Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887549
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116887549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 173,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 13Csp/13/2016-27 zo dňa 12.03.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)žalobuzamietolanáhradu

trov konania stranám nepriznal.
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2016 sa žalobca
domáhal,abysúdrozhodolosplnenípovinnostižalovanéhozaplatiťmusumu173,72Eurspolusúrokom
vo výške 28 % p.a. od 22.08.2015 do zaplatenia a náhradou trov konania.
1.2. Mal za to, že žalobca si v tomto konaní podanou žalobou uplatnil voči žalovanému ako spotrebiteľovi
v súvislosti s jeho vzťahom s bankou ako dodávateľom zaplatenie požadovanej sumy len všeobecne -
tvrdením o vzniku nepovoleného prečerpania, resp. dlhu bez špecifikácie jeho vzniku a poukazom na

pripojené listiny (z ktorých však jeho špecifikácia a čas vzniku taktiež nevyplýva).
1.3. Ako dodávateľ tak ale procesne netvrdil a nepreukázal všetky také rozhodujúce skutočnosti, ktoré
by konkrétne a komplexne (podľa § 132 ods. 1 a 150 ods. 1 CSP) úplne skutkovo identifikovali a
odôvodňovali uplatnený nárok voči žalovanému čo do základu a výšky, a umožňovali ho preskúmať, a
preto súd podanú žalobu zamietol, nakoľko ju považoval za nedôvodnú.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1; § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného
sporového poriadku. Mal za to, že ak súd považoval jeho návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho
doplnenie/opravu podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Zároveň tvrdil, že doložil kompletné
výpisy z predmetného účtu.
2.1. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom

rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
mu priznal náhradu trov konania odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti,
ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
4.1. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

5. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

6. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

7. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo
predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( § 154 CSP).

8 Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol,
nakoľkožalobcadovyhláseniauzneseniaoskončenídokazovanianepreukázal,žežalovanýjeskutočne
jeho dlžníkom a nepredložil spisy z účtu žalovaného.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k
nepovolenému prečerpaniu účtu vo výške 173,72 Eur, pričom však nepredložil žiadne dôkazy na
podporu svojho tvrdenia okrem Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo
dňa 07.03.2013 a Všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej len ,,VOP“) spolu so Sadzobníkom
poplatkov.

9.1. Z týchto dôkazov však nebolo možné zistiť, že k nepovolenému prečerpaniu skutočne došlo, keďže
žalobca nepredložil výpisy z účtu žalovaného. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že uzavretie zmluvy nemožno považovať za listinný dôkaz preukazujúci vznik dlhu.

10. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú

zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.

11. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že došlo k nepovolenému prečerpaniu

zo strany žalovaného, a teda k vzniku dlhu, bol povinný to preukázať.

12. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)
je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po

významných skutočnostiach pátrať.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).