Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617218003
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617218003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne I. Q., narodená XX.X.XXXX, bytom
N. J. I., K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom Hlohovec, Železničná 4/A,
IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 713 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 6.6.2018, č.k. 11 Csp 408/2017-125, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 6.6.2018 č.k. 11Csp 408/2017-125 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu
bezdôvodného obohatenia sumu 713 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 23.3.2017 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň súd rozhodol o trovách konania tak,
že žalobkyňa má nárok proti žalovanému na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 15.12.2017, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť jej z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 713 € s 5% ročným úrokom z
omeškania od 23.3.2017 do zaplatenia.

3. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 20.8.2014 bola medzi sporovými stranami uzavretá formulárová
zmluva - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500075507, pričom žalobkyňa zmluvu uzatvorila ako

fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ide o zmluvu
spotrebiteľskú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zo zmluvy koná v rámci obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo
výške 1.500 €. Poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 89,65
€. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť tak činila 1.967,- Eur. RPMN bola stanovená 20,91 %,

priemerná RPMN bola vyčíslená 49,67% a výška úrokovej sadzby činila 18,03 %. Žalovaný si od sumy
1.500 € odpočítal sumu 50 € ako (svoju) odmenu a rovnako stanovil odmenu za možnosť odloženia
splátok, ktorá činila 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženú o sumu poplatku za poskytnutie úveru,
ktorá predstavovala sumu 36,40 € mesačne, celkovo 1.310,04 €, čo je navýšenie nákladov spotrebiteľao 87 % z poskytnutého úveru. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa, ktorý si túto službu nevymienil, nanútil mu ju žalovaný, pričom výška je neprimeraná. Na
uvedené poukázala vo svojom vyjadrené aj Európska komisia vo veci L. N. proti Provident Financial,

pod č. C-372/14 kde zaujala stanovisko, že doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov majú
byť súčasťou celkových nákladov, tým aj zarátané do RPMN. Takto vyrátaná RPMN by predstavovala
83,20 %, čo je v rozpore s údajom v zmluve 20,91 %, pričom skutočná výška je vyššia o viac ako 62
%, a preto platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z údajov v zmluve ďalej vyplýva, že žalobkyni
bola poskytnutá len suma 1.450,- Eur, a nie suma 1.500 €; takže žalovaný poskytol úver krátený o 50 €,

ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Ak sa bude vychádzať z výšky skutočne poskytnutého
plnenia 1.450 €, pri výške mesačnej splátky 53,25 €, splatnosti 36 mesiacov a do celkových nákladov sa
zahrnie aj poplatok vo výške 50 € je výslednou RPMN 23,16 % a celková čiastka ktorou musí spotrebiteľ
zaplatiť je 1.967 €.

5. Dňa 20.8.2014 spolu so zmluvou žalovaný uzavrel so žalobkyňou aj dohodu o poskytovaní služieb

závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi ale i s Občianskym
zákonníkom a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto dohody žalovaný poskytol
žalobkyni služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok úveru, informácii o zostávajúcich záväzkoch,
informácii pred splatnosťou splátky, o prijatí platby, prepárovaní platby, podpore call centra. Za túto
službu zinkasoval odplatu vo výške 2,51 % zo schváleného úveru mesačne, zníženej o sumu poplatku

za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala 36,40 Eur mesačne, celkovo 1.310,04 Eur, čo je ďalšie
navýšenie nákladov o 87 %. Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a je teda neplatná. Opätovne poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov SR. Zároveň i výška
úrokovej sadzby nezodpovedá výške priemernej úrokovej mieri z úverov peňažných ústavov v čase
uzavretia zmluvy, podstatne ju prevyšuje, ide teda o neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zmluva neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti, a preto
je žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému podľa zásad o bezdôvodnom obohatení len poskytnutú sumu
úveru. Konštatovala, že vec sa pokúsila riešiť mimosúdne. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa
13.3.2017 upozornený na nedostatky. Odpoveďou zo dňa 23.3.2017 sa žalovaný vyjadril k doriešeniu
veci mimosúdnou dohodou, zaujal negatívny postoj. Keďže zmluva o úvere je neplatná, ide o bezúročnú

a bezpoplatkovú zmluvu, a tak žalobkyňa mala povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, teda
1.450,- Eur. Do podania žaloby zaplatila sumu 2.163,- Eur, teda o 713,- Eur viac ako jej bolo poskytnuté.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 20.8.2014,
dohodou o poskytnutí služieb z toho istého dňa, splátkovým kalendárom zo dňa 20.8.2014, stanoviskom

k žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 11.9.2015, oznámením zo dňa 18.9.2015, predsporovou
výzvou zo dňa 13.3.2017 ako aj odpoveďou zo dňa 23.3.2017, štandardnými európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere, prehľadom splácania i obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 20.8.2014 sporové strany uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500075507. Z

úverovej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazala
splácať v mesačných splátkach po 53,25 € po dobu 36 mesiacov, splatných v dohodnutom termíne
splatnosti. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. úver a úroky vo výške
1.967 €. Zmluva obsahuje aj RPMN vo výške 20,91 %, priemernú RPMN 44,06 %. V zmluve je ďalej
uvedená ročná úroková sadzba úveru 18,03 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,15 % a

poplatok za poskytnutie úveru 50 €.

8. Z dohody o poskytovaní služieb zo dňa 20.8.2014 súd zistil, že sporové strany uzavreli i túto dohodu,
kdebolovbode7.1dojednané,žezákazníkzaplatíposkytovateľoviodplatu2,51%zosumyschváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal splácať túto odplatu v

mesačných splátkach uvedených spolu so splátkami úveru. Išlo o komplexný balíček služieb, ktorý
pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu
splatnostisplátok,informácioupredsplatnosťousplátky,informáciouoprijatíplatby,službyvyhotoveniaa
zaslaniakópiidokumentácie,zmenyzmluvynapodnetklienta,prepárovanieplatiebnapríslušnúzmluvu,
služby 2. upomienka zdarma a služby podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným

agentom. Súčasťou zmluvy boli i štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

9.Zosplátkovéhokalendáražalobkynesúdzistil,ževýškapredpísanejsplátkyod1.10.2014do1.9.2017
činila 89,65 €.10. Z prehľadu splácania zmluvy č. 8500075507 súd zistil, že žalobkyni bola vyplatená čiastka 1.450 €
a to dňa 20.8.2014. Tento úver zaplatila vo výške 2.162,93 €.

11. Po citácii § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1, 3, 5, 6 OZ, §
54 ods. 1, 2 OZ, § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 9 ods. 2 písm. f/, písm. j/,
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., § 11 ods. 1 písm. a/, zákona č. 129/2010 Z.z. súd konštatoval,

že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom bola dňa 20.8.2014 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú
vopred žalovaným, ktorej obsah, vrátane Dohody o poskytnutí služby (pripravenú predtlač) nemala
žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy pri

poskytnutíúveruboložalobkyniposkytnutétlačivozmluvyvrátanezmluvnýchdojednaníjeotázne,čitáto
mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok
v nej uvedených. Skutočnosť, že žalobkyňa (zrejme) nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne
s obsahom zmluvy, že nikto jej jednotlivé body zmluvy nevysvetlil a text zmluvy jej nebol jasný, a teda
žalovaného konanie možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyplýva zo samotnej zmluvy,
ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa 15.8.2014, žalovaným až dňa 20.8.2014. Táto skutočnosť je
zrejmá aj z toho, že Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, sú písané malým nahusteným
písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.

12. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere, či táto vyhovuje náležitostiam, tak ako ich určuje zákon o
spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa týka námietky žalobkyne, že zmluva neobsahuje náležitosti zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov,prípadnéporadie,vktoromsabudúsplátkypriraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkoms
rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, súd uvádza, že v zmluve je

skutočne uvedená len výška splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom poradí
je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. Zároveň namietala absenciu
náležitosti podľa písmena f/ citovaného ustanovenia zákona a to termín konečnej splatnosti. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 účastníkov Home Credit
Slovakia a.s. c/a H. G., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP a Rady

2008/48/ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice
sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Rovnako je tomu i u doby trvania úveru. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.

13. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje výšku mesačnej splátky, splatnosť jednotlivých splátok
a počet mesačných splátok a dá sa z nej vypočítať i konečný termín splatnosti úveru. Zmluva o úvere
obsahuje odkaz na zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S odkazom na
rozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC42/15zodňa9.11.2016zmluvaoúverenemusíbyťnevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže
byť uvedená aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok
úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov i termínu konečnej splatnosti úveru nie je
možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

14. Taktiež súd preskúmal aj ďalšie namietané náležitosti úverovej zmluvy vrátane údajov o RPMN.
Jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť.Ročná percentuálna miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
Vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne

platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok
a pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je
poistenie nevyhnutnou súčasťou úveru, poplatok za odklad splatnosti splátok a iné. Dokazovaním bolo
preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500 €, z čoho
ako vyplýva z prehľadu splácania klienta jej bola reálne vyplatená len suma 1.450 €, pričom žalovaný

si od sumy úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 50 €. RPMN uvedená v zmluve činí 20,91 %,
avšak z prepočtu je zrejmé že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v danom prípade nebol
zahrnutý uvedený poplatok. Súd mal za to, že v danom prípade zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru
sa stalo nevyhnutnou súčasťou úveru, preto tento mal byť zahrnutý do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov.

15. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená
nesprávne, v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Keďže tieto údaje nie sú v zmluve uvedené
správne súd konštatoval, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/
zákonač.129/2010Z.z..Pretopodľa§11ods.1písm.b/ad/zákonač.129/2010Z.z.platí,žežalovaným
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

16. Čo sa týka spornej "Dohody o poskytnutí služby" v nej sa v bode 7.1. dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi odplatu za uzavretie dohody poskytnutie služby vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom túto sa zároveň zaväzuje splácať v pravidelných
mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver. Išlo o odplatu za komplexný balíček

služieb uvedených v článku II uvedenej dohody, ktorý pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí
informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred splatnosťou
splátky, informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie, zmeny zmluvy
na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. (druhá) upomienka zdarma a
služby podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dohoda o poskytnutí

služby patrí medzi tzv. adhézne zmluvy, ktoré tvoria akýsi doplnok hlavnej spotrebiteľskej zmluvy. Toto
je zrejmé z textu samotnej úverovej zmluvy ktorá sa v bode 5 odvoláva na dohodu i z textu samotnej
dohody, ktorá hneď v úvode v článku I. bod 1 uvádza , že "dohoda upravuje podmienky poskytovania
dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody".
Číslo zmluvy i „dohody“ sú pritom totožné, u oboch zmlúv je to 8500075507. Žalovanému nič nebránilo

pokiaľ išlo o doplnkové služby k zmluvám o revolvingovom úvere, aby si tieto služby dohodol priamo v
úverovej zmluve. Skutočnosť že tak neučinil, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného
bolo takýmto spôsobom obísť zákon, čo ust. § 39 Občianskeho zákonníka sankcionuje neplatnosťou
právneho úkonu teda samotnej dohody. Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že

dohoda bola individuálne dohodnutá, súd sa s týmto nemôže stotožniť. Formálne síce možno "Dohoda o
poskytnutíslužby"budídojemsamostatnosti,alezpohľaduposúdenianeprijateľnejzmluvnejpodmienky
a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver, že v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť
vylúčená, pretože predmetná "Dohoda" je integrálnou súčasťou zmluvy, je od vzniku a existencie
zmluvy o úvere závislá. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru a iný výklad pripúšťajúci

vylúčenie súdnej kontroly by bol v rozpore s ratio legis ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože veriteľ by tak mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatných "individuálne dohodnuté"
časti, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Tento výklad by bol nepochybne v rozpore
so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy. Ďalej je potrebné uviesť, že spotrebiteľ, (pričom je
otázne, či vôbec o tom, že takúto dohodu podpisuje vedel) už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil,

zaplatil jej použitie, takže zo strany veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol plnenie. Po
dôslednom podrobení predmetnej dohody súdnemu prieskumu mal súd za to, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech
spotrebiteľa a snaží sa obísť zákon, a preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou.

17. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 20.8.2014 je
platná a je integrálnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, odplata vo výške 2,51 % zo sumy
schváleného úveru znížená o sumu poplatku za poskytnutie úveru, by sa nutne musela prejaviť v cene
úveru, teda v RPMN ako i v odplate za úver, teda i v takomto prípade by RPMN i celkové nákladyspotrebiteľa neboli vypočítané správne, čo by v konečnom dôsledku rovnako spôsobilo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. V tej súvislosti súd poukazuje (aj) na závery písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014, súvisiaci
s konaním L. N. proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/
EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely
výpočtu RPMN je aj odmena za doplnkové služby, ako je tá vo veci samej, a túto treba kvalifikovať ako
klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ

urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

18. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19.Žalobkyňatakobdŕžalaodžalovanéhosumu1.450€azaplatilamusumu2.162,93€,tedabezúročný
a bezpoplatkový úver preplatila o 713,93 €. Keďže týmto spôsobom došlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu, súd rozhodol, že žalovaný je žalovanú čiastku vo výške 713 € žalobkyni
povinný titulom bezdôvodného obohatenia vydať, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

20. Žalobkyňa si v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 713 € od 23.3.2017
do zaplatenia. Argumentovala, že úrok požaduje v zákonnej výške odo dňa kedy žalovaný vyhotovil
odpoveď na jej predsporovú výzvu, t.j. odo dňa kedy tento preukázateľne o bezdôvodnom obohatení
vedela. Súd žalobcovi požadovaný úrok z omeškania priznal, tak ako to požadoval od 23.3.2017 t.j.

odo dňa vyhotovenia odpovede žalovaného na predsporovú výzvu žalobcu.

21. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
Pretože žalobkyňa mala v konaní plný úspech, priznal jej súd nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému.

22. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/
a písm. h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnej hodnote RPMN. Vyčítal súdu, že v
celom rozsudku nie je dôkaz o tom, ako súd dospel k tomuto záveru. Nesprávnosť výpočtu RPMN videl

súd v tom, že náklady podľa dohody o poskytovaní služieb neboli zahrnuté do celkovej čiastky. Podľa
odvolateľa dohoda o poskytovaní služieb nebola podmienkou pre poskytnutie úveru, čo vyplýva z článku
I. bod 2 dohody, kde je uvedené, že „dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter
podmienky alebo predpoklad pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a
zákazníkom, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok.

Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpísaná. Odvolateľ tvrdil, že dohoda bola dobrovoľná
a nebola podmienkou a získanie úveru, a tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla
zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere, a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytovaní takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo, aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou
percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

23. Z ustanovenia písm. g/ vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady,
ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Predmetné služby sú
dobrovoľné. Ak by teda žalobkyňa dohodu vôbec nepodpísala, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata

za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by takýto postup bol v rozpore so
zákonom.24. Vzhľadom na to, že dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je podľa odvolateľa vylúčené,
aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja. Do pozornosti odvolateľ
dal záver Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 45CoR 5/2016 ohľadne dohody o poskytnutí služby.

25. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Žalovaný v odvolaní uvádza, že sa nestotožňuje so záverom súdu o nesprávnej výške
RPMN v zmluve, a tiež, že nesúhlasí so záverom súdu o tom, že odplata za doplnkovú službu by mala
byť zahrnutá do výpočtu RPMN. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyni bol poskytnutý úver 1.500 €,

ale z prehľadu splácania klienta vyplýva, že žalobkyni bola vyplatená len suma 1.450 €, lebo žalovaný
si od sumy úveru odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 50 €. V zmluve je RPMN uvedené v 20,91%,
avšak z prepočtu je zrejmé, že do výpotu RPMN nebol zahrnutý poplatok 50 €. Poznamenala, že celková
výška úveru v zmysle smernice 2008/48 je v jej článku 3 písm. l/ vymedzená ako maximálna výška alebo
súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere.

26. Podľa článku 3 písm. g/ tejto smernice, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky
náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe.
Podľa článku 3 písm. i/ uvedenej smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s článkom
19 ods. 2 tejto smernice.

27. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený článkom 3 písm. h/
Smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojený s úverom“
vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sa
vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových

nákladov na úver pre spotrebiteľa.

28. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l/ a článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno
zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako
sú administratívne poplatky, úroky, provízie, akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

29. Zdôraznila, že neoprávnené zahrnutie sumy tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom do celkovej výšky úveru bude nutné viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od
celkovej výšky úveru.

30. Článok 19 ods. 1 Smernice 2008/48 spresňuje, že RPMN, ktorá sa na ročnom základe rovná
aktuálnej hodnote všetkých záväzkov na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ sa vypočíta na základe
matematického vzorca uvedeného v prílohe 1, časti 1 tejto smernice. Táto smernica pritom stanovuje,
že základná rovnica, ktorá stanovuje RPMN kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú
hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov

na strane druhej. Výška čerpania úveru v zmysle časti prílohy 1 Smernice 2008/48 tak zodpovedá
celkovej výške úveru v zmysle článku 3 písm. l/ tejto smernice.

31. Žalobkyňa uviedla, že v zmluve bola dohodnutá celková výška spotrebiteľského úveru, ktorú
žalovaný krátil o sumu poplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveru. K uvedenému konaniu súdna

prax už zaujala stanovisko, podľa ktorého poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho
poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť, je v rozpore s ratio legis, právnej úpravy úveru.
Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na
jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných
prostriedkov.

32. Za neprijateľnú podmienku sa považovalo aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi
umožňovalo inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru (viď. rozsudok Krajského
súdu Prešov z 22.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011). Preto ak žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal
z nesprávne určenej celkovej výšky spotrebiteľského úveru je zrejmé, že RPMN nemohla byť

vypočítaná správne, aj vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobkyňa stotožňuje v plnom rozsahu so
závermi prvostupňového súdu. Rozhodnutie považuje za správne, zrozumiteľné a v súlade s ústavne
rozhodovacou praxou a výkladom pojmu najvyššími súdnymi autoritami.33. Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na to, že dohoda o
poskytnutí služby obsahom a službami, ako i tá v konaní, bola už rovnako, ako aj jej predchádzajúca
verzia vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

34. Žalobkyňa ďalej poznamenala, že dohoda o poskytnutí služby je žalobcom podpísaná v okamihu,
kedy je zmluva vo fáze žiadosti o úver a nie je zrejmé prečo by žalobca dohodu uzatváral, keď v čase
jej podpisu nevedel, či bude jeho návrh na uzatvorenie zmluvy žalovaným schválený, a či v dohode
uvádzané služby bude potrebovať. Poukázala na svoju výpoveď na pojednávaní, že potrebovala pôžičku

a prostredníctvom inzerátu navštívila obchodné miesto žalovaného v Š.. V tom čase bola po rozvode a
potrebovala peniaze a pracovník obchodného miesta jej predložil množstvo papierov a tiež jej oznámil,
že jej poskytuje aj balík služieb, ktorý si musí kúpiť, bez toho balíka služieb úver nedostane (Okresný
súd Galanta spisová značka 8Csp/114/2011 zo dňa 8.3.2018).

35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

36. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

37. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.októbra 2019 o 10.10 hod.
v pojednávacej sieni č. 202, 2.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 16.októbra 2019 podľa § 219 ods. 1,3 CSP.

38. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP.

39. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazu nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

40. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

41. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

43. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani
to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
ust. § 192 až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanoveniealebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Rozsudok nie je nepreskúmateľný a nebola
zistená ani jedna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

44. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 ods. 1,2
CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil
aj správny právny záver, pričom rozsudok súdu prvej inštancie aj náležite odôvodnil, a preto odvolací
súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

45. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

46. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci.

47. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné:

48. Zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 20.8.2014, a preto súd

správne posudzoval (ne)splnenie podmienok, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..

49. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov a ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 os. 2 písm. a/
až k/, písm. r/ a y/ (§ 11 ods. 1 písm. b/) alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/).

50. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle §

9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a ani náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, t.j. termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a zároveň v zmluve bola uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, z ktorých dôvodov určil poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov.

51. S týmto záverom súdu sa stotožňuje aj odvolací súd, a to aj napriek tomu, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, ak ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne,
vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.

52. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

53. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice

Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť

a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

54. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom
129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda

bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel (dovolací) súd k záveru, že v zmluvách
uzatváranýchpodľazákonač.129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok

a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere

upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,
teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

55. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v prejednávanej veci a
vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.8.2014 nie je možné ani pri
eurokonformnom výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. dospieť k záveru, že zmluva
má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona a to z dôvodu, že v zmluve je síce dohodnutá

výška mesačných splátok v sume 89,65 € a dohodnutý aj počet splátok 36, avšak nie je určený termín
splatnosti jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným nepochybným spôsobom
umožňujúcim identifikovať dátumy splátok, a to aj ohľadom na skutočnosť, že v zmluve nie je určená
ani splatnosť prvej splátky.

56. Zároveň z uzatvorenej zmluvy nie je zrejmé ani doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z., keď chýba
konkrétne určenie dátumu a ani podmienky zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátum poslednej splátky a aj konečnej splatnosti úveru.

57. Uvedená skutočnosť vyplýva už z vyššie konštatovaného zistenia o chýbajúcom údaji o splatnosti
prvej splátky a následnej splatnosti ďalších splátok.

58.Užvdôsledkutýchtochýbajúcichnáležitostízmluvyjespotrebiteľskýúverbezúročnýabezpoplatkov
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z..

59. Pokiaľ ide o záver súdu o nesprávne určené ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech
spotrebiteľa, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Žalobkyni bol poskytnutý úver
vo výške 1.450 € a pri výške splátok 89,65 €, kde je (zahrnutá mesačná splátka s platbou podľa dohody
o poskytovaní služieb) a doba splácania 36 mesiacov RPMN predstavuje 80,42 %.

60. Aj pre ten prípad, ak by súd vychádzal zo záveru, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.500 €
pri splátke po 89,65 € (kde je zahrnutá aj mesačná splátka podľa dohody o poskytovaní služieb) a dobe
splácania 36 mesiacov RPMN predstavuje 75,22 % oproti zmluve uvedenej RPMN v hodnote 20,91 %.

61. Odvolací súd sa stotožňuje aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nesprávne bol uskutočnený
výpočet RPMN, lebo náklady podľa dohody o poskytovaní služieb neboli zahrnuté do celkovej čiastky.62. Málo presvedčivá je argumentácia žalovaného, že dohoda o poskytovaní služieb je samostatným
právnym úkonom, ktorý nemá žiadnu súvislosť so vznikom zmluvy o úvere.

63. Pozornosti odvolacieho súdu neušli údaje „o požadovanom revolvingovom úvere zo dňa 15.8.2014“
a v Bratislave zo dňa 20.8.2014, kde v informatívnom údaji o predpokladanej mesačnej platbe (je už
uvedená mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytnutí služieb vo výške 89,65 €). Údaje
o schválenom revolvingovom úvere už obsahujú údaje o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s
platbou podľa dohody o poskytnutí služieb 89,65 €).

64. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nesprávne bol uskutočnený
výpočet RPMN, lebo náklady podľa dohody o poskytnutí služieb mali byť zahrnuté do celkovej čiastky
pre výpočet RPMN.

65. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.450 €. Žalobkyňa zaplatila sumu 2.163 €, teda zaplatila o 713
€ viac, ako jej bol poskytnutý úver. Správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v sume 713 €.

66. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná,

a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).