Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117209267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: I. F., rod.
G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, F., štátny občan SR, proti žalovanej: H. R., rod. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX., štátny občan SR, o určenie povinnosti pre nedodržanie záväzkového
plnenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/20/2017-57 zo dňa
10.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanej voči žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Z vykonaného dokazovania považoval za
zrejmé, že podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1862/96 D not 280/96 zo dňa 28.1.1999 dedičia
po poručiteľovi N. G., zomr. X.X.XXXX uzavreli dohodou o vyporiadaní celého predmetu dedičstva tak,
že nadobúdateľkou 1 ks štátneho dlhopisu FNM SR je I. G., matka strán sporu a nadobúdateľkou
ostatného dedičstva podrobne uvedeného v súpise aktív a pasív dedičstva je H. R., t.j. žalovaná.

Na prejednaní dedičstva boli prítomní I. G. - matka strán sporu, žalobkyňa, N. G. - brat strán sporu
a žalovaná, t.j. na prejednaní dedičstva boli zúčastnení všetci dedičia po poručiteľovi. Osvedčenie o
dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.1999. Žalobkyňa počas dedičského konania nevyužila
možnosť podať žalobu o dedičskom práve v zmysle súdom poukazovaných zákonných ustanovení a v
dedičskom konaní sa nedomáhala, aby žalovaná nebola výlučnou vlastníčkou celého dedičstva. Dospel
tak k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a nevykonateľná. Do úvahy neprichádza aplikácia §
485 OZ, nakoľko podľa dedičského osvedčenia účastníkmi dedičského konania boli všetci dedičia po

poručiteľovi. Vzhľadom na nedôvodnosť podanej žaloby a právoplatné rozhodnutie o celom dedičstve,
okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom ne/preukázania ústnej
dohody strán sporu o následnom rozdelení dedičstva. Vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých
svedkov - detí strán sporu, považoval za nehospodárne, nadbytočné a neúčelné. Dodal, že povinnosť
previesť vlastnícke právo môže nastať len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje, kde
povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková
povinnosť je založená iným právnym úkonom. Zastal názor, že v predmetnej veci nie je daný zákonný

a pri právoplatnej dohode o vyporiadaní dedičstva za účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, ani
žiadny prípadný zmluvný podklad na rozhodovanie o uložení povinnosti žalovanej previesť vlastnícke
právo. Naviac, za danej skutkovej situácie, právoplatne skončeného dedičského konania, by nebola ani
prípadná ústna súrodenecká dohoda relevantným právnym úkonom smerujúcim k prevodu vlastníckehopráva. V nadväznosti na uvedené nemohol tak „zbaviť“ žalovanú proti jej vôli vlastníckeho práva
k predmetu dedičstva, ktoré nadobudla na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve. V tejto
súvislosti poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Za potrebné považoval uviesť, že ak žalobkyňa

mala záujem po poručiteľovi dediť a oprávneného nároku na časť dedičstva sa neplánovala nikdy vzdať,
nemala v prvom rade súhlasiť s predmetnou dedičskou dohodou, ale mala sa svojho dedičského práva
v dedičskom konaní domáhať, poprípade mala aj za týmto účelom využiť postup v súlade so zákonom,
nie sa svojho dedičstva domáhať s odstupom času (17 rokov) súdnou cestou až v roku 2017. Svojim
postojom dobrovoľne a vlastným rozhodnutím prenechala celé dedičstvo žalovanej, tak ako vyplýva z

predmetného osvedčenia o dedičstve. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1,
2 CSP, vzhľadom na úspech žalovanej v spore, priznal jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k
žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku okresného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní
uviedla, že nemala dôvod sa počas celej doby od skončenia dedičského konania do podania žaloby

domáhať, resp. využiť postup v súlade so zákonom, nakoľko dohoda, aj keď ústna, bola platná a
v takomto nezmenenom právnom stave trvala až do smrti matky. Po smrti matky žalovaná prestala
akceptovať vzájomnú súrodeneckú dohodu a preto žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel tak, ako je
uvedené v petite žalobného návrhu zo dňa 14.3.2017.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

5. Prioritne odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v predmetnej veci sa žalobkyňa v podstate

domáhala vo vzťahu k žalovanej o nahradenie prejavu vôle žalovanej previesť do osobného vlastníctva
žalobkyni spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice k dedičstvu, ktorý žalovaná získala v dedičskom
konaní po ich otcovi. Prvoinštančný súd správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že v
predmetnej veci nie je daný zákonný, a pri právoplatnej dohode o vyporiadaní dedičstva za účasti
všetkých dedičov po poručiteľovi, ani žiadny prípadný zmluvný podklad na rozhodovanie o nahradení

prejavu žalovanej previesť spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-ice nadobudnutého dedičstva po
poručiteľovinažalobkyňu.Zaskutkovejsituácie,akobolaustálenáprvoinštančnýmsúdom,súdnemohol
„zbaviť“ žalovanú proti jej vôli vlastníckeho práva k predmetu dedičstva. Naviac, na pojednávaní vo
veci samej 10.12.2018 žalovaná poprela akúkoľvek ústnu dohodu so žalobkyňou ohľadne dedičstva.
Priamych svedkov, ktorí by existenciu ústnej dohody uzatvorenej medzi stranami sporu potvrdili,

žalobkyňa nenavrhla a i odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu o tom že výsluch
detí strán sporu ako svedkov je neúčelný, nehospodárny, nadbytočný, nakoľko žalobkyňa nepreukázala
žiaden zákonný ani skutkový dôvod preto, aby po uplynutí 17 rokov došlo k opätovnému prejednaniu
prerozdeleniadedičstvapoporučiteľovinapriektomu,žededičskékonanieskončilouzatvorenímdohody
dedičov o vyporiadaní celého predmetu dedičstva a osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť

13.2.1999.

6. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu a toto ako správne postupom podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

7. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu,
vzhľadom na jej úspech v odvolacom konaní.

8. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)