je zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania (odpustenie zmeškania
lehotyvdanomprípadeniejeprípustné).Zásahomdoprebiehajúcejexekúcie,odkladomvykonateľnosti,
dochádza k porušeniu zásady právnej istoty, spočívajúcej v záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného

rozhodnutia.Žalobkyňanepreukázalakonkrétneaprávnerelevantnéskutočnostiodôvodňujúcepodanie
žaloby na obnovu konania, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní.

3. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. j/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

4. Podľa § 412 ods. 1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo 113/2008). Pomocou

nehomožnodosiahnuťnápravurozhodnutia,ktoréhonesprávnosťspočívavtom,ževpôvodnomkonaní
nemohol byť riadne zistený podklad napadnutého rozhodnutia. Návrhom na obnovu konania sa však
nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti
procesnej povahy, keďže na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru
namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom

na obnovu konania, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (porov.
uznesenie NS SR, publikované Zo súdnej praxe 2/2000).6. Žalobkyňa svoju žalobu na obnovu konania odôvodnila poukazom na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1Cdo 320/2013, ktoré bez svojej viny nemohla uplatniť v pôvodnom konaní. Obdobne nemohla
použiť viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z neskoršieho obdobia, týkajúce sa aplikácie § 52

ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka. Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom
(Ústavným súdom, Najvyšším súdom a pod.) než procesným súdom, ktorý vec prejednal v rámci
svojej právomoci, nie je však spôsobilým dôvodom obnovy konania (porov. R 105/1998). Takýmto
dôvodom nie je ani to, že sa v odôvodnení rozhodnutia iného orgánu verejnej moci (napr. v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, prípadne Ústavného súdu SR) uvedie posúdenie určitej právnej otázky, ktoré

je odchylné od jej riešenia v rozhodnutí napádanom na obnovu konania. Obnova konania nemôže
rušiť právoplatné rozhodnutie pre iný právny názor vyslovený iným súdom, aj keď Najvyšším súdom,
v inom, hoci obsahovo podobnom, konaní (porov. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/112/2012). Existencia odlišného právneho názoru vyslovená v inom súdnom konaní, riešiacom
skutkovo i právne analogickú problematiku, nie je dôvodom na obnovu konania (porov. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 108/2012).

7. Ani z pohľadu Ústavného súdu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/2012)
nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za
skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje
právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy, a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v

nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu. Znamená to, že s ohľadom na súdnu
prax v iných veciach, môže účastník konania vo svojej právnej veci argumentovať v prospech neho
priaznivého výkladu a aplikácie práva s poukazom na rozhodnutia vydané v iných obdobných prípadoch.
Ak však bol subjekt presvedčený o nesprávnosti právneho posúdenia veci, mal sa pokúsiť svoj odlišný
právny názor presadiť v rámci iného opravného prostriedku. Nie je však možné namiesto týchto iných

právnych prostriedkov (odpor, odvolanie, dovolanie a iné) použiť inštitút obnovy konania, ktorý je
mimoriadnym opravným prostriedkom, na nápravu pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, neslúži
ale na naprávanie chybných právnych názorov. Dôkaz v občianskom súdnom konaní je správa získaná
vykonaním dôkazného prostriedku a právny názor - jeho podstata spočíva vo výklade a použití právnej
normy, pod ktorú treba subsumovať skutkový stav, ktorý bol dosiaľ zistený (porov. uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/112/2012).

8. Obnova konania nemôže rušiť právoplatné rozhodnutie pre iný právny názor, vyslovený iným súdom,
aj keď Najvyšším súdom, v dôsledku čoho existencia rozhodnutí uvádzaných žalobkyňou v žalobe
na obnovu konania, týkajúcich sa odlišného právneho názoru na výklad zmlúv o spotrebiteľskom

úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nie sú dôvodom na obnovu konania, ktorá neslúži na nápravu
chybných právnych názorov. Žalobkyňa taktiež žiadnym spôsobom nekonkretizovala dôkazy o nekalých
obchodných praktikách žalovanej, ktoré nemala možnosť uplatniť v pôvodnom konaní (v ktorom
nepodala proti platobnému rozkazu vydanému v skrátenom konaní ani odpor). Skutočnosti týkajúce
sa rozporu s požiadavkou odbornej starostlivosti, poskytovaním predražených úverov nepreverením

príjmových a majetkových pomerov dlžníka, boli žalobkyni známe už v čase uzatvárania predmetnej
zmluvy a nebola ani tvrdená nemožnosť ich uplatnenia v pôvodnom konaní.

9. Akýkoľvek vyslovený právny názor nie je a nemôže byť dôkazným prostriedkom. Preto hoci žalobkyňa
spochybňovala okolnosti a skutočnosti týkajúce sa platnosti spotrebiteľskej zmluvy, ako to uvádza

súd prvej inštancie, vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je
dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania.

10. V konaní o obnove súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Procesným predpokladom odkladu vykonateľnosti už síce nie je

pravdepodobnosť vyhovenia žalobe na obnovu konania. Uvedený postup však neprichádza do úvahy,
ak žaloba na obnovu konania neobsahuje kvalifikované dôvody obnovy konania, kedy je daný namieste
iný procesný postup, napr. ak je žaloba na obnovu konania zjavne nedôvodná. Poukaz na rozhodnutie
o povolení odkladu vykonateľnosti rozhodnutia v inom konaní bol bez právneho významu, keďže z jeho
odôvodnenia nevyplývalo nenaplnenie požiadavky zákonného dôvodu obnovy. K odvolacej námietke

týkajúcej sa zákonných lehôt pre podanie žaloby na obnovu konania je potrebné uviesť, že predmetná
žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 16. marca 2017 (objektívna lehota bola tak zachovaná,
v rámci ktorej plynula subjektívna lehota, začiatok ktorej je stanovený subjektívnym okamihom).11. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP, zamietnutím
návrhu žalobkyne na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo
rozhodované, pretože sa nejedná o konečné rozhodnutie.

12. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.