Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/270/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207957
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207957.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Malinove, Slnečná 765/3, IČO:
42 174 902, adresa na doručovanie: Z. XX, I., proti žalovanému A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

S. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/173/2016-45 zo dňa 02.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok) a žalovanému
nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok).

1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení §39, §100 ods.1, §106 ods.1,2, §420 ods. 1,
3,§52ods.2,3,§53ods.1,3,5,6,§54ods.1,2,§657zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalej
v texte aj „OZ“), §497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, §2 ods. 1 písm. a), b) zákona č.
258/2001 Z.z., účinného k 02.05.2005, §5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konštatoval,
že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č.XXXXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške XXX,XX Eur, ktoré finančné prostriedky sa žalovaný

zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške XXX,XX C., t.j. spolu XXX,XX Eur za podmienok,
dohodnutých v zmluve, v troch mesačných splátkach po XXX,XX Eur, počnúc dňom XX.XX.XXXX.
Žalovaný porušil podmienky zmluvy; žalobca dlh zosplatnil ku XX.XX.XXXX. Žalobca podal trestné
oznámenie a Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 4T/40/2006-70 zo dňa XX.XX.XXXX uznal
žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa §222 ods. 1 Trestného zákona
a podľa §288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na

náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 25.08.2006.
1.2 Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody, avšak nepochybne s
prihliadnutím na povahu zmluvných strán a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári
medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, preto bolo potrebné aplikovať na právny
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom ustanovenia spotrebiteľského práva. Vzhľadom na túto skutočnosť v

prvom rade okresný súd posudzoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný v zmysle §5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa s prihliadnutím na §100 ods. 1 a §106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenej škody je stanovený okamihom, kedy
sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej osobe. Ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu,
plynúcu v rámci XX-ročnej objektívnej lehoty v prípade škody spôsobenej úmyselne. Začiatok plynutia
subjektívnejpremlčacejdobysaprináhradeškodyviaževtomtoprípadekokamihuvyhláseniaokamžitej

splatnosti úveru t.j. k dátumu XX.XX.XXXX, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom,
že ku škode došlo na jeho úkor a kto za ňu zodpovedá. Do úvahy je však potrebné vziať skutočnosť, žežalobca si v rámci plynutia premlčacej doby, dňa XX.XX.XXXX riadne uplatnil svoje právo poškodeného
na náhradu škody v trestnom konaní. (v súlade s §112 OZ v tzv. adhéznom konaní). Plynutie premlčacej
doby sa od tohto momentu zastavilo a počas celého priebehu tohto konania neplynulo (premlčacia doba

spočívala) a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci žalovaného, t.j. do XX.XX.XXXX. Až
následne po tom, čo v rámci trestného konania nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému
uplatnenú náhradu škody a tento bol so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie, má
poškodenýmožnosť(beztoho,abymuhrozilozastaveniekonaniapreprekážkulitispedencie),uplatniťsi
svoj nárok v občianskoprávnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie po skončení trestného konania

pokračuje. Vychádzajúc z toho, že premlčacia doba začala plynúť od XX.XX.XXXX, pričom v čase od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX t.j. po dobu viac ako X mesiacov neplynula, mal súd preukázané, že X-
ročná subjektívna premlčacia doba, počas ktorej mal byť nárok žalobcu uplatnený na súde, uplynula dňa
XX.XX.XXXX. Žalobca podal žalobu na súd dňa XX.XX.XXXX, t.zn. po uplynutí X-ročnej subjektívnej
premlčacej doby. Preto súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej žalovaným
trestným činom úverového podvodu, zamietol.

1.3 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 ods. 1, 2 a §262 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) s tým, že žalovanému, v
konaní v plnom rozsahu úspešnému, vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči
žalobcovi.Keďžežalovanémužiadnetrovynevznikli,súdrozhodol,žežalovanémunáhradutrovkonania
nepriznáva.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodu §365 ods. 1 písm. b/, d/, f) a h) C.s.p.. Nesúhlasil s posúdením postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je namieste vzťahovať na ňu výlučne
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2.1 Súd nebol oprávnený prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva ex offo, pretože týmto konaním
okresný súd porušil žalobcove právo na spravodlivý proces a zásadu rovnosti zbraní. Uplatnený nárok

žalobcu nie je premlčaný, pretože okresný súd v trestnom konaní žalobcu ako poškodeného odkázal s
nárokom na náhradu škody na občianske súdne. Ani s poukazom na ustanovenie §106 ods. 2 a §110
ods. 1 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu
právo žalobcu premlčané nie je.
2.2 Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov konania ako aj trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 30.06.2016, kedy platil zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom, účinným
od 01.07.2016 (ďalej v texte len ,,C.s.p.“); okresný súd rozhodol dňa 02.06.2017, t.j. za účinnosti C.s.p.,
ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.

1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa §391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; z dôvodu, že je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutéhorozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o
úvere, na základe ktorej žalovanému žalobca poskytol finančné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal v
dohodnutej lehote v dohodnutých splátkach vrátiť. Žalovaný porušil podmienky zmluvy. Žalobca podal
trestné oznámenie, v dôsledku ktorého okresný súd uznal žalovaného vinným z prečinu úverového
podvodu podľa §221 ods. 1 Trestného zákona. Uvedený prečin bol spáchaný v súvislosti s úverovou

zmluvou, ktorú uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom. Skutočnosti, rozhodné pre
ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú
právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku
zo zmluvy o úvere ako takej. Náhrada škody je zodpovednostný vzťah, nie vzťah zmluvný.

9. Odvolanie žalobcu vo vzťahu k námietke premlčania je dôvodné. Odvolací súd preskúmaním veci

dospel k záveru, že okresný súd pochybil, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie §5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi

aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Prihliadol teda na
ustanovenie, ktoré upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu
ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.

10. V danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa §100 ods.

1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka). Okresný
súd nebol oprávnený sa premlčaním nároku vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol
a nie je správny a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje. Vec nesprávne
právne posúdil, v dôsledku čoho skutkovo vec neúplne zistil.

11. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§387 C.s.p.) ani na jeho zmenu (§388 C.s.p.). Keďže
zrušil rozhodnutie súdu vo veci samej, zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania.

12. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po

preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle §420 OZ, a to existencie
porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

13. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania

(§396 ods. 3 C.s.p.).

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).