Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517204559
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517204559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: X. Z., S.. XX.X.XXXX, X. XXXX/
XX, XXX XX V. Ľ., J. V., v konaní o zaplatenie 964,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp 160/2017-83 zo dňa 09.11.2018 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania“.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaný uzavrel s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splatiť úver
v 60-tich mesačných splátkach po 30 eur vždy k 20-temu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.12.2013 a
končiac dňom 20.11.2018. Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 799,95 eur, ročná
úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,50 % ročne, RPMN bola uvedená vo výške 30,35 % a
priemerná RPMN vo výške 45,94 %. Vzhľadom na omeškanie žalovaného, právny predchodca žalobcu
vyhotovil dňa 09.12.2014 výzvu na splatenie dlžnej časti úveru. Touto výzvou oznámil žalovanému, že
podstatne porušil úverovú zmluvu a vyzval ho na úhradu dovtedy dlžník splátok úveru a upozornil ho na

možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný aj napriek výzve neuhradil žiadnu splátku,
preto výzvou zo dňa 29.12.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že ku dňu 29.12.2014
sa jeho úverová pohľadávka stáva predčasne splatnou. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na jej úhradu do
10 dní od jej doručenia. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 05.01.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.06.2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na žalobcu.

3. Po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd

žalobu zamietol z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky. Citoval ustanovenie § 497 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2 písm. a), b), d), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného od 01.01.2017 (ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách (ďalej len Zákon o bankách), § 39, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka(ďalej len OZ) a uviedol, že v danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia
úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti

na splnenie podmienok § 53 ods. 9 a § 565 OZ a so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené
v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručenú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz
z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ stanovuje, že ak ide o plnenie v

splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade teda prichádza do úvahy iba možnosť,
že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý dlh naraz. Takúto dohodu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným súd nemal preukázanú. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru,
že dohoda o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá v dôsledku čoho je
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v rozpore so zákonom, a teda neplatné. Ak úver nebol platne

zosplatnený v čase postúpenia pohľadávky, nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto postúpenie
pohľadávky bolo vykonané v rozpore s citovaným ustanovením § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorývýslovnezakazujepostúpeniepohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveru,akniesúsplnenépodmienky
upravené v tomto ustanovení. Za splnené nepovažoval súd ani podmienky upravené v ustanovení § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Aj keď to priamo v Zákone o bankách nie je uvedené, z logiky veci vyplýva, že

písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Predložené
výzvy doručované 3 roky pred účinnosťou postúpenia pohľadávky, nemožno považovať za výzvu
doručovanú v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Keďže v konaní nebolo preukázané, že
žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý mal plný úspech v konaní, nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo z obsahu súdneho spisu
nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli.

5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenieveci,nesprávneskutkovézisteniaanesplnenieprocesnýchpodmienok.Poukázal,žežalobca
nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, keď súd svojim postupom znemožnil účasť žalobcu na
konaní a bez toho, aby žalobcu oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o ustanovení
§ 565 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu o zaplatenie peňažnej sumy zamietol. Odvolateľ je

toho názoru, že ak mal súd za to, že v prejednávanom prípade o zaplatenie je spornou aj otázka
ustanovenia § 565 OZ, súd mal postupovať v zmysle § 129 CSP. Súd môže žalobcu vyzvať aj na
odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre
ďalší priebeh konania. Súd nevyzval žalobcu ani podľa § 157 CSP. Súd mohol za účelom rýchleho a
hospodárneho konania vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci, ktoré

viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu
podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté
rozhodnutie nesporne je. Nesúhlasil ani s tým, že dohoda o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti
neboladohodnutáplatne.Poukázalnato,žeceládokumentáciabolažalovanémuposkytnutápripodpise
zmluvyoúvere.Spolusozmluvouoúvereboližalovanémuposkytnutéobchodnépodmienky,všeobecné

obchodné podmienky, ako aj sadzobník poplatkov tvoriaci neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný svojim
vlastnoručným podpisom potvrdil, že sa s obsahom obchodných podmienok a všeobecných obchodných
podmienok oboznámil, súhlasil s ich obsahom a zároveň potvrdil ich písomné prevzatie. Z uvedeného
je zrejmé, že celá zmluvná dokumentácia bola žalovanému poskytnutá pri podpise zmluvy o úvere.
Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru bola platne uzavretá. Za toho stavu potom aj vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru treba považovať za platné, keďže bolo vykonané v súlade so zákonom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu
trov konania.

6. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a

nasl. CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

8. Odvolací súd sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu zaoberal najprv tým, či postupom súdu

prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod uvedený v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

9. Odvolateľ vzhliadol dôvod naplnenia odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 365 ods. 1 písm.
b) CSP v tom, že súd prvej inštancie ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke o ustanovení § 565 OZ, teda

nepostupoval podľa § 129 CSP. K tomu odvolací súd uvádza, že postup podľa § 129 CSP prichádza
do úvahy vtedy, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním
sleduje, alebo ide o podanie neúplné, či nezrozumiteľné, takýto postup je odôvodnený iba za splnenia
podmienky, že pre daný nedostatok žaloby nemožno v konaní pokračovať. V posudzovanej veci však
žaloba netrpela takými nedostatkami, ktoré by bránili súdu prvej inštancie v konaní pokračovať, preto

nebol daný dôvod na postup podľa § 129 CSP. Pokiaľ žalobca neuviedol dostatočné skutkové tvrdenia,
či nepredložil dostatočné dôkazy odôvodňujúce jeho žalobný nárok, môže sa to premietnuť jedine v
neunesení dôkazného bremena a následnom zamietnutí žaloby, nie je však v dôvodnosti postupu podľa
§ 129 CSP. Možnosť vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci rozhodne neodôvodňuje
postup podľa § 129, ide o postup spadajúci pod ustanovenie § 181 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd poukazuje aj na to, že inštitút predbežného prejednania sporu uvedený v ustanovení
§ 168 CSP je fakultatívnym inštitútom. Citované ustanovenie § 168 ods. 1 uvádza, že súd nariadi
predbežné prejednanie sporov, ak nerozhodne inak. Z ustanovenia vyplýva, že ide o možnosť, nie
povinnosť, nariadiť predbežné prejednanie sporu.

11. Žalobca vo svojom odvolaní namieta aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 157
CSP a nevyzval ho, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci, ktoré viedlo k zamietnutiu
žaloby ako celku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ustanovenie § 157
CSPsatýkapredovšetkýmsudcovskejkoncentráciekonania,týkasapostupuavedeniakonania,otázok

procesného charakteru. Podľa ustanovenia § 157 CSP možnosť vyzvať stranu sporu, aby sa vyjadrila
o určitom návrhu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a vedenia konania.
Posúdenie aktívnej vecnej legitimácie sa postupu a vedenia konania netýka, nakoľko súvisí s otázkou
právneho posúdenia veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych predpisov. Pri podaní žaloby vo
veci samej žalobca musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo nemožno považovať za prekvapivý

výsledok vzhľadom na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku sporu spravidla nie sú totožné.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd uvádza nasledovné.

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade

sa žalobcovi nepodarilo preukázať jeho aktívnu legitimáciu, keď síce predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.06.2017, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Poštovej banky, a.s., voči žalovanému ako dlžníkovi.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iným právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťousúdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo
205/2009).

16. V zmysle zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., a žalovaným bolo
dohodnuté plnenie záväzku (dlhu) žalovaného v splátkach po 30 eur mesačne. V zmluve v čl. 3 bod
5 sa uvádza, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami
pre úver (ďalej len „OP“), Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), Sadzobníkom
poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom klient sa pred uzatvorením
zmluvy oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári a svojím podpisom potvrdzuje, že bol
s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Z OP vyplýva dohoda zmluvných strán o
možnosti banky požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

17. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., a žalovaným je zrejmé, že ju strany
uzavreli v písomnej forme a OP boli taktiež vyhotovené v písomnej forme. OP majú nahrádzať časť
obsahu zmluvy, ktorá je účastníkom známa z ich podnikateľskej činnosti. Strany uzavreli zmluvu o úvere
písomne,apretosapodľa§40ods.3Občianskehozákonníka,OPakoajprípadnéďalšiesúčastizmluvy
obsahom upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán vyžadovalo, aby boli podpísané žalovaným.

Žalobca v konaní nepredložil dôkaz svedčiaci tomu, že žalovaný - dlžník podpísal okrem zmluvy o úvere
i ďalšie súčasti zmluvy ako OP alebo iné úverové podmienky. Dohoda účastníkov v OP alebo v iných
Obchodných podmienkach vyžadovala podľa § 40 ods. 3 OZ pre platnosť právneho úkonu písomnú
formu a podpis dlžníka, ak nebol daný na OP, právny úkon je podľa § 40 ods. 1 OZ neplatný, pričom pre
nedodržanie zákonom predpísanej formy právneho úkonu ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

OP sú neplatné ako celok vrátane bodu týkajúcom sa práva veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. S
poukazom na ustanovenie § 565 OZ zaplatenie celej pohľadávky naraz má právo veriteľ žiadať, ak v
prvom rade existuje dohoda medzi ním a dlžníkom. Dohoda predpokladá dvojstranný právny úkon, teda
aj prejav vôle žalovaného potvrdený jeho podpisom, ktorý v konaní preukázaný zo strany žalobcu nebol
a Poštová banka, a.s., nemohla účinne požadovať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky naraz.

Neplatný právny úkon banky obsiahnutý v súčasti zmluvy nemôže vyvolať ten účinok, že dlžník stratí
výhodu splátok a v jeho dôsledku nemôže byť ani platný jednostranný právny úkon Poštovej banky, a.s.,
ktorý má podľa zákona povinnosť voči dlžníkovi urobiť banka podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách.

18. Ani za predpokladu, že by OP boli platné, nedošlo by k vyvolaniu účinkov mimoriadnej splatnosti
pohľadávky banky, nakoľko jednou z kogentných zákonných predpokladov pre jej vyhlásenie je
doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Požiadavkou
na to, aby bolo možné považovať písomnosť za doručenú je, aby adresát pri doručovaní vyhlásenia
mal objektívnu možnosť sa s písomnosťou oboznámiť, čo v danom prípade preukázané nebolo. V tohto

dôsledku nedošlo ani k splneniu podmienok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda že postúpiť
možno len splatnú časť úveru.

19. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 29.12.2014, t.j.
v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu (ďalej len OZ), ak ide o

plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa úpravy v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565,

t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené), najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto
právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu
ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil

spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej
pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.21. Odvolací súd mal doručenkou za preukázané len doručenie výzvy na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 29.12.2014, ktorá je zároveň oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu
29.12.2014 (č.l. 33 spisu). Vyhláseniu predčasnej splatnosti však musí predchádzať doručenie výzvy

na zaplatenie dlžnej sumy. Doručenie iných listín s potvrdením o ich doručení, ktoré by preukazovali
splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ obsahom súdneho spisu nie sú, preto žalobca ohľadne
preukázania splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal, aby výzvu na
splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.12.2014 aj skutočne žalovanému doručil (č. l. 24 spisu).

22. Ak v konaní nebolo preukázané, že banka urobila platne zákonom predpísaný právny úkon,
smerujúci k tomu, aby mohla postúpiť pohľadávku v súvislosti s omeškaním odporcu s plnením jeho
záväzku, má súd za to, že nebol ani splnený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách a v konaní
preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu, ktorý bankou nie je
a nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom
dňa 13.06.2017 z dôvodu, že nedošlo k predpokladanému platnému právnemu úkonu banky - platnému

vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru a celý úver sa nestal splatným.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

24. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne
išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej

pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka
postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi, postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

25. Z vyššie citovaných ust. vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8

zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky inému aj nebankovému subjektu. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

26. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2013 vyplýva, že
konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20.11.2018, teda splatnou v
celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. ust. § 53
ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi

s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu
nesplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca v konaní predložil výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa
08.12.2014 (č.l. 24 spisu), v tejto výzve právny predchodca žalobcu žalovaného vyzýva na úhradu dlžnej
sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V ďalšom texte upozorňuje žalovaného, že ak
nedôjde k úhrade dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver

predčasnesplatnýmvzmyslepríslušnýchustanovenízmluvyoúvereaObchodnýchpodmienokažiadať
od žalovaného úhradu celej úverovej pohľadávky. Aj keď právny predchodca žalobcu doložil k žalobe
výzvu, ktorou oznámil žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru (29.12.2014), nepredložil
súduprvejinštanciežiadendôkazotom,žepredtýmžalovanéhovyzvalnazaplatenievtomčasedlžnýchsplátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich neuhradenia. Odvolateľ súdu nijako
nepreukázal, aby uvedenú výzvu zo dňa 08.12.2014, podanú dňa 09.12.2014 (č.l. 24 spisu), doručil do
sféry žalovaného. Nedoručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením predčasnej splatnosti

nevyvoláva právne účinky platného vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru.

27. Odvolací súd nespochybňuje, že by bolo možné postúpiť predmetnú pohľadávku z Poštovej banky
na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, avšak to len v prípade, že je pohľadávka
v čase postúpenia splatná a dlžníkovi bola doručená výzva na zaplatenie dlžnej sumy a dlžník je v

omeškaníaspoň90dníoddoručeniavýzvy.Vdanomprípadejepredmetompostúpeniacelápohľadávka
a nie len splatná časť úveru. Žalobca preukázal doručenie výzvy na úhradu dlžnej sumy, ktorou Poštová
banka vyhlásila predčasnú splatnosť celého úveru, ktorú síce možno považovať aj za výzvu v zmysle
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, kde za splnenia podmienok v tomto ustanovení by mohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky, avšak len v rozsahu splatných pohľadávok, t.j. nie v celom rozsahu. Z tohto
dôvodu postúpenie pohľadávky, na zaplatenie ktorej nevznikol nárok ani Poštovej banke, a.s. nie je

platné.

28. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti), a konečná splatnosť bola v zmluve o úver určená na 20.11.208, banka nebola
oprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,vrátaneúrokovznehovcelostiinémusubjektu.Vzhľadom

na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má je zmluva o postúpení
pohľadávok z 13.06.2017 preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).
Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

29. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané, aby žalobca platne nadobudol

pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho právneho predchodcu.

30. Ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal

finančnú službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred
postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky,
písomná výzva, 90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej
pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

31. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v
čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na §
39 OZ. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto

konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

33. Keďže správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania (II.)
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základnýchprincípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní

nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).