Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217652
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117217652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: K. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, M. R. I. XXX/X, XXX XX Y. Y., štátna občan SR, proti žalovanému: POHOTVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v spore o určenie, že spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 14Csp/173/2017-47 zo dňa 17. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 17.03.2016, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez
poplatkov. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa §
137 CSP, § 2, § 11 ods. 1, 4 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 6, § 53 b ods. 1 Obč. zák., § 1, § 1a ods. 1, 4 nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že úver poskytnutý na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.03.2016 uzatvorenej medzi stranami je
bezúročný a bez poplatkov.

1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca
a žalovaný uzatvorili dňa 17.03.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi (spotrebiteľovi) úver vo výške 1.400 Eur, splatný

v 12-tich mesačných splátkach vždy v 17-teho dňa v mesiaci počnúc 17.04.2016 do 17.03.2017 (prvé
4 splátky po 1 Eur a 8 splátok po 230,80 Eur) s tým, že celkovo mal dlžník vrátiť čiastku 1.850,40 Eur,
pri úroku 32,28 % ročne vo výške 350,40 Eur, dojednanej RPMN vo výške 37,51 % a priemernej RPMN
21,61 % za poplatok za expresné spracovanie 100 Eur. Z tohto úveru dlžník uhradil 411 Eur.

1.2. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe a dospel k záveru, že tento je s poukazom na aktuálnu právnu úpravu daný. Naliehavý

právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba
nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenieobsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V súdenej veci
je predmetom sporu ochrana spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a

vyriešením otázky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru medzi stranami dôjde
k odstráneniu spornosti výšky dlhu a zmluvný vzťah bude zároveň podrobený súdnemu prieskumu
neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V danom prípade žalobca ešte neuhradil
anicelúistinuatakžalobaoplneniezostranydlžníkanabezdôvodnomobohateníneprichádzadoúvahy.

1.3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva má
všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak výška
požadovanej odplaty presahuje zákonom a nariadením vlády stanovené limity. V danom prípade bol
dojednaný spotrebiteľský úver na sumu 1.400 Eur za celkovú odplatu tvoriacu expresný poplatok 100
Eur a úrok 350,40 Eur, spolu 1.850,40 Eur, splatný
v 12 tich mesačných splátkach. Podľa súhrnných informácií a údajov o novoposkytnutých

spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2015 (ide o
zverejnené informácie za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru žalobcovi) pri spotrebiteľských
úveroch splatných do 12 mesiacov predstavovala RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) výšku
18,77 % a podľa vyššie citovaného ustanovenia §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. táto hodnota
nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri

obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, teda hodnotu 37,54 % (18,77 % x 2). Do tejto výslednej hodnoty
odplaty podľa § 1a ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. sa započítava aj expresný poplatok 100 Eur ako
aj náklady na úrok 350,40 Eur a celková hodnota RPMN na odplatu pri takomto zmluvnom dojednaní
strán predstavovala hodnotu 71,07 %, ktorá prekračuje zákonný limit, preto je úver bezúročný a bez
poplatkov. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v spore plný úspech, avšak trovy mu nevznikli, preto mu ich náhradu
nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Poukázal na to, že výška odplaty v pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj
uvedenie priemernej ročnej RPMN. Mal za to, že odplata za poskytnutý úver, ktorý je tvorený zmluvným
úrokom 32,28 %
neprevyšuje zákonom požadovanú maximálnu výšku odplaty. V čase uzavretia zmluvy

neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola
stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda
vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák., podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa
prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Poplatok za poskytnutie
úveru, nepovažoval za neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je
nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie

oproti bankám. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, na ktoré napokon
ani priamo žalobca nepoukázal nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a
bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená

nesprávne alebo absentuje. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože
dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového
kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal
žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje všetky

obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky
taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere nenapĺňajú. Žalobca si splnil všetky obligatórne náležitostivyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí
peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo
v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je

dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný
pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že
slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za
spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Z citovaného textu

Občianskeho zákonníka vyplýva, že vyššie uvedená argumentácia vychádzajúca zo znenia smernice,
je v celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok Slovenskej republiky. Predmetom prieskumu
nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Ak by takýto prieskum bol prípustný,
dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k regulácii cien
všetkých tovarov a služieb. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či

sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Žalovaný má za to, že
v predmetnom konaní ani nie je možné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, že
Zmluva je bezúročná a bezpoplatková. Nie je tu možné vidieť reálny právny dôvod, pre ktorý by určenie,
že Zmluvy je bezúročná a bezpoplatková mohlo žalobcovi akokoľvek pomôcť. Týmto nemôže byť ani

potreba odstránenia nejakého stavu ohrozenia Žalobcu, či jeho právnej neistoty, pretože je tu najmä
príliš veľký časový odstup medzi uzatvorením Zmluvy
a podaním žaloby.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie považuje po všetkých stránkach za správne a navrhuje, aby Krajský súd Trenčín potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel

k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil
správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, keď žalobe vyhovel a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, s poukazom na ním citované
zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade

s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

6. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,

a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

7. Odvolací súd skúmal splenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či
jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného
postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom.
Vadakonaniavymedzenáv§389ods.1písm.b)CSPjevosvojejpodstateporušenímzákladnéhopráva
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl.
46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušenie

procesných predpisov odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil.

8. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom
prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami stránprednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá
veta CSP. V súlade so závermi uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odvolací súd
poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

9. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd tvrdenia žalovaného, že výška

odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN,
že odplata za poskytnutý úver, ktorý je tvorený zmluvným úrokom 32,28 % neprevyšuje zákonom
požadovanú maximálnu výšku odplaty, a že žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem.
Uvedené odvolacie námietky nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

10. Žalovaný sa v spore bráni poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na

určovacej žalobe. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného. Naliehavý právny záujem má
spotrebiteľ z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu. Na požadovanom určení, že Zmluva
o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov existuje naliehavý právny
záujem(§137písm.c)CSP)
v tom, že práve takéto určenie vyrieši sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorí pevný právny

základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia
a predíde aj sporom o plnenie. V spotrebiteľských vzťahoch je v zmysle konštantnej judikatúry daný
naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide
nepochybnevprejednávanejveci.Odvolacísúdprirozhodovanívprvomradevzaldoúvahyustanovenie
§ 137 písm. c) CSP v spojení

s ustanovením § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Práve ustanovenie § 11 ods. 4 z.č.
129/2010 Z.z. (ZoSÚ ) umožnilo spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez
poplatkov. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru odvolacieho súdu možné v zmysle § 137 písm. c) CSP
konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby boli splnené

a spotrebiteľ sa mohol domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle
podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Ustanovenie § 11 ods. 4
zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2018, teda po podaní žaloby, ktorá
bola podaná dňa 07.09.2017, avšak pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené a
na absenciu prechodných ustanovení novely, dospel odvolací súd k záveru, že uvedené novelizované

ustanovenie § 11 ods. 4 z.č. 129/2010 Z.z. je potrebné aplikovať aj na predmetné konanie, pretože v
prípade absencie prechodných ustanovení je potrebné vec posudzovať podľa právnych noriem účinných
v čase rozhodovania súdu.

11. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ktorý je v zmysle ZoSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy, odvolací súd

konštatuje, že žalovaný uviedol inú hodnotu RPMN v samotnej zmluve o úvere ako v skutočnosti je,
pričom táto prekračuje zákonný limit. Nesprávne uvedenie údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere má rovnaké následky, ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v
zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o

vyhodnotení úveru ako bezúročného a bez poplatkov je správny. Za rovnako správny považuje odvolací
súd záver súdu prvej inštancie, v ktorom uzavrel, že podľa súhrnných informácií a údajov
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2015 (ide o zverejnené informácie za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru žalobcovi) pri
spotrebiteľských úveroch splatných do 12 mesiacov predstavovala RPMN

(ročná percentuálna miera nákladov) výšku 18,77 % a podľa vyššie citovaného ustanovenia §1a ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. táto hodnota nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, teda hodnotu
37,54%(18,77%x2).Dotejtovýslednejhodnotyodplaty podľa§1aods.1nar.vládySRč.87/1995Z.z.
sa započítava aj expresný poplatok 100 Eur ako aj náklady na úrok 350,40 Eur a celková hodnota RPMN

na odplatu pri takomto zmluvnom dojednaní strán predstavovala hodnotu 71,07 %, ktorá prekračuje
zákonný limit, preto je úver bezúročný a bez poplatkov.12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 9 ods. 2 písm.
j) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len ZoSÚ), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b)
ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y). Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 17.03.2016 je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Obč. zák. (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z obsahu spisu možno
vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť
nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba

považovať aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z uvedeného
dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu
v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák.
Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných
ustanovení Obč. zák. o vadnosti právneho úkonu ako aj podľa ustanovení o súdnej kontrole

neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie
v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Podľa zmluvy o úvere je poplatok

za expresné spracovanie vo výške 100 Eur, úrok (32,28 % ročne, t.j. 350,40 Eur). Vo vzťahu k
výške úrokovej sadzby (32,28 % ročne, čo predstavuje úrok 350,40 Eur) odvolací súd zdôrazňuje tú
skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle
princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore
s pravidlami správania sa, ktoré sú

v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak
teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Neprimeranoua preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou

finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Za v rozpore s dobrými mravmi je potrebné považovať úroky predstavujúce viac ako
100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v čase uzavretia zmluvy, t.j. 03/2016 -

11,92%ročnevzmysleúdajovzverejnenýchNBSopriemernýchúrokovýchsadzbáchpreúverysdobou
fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ je
dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno ju ďalej ani moderovať. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
Obč. zák. a za týchto okolností
je potrebné hodnotiť dohodu o výške úroku ako absolútne neplatnú. Žiadny všeobecne záväzný predpis

nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet
RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba
úrokov v danom prípade prevyšujúca takmer 3 násobok priemerných úrokových sadzieb nemá žiadne
opodstatnenie v demokratickej spoločnosti.

14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod
je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancie spor posúdil po právnej stránke
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP , a to vzhľadom na to, že súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej

inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 192 až § 194 CSP. Odvolací súd
v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 až § 194
CSP alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

15. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávneho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. V posudzovanom prípade je treba konštatovať, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových
záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis čo znamená, že v tejto časti

rozhodnutia nebola namietaná vada zistená.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi nepriznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, keďže žalobcovi nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).