Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216211568
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216211568.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., IČO 35 831 154 so sídlom Bratislava, Mýtna 48, v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Bratislava. Mýtna 48, proti žalovanému: H. W., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt V., o
zaplatenie XXX,XX X. s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno

č. k. 6Csp/20/2016- 41 zo dňa zo dňa 15. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52

Občianskeho zákonníka, článkom 8 CSP, článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS, ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že dňa 16.7.2012 právny predchodca žalobcu
- Consumer Finance Holding a.s a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 7111331. Predmetom tejto
zmluvy bol záväzok žalobcu žalovanému poskytnúť pôžičku v sume 600 Euro. Listom zo dňa 8.7.2013
pôvodný veriteľ oznámil žalovanému zosplatnenie úveru, ktorý mal zaplatiť obratom, najneskôr však do
3 dní. Pôvodný veriteľ a žalobca dňa 19.9.2016 uzavreli zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky.

Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 8 CSP dôvodiac, že uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na stranách sporu. Sporová strana , ktorá síce svoju povinnosť tvrdenia splnila, avšak nepredloží
dôkazy na podoprenie svojich tvrdení , nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu,
ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ

je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na
procesnú dôkaznú povinnosť žalobcu, práve on mal v tomto konaní preukázať svoje tvrdenia uvedené
v žalobe. Predovšetkým mal preukázať, že peniaze žalovanému boli poskytnuté pôvodným veriteľom
( pri pôžičke sa jedná o reálnu zmluvu ). Uviedol, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal, preto súd
nemal za preukázané, že žalobca podľa hmotného práva je nositeľom práva, ktoré si v tomto konaní
uplatňuje. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 257 CSP , keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov
konania, pretože mu týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena spočívajúceho v nepreukázaní poskytnutia
pôžičky. Uviedol, že v tomto spore si voči žalovanému uplatňuje nárok z titulu nesplateného úveru

poskytnutého žalovanému na základe zmluvy evidovanej pod č. 7111331, pričom ide o spotrebiteľský
úver v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. bez ohľadu na jej formálne označenie. Poukázal na to, žezmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, teda záväzok na poskytnutie plnenia vznikol už zo samotnej
dohody strán. Predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí) dlžníkovi,
vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýval platný záväzok nášho právneho

predchodcu poskytnúť v prospech žalovaného finančné plnenie a zároveň záväzok žalovaného takto
poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Ďalej zdôraznil, že skutočnosti
týkajúce sa výšky poskytnutého úveru, formy splácania a žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval,
prostriedky procesnej obrany nevyužil, počas sporu ostal celkom pasívny, z uvedeného dôvodu sa
tak žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia považujú za nesporné podľa ust. § 151 ods. 1 CSP. Výška

poskytnutého úveru žalovanému vyplýva zo základných náležitosti úverovej zmluvy. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 18.7.2016, ktorou sa pôvodný
žalobca Consumer Finance Holding a.s. domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 580,28 eura a úroku
z omeškania vo výške 8,5 % ročne za čas od 31.8.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalovaným uzatvoril dňa 16.7.2012 zmluvu o pôžičke č. 7111331 a na základe tejto zmluvy mu
poskytol sumu 791,04 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť túto sumu v 24. mesačných splátkach po

32,96 eura. Žalovaný si však svoje povinnosti riadne neplnil ( do podania žaloby na súd zaplatil len
164,80 eura), preto listom zo dňa 7.8.2013 vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie celého dlhu.
Predmetnú pohľadávku postúpil pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016 na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., preto súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 21.12.2016 pripustil ,aby na strane žalobcu nastala zmena tak, že namiesto

pôvodného žalobcu do sporu vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o. IČO 35 831 154 so
sídlom Bratislava ul. Karadžičova 8 .

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, keď v konaní nepreukázal, že by žalovanému bola reálne poskytnutá suma pôžičky, keďže
zmluva o pôžičke je reálny kontrakt. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
strany uzatvorili zmluvu o pôžičke. Žalobca svoj nárok opieral o listinu - „Žiadosť o poskytnutie najľahšej
pôžičky“,podktorejnázvomjevzátvorkeuvedené„žiadosťklientaoposkytnutiespotrebiteľskéhoúveru-
návrhnauzatvoreniezmluvy“.Rovnakozobsahupredloženejlistinyvyplýva,žeideospotrebiteľskýúver

( napriek názvu „ žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky), keďže v žiadosti je uvedená ročná úroková
sadzba 32%, splátka vo výške 32,96 eura, RPMN 32%, priemerná hodnota RPMN 46,52%, celkové
náklady spotrebiteľa 191,04 eura, termín konečnej splatnosti : 7/2014. Vo Všeobecných obchodných
podmienkach v bode 1.1 ( Definície) je uvedené - Pôžička: znamená bezúčelový spotrebiteľský úver
v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nezistil

dostatočne skutkový stav, keď sa riadne neoboznámil s listinami predloženými žalobcom a tým
pádom dospel aj k nesprávnemu právnemu záveru. Je potom potrebné prisvedčiť žalobcovej odvolacej
námietke, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena
žalobcom.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dôvodil aj argumentom, že žalobca mal v konaní
predovšetkým preukázať, že skutočne boli peniaze žalovanému poskytnuté pôvodným veriteľom.
Odvolací súd súhlasil aj s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu. Civilný sporový poriadok obsahuje aj
ustanovenie § 151 ods. 1, podľa ktorého, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. V predmetnom konaní sa žalovaný k danej veci nijako nevyjadril, preto nie

je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal poskytnutie sumy 600 eur.
Je pritom nepochybné, že ide o spotrebiteľský spor, na ktorý sa vzťahuje aj ustanovenie § 295 CSP,
že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Toto ustanovenie poskytuje spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovanýchhmotným právom. Ide o zaobstarávanie a vykonávanie dôkazov v prospech spotrebiteľa ex officio.
Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení
spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na

ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, a zároveň môže smerovať k posúdeniu všetkých okolností
súvisiacich s uzatvorením zmluvy. V danom prípade žalovaný nenamietol, že prevzal sumu pôžičky
( úveru ). Ak by mal súd prvej inštancie za to, že odovzdanie sumy 600 eur žalovanému je sporné,
musí žalobcovi túto skutočnosť oznámiť, aby mu umožnil predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie.
Odvolací súd však uvádza, že v predmetnej Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky ( žiadosť klienta o

poskytnutie spotrebiteľského úveru) pod bodom VI. je uvedené „Poskytnutie pôžičky - prevodom na môj
účet XXXXXXXXXX/XXXX“. Súd prvej inštancie opäť nevenoval dostatočnú pozornosť pri hodnotení
predložených dôkazov zo strany žalobcu.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods.
1 písm. c ) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na základe

vyššie uvedeného súd prvej inštancie opätovne a najmä dôsledne vykoná dokazovanie na pojednávaní.
V danej veci ide o spotrebiteľský spor, preto žalobcom predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere
podrobí súdnemu prieskumu o všetkých náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Opätovne rozhodne aj o trovách konania, pretože súd prvej
inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP ( bod 8.odôvodnenia), pričom použitie tohto

ustanovenia nijako nezdôvodnil. Jeho aplikácia sa v danej veci javí byť absolútne nedôvodná. Po
riadnom zistení skutkového stavu, následne vec právne posúdi v závislosti od vykonaného dokazovania.
Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie
viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).