Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209267
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117209267.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: I. F.,
rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, proti žalovanej: H.
R., rod. G., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, H., štátny občan SR, v konaní o určenie povinnosti
pre nedodržanie záväzkového plnenia, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.03.2017 sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanej určenia povinnosti pre nedodržanie záväzkového plnenia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.01.1999 sa konalo na Notárskom úrade v Bytči prejednanie
dedičstva po poručiteľovi N.Á. G., zomr. XX.XX.XXXX, pod sp. zn. D 1862/96, Dnot280/96. Pred začatím
dedičského konania žalobkyňu jej matka a žalovaná žiadali, aby pri dedičskom konaní po poručiteľovi
nedošlo k deleniu jeho majetku podielmi, ale aby bolo celé dedičstvo po nebohom otcovi, poručiteľovi
prevedené na jednu osobu, a tou mala byť práve žalovaná. Ich žiadosti žalobkyňa vyhovela, avšak
oprávneného nároku na časť dedičstva sa nikdy nevzdala. Poručiteľ zanechal závet. Pri dedičskom

konaní sa naň neprihliadalo, nakoľko nespĺňal všetky úradné náležitosti. Nastúpilo dedenie zo zákona.
Celé dedičstvo zapísané na osvedčení o dedičstve sp. zn. D 1862/96, D not 280/96 nadobudla do
vlastníctva dcéra poručiteľa, a to žalovaná. Medzi žalobkyňou a žalovanou pred začatím dedičského
konania došlo k ústnej dohode, že žalobkyňa bude súhlasiť s prevodom vlastníckeho práva celej časti
dedičstva do osobného vlastníctva žalovanej za podmienky, že ich matka a brat budú mať v rodinnom
dome v C., ktorý bol predmetom dedičstva zriadené vecné bremeno, a to právo doživotného bývania

a užívania a po smrti ich matky ostane vo vlastníctve žalovanej, ale s podmienkou, že žalovaná jej
do osobného vlastníctva prevedie spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. k dedičstvu, ktorý žalovaná
získala v dedičskom konaní sp. zn. D 1862/96, Dnot 280/96 po ich otcovi. Dohoda bola výlučne
ústna a bola uzatvorená za prítomnosti svedkov, jedným zo svedkov bola ich matka. K naplneniu
súrodeneckej dohody o dedičstvo po poručiteľovi N. G. medzi stranami sporu nikdy nedošlo. Po smrti
matky sa ich situácia ešte zhoršila. Žalovaná neakceptovala súrodeneckú dohodu v plnom rozsahu

a skutočnosť, že ju svojim konaním podviedla. So žalovanou sa pokúsila niekoľkokrát kontaktovať za
účelom dodržania podmienok vzájomnej súrodeneckej dohody, avšak bezúspešne. Žalovaná nijakým
spôsobom nereagovala. Spor sa žalobkyňa snažila uzavrieť aj pomocou mediácie avšak bezvýsledne,
žalovaná sa k mediátorke nedostavila. Žiadala, aby sú rozhodol tak, že žalovaná je povinná previesť
nehnuteľnosti zapísané na osvedčení o dedičstve sp. zn. D 1862/96, Dnot 280/96 do podielového
spoluvlastníctva strán sporu (žalobkyne, žalovanej) v podiele 1, v lehote do 30 dní od právoplatnosti a

vykonateľnosti rozsudku a uložil žalovanej povinnosť náhrady trov konania.3. Žalovaná sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Súd nariadil pojednávanie vo veci samej dňa 10.12.2018, vec prejednal, vykonal dokazovanie a

vyhlásil rozhodnutie vo veci samej za účasti strán sporu. Žalobkyňa sa v plnom rozsahu pridržiavala
doterajších vyjadrení v spore. Zdôraznila, že ich mama trvala, že po jej smrti si majú majetok so
žalovanou rozdeliť. Navrhla výsluch svedkov, a to svojich detí I. F. a Z. F.. Žalovaná uviedla, že na
predmetnom dedičskom konaní za účasti právnika sa všetci dedičia, vrátane žalobkyne a ich matky,
uzniesli na tom, že majetok sa prevedie na žalovanú. Poprela akúkoľvek ústnu dohodu so žalobkyňou

ohľadne dedičstva. Ani ich matka rozdelenie dedičstva medzi strany sporu nežiadala. Uviedla, že
žalobkyňa po smrti matky dostala urbár v hodnote X. X XXX eur. Matka s návrhom žalobkyne z roku
2008, aby bol rodinný dom prepísaný na žalobkyňu, nesúhlasila. Trvala na tom, že ich matka nikdy
nesúhlasila s tým, aby na sestru prepísala pol chalupy. Uviedla, že sestra bola naviac aj vyplatená. Od
ich matky si požičala peniaze na podnikanie, ktoré nikdy nevrátila. O matku sa starala iba žalovaná.
Žalovaná navrhla výsluch svedkov, svojich detí, a to I. R. Z. Q. R..

5.Súdvykonaldokazovanieajoboznámenímlistinnýchdôkazov,atoosvedčeniaodedičstveD1862/96,
D not 280/96 zo dňa 28.01.1999, listu adresovaného žalovanej, závetu zo dňa 12.03.1996.

6.Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuokresnýsúd,vecprávneposúdilpodľapríslušnýchzákonných

ustanovení.

Podľa § 192 CMP ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

Podľa § 193 ods. 1 CMP ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude
ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.

Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Podľa § 194 ods. 3 CMP ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo

ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

Podľa § 203 ods. 1 písm. c) CMP schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva;

Podľa § 204 ods. 1 prejednanie dedičstva je skončené právoplatnosťou uznesenia podľa §

203 CMP

Podľa § 212 ods. 2 CMP skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom konania o
dedičstve, aby sa domáhal svojho práva žalobou okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva.

Podľa § 482 ods. 1, 2 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Podľa § 485 ods. 1 OZ ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je
povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa

zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.
Podľa § 138 CSP ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že
žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu
vyslúchnuť.
7.Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žepodľaosvedčeniaodedičstvesp.zn.D1862/96Dnot280/96

zo dňa 28.01.1999 dedičia po poručiteľovi N. G., zomr. XX.XX.XXXX uzavreli dohodou o vyporiadaní
celého predmetu dedičstva tak, že nadobúdateľkou 1 ks štátneho dlhopisu FNM SR je I. G., matka strán
sporu a nadobúdateľkou ostatného dedičstva podrobne uvedeného v súpise aktív a pasív dedičstva je
H. R., t.j. žalovaná. Na prejednaní dedičstva boli prítomní I. G. - matka strán sporu, žalobkyňa, N. G. -brat strán sporu a žalovaná, t.j. na prejednaní dedičstva boli zúčastnení všetci dedičia po poručiteľovi.
Vec prejednávajúci notár o osvedčení uviedol, že poručiteľ zanechal závet, ktorý však vzhľadom na
formálne chyby nespĺňa náležitosti riadneho závetu. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.02.1999.

8. V konaní tak bolo preukázané, že strany sporu, ako účastníčky dedičského konania uzavreli dohodu
o vyporiadaní celého predmetu dedičstva, ktorá nadobudla právoplatnosť ešte v roku 1999. Žalobkyňa
počas predmetného dedičského konania nevyužila možnosť podať žalobu o dedičskom práve v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení, a teda v dedičskom konaní sa nedomáhala, aby žalovaná
nebola výlučnou vlastníčkou celého dedičstva. Vzhľadom na uvedené okresný súd má za to, že
dedičského práva sa za danej skutkovej situácie, a to najmä právoplatnej dohody o vyporiadaní celého
predmetu dedičstva, ktorá bola uzavretá za účasti všetkých dedičov a so súhlasom všetkých dedičov po
poručiteľovi N. G., žalobkyňa nemôže v súčasnosti, t.j. o cca 17 rokov (žaloba podaná 2017) domáhať.
Okresný súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná a nevykonateľná. Súd vychádzajúc

z daného, zisteného skutkového stavu veci, nemôže bez splnenia zákonných podmienok prejudikovať
právoplatne skončené dedičské konanie. Do úvahy neprichádza aplikácia § 485 OZ (ochrana pravého
dediča), nakoľko podľa predmetného dedičského osvedčenia účastníkmi dedičského konania boli všetci
dedičia po poručiteľovi (a teda aj žalobkyňa).
9. Vzhľadom na uvedený právny záver o nedôvodnosti podanej žaloby, a tiež právoplatné rozhodnutie

o celom dedičstve, okresný súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie v naznačenom
smere, a to za účelom ne/preukázania ústnej dohody strán sporu o následnom rozdelení dedičstva.
Vykonanie dokazovania v tomto smere, výsluchom navrhnutých svedkov, a to ku všetkému detí strán
sporu, by bolo podľa názoru súdu pre rozhodnutie veci neúčelné, nehospodárne a nadbytočné. Preto
dokazovanie v tomto smere zamietol.

10. Okresný súd dodáva, že povinnosť previesť vlastnícke právo môže nastať len v tých prípadoch,
keď to zákon výslovne umožňuje, kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným
ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom. V danej veci však
nejde o stanovené zákonné prípady a vzhľadom na právoplatné dedičské rozhodnutie a v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení nemožnosť prejudikovať právoplatne skončené dedičské konanie bez

existencie zákonom stanovených predpokladov, nie je daná na strane žalovanej ani žiadna záväzková
povinnosť zakladajúca povinnosť žalovanej previesť vlastnícke právo. V prejednávanej veci nie je tak
podľa názoru okresného súdu daný zákonný, a pri právoplatnej dohode o vyporiadaní dedičstva za
účasti všetkých dedičov po poručiteľovi, ani žiadny prípadný zmluvný podklad na rozhodovanie o uložení
povinnosti žalovanej previesť vlastnícke právo. Naviac okresný súd má za to, že za danej skutkovej

situácie, právoplatne skončeného dedičského konania, by nebola ani prípadná ústna súrodenecká
dohoda relevantným právnym úkonom smerujúcim k prevodu vlastníckeho práva. Za danej skutkovej
situácie tak nemohol okresný súd autoritatívne rozhodnúť v súlade so žalobkyňou navrhovaným petitom
atak„zbaviť“žalovanúprotijejvôlivlastníckehoprávakpredmetudedičstva,ktorénadobudlanazáklade
právoplatného osvedčenia o dedičstve. Článok 20 ods. 4 Ústavy SR zaručuje iba dva právne dôvody

pozbavenia vlastníctva bez súhlasu vlastníka, a to vyvlastnenie a obmedzenie vlastníkovej dispozície s
jeho majetkom za presne stanovených podmienok, ktoré v uvedenej veci neboli jednoznačne naplnené.

11. Okresný súd považuje v závere za potrebné uviesť, že ak žalobkyňa mala záujem po poručiteľovi
dediť a oprávneného nároku na časť dedičstva sa neplánovala nikdy vzdať, tak ako tvrdila, nemala

v prvom rade súhlasiť s predmetnou dedičskou dohodou, ale mala sa svojho dedičského práva v
dedičskom konaní domáhať, poprípade mala aj za týmto účelom využiť postup v súlade so zákonom, a
nie svojho dedičstva sa domáhať s odstupom času (17 rokov) súdnou cestou až v roku 2017. Žalobkyňa
dobrovoľne, svojim postojom a vlastným rozhodnutím prenechala celé dedičstvo žalovanej, tak ako
vyplýva z predmetného osvedčenia o dedičstve.

12. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.13. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaná má voči žalobkyni ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.