Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sa/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200325
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci

žalobcu: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej číslo 65406-4/2018-BA zo dňa 08. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, svojim rozhodnutím číslo 23446-35/2018-BAM zo dňa
20.6.2018 rozhodla podľa § 90 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, že žalobca má
nárok na jednorazové vyrovnanie v sume 510,30 Eur a súčasne v súlade s § 114 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemá nárok na výplatu jednorazového vyrovnania v sume 510,30
Eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18. decembra 2012.

2.
Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že podľa posudku vystaveného 4. júna
2018 posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť, pobočky Galanta, žalobca si
uplatnil nárok na jednorazové vyrovnanie podaním žiadosti ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni,
pobočka Galanta dňa 25. januára 2018. Následne zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu
10 %, ktorý bol konštatovaný posudkovým lekárom je podkladom toho, že žalobca splnil podmienku
nároku na jednorazové vyrovnanie v zmysle § 90 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. Zároveň však

prvostupňový správny orgán konštatoval, že podľa § 114 ods. 1 zákona nárok na výplatu dávky alebo
jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že nárok na jednorazové vyrovnanie žalobcu vznikol, pretože boli splnené
všetkyzákonompredpísanépredpoklady,avšakžiadosťojehovýplatubolaSociálnejpoisťovni,pobočka
Galanta doručená až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a preto nárok poškodeného na výplatu
dávky je premlčaný.

3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 19.7.2018 odvolanie, v ktorom namietal to, že
nesúhlasí že došlo k premlčaniu nároku a to z dôvodu, že prieťahy v konaní nespôsobil on, ale Sociálnapoisťovňa a taktiež namietal aj určenú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
vzniknutou následkom úrazu zo dňa 18.12.2012 vo výške 10 %.

4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. 65406-4/2018-BA zo dňa 8. októbra 2018
zmenila výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava
č.23446-35/2018-BAMzodňa20.6.2018tak,žezpôvodnéhovýrokuvypustilaslová„asúčasnevsúlade
s § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nemá nárok na výplatu jednorazového

vyrovnania v sume 510,30 Eur“, pričom v ostatnom odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila.

5.
Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
všetci posudkoví lekári zhodne konštatovali, že žalobca má vplyvom pracovného úrazu zo dňa

18.12.2012 pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %. Vo všetkých argumentáciách sa posudkoví
lekári opierali najmä o skutočnosť, že žalobca pri predmetnom pracovnom úraze neutrpel traumatické
zmeny, ale aj o skutočnosť, že žalobca, ako je zjavné z jeho zdravotnej dokumentácie, trpel ťažkosťami,
ktoré sú podľa jeho názoru následkom pracovného úrazu zo dňa 18. decembra 2012 už pred vznikom
predmetného pracovného úrazu a nie sú teda jeho následkom. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ

ide o rozhodnutie pobočky vo veci premlčania nároku žalobcu na výplatu priznaného jednorazového
vyrovnania, s týmto sa nestotožňuje, zo zákonných ustanovení upravujúcich podmienky vzniku nároku
na úrazovú rentu alebo jednorazové vyrovnanie je zrejmé, že základom pre vznik nároku na tieto dávky
je pokles pracovnej schopnosti v určitej výške. Zo spisovej dokumentácie vedenej Sociálnou poisťovňou
vo veci úrazovej renty vyplýva, že nárok na úrazovú rentu si poškodený uplatnil žiadosťou pobočke v

Bratislave, doručenou 2. septembra 2014 a na jej základe bol prvýkrát posúdený, pričom jeho pokles
pracovnej schopnosti bol určený v lekárskej správe z 11. novembra 2014 v rozsahu 10 %. Zo spisovej
dokumentácie je tiež zrejmé, že poškodený sa s takto určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti
nestotožnil a po preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 44Sp/5/2015
bol pokles pracovnej schopnosti poškodeného definitívne ustálený v rozsahu 10 % až v lekárskej správe

zo dňa 1. júna 2017. Až týmto dňom sa poškodený mohol dozvedieť, že pôvodne uplatnený nárok
na úrazovú rentu mu nebude priznaný a že mu vznikol dôvod na priznanie nároku na jednorazové
vyrovnanie. Z uvedeného dôvodu nárok na výplatu jednorazového vyrovnania nie je premlčaný.

II. Žaloba a žalobné dôvody

6.
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 19.11.2018 žalobu, v ktorej namietal, že žalovaná
nepostupovala vo veci profesionálne a korektne. Dňa 8.3.2016 bol vydaný posudok, ktorý mu priznal

jednorazovú vyrovnávajúcu rentu vo výške 60 %, následne keď malo prísť rozhodnutie, túto rentu a
posudokz8.3.2016žalovanávyhlásilazaneplatný.Následne8.10.2018bolovydanénovérozhodnuties
jednorazovourentouvovýške10%,sktorounesúhlasí.Žalobužalobcadoplnilnazákladevýzvysúduzo
dňa 10. decembra 2018 listom zo dňa 15.1.2019, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa robí prieťahy
v konaní, lekári Sociálnej poisťovne neberú do úvahy posudky odborných lekárov, kde je jednoznačne

písané, že jeho zdravotný stav je zhoršený dôsledkom úrazu ktorý utrpel 18.12.2012. Poukázal na to,
že najskôr mu posudkoví lekári priznali invaliditu 60 % následkom úrazu, pričom úrazová renta je len vo
výške 10 %. Podľa jeho názoru má nárok na vyplatenie úrazovej renty vo výške 60 % a znovu požiadal
o jednorazové vyrovnanie, v ktorom ho posúdili iba na 10 % a s týmto rozhodnutím nesúhlasí. V celom
konaní robí Sociálna poisťovňa prieťahy, obštrukcie a koná zmätočne.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika

7.
K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná a to listom zo dňa 13. marca 2019, v ktorom poukázala, že
základom pre priznanie dávky jednorazového vyrovnania je pokles pracovnej schopnosti najmenej o
10 % v dôsledku pracovného úrazu. Oprávnenie určenia poklesu schopnosti majú výlučne posudkovílekári Sociálnej poisťovne, pričom títo v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní v lekárskej
správe zo dňa 4. júna 2018 a v lekárskej správe z 1. októbra 2018 zhodne skonštatovali, že žalobca
má následkom predmetného pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, pričom

problémy s ľavým ramenom, ktoré uvádza žalobca ako dôsledok pracovného úrazu boli posudkovými
lekármi zhodnotené tak, že týmito problémami žalobca trpel ešte pred vznikom pracovného úrazu,
nakoľko to vyplýva z ortopedických nálezov MUDr. O. zo 6. októbra 2011, 20. októbra 2011 a 13.
januára 2011, pričom v týchto lekárskych správach je uvádzané, že žalobca trpí bolesťami ľavého
lakťa, ktoré vystreľujú do ľavého ramena. Tieto nálezy dokumentujú tiež stratu zamestnania k 1.

októbru 2011 pravdepodobne zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na tieto skutočnosti posudkoví
lekári uviedli, že nemožno prisvedčiť žalobcovi k námietkam majúcim základ v jeho tvrdení, že jeho
ťažkosti súvisia s utrpeným pracovným úrazom. Žalovaná ďalej uviedla, že závery posudkovej lekárky
ústredia pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty neboli vykonané
správne a sú v rozpore so zásadami hodnotenia tohto poklesu a so zákonom, ktorý podmieňuje vznik
nároku či už úrazovej renty alebo jednorazového vyrovnania určitým poklesom pracovnej schopnosti

v dôsledku vzniknutého pracovného úrazu. Nesprávnosť lekárskej správy zo dňa 8. marca 2016
konštatoval aj Odbor lekárskej posudkovej činnosti žalovanej vo svojom stanovisku zo 7. februára
2017, ktorý je orgánom nadriadeným posudkovým lekárom a ako taký je oprávnený vykonávať kontrolu
lekárskych správ za účelom zistenia, či ich závery nie sú svojvoľné a či sú medicínsky opodstatnené.
Pre úplnosť žalovaná dodala, že z dôvodu evidentne nesprávneho hodnotenia poklesu pracovnej

schopnosti žalobcu posudkovou lekárkou ústredia, v lekárskej správe z 8. marca 2016 na účely úrazovej
renty, bol prizvaný ďalší posudkový lekár za účelom posúdenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu
na účely úrazovej renty, ktorý následne v lekárskej správe z 1. júna 2017 určil opätovne pokles
pracovnej schopnosti žalobcu následkom predmetného pracovného úrazu v rozsahu 10 %. Žalovaná
záverom skonštatovala, že vykonaným dokazovaním v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní bolo

jednoznačne preukázané, že ťažkosti žalobcu, na ktoré si zakladá svoj nesúhlas s určeným poklesom
pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, nie sú následkom pracovného úrazu zo dňa 18. decembra 2012,
ako také sú na účely poklesu pracovnej schopnosti spôsobenou následkom pracovného úrazu a konania
vo veci jednorazového vyrovnania irelevantné.

8.
K vyjadreniu žalovanej sa replikou vyjadril aj žalobca dňa 15.4.2019, v ktorej uviedol, že dňa 18.12.2012
utrpel pracovný úraz vo Francúzsku, kde spadol z rebríka. Pri tomto úraze mu vytrhlo ramenný kĺb z
puzdra hlavice na dominantnej ľavej končatine, pričom prišlo k poškodeniu krčnej a hrudnej chrbtice. V
súvislosti s týmto úrazom si uplatnil nárok na úrazovú rentu, čo mu Sociálna poisťovňa viackrát zamietla.

Poukázalnato,žecelý doterajšíživotsompoctivopracoval,ajvzahraničí,kdesamuúrazstal. Sociálna
poisťovňa vydala rozhodnutie, na základe posudku MUDr. U., MUDr. X. a MUDr. J., ktoré podpísala
MUDr.U.,ktorájeznejakéhodôvoduvočijehoosobezaujatá.Podľajehonázorujepresvedčený,žejeho
terajší zdravotný stav je spôsobený pracovným úrazom, čo potvrdzujú aj posudky odborných lekárov. V
predmetnej replike zaslal žalobca lekárske správy a prepúšťacie správy od svojich ošetrujúcich lekárov.

9.
Žalovaná sa k replike žalobcu nevyjadrila.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

10.
Krajský súd prejednal vec podľa § 107 ods. 1 SSP, pričom termín pojednávania nariadil na deň

14.10.2019.

11.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 14.10.2019 uviedol, že predkladá súdu nové lekárske správy
MUDr. Z. - neurológa, správa zo dňa 10.9.2019 a MUDr. I., anesteziológa, ako aj správu MUDr. K.

Y. z 9.10.2019. Týmito správami chce potvrdiť tú skutočnosť, že zdravotné ťažkosti pre ktoré bol
posudzovaný pre účely jednorazového vyrovnania sú priamo spojené s úrazom, ktorý utrpel 18.12.2012
vo Francúzsku. Ďalej uviedol, že MUDr. U. robila lekárske správy tendenčne a účelovo, pričom nie jespokojný s výškou jednorazového vyrovnania ako aj s výškou poklesu pracovnej schopnosti určenú
posudkovými lekármi.

12.
Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, žalovaná nespochybňuje to, že žalobca utrpel
pracovnýúrazpriktoromsamuznížilapracovnáschopnosť,avšak posudkovílekárizhodneurčili pokles
pracovnejschopnostivovýške10%.PokiaľideozáveryposudkovejlekárkyMUDr.X.,ktoráurčilapokles
pracovnej schopnosti vo výške 60%, táto lekárska správa bola spochybnená a vyvrátená nadriadenou

inštanciou a to Sociálnou poisťovňou, odborom posudkovej lekárskej činnosti. Poukázala aj na to, že vo
veci úrazovej renty bolo už vo veci rozhodnuté právoplatne 25.8.2017. Aj v tomto prípade bola určená
miera pracovnej schopnosti vo výške 10% tak ako je to aj v prípade jednorazového vyrovnania.

13.
Krajskýsúdpojednávanieodročilnatermín5.12.2019atozdôvodu,žežalobcapredložilnapojednávaní

nové lekárske správy, pričom Sociálna poisťovňa zabezpečí opätovné posúdenie zdravotného stavu
vo vzťahu k určenej miere poklesu pracovnej schopnosti, vzhľadom na závery MUDr. Z., ktorý
vo svojej lekárskej správe zo dňa 10.9.2019 konštatuje, že „kaskáda vertebrogénnych ťažkostí
bola naštartovaná daným pracovným úrazom, aktuálne zobrazené degeneratívne zmeny vznikli
pravdepodobne následkom pracovného úrazu“. Zároveň krajský súd uložil Sociálnej poisťovni, ústredie,

aby zaslala súdu vyjadrenie z akého dôvodu nebol akceptovaný pre posúdenie výšky poklesu pracovnej
schopnosti lekársky posudok MUDr. X. zo dňa 8. marca 2016, ktorá vo svojej lekárskej správe určila
mieru poklesu pracovnej schopnosti na 60%, pričom posudkoví lekári, ktorých posudky boli podkladom
pre napadnuté rozhodnutie určili tento pokles vo výške 10 %.

14.
Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 14.11.2019 zaslala súdu vyjadrenie posudkových lekárov Sociálnej
poisťovne spolu s lekárskou správou zo dňa 6.11.2019, pričom v písomnom vyjadrení Sociálna
poisťovňa uviedla, že posudkový lekár v lekárskej správe zo 6.11.2019 konštatoval, že lekárske nálezy
dodatočne predložené žalobcom neobsahujú žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli

zmeniť doterajšie závery posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, pričom súčasne konštatoval, že z
lekárskych nálezov z obdobia pred a po pracovnom úraze zo dňa 18.12.2012 jednoznačne vyplýva,
že ochorenie pohybového aparátu ľavej ruky a chrbtice boli prítomné už pred predmetným pracovným
úrazom. Ďalej posudkový lekár uviedol, že MUDr. F. Z., primár neurológie, v lekárskej správe z 10.9.2019
nepotvrdzuje skutočnosti na ktoré sa odvoláva žalobca a uvádza, že len predpokladá, že kaskáda

vertebrogénnych ťažkostí bola naštartovaná predmetným pracovným úrazom a pravdepodobne boli
pracovným úrazom zo dňa 18.12.2012 akcentované, v súvislosti s čím posudkový lekár ústredia uvádza,
že nakoľko ide len o predpoklady a pravdepodobnosti, tieto nie je možné v rámci objektívnej posudkovej
praxe akceptovať.

15.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 5.12.2019 uviedol, že nesúhlasí so závermi uvedenými v
lekárskej správe zo dňa 6.11.2019. Poukázal na to, že tesne pred úrazom mu bol robený röngen krčnej
chrbtice, kde neboli zaznamenané žiadne zmeny a po úraze mu opätovne bol robený röngen chrbtice,
kde už bol konštatovaný posun platničiek a boli zistené aj degeneratívne zmeny chrbtice, ktoré mu

spôsobil pád, teda pracovný úraz. Namietal neobjektívne posúdenie zdravotného stavu zo strany
MUDr. J., ktorý podľa jeho názoru nečítal jeho zdravotnú dokumentáciu pri opätovnom posudzovaní
jeho zdravotného stavu.

16.

Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že nakoľko žalovaná nemá medicínske
znalosti, posúdenie zdravotného stavu je výlučne otázkou posudkových lekárov ako aj určenie príslušnej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto sa pridržiava svojich doterajších
vyjadrení a žiadala žalobu zamietnuť.

17.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa
podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.Podľa § 90 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak

a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej
10% a najviac 40%,

Podľa § 91 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a

koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti
a čísla 100.

Podľa § 109 ods. 1, ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení
(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia
a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených

týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia
povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie
a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa
uvedeného v § 7 ods. 2.

(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku
na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie
dávky.

18.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca O. K. utrpel dňa 18.12.2012 vo
Francúzsku pracovný úraz a to pádom z rebríka na zem z výšky cca 1,6 m, pri ktorom si vykĺbil
rameno na ľavej nedominantnej hornej končatine. V súvislosti s týmto pracovným úrazom si žalobca
žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta dňa 25.1.2018 uplatnil nárok na jednorazové

vyrovnanie.

19.
V nadväznosti na uplatnený nárok Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom číslo 23446-31/2018-
BAM zo dňa 7.3.2018 požiadala Oddelenie lekárskej posudkovej činnosti, pobočka Galanta o posúdenie

poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely tejto dávky.

20.
Posudková lekárka pobočky Galanta v lekárskej správe zo dňa 4.6.2018 po preskúmaní zdravotnej
ako aj ďalšej dokumentácie poškodeného určila u žalobcu pokles pracovnej schopnosti 10 % odo dňa

17. decembra 2013. Posudková lekárka skonštatovala, že zo záverov MR vyšetrenia chrbtice a ľavého
ramena zo dňa 9. mája 2013 boli potvrdené degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici hodnotené ako
krčno-ramenný syndróm vľavo ako aj na driekovej chrbtici s vyklenutím medzistavcových platničiek.
Dodala, že EMG vyšetrenie u poškodeného nepotvrdilo poškodenie nervového zväzku ľavého ramena.
Zároveň konštatovala, že zmenšenie svalstva ramenného pletenca bolo popisované už v ortopedickom

náleze zo dňa 7. júla 2011 ako aj v rehabilitačných nálezoch a ako také nemôže byť následkom
pracovnéhoúrazu.Uviedla,žežalobcaodaugusta2009opakovaneabsolvovalliečbuzápalunadhlavice
ľavej ramennej kosti a podľa ortopedického nálezu zo 7.7.2011 trpel slabosťou a tŕpnutím prstov
ľavej ruky, bolesťou ľavého ramena, ako aj obmedzením pohyblivosti v ľavom ramene už pred
vznikom predmetného pracovného úrazu. Záverom posudková lekárka skonštatovala, že na ťažkosti

a poškodeniu s ľavým ramenom sa podieľajú aj degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici, ktoré boli
potvrdené MR vyšetrením, ktoré absolvoval žalobca pred pracovným úrazom. Poukázala aj na poruchu
dynamiky krčnej chrbtice konštatovanú v prepúšťacej správe z hospitalizácie na Klinike pracovného
lekárstva a toxikológie už vo februári 2011 a úžinový syndróm na ľavom zápästí potvrdený EMG
vyšetrením absolvovaným v auguste 2011. Na základe uvedeného vydala Sociálna poisťovňa, pobočka

Bratislava prvostupňové rozhodnutie, ktorým priznala žalobcovi nárok na jednorazové vyrovnanie v
sume 510,30 Eur, pričom výplatu tohto nároku mu nepriznala z dôvodu jeho premlčania. Na základe
odvolania žalobcu vo veci rozhodovala žalovaná, ktorá zmenila prvostupňové rozhodnutie v časti
týkajúcej sa výplaty jednorazového vyrovnania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, žeu žalobcu nedošlo k premlčaniu nároku na jednorazové vyrovnanie a v tejto časti prvostupňové
rozhodnutie zrušila.

21.
Krajský súd pri posudzovaní nároku žalobcu konštatuje, že účelom dávky jednorazového vyrovnania
je finančne kompenzovať pokles pracovnej schopnosti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 % a maximálne 40 % poklesu pracovnej
schopnosti. Na jednorazové vyrovnanie ako dávku poskytované z úrazového poistenia má osoba nárok

po splnení podmienok stanovených zákonom, pričom poškodený, ktorý utrpel pracovný úraz si musí o
túto úrazovú dávku požiadať. Podmienkou vzniku nároku na jednorazové vyrovnanie je ak poškodený
utrpel pracovný úraz alebo chorobu z povolania a má pokles schopnosti najmenej 10 % a najviac 40
% alebo mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a nemá nárok na
starobný dôchodok a má pokles schopnosti najmenej 10 %, alebo mu nevznikol nárok na úrazovú rentu
z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku

a má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

22.
Pokles pracovnej schopnosti poškodeného vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby
spadajúceho do osobitného rozsahu úrazového poistenia posudzujú posudkoví lekári v rámci lekárskej

posudkovej činnosti úrazového poistenia. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje vtedy, keď je
zdravotný stav poškodeného ustálený, zvyčajne po ukončení dočasnej pracovnej schopnosti, ktorá
vznikla poškodenému následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

23.

V danom prípade žalobca namieta pri určení výšky jednorazového vyrovnania, že žalovaná resp.
prvostupňový správny orgán nesprávne určil výšku jednorazového vyrovnania a to s ohľadom na určený
pokles pracovnej schopnosti, ktorý podľa jeho názoru nie je 10 % ako uvádzajú posudkoví lekári, ale
tento je vyšší, pričom v námietke voči výške poklesu pracovnej schopnosti poukázal žalobca na posudok
MUDr. X., ktorá vypracovala lekársku správu pre účely posúdenia poklesu pracovnej schopnosti pre

úrazovú rentu dňa 8. marca 2016 a určila pokles pracovnej schopnosti vo výške 60 %.

24.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje rovnako ako aj žalovaná, že Sociálna poisťovňa túto lekársku
správu označila ako lekársku správu, ktorá bola medicínsky neodôvodnená a to s ohľadom na závery

nadriadenej inštancie a to Odboru lekárskej posudkovej činnosti žalovanej, ktorá vo svojom stanovisku
zo 7. februára 2017 uviedla, že ako orgán nadriadený posudkovým lekárom oprávnený vykonať
kontrolu lekárskych správ za účelom zistenia či nie sú svojvoľne resp. či sú medicínsky opodstatnené,
skonštatovala, že závery MUDr. X. v lekárskej správe zo dňa 8. marca 2016 na účely úrazovej renty sú
výsledkom evidentne nesprávneho hodnotenia poklesu pracovnej schopnosti žalobcu a z tohto dôvodu

tento odbor požiadal o podanie nového lekárskeho posudku zo strany určeného posudkového lekára,
ktorý vo svojej lekárske správe z 1. júna 2017 opätovne posudzoval zdravotný stav žalobcu a najmä
pokles jeho pracovnej schopnosti, následkom predmetného pracovného úrazu, pričom určil pokles
pracovnej schopnosti u žalobcu v rozsahu 10 %.

25.
Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia boli lekárske
správy MUDr. B. U. zo dňa 4.6.2018 a MUDr. P. J. z 1. októbra 2018, ktorí zhodne vo svojich záveroch
poukazujú na to, že žalobca pri predmetnom pracovnom úraze neutrpel traumatické zmeny, čo potvrdilo
röngenologické vyšetrenie, ktoré absolvoval žalobca bezprostredne po vzniku predmetného pracovného

úrazu. Ďalej uviedli, že žalobca trpel ťažkosťami ktoré označuje ako následok pracovného úrazu zo dňa
18.12.2012 a ktorými sú obmedzenie pohyblivosti v ľavom ramene, slabosť ruky, tŕpnutie prstov, bolesti
ľavého ramena, hypotrofia svalstva ramenného pletenca, už pred vznikom predmetného pracovného
úrazu, čo potvrdzujú lekárske správy ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii a to konkrétne
nálezy ortopéda MUDr. O. zo dňa 13. januára 2011, 7. júla 2011 a 20. októbra 2011, fyziatrický

nález MUDr. D. zo dňa 13. októbra 2010 a 7. júla 2011. Ďalej títo posudkoví lekári konštatovali, že
syndróm karpálneho tunela vľavo, ktorý sa prejavuje tŕpnutím prstov rúk bol žalobcovi diagnostikovaný
na základe EMG vyšetrenia, ktoré bol vykonané 30. augusta 2011 a teda pred pracovným úrazom. Ďalej
posudkoví lekári uviedli, že na ťažkostiach žalobcu s ramenom sa podieľajú aj neurológom verifikovanýcervikobrachiálny syndróm vľavo na podklade degeneratívnych zmien krčnej chrbtice, ktoré bolo zistené
MRI vyšetrením a poruchy krčnej chrbtice deklarované už v prepúšťacej správe z hospitalizácie v dňoch
8. až 11. februára 2011, ako aj v ortopedickom náleze zo 7. júla 2011. Podľa názoru posudkových

lekárov žalobca bol ešte pred utrpením predmetného pracovného úrazu dňa 9. augusta 2010 uznaný za
dočasne práceneschopného v dôsledku bolesti ľavého lakťa, čo je dokumentované aj v ortopedických
správach ošetrujúcich lekárov ( MUDr. O. - 6.10.2011, 20.10.2011, 13.1.2011), pričom tieto bolesti
ľavého lakťa vystreľovali až do ľavého ramena. Keďže liečba a bolesti ľavého lakťa pokračovali aj v
rokoch 2010 - 2011, pričom ešte pred vzniknutým pracovným úrazom, táto skutočnosť vyústila až do

operačnéhoriešenia25.mája2011,čovyplývazprepúšťacejsprávyzhospitalizácienatraumatologicko-
ortopedickej klinike Fakultnej nemocnice Trnava v dňoch 25. až 26. mája 2011. Posudkoví lekári teda
zhodne konštatovali, že poškodenie ľavého ramena a bolesti tohto ľavého ramena, ktoré žalobca udáva
ako dôsledok pracovného úrazu, boli u žalobcu zistené ešte pred vznikom pracovného úrazu a teda nie
sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.

26.
Zákonnosť a pravdivosť záverov posudkových lekárov, ktorých lekárske posudky boli podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia, potvrdzuje aj lekársky posudok,
ktorý bol vypracovaný na podnet súdu a to lekárska správa zo 6.11.2019, vypracovaná MUDr. P. J.,
ktorý v záveroch posudku uvádza, že žalobca už tri roky pred vzniknutým pracovným úrazom bol

vyšetrovaný na Slovensku, hlavne ortopédom, celkovo 14 krát, prevažne pre bolesti ľavého lakťa, ktoré
si vyžiadali operáciu na ortopédii dňa 25.5.2011. Už v týchto vyšetreniach sú spomenuté ťažkosti z krčnej
a hrudnej chrbtice, tiež ľavej strany chrbtice, kde boli zistené degeneratívne zmeny. Z lekárskych správ
je opakovane viackrát uvedené, že bol liečený ortopédom a že je pravák, hoci všade udáva ľavorukosť.
Posudkový lekár poukázal na lekárske správy, ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii žalobcu

a ktoré preukazujú, že ťažké poškodenie pohybového aparátu ľavej ruky a chrbtice vznikli už pred
pracovným úrazom. Rovnako konštatované degeneratívne zmeny mimo krčnej chrbtice boli dokázané
pred úrazom aj na základe MRI vyšetrení a EMG vyšetrení, ktoré výsledky sa nachádzajú v zdravotnej
dokumentácii. Posudkový lekár ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca predkladá nové odborné posudky, ktoré
boli vypracované sedem rokov po pracovnom úraze, kde ošetrujúci lekár MUDr. Z. len predpokladá, že

ťažkosti s ľavým ramenom vznikli pravdepodobne dôsledkom pracovného úrazu, nemôže posudkový
lekár tieto závery akceptovať, pretože ide len o predpoklady a pravdepodobnosti, ktoré nie sú založené
na objektívnej lekárskej činnosti. Posudkový lekár ďalej uviedol, že akékoľvek nové odborné vyšetrenia
nebudú môcť zo svojej povahy a časového hľadiska priniesť nové závažné odborné vyšetrenia, ktoré by
mohli zvrátiť jednoznačne závery posudkových lekárov, pretože nové svetlo do problematiky by mohli

priniesť iba nové lekárske nálezy vykonané tesne alebo po úraze, ktoré sa však, okrem tých ktoré boli
zhodnotené, v dokumentácii nenachádzajú.

27.
Krajský súd na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu vo vzťahu k určeniu výšky poklesu

pracovnej schopnosti konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo predkladanými lekárskymi správami
preukázať relevantné skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli zmeniť doterajšie závery
posudkových lekárov Sociálnej poisťovne a krajský súd konštatuje, že posudkoví lekári zhodnotili
zdravotný stav žalobcu zákonným spôsobom, objektívne a krajský súd sa stotožňuje s ich závermi, ako
aj závermi skonštatovanými v napadnutom rozhodnutí, že ochorenie pohybového aparátu ľavej ruky a

chrbtice bolo prítomné u žalobcu už pred predmetným pracovným úrazom, ktorý vznikol 18. decembra
2012.

28.
Spôsob výpočtu výšky jednorazového vyrovnania bol podrobne opísaný v prvostupňovom rozhodnutí

na 2 strane, pričom žalovaná ako druhostupňový správny orgán sa s postupom výpočtu výšky
jednorazového vyrovnania zo strany prvostupňového správneho orgánu stotožnil. Žalobca síce v
doplnenej žalobe namieta výšku určeného jednorazového vyrovnania, avšak neuvádza konkrétnu
námietku vo vzťahu k tomuto výpočtu.
Krajský súd v Trnave musí konštatovať, že výpočet jednorazového vyrovnania určuje ustanovenie § 91

zákona č. 461/2003 Z. z. a žalobca neuviedol akým spôsobom sa mala žalovaná resp. prvostupňový
správny orgán od tohto ustanovenia odkloniť pri určení výšky jednorazového vyrovnania, čím sa
stáva námietka žalobcu v tejto časti nekonkrétna a teda aj z hľadiska možnosti správneho súdu
nepreskúmateľná.29.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

30.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal právo na
náhradu trov konania z dôvodu, že u žalovanej ide o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy

konania len vo výnimočnom prípade, pričom takéto dôvody správny súd v predmetnom konaní nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);

je žalovaným Centrum právnej pomoci.