Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204598
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815204598.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne
zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Martinčeková 13, IČO: 50 361 368, proti povinnej: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. - N.,

C. XXX/XX, o vymoženie 2.337,57 Eur s prísl., na odvolanie oprávneného a povinnej proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo č.k. 1Er/578/2015-29 zo dňa 24.marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinnej proti výroku o zamietnutí námietok proti trovám exekúcie (II.výrok) o d m i e t a.

Uznesenie súdu prvej inštancie o vyhovení námietkam povinnej proti exekúcii (I.výrok) z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (exekučný súd) napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinnej proti
exekúcii (I. výrok) a námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa poveril súdneho exekútora JUDr. Janu Virličovú, so sídlom
ExekútorskéhoúraduvE.,G.XXX/A,vykonanímexekúcienazákladeexekučnéhotitulu-Rozhodcovský
rozsudok sp.zn. II/2014-2462, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so

sídlom v Bratislave zo dňa 25.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2014 a vykonateľnosť
dňa 02.05.2014. Týmto rozhodcovským rozsudkom bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu
vo výške 3.980,07 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Dňa 08.01.2016 mu boli súdnym exekútorom predložené námietky povinnej, ktoré odôvodnila tým, že
rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v jej neprítomnosti, bez jej vedomia a možnosti obhajoby.

Povinná ďalej uviedla, že trvá na pojednávaní na okresnom súde v jej prítomnosti a s obhajcom. Zároveň
vzniesla aj námietky proti trovám exekúcie, ktoré však neodôvodnila. Povinná v podaných námietkach
uviedla aj to, že týmto podaním podáva aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

4. Po zistení, že námietky proti exekúcii boli povinnou podané v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí
exekúcie prebrala dňa 18.12.2015 a námietky podala na poštové doručenie dňa 22.12.2015) zaoberal

sa ich dôvodnosťou.

5. Z obsahu spisu zistil, že zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 000703511120209 zo
dňa 13.02.2009, vyplýva, že povinná vyhlásila okrem iného aj to, že bola oboznámená a súhlasí
so Všeobecnými obchodnými podmienkami (Čl. II. bod 2 zmluvy). Ďalej sa v Čl. II. bode 5 zmluvy
uvádza, že banka uzavretím zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli

rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu, a žedlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešenie sporov Stálym rozhodcovským súdom. Obdobné
ustanovenie obsahujú aj Všeobecné obchodné podmienky v čl. IX. bode 3.

6. Takto koncipovanú rozhodcovskú doložku nepovažoval za osobitne dojednanie k zmluve, nebola ani
osobitne zmluvnými stranami podpísaná a považoval ju za neplatnú. Samotný podpis na zmluve, ktorá
iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská
doložka spolu s ostatnými dojednaniami podľa jeho názoru nepostačuje na to, aby bola riadne
preukázaná vôľa povinnej uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená,

že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný rozsudok nemôže
byť exekučným titulom. Existencia exekučného titulu je podmienkou konania, na základe čoho v celom
rozsahu vyhovel námietke povinnej proti exekúcii.

7. K námietkam povinnej týkajúcim sa trov exekúcie uviedol, že základom pre určenie odmeny súdneho
exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, odmenu z tohto základu

tvorí 20%, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33.193,92 eura. Táto odmena sa zníži na 50%, ak súdny
exekútor podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku upustí od vykonávania exekúcie. Túto námietku
povinnej posúdil ako nedôvodnú, pretože exekútor v upovedomení o začatí exekúcie si správne vyčíslil
trovy exekučného konania (v súlade s ustanoveniami § 5 ods. 1, 2 a § 6 Vyhlášky), na základe čoho
ju zamietol.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd
v predmetnej veci preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie ako aj exekučný titul v zmysle § 44 ods. 2 EP, pričom nezistil rozpor uvedených inštitútov so
zákonom, a preto vydal poverenie. Následne súd opätovne preskúmal tie isté listinné dôkazy, pričom

v tomto prípade zistil rozpor uvedených inštitútov so zákonom a námietkam povinnej vyhovel, pričom
v období od prvého preskúmania žiadosti súdom po druhé preskúmanie sa nezmenil skutkový stav
ani právny poriadok. Poukazoval na svoje právne závery týkajúce sa právoplatného rozhodcovského
rozsudku a s ním spojeného nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, ktorý nebol oprávnený skúmať
jeho vecnú správnosť, pričom poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Žiadal preto

odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že námietky povinnej v celom
rozsahu zamietne, alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Proti uzneseniu v časti zamietnutých námietok proti trovám exekúcie podala v zákonnej lehote
odvolanie povinná. Poukázala na situáciu, keď je nezamestnaná, má jedno nezaopatrené dieťa a jej

jediný príjem pochádza z opatrovateľskej činnosti, keďže opatruje svoju dcéru, ktorá je ťažko zdravotne
postihnutá. Nevlastní žiaden majetok a na jej osobu je vedených viacero exekučných konaní. Žiadala
preto odvolací súd, aby jej boli trovy exekúcie odpustené.

10.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

„CSP“) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP), v časti o zamietnutí námietok povinnej
proti trovám exekúcie, proti ktorej odvolanie nie je prípustné, odvolanie povinnej v zmysle § 386 písm.
c/ odmietol a napadnuté uznesenie vo výroku I. o vyhovení námietkam proti exekúcii povinnej v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. c/ zrušil.

11. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodnutia), odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak,
a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 50 ods. 4 EP (účinného v čase rozhodnutia), proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo
námietkam, je prípustné odvolanie.

13. Podľa § 201 ods. 1, 2 EP (účinného v čase rozhodovania), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor
podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov

exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov
a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o
začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie,
a predbežne vyčísli ich výšku.(1) Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručeniaupovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. (2)

14. Odvolací súd odmietol odvolanie povinnej voči výroku o zamietnutí námietok povinnej proti trovám
exekúcie s poukazom na ustanovenie § 201 ods. 2 EP v spojení s § 202 ods. 2 O.s.p. účinných v čase
vydania napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu odvolanie povinnej bolo podané proti výroku, proti
ktorému nebolo prípustné odvolanie, preto jej odvolanie odmietol.

15. Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 veta prvá EP, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

17. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

18. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že ho podal proti výroku I., ktorým bolo vyhovené
námietkam proti exekúcii povinnej. Hoci v úvode svojho odvolania uvádza, že podáva odvolanie proti

uzneseniuv„celomrozsahu“,znasledujúcejvety„napadnutýmuznesenímsúdrozhodoltak,ževyhovuje
námietkam povinnej proti exekúcii“, ako aj odvolacích námietok vyplýva, že odvolanie smerovalo iba
proti výroku o vyhovení námietok proti exekúcii povinnej.

19. Ustanovenie § 50 ods. 4 EP v znení účinnom v čase vydania napadnutého uznesenia výslovne

ustanovilo prípustnosť odvolania len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo.

20. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase vydania napadnutého uznesenia, povinný
môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne
uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46),
o námietkach netreba rozhodnúť.

21. Inštitút námietok proti exekúcii bol v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017
procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom bolo zastavenie exekúcie
alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Pri vznesení námietok sa
uplatňovala koncentračná zásada, námietky museli byť odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené

dôvody sa neprihliadalo. Predmetom námietok mohli byť skutočnosti procesného i hmotného práva,
ktoré však nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu,
zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

22. Povinná v danom prípade vzniesla námietky proti exekučnému titulu - rozhodcovskému rozsudku
zo dňa 25.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2014 a vykonateľnosť dňa 02.05.2014.
Namietala v nich, že ním bolo rozhodnuté v jej neprítomnosti, bez jej vedomia a možnosti obhajoby, a
svoje námietky proti trovách exekúcie odôvodnila tým, že sa nachádza v stave sociálnej núdze. Takýmto
odôvodnením podaných námietok však nesplnila podmienky ich úspešného uplatnenia, keď predmetom

uplatnených námietok neboli skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, ale namietala
postup rozhodcovského súdu, ktorý bez pochýb predchádzal jeho vydaniu.

23. Konajúci súd prvej inštancie v danom prípade vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii z dôvodu
konštatovanej neplatnosti rozhodcovskej doložky, keď k právnemu záveru o jej neplatnosti dospel

preskúmaním exekučného titulu (pravdepodobne postupom podľa § 44 ods. 2 EP účinného v čase
rozhodnutia), pričomakobolovyššiekonštatovanénejednalosaoskutočnosti,ktorénastaliažpovzniku
exekučného titulu, a preto sa nejednalo o dôvody, pre ktoré mohli byť vyhovené námietkam proti exekúcii
povinnej.24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na súdmi Slovenskej republiky dlhodobo kreovanú
rozhodovaciu prax týkajúcu sa exekučných konaní, keď súdy pristupujú k preskúmaniu exekučného

titulu nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 44 ods. 2 EP, ale aj
v ktoromkoľvek inom štádiu konania. Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť,

pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný
súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj
bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania. Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého
exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu
vykonať.

25. Pokiaľ bol súd prvej inštancie v danom prípade preskúmaním exekučného titulu toho názoru,
že vedená exekúcia je neprípustná z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, bolo takéto zistenie
dôvodom na ďalší procesný postup v zmysle § 57 písm. g/ EP účinného v čase vydania napadnutého
uznesenia, keď mal pristúpiť k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k jej zastaveniu. Naproti

tomu, súdom prvej inštancie zvolený procesný postup premietnutý v napadnutím vydanom rozhodnutí
nekorešponduje s postupom týkajúcim sa rozhodovania o námietkach proti exekúcii v zmysle § 50 ods.
1 EP účinného v čase vydania rozhodnutia.

26. S prihliadnutím na uvedené bolo potrebné podanie povinnej posudzovať podľa jeho obsahu (bez

irelevancie, ako svoj úkon nazvala). Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil napadnuté
uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)