Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119220794
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:6119220794.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému Y. G.,
nar. XX. X. XXXX, G.Á. XX, B., t.č. trvale bytom B., o zaplatenie 959,29 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

N e p r i b e r á do konania občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo

nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitný subjekt na strane žalovaného.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 785,08 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 84,86 eur od 26.1.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
95,53 eur od 26.2.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 63,59 eur od
30.3.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 72,05 eur od 26.4.2016 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,36 eur od 26.5.2016 do zaplatenia, úroku

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40,99 eur od 28.6.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 40,99 eur od 26.7.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 45,74 eur od 26.8.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
41,14 eur od 27.9.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 60,72 eur od
26.10.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 95,11 eur od 26.11.2016 do
zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40,98 eur od 28.12.2016 do zaplatenia a

úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37,02 eur od 24.1.2017 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu
63,72% z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 25. 1. 2019 žalobu v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici
a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 959,29 eur, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy
84,86 eur od 26. 1. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 95,53 eur od 26. 2. 2016
do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 63,59 eur od 30. 3. 2016 do zaplatenia, úroku z
omeškania 5% ročne zo sumy 72,05 eur od 26. 4. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo

sumy 66,36 eur od 26. 5. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 40,99 eur od 28.
6. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 40,99 eur od 26. 7. 2016 do zaplatenia,
úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 45,74 eur od 26. 8. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5%ročne zo sumy 41,14 eur od 27. 9. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 60,72
eur od 26. 10. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 100,10 eur od 26. 11. 2016
do zaplatenia, úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 45,97 eur od 28. 12. 2016 do zaplatenia, úroku z

omeškania 5% ročne zo sumy 56,82 eur od 24. 1. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Zobsahužalobyvyplýva,žezmluvouopostúpenípohľadávokzodňa4.7.2018postúpilSlovakTelekom,
a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej poskytoval žalovanému aktivovaný program služieb

a žalovaný sa zaviazal pravidelne splácať cenu za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka.
Postupca vystavil žalovanému faktúry, z ktorých si žalobca v tomto konaní uplatnil 959,29 eur. Súčasťou
uvedenej sumy je aj zmluvná pokuta, ktorá bola vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ
ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Žalobca uviedol,
že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej
povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou

podľa §53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.

Žalovaná suma 959,29 eur teda pozostávala z poplatkov za poskytnuté služby vo výške 785,08 eur,
poplatkov za upomienky 2x 4,99 eur, z poplatku za prerušenie služby neplatenie 19,80 eur vrátane DPH
a zo zmluvnej pokuty 144,43 eur. Mimo týchto súm si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a náhradu

trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13. 3. 2019 pod sp.zn. XUp/XX/XXXX
platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. O tejto skutočnosti Okresný
súd Banská Bystrica v zmysle ustanovenia §10 ods. 1 Zák. č. 307/2016 Z.z. upovedomil žalobcu a

zároveňhovyzval,abyvlehote15dnínavrholpokračovanievkonanínasúdepríslušnomnaprejednanie
veci podľa C.s.p..

Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p. a preto
dňa 15. 7. 2019 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade
s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento

oznam bol vyvesený od 17. 10. 2019 do 23. 10. 2019.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb, dohodou o zmene zmluvy o poskytovaní
verejných služieb - doplnková služba zdieľanie dát z paušálu, všeobecnými podmienkami pre

poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., osobitnými podmienkami pre
poskytovanie dátových služieb, cenníkmi, faktúrami, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou k úhrade dlhu, výpisom z obchodného registra
žalobcu a právneho predchodcu žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav.

5. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763
469 a žalovaný uzavreli dňa 3. 12. 2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby
prostredníctvom zvoleného programu.

6. Toho istého dňa strany sporu uzatvorili ak Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na
základektoréhoprávnypredchodcažalobcuzabezpečilžalovanémupredajmobilnéhotelefónuzakúpnu
cenu 1 eur s tým, že neakciová cena tohto telefónu by bola 269 eur. Žalovaný sa zaviazal k viazanosti na
obdobie 24 mesiacov, zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) je 318 eur (Tabuľka
č. 1 Dodatku).

Podľa bodu 3 Dodatku, Záväzok viazanosti: Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č.
1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a
budevovzťahukSIMkartevyužívaťSlužbyPodnikupodľaZmluvyvznenítohtoDodatku,tedanevykonážiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
služby (ďalej len „záväzok viazanosti“. Porušením záväzku viazanosti preto je:
a.) Výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie

počas dojednanej doby viazanosti;
b.) Žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku
poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy
počas dojednanej doby viazanosti;
c.) Nezaplatenie ceny za poskytnuté služby Účastníkom do 45dní po splatnosti, na základe ktorého

vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).
Zmluvná pokuta: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku
voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej
a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto
Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane

doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou
a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MZ poskytnutý. Benefity
poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. Tohto Dodatku alebo v Cenníku.
Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovanávtabuľke
č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre

výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:

Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet).
Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením
zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie
záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením záväzku viazanosti, pre prípad, ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len
vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

6. Bližšie podmienky zmluvy boli upravené vo Všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných
služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., v Osobitných podmienkach pre poskytovanie dátových služieb

a v Cenníkoch.

Podľa Cenníka, poplatok za upomienku oneskorenej platby je 4,99 eur, poplatok za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie je vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie služby neplatenie
je vo výške 19,80 eur.

7. Faktúrami bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s.,
Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky, hlasové a
nehlasové služby vo výške 785,08 eur a to:
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.8.2016,splatnoudňa25.8.2016sumu45,74eurtitulompoplatkov

za hlasové a nehlasové služby;
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.9.2016,splatnoudňa26.9.2016sumu41,14eurtitulompoplatkov
za hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 10. 2016, splatnou dňa 25. 10. 2016 sumu 60,72 eur titulom
poplatkov za hlasové a nehlasové služby;

- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 11. 2016, splatnou dňa 25. 11. 2016 na sumu 100,10 eur, kde z
tejto sumy bolo žalovanému vyfakturovaných titulom poplatkov za hlasové a nehlasové služby 95,11 eur
a titulom poplatku za upomienku 4,99 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2016, splatnou dňa 27. 12. 2016 na sumu 45,97 eur, kde z
tejto sumy bolo žalovanému vyfakturovaných titulom poplatkov za hlasové a nehlasové služby 40,98 eur

a titulom poplatku za upomienku 4,99 eur;
- faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2016, splatnou dňa 25. 1. 2016 sumu 84,86 eur titulom
poplatkov za hlasové a nehlasové služby;-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.2.2016,splatnoudňa25.2.2016sumu95,53eurtitulompoplatkov
za hlasové a nehlasové služby;
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.3.2016,splatnoudňa29.3.2016sumu63,59eurtitulompoplatkov

za hlasové a nehlasové služby;
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.4.2016,splatnoudňa25.4.2016sumu72,05eurtitulompoplatkov
za hlasové a nehlasové služby;
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.5.2016,splatnoudňa25.5.2016sumu66,36eurtitulompoplatkov
za hlasové a nehlasové služby;

-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.6.2016,splatnoudňa27.6.2016sumu40,99eurtitulompoplatkov
za hlasové a nehlasové služby;
-faktúrouč.XXXXXXXXXXzodňa8.7.2016,splatnoudňa25.7.2016sumu40,99eurtitulompoplatkov
za hlasové a nehlasové služby;
- faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2017, splatnou dňa 23. 1. 2017 na sumu 56,82 eur, kde z tejto
sumy titulom poplatkov za hlasové a nehlasové služby bolo žalovanému vyfakturovaných 37,02 eur a

titulom poplatku za prerušenie služby neplatenie 19,80 eur vrátane DPH.

Zároveň žalovanému bola vyfakturovaná aj zmluvná pokuta a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 7.
2017, splatnou dňa 27. 7. 2017 vo výške 144,43 eur.

8. Listom zo dňa 27. 7. 2017 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. oznámil žalovanému, že
odstupuje od zmluvy s účinnosťou od 6. 8. 2017 v súlade s ustanoveniami §44 ods. 8 písm. b) a §44
ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z.. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu sumy 959,29 eur.

9. Následne listom zo dňa 22. 8. 2018 právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s. oznámil

žalovanému, že pohľadávku vo výške 959,29 eur, t.j. istina + zmluvná pokuta, postúpil na žalobcu.

10. Výzvou k úhrade dlhu zo dňa 25. 10. 2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu celkovej sumy vo
výške 1193,51 eur.

11. Na základe takéhoto oboznámenia sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že
podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o

poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranuspotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o elektronických
komunikáciách.

Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné
na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je

nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel
predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia
žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom,
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne

špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije
právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každýspotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

13. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 785,08 eur, keďže právny predchodca žalobcu
dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za
poskytnuté služby vo výške 785,08 eur neuhradil. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané
služby vo výške 785,08 eur vyhovel, pretože žalovaný ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb
a to v prospech žalobcu, na ktorého bola táto pohľadávka postúpená zmluvou. Suma 785,08 eur bola

žalobcovi priznaná z jednotlivých faktúr takto:
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 8. 2016, splatnej dňa 25. 8. 2016 sumu 45,74 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 9. 2016, splatnej dňa 26. 9. 2016 sumu 41,14 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 10. 2016, splatnej dňa 25. 10. 2016 sumu 60,72 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 11. 2016, splatnej dňa 25. 11. 2016 sumu 95,11 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2016, splatnej dňa 27. 12. 2016 sumu 40,98 eur;

- z faktúry č. XXXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2016, splatnej dňa 25. 1. 2016 sumu 84,86 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2016, splatnej dňa 25. 2. 2016 sumu 95,53 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 3. 2016, splatnej dňa 29. 3. 2016 sumu 63,59 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 4. 2016, splatnej dňa 25. 4. 2016 sumu 72,05 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 5. 2016, splatnej dňa 25. 5. 2016 sumu 66,36 eur;

- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 6. 2016, splatnej dňa 27. 6. 2016 sumu 40,99 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 7. 2016, splatnej dňa 25. 7. 2016 sumu 40,99 eur;
- z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2017, splatnej dňa 23. 1. 2017 sumu 37,02 eur.

14. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 785,08 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr.

15. V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 144,43 eur. Pre to, aby mohol byť
priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané uzavretie zmluvy o zmluvnej pokute. Súd poukazuje na
skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len
účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná pokuta môže vzniknúť len za základe

platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej povinnosti.

Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ust. zák. č. 351/2011 Z. z., o elektronických
komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa
tarify.

Súd súčasne poukazuje aj na možnú neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktoré bola viacej krát
judikovaná (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010, Rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove z 20. septembra 2011 č. k.6Co 113/2010, Rozhodnutie Okresného súdu
Prešovz16.augusta2010č.k.17C/112/201,RozhodnutieOkresnéhosúduPrešovz16.augusta2010č.

k. 17C/112/2010 ale aj priamo vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu rozsudkom Okresného súdu
Komárno spis zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2013, ktorým súd vo výroku rozhodnutia určil, že zmluvná
podmienka dojednaná medzi dodávateľom T-Mobile Slovensko, a.s., resp. Slovak Telekom, a.s..16. Ak by sa chcel žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie
dohody o zmluvnej pokute, následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovaného, ktorá
by mala za následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených

podmienok. Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať, že
sa nejedná napr. o neprijateľnú podmienku podľa §53 ods. 4 písm. s) Obč. zák., podľa ktorého
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

17. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS za individuálnu zmluvnú podmienku možno považovať, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. K uvedenému sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove
a to v uznesení sp.zn.: 16Co/31/2012 zo dňa 15.03.2012, kde uviedol: Je potrebné k tomu dodať, že
žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože

zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Je zrejme že žalobca
menil len výšku zmluvnej pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil

a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Za
tohto stavu sa súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa vtom smere, že
dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, predovšetkým
z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné

dospieť s poukazom na vyššie uvedené, že by bola individuálne dojednaná. Dodávateľ, teda žalobca
však tvrdenia, žeby malo ísť o individuálnu dohodu medzi účastníkmi, nepreukázal a súd jeho tvrdenia
považoval len v rovine účelovej. V konaní pred súdom bolo jasne preukázané, že žalobca ponúkol svoje
služby prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemohol ovplyvniť.

18. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v
dodatku, konkrétne v zmysle bodu 3. tohto dodatku. Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaný
zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu
so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu

zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je
výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas
dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho
služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas
dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe

ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči
účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

Vzmysle§44ods.4Zákonaoelektronickýchkomunikáciách,bezohľadunaminimálneobdobieplatnosti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a

postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa §44 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty medzi stranami sporu v znení
vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu

vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu
porušenia povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný
záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu
formou výpovede počas doby viazanosti, pre prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb,čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných
práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Okremuvedeného,dojednanieozmluvnejpokutyjesúčasťouformulárovejzmluvyvyhotovenejprávnym
predchodcom žalobcu a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný mal možnosť privodiť jeho
zmenu, nakoľko žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu, musel
prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení
o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru

súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 7Co/36/2015,
cit. : „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná

formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

Aj z týchto dôvodov súd má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške 144,43 eur a
ani n úrok z omeškania z uvedenej sumy.

19. Z obdobných dôvodov žalobcovi nepatria ani poplatky za upomienky a poplatky za prerušenie

služby neplatenie a to aj vrátane úrokov z omeškania z týchto súm. Žalobca nepreukázal účelnosť týchto
vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu so žalovaným o týchto poplatkoch a ani za aké služby
by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie žalovaný mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov.
Navyše upomienky boli súčasťou faktúr a teda žalobcovi nevznikli žiadne zvýšené náklady v súvislosti
s upomienkami.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp.
Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s týmito poplatkami je
potrebné uviesť, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy,

pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom.
Teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať
služby. Zaplatením poplatku za obmedzenie služby, ako aj poplatkov za upomienky, žalovanému ako
spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Práve naopak prerušením poskytovania služieb, resp.
obmedzením poskytovaných služieb, bol mu znemožnený prístup k službám zo strany žalobcu. Preto je

súd názoru, že takéto dojednanie ohľadne vyššie uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich
predpokladá ustanovenie §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom
v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje za nedôvodný
v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z

omeškania z týchto súm.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z 24.02.2011, IV.
ÚS 55/2011-19).

V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej podmienky a rovnovážnosti
práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o poplatku, ktorý nemá pre

spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho protiplnenia. Uvedené
poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii zisku spojeného s
existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014 sp.
zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku a poplatku za obmedzenie
služby - neplatenie, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento
uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie.Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi

nepatria vyššie špecifikované poplatky.

20. Poplatky za obmedzenie a prerušenie služieb a poplatky za upomienky sa javia iba ako ďalšia
sankcia za oneskorenie sa s platením žalovaného za dodané služby, pričom takáto sankcia má charakter
zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by

dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.
Vymedzenie vo Všeobecných obchodných podmienkach, resp. v Cenníku, súd nemôže považovať za
platné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje ustanovenie §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale

len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález
ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ).

V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za obmedzenie
služieb a poplatku za upomienky ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za

následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

21. Súčasne súd poukazuje aj na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 26. 9. 2016 č.k. 12C/472/2015-68,
ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 8. 2017 č.k. 7Co/233/2016-92,
ďalej na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 30. 3. 2017 č.k. 5Csp/66/2016-40 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 9. 5. 2018 č.k. 18Co/100/2017-81, rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
9. 3. 2017 sp. zn. 5Csp/64/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 6. 2018
sp. zn. 5Co/114/2017, kde v obdobných veciach súd vyslovil rovnaký názor ako v tomto rozsudku.

22. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca podanou žalobou požadoval zaplatenie 959,29 eur. Z tejto sumy súd žalobe žalobcu vyhovel v
časti o zaplatenie 785,08 eur (81,83% žalovanej sumy), čo predstavuje na jednej strane úspech žalobcu

a na druhej strane neúspech žalovanej. V časti o zaplatenie 174,21 eur (63,72% žalovanej sumy) súd
žalobužalobcuzamietol,čopredstavujeneúspechžalobcuaúspechžalovanej.Zuvedenéhovyplýva,že
vkonečnomdôsledkubolvkonaníúspešnejšížalobca,ktorémupatrínáhradatrovkonaniapoodpočítaní
jeho neúspechu v konaní od jeho úspechu v konaní, tj. v rozsahu 63,72% z trov konania, na ktoré by
mal žalobca nárok pri plnom úspechu.

Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

23. Dňa 28. 8. 2019 bol súdu doručený návrh na pribratie do konania, ktorým Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len ako „združenie“) navrhlo súdu, aby bolo
pribraté do konania na stranu žalovaného ako osobitný subjekt. V tomto návrhu združenie tiež uviedlo,
že je združením, ktoré podporuje a pomáha všetkým spotrebiteľom na území SR v ochrane ich práv v
zmysle platnej legislatívy. Poukázalo na ust. §95 ods. 1, §157 ods. 2, čl. 6 a čl. 16 ods. 1 základných

princípov C.s.p.. Zároveň združenie požiadalo súd o zaslanie výzvy žalovanému s prílohou tohto návrhu,
v ktorej mu súd uloží povinnosť v lehote 10 dní sa vyjadriť, či súhlasí so vstupom združenia do konania
na jeho stranu a v prípade, ak sa žalovaný v súdom určenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať,
že proti vstupu združenia nemá námietky.

Podľa ustanovenia §95 ods. 1 C.s.p., na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania
pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana,
na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.Po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 1. 7. 2016, právnickú osobu založenú alebo
zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa ustanovenia §95 ods. 1 C.s.p. svojím rozhodnutím

pribrať dokonania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať,
súhlasí.

O pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných predpokladov výlučne súd, pričom podanému
návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom

na okolnosti daného prípadu nepovažuje za potrebné. Ustanovenie §95 ods. 1 C.s.p. stanovuje súdu
možnosť, nie povinnosť rozhodnúť o pribratí osobitného subjektu do konania, čo vyplýva z právnej normy
„Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať ...“. Úvaha súdu však nemôže
byť svojvoľná. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba
ochrany práv strany (na strane ktorej má osobitný subjekt vystupovať), čo vyplýva z účelu predmetného
zákonného ustanovenia. K posudzovaniu dôvodnosti podaného návrhu na základe vyššie uvedeného

kritéria však môže súd pristúpiť až po tom, čo má preukázané splnenie zákonných predpokladov pre
postup podľa ustanovenia §95 ods. 1 C.s.p., t.j. súdu bol predložený súhlas strany, na ochranu ktorej
práv má osobitný subjekt vystupovať.

Nakoľko súhlas žalovaného so vstupom osobitného subjektu do konania súdu predložený zo strany

združenia nebol, súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného
združenia do konania ako osobitného subjektu. Súd je zároveň aj toho názoru, že vzhľadom k tomu,
že v danej veci poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi dostatočnú ochranu, ktorá mu patrí zo zákona,
čoho dôkazom je aj rozhodnutie vo veci samej vo výroku tohto rozsudku, pribratie osobitného subjektu
do konania na ochranu práv žalovaného, nebolo ani potrebné.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a občianske
združenie do konania ako osobitný subjekt nepribral.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.