Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216120
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8713216120.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v individuálnom pracovnoprávnom spore žalobkyne J..
C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX R. L., právne zastúpená JUDr. Zuzana Magurová,
advokátka so sídlom Ivanská cesta 23, 821 04 Bratislava, IČO: 42 353 165, proti žalovanému B. Y.
R. L., so sídlom H. XXX/X, XXX XX R. L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená JUDr. Jana Murárová,
advokátka so sídlom Ul. 1. Mája 220/19, 058 01 Poprad, IČO: 51 827 417, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č.k. 17Cpr/28/2013-437 z 26.02.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti výpovede a trvania
pracovného pomeru tak, že určuje, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX
je neplatná a pracovný pomer trvá.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku I. v časti náhrady mzdy a vo výroku II. o trovách konania a vec v rozsahu
zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán individuálneho pracovnoprávneho sporu súd prvej
inštancie svojím, už v poradí druhým napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu o určenie neplatnosti
výpovede danej žalobkyni listom žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a trvania pracovného pomeru
zamietol; výrokom II. priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 61 ods. 1, ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b/, ods. 2
Zák. práce, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 zák. č. 365/2004Z.z. Výrok o trovách
konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, cit.:

„Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd určil, že výpoveď z XX.XX.XXXX daná žalovaným žalobkyni je
neplatná a pracovný pomer žalobkyni u žalovaného trvá, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy
a na náhradu trov konania. Žalobkyni vznikol pracovný pomer u právneho predchodcu žalovaného dňa
XX.XX.XXXX. V B. Y. s H. Y. R. L. pracovala od XX.XX.XXXX.

Dňa XX.XX.XXXX žalovaný dal žalobkyni výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
s poukazom na rozhodnutie žalovaného č. 68/2012 z 23.05.2013 o organizačnej zmene, ktorou sa
zrušila pracovná pozícia učiteľa a znížil sa počet zamestnancov žalovaného. Výpovedná doba je

trojmesačná, začína plynúť 01.06.2013 a plynie dňom 31.08.2013. Výpoveď bola doručená žalobkyni
osobne 28.05.2013.

Rozhodnutím žalovaného z 23.05.2013 žalovaný rozhodol o znížení stavu pedagogických
zamestnancov o dvoch z dôvodu zníženia počtu tried na XX v školskom roku XXXX/XXXX.

Rozhodnutím žalovaného z XX.XX.XXXX žalovaný rozhodol o organizačnej zmene zníženie počtu tried.
Žalovaný pred daním výpovede žalobkyni písomnou i ústnou formou ponúkol inú vhodnú prácu v zmysle
§ 63 ods. 2 Zákonníka práce a to prácu pedagogickej asistentky za prítomnosti svedkov K.. H. H. a
H.. H. C.. Žalobkyňa na predmetnú ponuku inej práce nereagovala. Následne štatutárna zástupkyňa
žalovaného vyzvala žalobkyňu, že má možnosť premyslieť si ponúknutú prácu do nasledujúceho dňa
29.05.2013 s tým, že štatutárna zástupkyňa žalovaného by zobrala späť danú výpoveď. Na ponuku inej
vhodnej práce žalobkyňa vôbec nereagovala.

Dňa 27.05.2013 predložil odborový zväz pri B. Y. R. L. zápis o tom, že dňa XX.XX.XXXX bola
odborovému zväzu predložená žiadosť o prerokovanie výpovede žalobkyne. Táto bola prerokovaná
odborovým orgánom.

Listami z 13.06.2013 a 28.06.2013 žalobkyňa žiadala žalovaného o ďalšie zamestnávanie s tým, že
považuje výpoveď z 28.05.2013 za neplatnú.

Z čl. IV bod 2 Kolektívnej zmluvy zamestnancov B. Y. R. L. na rok XXXX vyplýva, že pri organizačných
zmenách bude zamestnávateľ najprv uvoľňovať zamestnancov v dôchodkovom veku.

Zo správ o výsledkoch inšpekčnej činnosti vykonanej dňa 01.10.2012 a 06.11.2008 u žalovaného súd
zistil, že Štátna školská inšpekcia kontrolou zameranou na zabezpečenie procesu vyučovania, splnenia
kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov u žalovaného nezistila žiadne nedostatky
a taktiež kontrolou zameranou na dodržiavanie podmienok preraďovania žiakov do špeciálnej triedy
nezistila žiadne nedostatky.

Žalobkyňa v konaní predložila listy bývalých žiakov, z ktorých vyplýva, že títo žiaci mali citovú náklonnosť
k žalobkyni, boli šťastní, keď ich učila, listy sú prejavom vďaky žiakov.

Zo zoznamu zamestnancov, ktorým boli priznané kredity súd zistil, že žalobkyni bol priznaný počet
kreditov XX, išlo o maximálny možný počet kreditov.

Z vyjadrenia učiteľov pôsobiacich u žalovaného v súčasnosti súd zistil, že počas pôsobenia žalobkyne
učitelia neboli prítomní pri žiadnych znakoch diskriminácie, či šikanovania osoby žalobkyne zo strany
vedenia. Práve žalobkyňa vystupovala voči ostatným kolegom nefér, lebo strácala dôveru, asi preto sa
zmenil aj ich postoj k nej. Prestali jej dôverovať z dôvodu, že ktorúkoľvek informáciu získanú od ostatných
učiteľov žalobkyňa používala proti nim. Úplne vylúčili obvinenie voči vedeniu školy, v ktorom žalobkyňa
tvrdí, že ostatným učiteľom bolo zakázané so žalobkyňou komunikovať a nadväzovať bližší kontakt.
Naopak, zo strany vedenia vnímajú rovnocenný prístup ku každému zamestnancovi.

Z pracovnej zmluvy H.. Z. M. súd zistil, že táto nastúpila pracovať k žalovanej 01.12.2010 ako učiteľka
anglického jazyka.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer výpoveďou z 28.05.2013.
Súd konštatuje, že výpoveď z 28.05.2013 bola daná zamestnávateľom písomne a v súlade s § 61
ods. 2 Zákonníka práce bol v nej skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom. Výpovedným dôvodom v zmysle § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce bolo,
že žalobkyňa sa stala nadbytočnou vzhľadom na písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej
zmene z 23.05.2013 o znížení počtu tried v školskom roku 2013/2014 a rozhodnutie o znížení stavu
pedagogických zamestnancov o dvoch v školskom roku 2013/2014. Následne sa žalovaný rozhodol s
poukazom na rozhodnutie o organizačnej zmene skončiť pracovný pomer žalobkyne výpoveďou.

Žalobkyňa v konaní namietala neplatnosť výpovede z viacerých dôvodov: pre nesplnenie tzv. ponukovej
povinnosti podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, z dôvodu, že výpoveď nebola riadne prerokovaná so
zástupcami odborov a s poukazom na diskrimináciu vo forme druhotnej viktimizácie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že po rozhodnutí o organizačnej zmene je na
zamestnávateľovi výber zamestnanca, s ktorým v súlade s § 63 ods. 1 písm. b) skončí pracovný
pomer. Pri výbere je zamestnávateľ viazaný kolektívnou zmluvou. Podľa kolektívnej zmluvy žalovaného
v roku 2013, v čl. IV bod 2 sa zamestnávateľ zaviazal pri organizačných zmenách najprv uvoľňovať
zamestnancov v dôchodkovom veku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase rozhodnutia
o organizačnej zmene mal žalovaný troch zamestnancov v dôchodkom veku E. O., H. M. a žalobkyňu,
ktorí všetci traja boli kvalifikovaní na výkon práce učiteľa, u E. O. bola v súlade so zákonom č. 317/2009
Z.z. výnimka z kvalifikačného predpokladu. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že vhodnejším kandidátom pre
skončenie pracovného pomeru u žalovaného bol E. O., ktorý bol tiež v dôchodkovom veku, je potrebné
uviesť, že je výsostným právom zamestnávateľa v súlade s kolektívnou zmluvou rozhodnúť, s ktorým
zamestnancom skončí pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný navyše uvádzal, že žalobkyňa
bola vybraná na základe aprobácie.

Pokiaľ žalobkyňa v konaní namietala neurčitosť rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene súd
dospel k záveru, že rozhodnutie č. 69/2012 z 23.05.2013 o znížení stavu pedagogických zamestnancov
o dvoch je určité. Z rozhodnutia je zrejmé, že sa znižuje počet zamestnancov u žalovaného v školskom
roku 2013/2014 o dvoch. Rozhodnutie č. 68/2012 z 23.05.2013, ktoré číselne i logicky predchádzalo
rozhodnutiu č. 69/2012 o organizačnej zmene - zníženie počtu tried súd považuje za určité. Je zrejmý
výrok i odôvodnenie rozsudku, je zrejmý počet tried v školskom roku 2013/2014. Na uvedenom právnom
posúdení nič nemení skutočnosť, že vo výpovedi z 28.05.2013 je odkaz na rozhodnutie o organizačnej
zmene č. 68/2012, keď oba rozhodnutia č. 68/2012 i č. 69/2012 sú náležité rozhodnutia o organizačnej
zmene, predstavujú písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh alebo o znížení stavu
zamestnancov, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre konštatovanie nadbytočnosti zamestnanca.

K splneniu tzv. ponukovej povinnosti súd opätovne dospel k záveru, že žalovaný ako zamestnávateľ
splnil ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, riadne pred daním výpovede ponúkla
žalobkyni voľné pracovné miesto pedagogického asistenta. Z výpovedí svedkýň H. C., H. H., R. G.
súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný splnila ponukovú povinnosť pred daním výpovede. Bolo
preukázané, že štatutárna zástupkyňa žalovaného po splnení ponukovej povinnosti a následnom daní
výpovede vyzvala ešte nad rámec povinnosti podľa Zákonníka práce žalobkyňu, že ak by ponúkané
pracovné miesto prijala do 29.05.2013, výpoveď žalovaný zoberie späť. Uvedený postup žalovaného
neznamená, že by si žalovaný nesplnil ponukovú povinnosť. K námietke žalobkyne o tom, že žalovaný jej
ponúkol pracovné miesto pedagogickej asistentky, ktoré zo subjektívnych dôvodov odmietla a neponúkol
jej voľné pracovné miesto učiteľky v materskej škole, súd konštatuje, že zamestnankyňa žalovaného H.
E. nastúpila na materskú dovolenku dňom 02.08.2013. K času dania výpovede 28.05.2013 žalovaný
nedisponoval voľným pracovným miestom učiteľky v materskej škole. Navyše i keby k 28.05.2013
žalovaný disponoval viacerými voľnými pracovnými miestami, ktoré by boli pre žalobkyňu vhodné, nie
je potrebné, aby zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi všetky voľné pracovné miesta, ktoré sú pre
zamestnanca vhodné. Postačuje, ak zamestnávateľ ponúkne len jedno pre neho vhodné pracovné
miesto z viacerých voľných pracovných miest.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa súd zaoberal pri posudzovaní platnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou namietanou diskrimináciou žalobkyne pri daní výpovede vo forme
druhotnej viktimizácie, resp. diskriminácie z iných žalobkyňou namietaných dôvodov.

Po vykonanom dokazovaní k namietanej diskriminácii najmä výsluchom žalobkyne, žalovaného,
listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že pri daní výpovede zo strany žalovaného žalobkyni nedošlo
k diskriminácii vo vzťahu k žalobkyni.

Žalovaný v konaní preukázal, že pri výbere zamestnanca, s ktorým z dôvodu nadbytočnosti ukončí
pracovný pomer nepostupoval voči žalobkyni v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Je
preukázané, že žalobkyňa bola vybraná na základe aprobácie žalobkyne (slovenský jazyk, ruský jazyk,
pedagogika, špecifická príprava dievča, náboženstvo, etická výchova). Pokiaľ žalobkyňa poukázala na
diskrimináciu z dôvodu pohlavia, túto vyvrátil žalovaný. S E. O. v krátkom čase po ukončení pracovného

pomeru so žalobkyňou žalovaný skončil pracovný pomer. E. O. mal rovnaké kvalifikačné predpoklady
pre výučbu ako žalobkyňa, keď mu bola udelená kvalifikačná výnimka.

Žalobkyňa nebola diskriminovaná ani z dôvodu, že vyučovala rómske deti. Uvedené žalovaný preukázal
najmä správou z výsledku šetrenia Školskej inšpekcie.

Z vyjadrenia učiteľov žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa počas pracovného pomeru
u žalovaného nebola žiadnym spôsobom diskriminovaná a to ani vo forme druhotnej viktimizácie,
štatutárna zástupkyňa žalovaného sa správala vo vzťahu k žalobkyni rovnako ako ku ostatným
pedagógom.

Súd je názoru, že žalobkyňa sa síce subjektívne cítila byť žalovaným diskriminovaná, vykonaným
dokazovaním žalovaný preukázal, že žiadnym spôsobom neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania
vo vzťahu k žalobkyni, ani z dôvodu druhotnej viktimizácie, veku, pohlavia, výučby rómskych detí.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného výsluchom svedkyne G. M., keď
vykonanie tohto dôkazu nebolo hospodárne. Pre právne posúdenie veci súd nemal za potrebné posúdiť
pozíciu asistenta učiteľa. Ďalej súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného
výsluchom svedka K. J. ako nehospodárny. K. J. v pozícii svedka by sa nevedel vyjadriť k pôsobeniu
žalobkyne u žalovaného po roku 2009, keď do roku 2009 pracoval u žalovaného. Pre právne posúdenie
veci bolo podstatné práve správanie sa žalovaného ku žalobkyni v období pred daním výpovede v máji
2013.

Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

Vzhľadom na zamietnutie žaloby o neplatnosť výpovede súd konštatuje, že pracovný pomer žalobkyne
u žalovaného výpoveďou skončil a pracovný pomer netrvá“.

4. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa poukazujúc na odvolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne
právne posúdenie veci). Na úvod namietala rozpor medzi súdom zisteným dôvodom výpovede a jej
samotným znením. Avšak ťažisko odvolacej argumentácie žalobkyne tkvie v názore, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil v otázke platnosti namietanej výpovede, lebo vo výpovedi a v
zápise o jej prerokovaní so zástupcami zamestnancov sa uvádza iba rozhodnutie č. XX/XXXX_XX o
organizačnej zmene, a nemožno automaticky vyvodiť, že pri výpovedi sa prihliadlo aj na rozhodnutie č.
XX/XXXX_XX, ktoré je navyše podľa odvolateľky i neurčité, pretože neuvádza, ktoré pracovné pozície
pedagogických zamestnancov sa rušia. S druhým rozhodnutím zástupcovia zamestnancov ani neboli
oboznámení, preto nedošlo ani ku riadnemu prerokovaniu výpovede. Rovnako súd prvej inštancie podľa
odvolateľky nesprávne právne vec posúdil v otázke jej diskriminácie, kde odvolateľka ustanovenia
kolektívnej zmluvy, ktoré upravujú ako kritérium pre výber nadbytočného zamastenca dôchodkový vek,
považuje za antidiskriminačné a rozporné s právnym poriadkom SR. Mala za to, že pri výpovedi bola
diskriminovaná vo forme druhotnej viktimizácie. V neposlednom rade namietala, že zo strany žalovaného
nebola splnená ponuková povinnosť, lebo výpoveď jej bola doručená skôr, ako sa ku ponuke danej jej
žalovaným vyjadrila.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne mal za to, že z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie vyplynulo, že si splnil všetky povinnosti stanovené v príslušných ustanoveniach
Zák. prác. pri skončení pracovného pomeru výpoveďou, a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správy potvrdiť a súčasne uplatnil i trovy odvolacieho konania.

6. Ďalšie podania strán dané neboli.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v
dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne ako vecne nesprávny s použitím §
388 CSP zmeniť a čiastočne s použitím § 389 CSP zrušiť.

8. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je len
právne posúdenie otázky platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorú posudzoval už súd
prvej inštancie a obidve sporové strany sa k tejto otázke vyjadrili, odvolací súd nepovažoval za potrebné
a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý
žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou a jeho trvania zamietol, lebo
mal za to, že boli splnené jednak všetky hmotnoprávne podmienky pre danie výpovede, že rozhodnutia
žalovaného predchádzajúce výpovedi sú určité, že žalovaný si splnil ponukovú povinnosť ku žalobkyni,
že výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov a v neposlednom rade nebola
výsledkom diskriminačného správania sa žalovaného ku žalobkyni.

10. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie na prvom mieste vyplýva, že existujú dve listiny -
rozhodnutia riaditeľky žalovaného. Prvá označená ako rozhodnutie č. XX/XXXX_XX z 23.05.2013 o
organizačnej zmene - znížení počtu tried, v dôvodoch ktorej sa uvádza: „v školskom roku 2012/2013
sme mali na škole 21 tried, z toho 10 tried pre primárne vzdelávanie a 11 tried pre nižšie stredné
vzdelávanie. V školskom roku 2013/2014 sa zníži počet žiakov z 324 na 311 a z toho dôvodu sa zníži
počet tried. Pre primárne vzdelávanie na 8, čo je pokles oproti školskému roku 2012/2013 o dve triedy -
3 triedy štvrtého ročníka prechádzajú na nižšie stredné vzdelávanie a otvára sa len jedna trieda prvého
ročníka. Počet tried pre nižšie stredné vzdelávanie ostáva 11“ a druhá označená ako rozhodnutie č. XX/
XXXX_XX z 23.05.2013 o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch, v dôvodoch ktorej sa
uvádza: „ v školskom roku 2013/2014 bude počet tried 19, predpokladaný počet žiakov 311 a celkový
počet vyučovacích hodín 525. V škole v súčasnosti pracuje 26 učiteľov a 2 vychovávateľky. Na základe
Nariadenia vlády SR č. 422/2009 má jeden učiteľ úväzok 21 hodín, riaditeľka školy 5 hodín, zástupkyňa
riaditeľky školy 10 hodín, dve vychovávateľky, ktoré si dopĺňajú úväzok na ZŠ po 2 hodiny, učiteľka 1.
ročníka 22 hodín a 22 učiteľov by malo mať 23 hodín úväzku. Spolu je to 568 hodín. Pri nezmenenom
počte zamestnancov nám bude chýbať 43 hodín na naplnenie ich úväzkov, z tohto dôvodu sa zníži počet
zamestnancov na B., Y. 8, XXX XX R. L. v školskom roku 2013/2014 o dvoch“.

11. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie taktiež vyplýva, že zástupcovia zamestnancov žalovaného
podľa zápisu zo dňa 27.05.2013 boli oboznámení s rozhodnutím riaditeľky žalovaného č. XX/XXXX-XX
z 23.05.2013 a bolo s nimi prerokované skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou z
dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce.

12. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný dal žalobkyni
výpoveď listom zo dňa 28.05.2013, ktorý si žalovaná prevzala rovnakého dňa, z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. prác., pričom ako výpovedný dôvod bolo uvedené, že na
základe písomného rozhodnutia riaditeľa č. XX/XXXX-XX zo dňa 23.05.2013 o organizačnej zmene,
ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa a znížil počet zamestnancov organizácie, bude pracovná
pozícia žalobkyne zrušená ku dňu 1.9.2013. V uvedenej listine bolo ďalej konštatované, že žalobkyňa
sa stala pre žalovaného nadbytočnou, inú vhodnú prácu, ktorú pre ňu žalovaný ako zamestnávateľ
mal, žalobkyňa neprijala, preto ju žalovaný nemôže ďalej zamestnávať. V tejto listine bolo taktiež
konštatované, že táto výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 27.05.2013.

13. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie rovnako vyplýva, že listom zo dňa 28.05.2013,
ktorý si žalobkyňa prevzala rovnakého dňa, bola žalobkyni zo strany žalovaného ponúknutá práca
pedagogického asistenta, pričom z uvedeného listu plynie, že riaditeľka žalovaného vo vzťahu ku tejto
ponuke požiadala o vyjadrenie žalobkyňu do 29.05.2013, pričom žalobkyňa k uvedenej ponuke dňa
28.05.2013 nezaujala žiadne stanovisko, čo bolo potvrdené aj podpismi ďalších dvoch zamestnankýň
žalovaného.

14. Je taktiež nepochybné, že listami zo dňa 13.06.2013 a 28.06.2013 požiadala žalobkyňa žalovaného
o ďalšie zamestnávanie s tým, že výpoveď považuje za neplatnú.

15. Súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že z čl. IV bod 2 Kolektívnej zmluvy zamestnancov B.
Y. R. L. na rok 2013 vyplýva, že pri organizačných zmenách bude zamestnávateľ najprv uvoľňovať
zamestnancov v dôchodkovom veku.

16. Dokazovaním súdom prvej inštancie bolo napokon zistené, že to bola práve žalobkyňa, ktorá
vystupovala voči ostatným kolegom nefér, postupne strácala ich dôveru, lebo ktorúkoľvek informáciu
získanú od ostatných učiteľov používala proti nim. Kolegovia rovnako vylúčili obvinenie voči vedeniu
školy, v ktorom žalobkyňa tvrdila, že ostatným učiteľom bolo zakázané so žalobkyňou komunikovať a
nadväzovať bližší kontakt. Naopak, zo strany vedenia ostatní vnímali rovnocenný prístup ku každému
zamestnancovi.

17. Potom vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, so zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku v tomto spore namietanej
neplatnosti výpovede nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré predchádzali výpovedi
(o organizačnej zmene - znížení počtu tried, resp. o znížení stavu pedagogických zamestnancov o
dvoch), tak pri ich formulovaní sa žalovaný dostatočným spôsobom nevyporiadal so všetkými aspektami
takejto zmeny a jej následkami v podobe nadbytočnosti práve práce pracovnej pozície žalobkyne.
Uvedené slúži na preukázanie, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty potreby
výkonu práce konkrétneho zamestnanca. Pokiaľ ide o zákonný výpovedný dôvod, tak z písomnej
výpovede nie je možné celkom dobre, a to ani pomocou výkladu prejavu vôle zistiť, v čom malo spočívať
skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu. Rovnako nebola splnená ani obsahová požiadavka žiadosti
zamestnávateľa o prerokovanie výpovede, a tou sú náležitosti výpovede v zmysle § 61 ods. 2 Zák.
práce. Pokiaľ ide o ponukovú povinnosť, tak z hľadiska splnenia tejto hmotnoprávnej podmienky
platnosti výpovede bolo v súdenom spore rozhodujúce predovšetkým zistenie, že žalobkyni podľa
stavu v čase dania výpovede ešte plynula lehota na zaujatie stanoviska ku nej. Okrem toho v zmysle
extenzívneho výkladu ponukovej povinnosti platí, že zamestnávateľ by mal v čase od prijatia rozhodnutia
o organizačnej zmene až do doručenia výpovede nie len riadne zrealizovať ponukovú povinnosť, no
mal by aj po dni doručenia výpovede zamestnancovi ponúkať uzatvorenie dohody o zmene pracovnej
zmluvy s cieľom riešiť udržanie zamestnanca v pracovnom vzťahu.

18. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za okolnosti opodstatňujúce neplatnosť
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť
podkladom pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby v tejto časti.

19. Trvať treba taktiež i na tom, že ustanovenia kolektívnej zmluvy upravujúce dôchodkový vek ako
kritérium pre výber zamestnanca z dôvodu nadbytočnosti, sú diskriminačné, porušujúce základe ľudské
práva žalobkyne. Naproti tomu však obsah preskúmavaného spisu nedáva dostatočný obraz pre
prijatie záveru, že v danom prípade zo strany žalobkyne boli tvrdené/preukázané skutočnosti, ktoré
by na základe racionálneho posúdenia založili prenos dôkazného bremena na žalovaného a nebolo
preukázané ani diskriminačné konanie žalovaného voči žalobkyni vo forme druhotnej viktimizácie. Ide
iba o subjektívny pocit nespravodlivosti žalobkyne, ktorý by sa prirodzene dostavil viac menej u každého
zo zamestnancov, ktorý by sa ocitol v takejto situácii.

20. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd postupom plynúcim mu z ustanovenia § 388 CSP zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti výpovede
a trvania pracovného pomeru tak, že určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa
28.05.2013 je neplatná a pracovný pomer trvá.

21. Odvolací súd však musel postupom plynúcim mu z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP rozsudok
súdu prvej inštancie v prevyšujúcej zamietavej časti týkajúcej sa nároku na náhradu mzdy (vo vzťahu k
tomuto nároku po prvýkrát samostatne; §390 CSP) ako i v súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť, a
to z dôvodu, že pre nesprávne právne posúdenie veci sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal priznaním
náhrady mzdy a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ustanovenia
§ 391 CSP.

22. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, teda posúdiť nárok žalobkyne na náhradu mzdy cez prizmu ustanovenia § 79
ods. 1, ods. 2 Zák. práce účinného v spornom období, následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme,
svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite a dôkladne odôvodniť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.