Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11Csp/408/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617218003
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617218003.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, spore žalobcu: I. Q., nar. XX.X.XXXX,

bytom N. J. I., K. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Hlohovec, Železničná
4/A, IČO: 42 256 593, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 713,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 713,- Eur s 5%-
tným ročným úrokom z omeškania od 23.3.2017 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalovanému. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným dňa 15.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu z
titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 713,- Eur s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od
23.3.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 20.8.2014 bola medzi sporovými stranami uzavretá formulárová

zmluva - zmluva o revolvingovom úvere č.8500075507, pričom žalobca zmluvu uzatvoril ako fyzická
osoba, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda ide o zmluvu
spotrebiteľskú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný je osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení zo zmluvy koná v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 1.500,- Eur. Poskytnutý úver sa
tento zaviazal splatiť v 36-tich mesačných splátkach po 89,65 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca
zaplatiť tak činila 1.967,- Eur. RPMN bola 20,91 %, priemerná RPMN bola 49,67 %, výška úrokovej

sadzby činila 18,03 %. Žalovaný si od sumy 1.500,- Eur odpočítal sumu 50,- Eur ako svoju odmenu
a rovnako odmenu za možnosť odloženia splátok, ktorá činila 2,51 % zo sumy schváleného úveru
zníženú o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala sumu 36,40 Eur mesačne, celkovo
1.310,04 Eur, čo je navýšenie nákladov spotrebiteľa o 87 % z poskytnutého úveru. Ide o zmluvnú
podmienku dohodnutú v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý si túto službu nevymienil, nanútil
mu ju žalovaný, pričom výška je neprimeraná. Na uvedené poukázala vo svojom vyjadrené aj Európska
komisia vo veci L. N. proti Provident Financial, pod č. C-372/14 kde zaujala stanovisko, že doplnkové

služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov majú byť súčasťou celkových nákladov tým aj zarátané do
RPMN. Takto vyrátaná RPMN by predstavovala 83,20 %, čo je v rozpore s údajom v zmluve 20,91 %,
pričom skutočná výška je vyššia o viac ako 62 %, preto platí, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Z údajov v zmluve ďalej vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá len suma 1.450,- Eur, nie suma 1.500,-Eur, takže žalovaný poskytol úver krátený o 50,- Eur, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie úveru.
Ak sa bude vychádzať z výšky skutočne poskytnutého plnenia 1.450,- Eur, pri výške mesačnej splátky
53,25 Eur, splatnosti 36 mesiacov a do celkových nákladov sa zahrnie aj poplatok vo výške 50,- Eur,

je výslednou RPMN 23,16 % a celková čiastka ktorou musí spotrebiteľ zaplatiť je 1.967,- Eur. Poukázal
na konanie pred Súdnym dvorom vo veci D. A. V., E. V. proti Finway a.s.. V zmluve zároveň žalovaný
neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky tak ako to vyžaduje zákon, termín
konečnej splatnosti úveru rovnako v zmluve chýba uvedenie doby trvania zmluvy. Ide teda o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pričom v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

3. Dňa 20.8.2014 spolu so zmluvou žalovaný uzavrel so žalobcom aj dohodu o poskytovaní služieb
závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi ale i s Občianskym
zákonníkom a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto dohody žalovaný poskytol
žalobcovi služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok úveru, informácii o zostávajúcich záväzkoch,
informácii pred splatnosťou splátky, o prijatí platby, prepárovaní platby, podpore call centra. Za túto

službu zinkasoval odplatu vo výške 2,51 % zo schváleného úveru mesačne, zníženej o sumu poplatku za
poskytnutie úveru, ktorá predstavovala 36,40 Eur mesačne, celkovo 1.310,04 Eur, čo je ďalšie navýšenie
nákladov o 87 %. Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda je
neplatná. Opätovne poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov SR. Zároveň i výška úrokovej sadzby
nezodpovedá výške priemernej úrokovej mieri z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy,

podstatne ju prevyšuje, teda ide o neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti je teda zmluva neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti a preto je
žalobca povinný vrátiť žalovanému podľa zásad o bezdôvodnom obohatení len poskytnutú sumu
úveru. Konštatoval, že vec sa pokúsil riešiť mimosúdne, žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa
13.3.2017 upozornený na nedostatky, pričom odpoveďou zo dňa 23.3.2017 vyjadril k doriešeniu veci

mimosúdnou dohodou negatívny postoj. Keďže zmluva o úvere je neplatná, príp. ide o bezúročnú a
bezpoplatkovú zmluvu žalobca mal povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, teda 1.450,- Eur.
Do podania žaloby zaplatil sumu 2.163,- Eur, teda o 713,- Eur viac ako mu bolo poskytnuté. Požadoval
vydanie bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania počnúc od 23.3.2017, kedy
žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu.

4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 11Csp/408/2017-21 zo dňa 18.12.2017 proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. Uznesením zo dňa 5.2.2018 bol platobný rozkaz
zrušený.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 19.1.2018 ku namietanej výške RPMN uviedol, že žalobca absolútne
neprihliada na tú skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu samostatnej dohody
o poskytovaní služieb s číslom totožným ako číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetná
dohoda nepredstavovala integrálnu súčasť zmluvného vzťahu. Uvedené tvrdenie žalobcu - odhliadnuc
od absencie dôkazu, ktorý by preukázal "správnosť výpočtu" - je skutkovo a právne nesprávne a

odporuje ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. Dohoda o poskytovaní služieb nie je podmienkou ani
predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle toho a na základe § 2 písm. g)
citovaného vyššie sa odplata podľa Dohody nezapočítava do celkových nákladov a ani do výpočtu
RPMN. K samotnej Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza, že uzatvorenie tejto Dohody
nebolo podmienkou na poskytnutie úveru, pričom uvedené vyplýva z článku I. bod 2 Dohody. Dohoda o

poskytovaníslužiebjeosobitnepodpisovaná.Tentofaktnielenzdôrazňujejejsamostatnosťodostatného
obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a
neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb
je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu
Zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je individuálnym

dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú
aj z rozlíšenia výšky mesačnej splátky v bodoch 5. a 6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu. V súvislosti s rozhodnutím vo veci C - 377/14 V., V. nie je tvrdenie žalobcu korektné a vychádza
z čiastkového, nie však úplného, prevzatia pasáží uvedeného rozhodnutia. Odlišnosť tejto veci od
spomenutého prípadu pre Súdnym dvorom EÚ je v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je v tomto

prípade súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného vyplýva, že
poplatok za poskytnutie úveru nie je "súčasťou" sumy úveru a zo zmluvy nevyplýva žiadne dojednanie,
ktoré by oprávňovalo žalobcu k opačnému tvrdeniu. Tvrdenia žalobcu popiera aj vzájomný výklad
ustanovenízákonač.129/2010Z.z..Nazákladeuvedenéhotvrdil,ževýpočetRPMNjesprávny,vsúladesozákonomč.129/2010Z.z.,anajmä§2písm.l)vychádzazosumyúveru1.500,-Eur.Vnadväznostina
to preto neobstojí ani tvrdenie o nesprávnom počítaní RPMN či odplaty podľa Občianskeho zákonníka.
Započítanie ako forma splnenia záväzku je len nahradením dvoch, reálnych operácií - vyplatenie úveru

žalovaným ako veriteľom) v prospech žalobcu (ako dlžníka) a uhradením poplatku žalobcom (ako
dlžníkom). Nejestvuje ani právny a ani ekonomický rozdiel medzi situáciou vyplývajúcou zo započítania,
a situáciou, kedy by sa uskutočnili obe, vyššie označené úhrady. Započítanie je preto tiež formou
"poskytnutia" úveru. Ďalej na námietku, že výška plnenia zo strany veriteľa nezodpovedala dojednaniu
zmluvných strán uviedol, že poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej

praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na
účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004). Poskytnutím úveru sa teda
rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom
a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. To, že žalobcovi bola zo Zmluvy o revolvingovom
úvere číslo 8500075507 na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené

tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany
sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru oproti jeho dojednanej výške - rozdiel medzi
výškou úveru a poplatkom za jeho poskytnutie bol vyplatený v prospech bankového účtu žalobcu. O
poplatku, jeho výške, ako aj splatnosti započítaním bol žalobca informovaný už v predzmluvnej fáze
prostredníctvom formulára "Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere", ako aj v obsahu

samotnej zmluvy o revolvingovom úvere (bod 5 a 6). Žalobca tvrdí, že uzavretá zmluva neobsahuje
spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch
účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli
sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Uvádzanie
spôsobuzapočítaniazákonnáúpravavyžadujelenvprípade,akjespotrebiteľskýúverúročenýviacerými

úrokovými sadzbami. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje uvádzať prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že len ak ide
o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Uvádzanie poradia započítania splátky na istinu, úrok

a poplatky žiadny zákon nikdy nevyžadoval. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku
splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky,
termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru
Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok, teda
aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj ZoSÚ). Nad rámec toho zmluva

obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí
neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Tvrdil, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ. Žiadny zákon platný a účinný v Slovenskej republike a rovnako ani predpis únijného
práva neurčuje nejaké rozdelenie splátky tak, ako to uvádza žalobca v prípade uzatvorených zmlúv.
Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ

informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na
časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok,
potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam
(§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto
amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval

právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve. Pri
zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť - aj s využitím výkladových metód
teleologického výkladu práva, príp. teleologickej redukcie, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby
právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované
právo spotrebiteľa podľa článku 10 odstavec 2 písmeno i) smernice. Z toho potom logicky plynie, že

znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. je dôsledok nedokonalosti implementačnej činnosti
a jeho výklad by mal byť v súlade s výkladom smernice 2008/48/ES, ktorý práve prezentoval únijný súd
v rozhodnutí C-42/15. Smernica predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým, že
vo svojej podstate zaväzuje len členský štát povinnosťou prijať právnu úpravu. Z judikatúry Súdneho
dvora EÚ sa vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom,

že pochybenie štátu pri implementácii smernice sa rieši tzv. súladným (eurokonformným) výkladom -
práve pochybenie zákonodarcu pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch a
rozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15bolidôvodompreiniciovanienovelizáciezákona.Novela
zákona bola schválená Národnou radou SR dňa 12.10.2017, v zmysle ktorej sa § 9 ods. 2 písm. i) včasti "a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" nahrádza slovným spojením "frekvenciu splátok
a". Okrajovo poukázal tiež na názor Národnej banky Slovenska ako inštitúcie dohľadu nad ochranu
finančného spotrebiteľa, ktorý bol prijatý po rozsudku C-42/15. Považoval tak za zvláštny paradox,

aby názor Súdneho dvora EÚ vyslovený v rozhodnutí C-42/15 niektoré ústavné orgány akceptovali
a iné rozhodovali tak, akoby nejestvoval. Poprel tiež dôvodnosť tvrdení žalobcu o absencii údaja o
dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že Zmluva o
úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie

spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale
aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku
13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1
písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň
splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ

je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou
oRÚ.Deňsplatnostiposlednejsplátkyúverujeuvedenývoznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi,
čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Poukázal na odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166 i rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15. Tvrdil, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je

splnenázákonnápožiadavka.Opätovnepoukázalnanoveluzákonač.129/2010Z.z.zodňa12.10.2017,
predmetom ktorej bola aj uvedená náležitosť, a ktorá stanovila pre § 9 ods. 2 písm. d), že slová "a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru" sa zo zákonného znenia vypúšťajú. V ďalšom uviedol, že
dohoda o poskytovaní služieb nie je podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Tvrdenia žalobcu neodrážajú žiadny vecný ani právny dôvod, v zmysle ktorého by dohoda o

poskytovaní služieb a poplatky z nej vyplývajúce mali predstavovať neprijateľné podmienky. K samotnej
Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uvádza, že uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na
poskytnutie úveru. Uvedené vyplýva z článku I. bod 2 Dohody. Uvedené ustanovenie je len jedným
z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a
obozretnosti oddelenosť dohody o poskytovaní služieb niečoho samostatného od samotnej zmluvy

o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen
zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním
tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že
uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne
rozlíšenieDohodyodostatnéhoobsahuZmluvyorevolvingovomúvere.Nazákladeuvedenéhožalovaný

tvrdí, že dohoda o poskytovaní služieb je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca doposiaľ nikdy netvrdil, že by o dané služby nemal záujem, že nechce platiť odplatu
za možnosť ich poskytnutia a pod. Tvrdenia žalobcu o "fiktívnom plnení podľa Dohody" nemajú oporu v
žiadnejkonkrétnejokolnosti.Dohodaobsahovalamožnosťvýpovedevprípade,akdlžníkoposkytovanie
služieb nemal ďalej záujem. Možnosti ukončenia Dohody sú upravené v sekcii III. ZÁVEREČNÉ

USTANOVENIA, ktorá o. i. obsahuje zánik dohody z dôvodu zániku alebo splnenia záväzkov zo zmluvy,
dohody strán, výpovede, atď. Túto možnosť žalobca nevyužil. Žalovaný v prílohe predkladá "Dohodu o
zrušení Dohody o poskytovaní služieb" z iného zmluvného vzťahu, a to za účelom preukázania možnosti
dlžníka odstúpenia od Dohody.

6. Žalobca v replike zo dňa 9.2.2018 konštatoval, že žiadosť dlžníka je iba návrhom na uzavretie
zmluvy teda za predpokladu, že takýto návrh je v jeho nezmenenej podobe akceptovaný druhou
stranou nastávajú zákonom predpokladané účinky a to, že zmluva sa stáva v spojení s ostatnou
podmienkou zmluvného dojednania podpisu tam uvedených subjektov platnou a účinnou. Dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného

návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je odmietnutím návrhu. Uvedené bráni tomu, aby zmluva
vznikla inak než na základe konsenzu zmluvných strán. Ak žalovaný mal poskytnúť žalobcovi úver na
základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti, mal uzavrieť zmluvu ktorej obsahom by boli nové
podmienky. Nemalo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov článku 6 zmluvy. Je zrejmé, že žalobca
v čase podpisu žiadosti o poskytnutí úveru nemal vedomosť o výške RPMN, ktorú žalovaný uviedol

v článku 6 zmluvy a v oznámení veriteľa o schválení úveru, keďže k tomuto došlo až 14.1.2013. Išlo
teda o nový návrh, ktorý mal byť prijatý druhou stranou. Žalovaný nebol oprávnený jednostranne meniť
akýkoľvek podstatný údaj zmluvy, teda ani údaj o RPMN. Zotrval na tom, že žalobca od žalovaného z
dôvodu zaúčtovania poplatku za poskytnutie úveru reálne obdŕžal iba sumu vo výške 1.450,- Eur tedareálne istina predstavuje iba túto sumu. Opätovne poukázal na konanie Súdneho dvora EÚ vo veci D.
A. V. M. E. V. proti Finway a.s.. Zdôraznil, že neoprávnené zhrnutie súm tvoriacich celkové náklady
spotrebiteľaspojenésúveromdocelkovejvýškyúverubudenutnéviesťkpodhodnoteniuRPMNktorého

výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Opakovane namietal i neuvedenie údajov vo výške úroku,
poplatku a istiny v jednotlivej splátke resp. spôsob jeho započítania. Poukázal na rozhodnutia viacerých
všeobecných súdov SR ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Rovnako i naďalej namietal neuvedenie
údajaodobetrvaniazmluvyatermínekonečnejsplatnostisodvolanímsanarozhodovanievšeobecných
súdov SR. Čo sa týka dohody o poskytnutí služieb, túto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

ktorá bola viacerými súdmi SR za neprijateľnú aj vyhlásená. V závere konštatoval, že žalovaný sa v
rámci svojej argumentácia snaží presvedčiť súd o tom, žeby mal niektoré ustanovenia zmluvy alebo
právnej úpravy vyložiť výslovne v neprospech spotrebiteľa.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 21.3.2018 konštatoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že ak zo strany veriteľa
došlo k zmene v oblasti náležitosti o výške RPMN, následkom čoho má ísť o predloženie nového návrhu

na uzatvorenie zmluvy zo strany veriteľa nie sú dôvodné. Je logické, že údaj o výslednej RPMN bude
miernym spôsobom odlišný od údaja o priemernej RPMN, nakoľko RPMN úveru v zmysle zákonnej
konštrukcie možno určiť až po jeho schválení a vychádza zo zákonného vzorca, do ktorého sú vložené
údaje dojednané stranami (napríklad výška úveru), ale aj údaje, ktoré v čase podania žiadosti o úver
známe nie sú (napr. dátum vyplatenia úveru). Výpočet RPMN teda nezávisí len od vôle zmluvných

strán, ale aj od údajov, ktoré sa stanú známymi neskôr, bez vplyvu vôle zmluvných strán. Podstatné
pre konanie je aj ustanovenie článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere
a článku 3., ods. 3.1 zmluvných dojednaní. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008, ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určujú okamih, v ktorom možno
určiť výšku RPMN - v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené závery prezentoval

pri svojej rozhodovacej činnosti napríklad aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení, č. k. 5Co/839/2015.
Oporu nenachádzajú ani tvrdenia žalobcu o nesprávnosti výšky RPMN. Vzhľadom k tomu, že výpočet
RPMN sa uskutočňuje podľa presného matematického vzorca, ktorého obsah určuje príloha č. 2 k
Zákonu o spotrebiteľských úveroch, od ktorého sa veriteľ nemôže odchýliť. Čo sa týka tvrdenia ohľadom
výšky poskytnutého plnenia uvádza, že otázka poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne

posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Národná banka
Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie vyplývajúcej jej z ustanovenia § 1 ods. 3 písm.
a), psím c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ako vrcholný orgán vykonávajúci
dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z. Poplatok
za poskytnutie úveru bol zohľadnený pri výpočte RPMN, nakoľko táto okolnosť vyplýva zo samotného

zákona. To, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom, vyplýva aj zo zmluvy. O tom, že RPMN sa počíta aj so sumou
poplatku za poskytnutie úveru, bol žalobca písomne a v súlade so zákonom informovaný. Zotrval na tom,
že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú v zmluve riadne uvedené. Nestotožnil
s tvrdeniami žalobcu o tom, že tento údaj musí byť v zmluve obsiahnutý výslovne. Poukázal tiež na

to, že záver žalobcu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje
tiež Smernici 2008/48/ES. Smernica predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým,
že vo svojej podstate zaväzuje len členský štát povinnosťou prijať právnu úpravu. Z judikatúry Súdneho
dvora EÚ sa vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci v tom,
že pochybenie štátu pri implementácii smernice sa rieši tzv. súladným (eurokonformným) výkladom -

práve uvedené bolo zohľadnené pri iniciovaní novelizácie Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna
vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods.

2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. "Od 01. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením
odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť
už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom." (Uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, č. k. 3Cdo 146/2017, zo dňa 22.02.2018)

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.3.2018 zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii uvedenej v
replike.9. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 6.6.2018 ktorého sa nezúčastnila žiadna z procesných
strán ani ich právni zástupcovia, preto súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v ich

neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 20.8.2014,
dohodou o poskytnutí služieb z toho istého dňa, splátkovým kalendárom zo dňa 20.8.2014, stanoviskom
k žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 11.9.2015, oznámením zo dňa 18.9.2015, predsporovou

výzvou zo dňa 13.3.2017 ako aj odpoveďou zo dňa 23.3.2017, štandardnými európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere, prehľadom splácania i obsahom celého spisu bol zistený tento skutkový stav:
11. Dňa 20.8.2014 sporové strany uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500075507. Z
úverovej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa tento
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 53,25 Eur po dobu 36 mesiacov, splatných v dohodnutom
termíne splatnosti. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t.j. úver a úroky vo

výške 1.967,- Eur. Zmluva obsahuje aj RPMN vo výške 20,91 %, priemernú RPMN 44,06 %. V zmluve
je ďalej uvedená ročná úroková sadzba úveru 18,03 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania
5,15 % a poplatok za poskytnutie úveru 50,- Eur.

12. Z dohody o poskytovaní služieb zo dňa 20.8.2014 súd zistil, že sporové strany uzavreli i túto dohodu,

kdebolovbode7.1dojednané,žezákazníkzaplatíposkytovateľoviodplatu2,51%zosumyschváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal splácať túto odplatu v
mesačných splátkach uvedených spolu so splátkami úveru. Išlo o komplexný balíček služieb, ktorý
pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu
splatnostisplátok,informácioupredsplatnosťousplátky,informáciouoprijatíplatby,službyvyhotoveniaa

zaslaniakópiidokumentácie,zmenyzmluvynapodnetklienta,prepárovanieplatiebnapríslušnúzmluvu,
služby 2. upomienka zdarma a služby podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným
agentom. Súčasťou zmluvy boli i štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

13. Zo splátkového kalendára žalobcu súd zistil, že výška predpísanej splátky od 1.10.2014 do 1.9.2017

činila 89,65 Eur.

14. Zo stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie úveru zo dňa 11.9.2015 súd zistil, že žalovaný vyčíslil
výšku mimoriadnej splátky úveru na sumu 1.806,85 Eur ku dňu 26.9.2015. Po úhrade predčasnej splátky
oznámením zo dňa 18.9.2015 bolo žalobcovi oznámené, že zmluvný vzťah bol ukončený.

15. Z predsporovej výzvy zo dňa 13.3.2017 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného
na podpis dohody o urovnaní, na základe ktorej dôjde k určeniu, že úver je bezúročný a bezpoplatkov
a vráteniu bezdôvodného obohatenia.

16. Z oznámenia zo dňa 23.3.2017 súd zistil, že žalovaný výzvu považoval za neurčitú a po vecnej
stránke nedôvodnú.

17. Z prehľadu splácania zmluvy č. 8500075507 súd zistil, že žalobcovi bola vyplatená čiastka 1.450,-
Eur a to dňa 20.8.2014.Tento úver zaplatil vo výške 2.162,93 Eur.

18. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

23.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b/ veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebný úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti :
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

26. Podľa § 11 ods. 1 písm a) citovaného zákona , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

27. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.

28.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom bola dňa 20.8.2014 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú

vopred žalovaným, ktorej obsah, vrátane Dohody o poskytnutí služby (pripravenú predtlač) nemal
žalobca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavrel žalobca ako fyzická osoba -
nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy pri
poskytnutí úveru bolo žalobcovi poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní je otázne,
či tento mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam

podmienok v nej uvedených. Skutočnosť, že žalobca zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa
podrobne s obsahom zmluvy, nikto mu jednotlivé body zmluvy nevysvetlil a text zmluvy mu nebol jasný a
teda žalovaného konanie možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyplýva zo samotnej zmluvy,ktorá bola žalobcom podpísaná dňa 15.8.2014, žalovaným až dňa 20.8.2014. Táto skutočnosť je zrejmá
aj z toho, že zmluva, ale predovšetkým Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, sú písané
malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej

terminológie.

29. Súd sa zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho replike, podľa ktorej medzi stranami
nedošlokplatnémuuzavretiuúverovejzmluvy,keďžežiadosťdlžníkajeibanávrhomnauzavretiezmluvy
a iba predpokladu, že takýto návrh je v jeho nezmenenej podobe akceptovaný druhou stranou nastávajú

zákonom predpokladané účinky a to, že zmluva sa stáva v spojení s ostatnou podmienkou zmluvného
dojednania podpisu tam uvedených subjektov platnou a účinnou. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné podstatné zmeny sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že
takýto prejav vôle je odmietnutím návrhu. S týmto tvrdením sa však súd nestotožnil a konštatuje,
že medzi stranami došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je pravdou, že
žalobca dal žalovanému písomný návrh na uzavretie predmetnej zmluvy na predtlačenom formulári

vyhotoveným žalovaným - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. V žiadosti uviedol požadovanú
čiastku úveru, výšku, počet a termíny splátok, celkovú čiastku ktorú musí zaplatiť, ročnú úrokovú
sadzbu,predpokladanúRPMN,priemernúRPMNarovnakotakučinilivoformulárištandardnéeurópske
informácie o spotrebiteľskom úvere. Išlo teda nesporne o návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle
§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca návrh zmluvy i štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere podpísal dňa 15.8.2014 a následne dňa 20.8.2014 tak učinil i žalovaný, ktorý
potvrdil údaje o schválenom úvere v zmysle návrhu žalobcu. Tieto sa zhodovali s údajmi vyplnenými
žalobcom v zmluve a rovnako boli uvedené i v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom
úvere. Týmto spôsobom teda žalovaný návrh žalobcu prijal v súlade s ust. § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka teda došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

30. Súd preskúmal predmetnú zmluvu o úvere, či táto vyhovuje náležitostiam, tak ako ich určuje zákon
o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že zmluva neobsahuje náležitosti zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, súd uvádza, že v zmluve
je skutočne uvedená len výška splátky a priamo zo zmluvy nevyplýva aká časť splátky resp. v akom
poradí je splátka započítaná na úhradu istiny úveru, úroku a aká na poplatky. Zároveň namietal absenciu
náležitosti podľa písmena f/ citovaného ustanovenia zákona a to termín konečnej splatnosti V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C 42/15 účastníkov Home Credit

Slovakia a.s. c/a H. G., v ktorom Súdny dvor konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice EP a Rady
2008/48/ES z 23. 04. 2008 o Zmluvách o spotrebiteľskom úvere v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice
sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale
všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ

podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Rovnako je tomu i u doby trvania úveru. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave.

31. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje výšku mesačnej splátky, splatnosť jednotlivých splátok
a počet mesačných splátok a dá sa z nej vypočítať i konečný termín splatnosti úveru. Zmluva o úvere
obsahuje odkaz na zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S odkazom na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 9.11.2016 zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne

vyhotovená ako jediný dokument t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. nemusia byť obsiahnuté v samotnom texte tejto zmluvy, ale časť z nich môže
byť uvedená aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Na základe uvedeného súd konštatuje, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok
úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov i termínu konečnej splatnosti úveru nie je

možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

32. Súd preskúmal aj ďalšie namietané náležitosti úverovej zmluvy vrátane údaja o RPMN. Jedným z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretožeuvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna
miera nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú
úrokovú mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace

s úverom. Poplatky spojené s úverom môžu byť jednorazové, ktoré sa zvyčajne platia na začiatku
zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a pod. a pravidelné, ktoré
sa platia spolu so splátkou úveru napr. poplatok za poistenie, ak je poistenie nevyhnutnou súčasťou
úveru, poplatok za odklad splatnosti splátok a iné. Dokazovaním bolo preukázané, že na základe
uvedenej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, z čoho ako vyplýva z prehľadu

splácania klienta mu bola reálne vyplatená len suma 1.450,- Eur, pričom žalovaný si od sumy úveru
odpočítal poplatok za poskytnutie úveru 50,- Eur. RPMN uvedená v zmluve činí 20,91 %, avšak z
prepočtu je zrejmé že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v danom prípade nebol zahrnutý
uvedený poplatok. Súd má za to, že v danom prípade zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru sa
stalo nevyhnutnou súčasťou úveru, preto tento mal byť zahrnutý do výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov.

33. Z vyššie uvedených dôvodov má súd za to, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená
nesprávne, v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Keďže tieto údaje nie sú v zmluve uvedené správne
súd konštatuje, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona
č. 129/2010 Z.z.. Preto podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že žalovanému

poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

34. Čo sa týka spornej "Dohody o poskytnutí služby" v nej sa v bode 7.1. dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi odplatu za uzavretie dohody poskytnutie služby vo výške 2,58 % zo sumy schváleného úveru
zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom túto sa zároveň zaväzuje splácať v pravidelných

mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver. Išlo o odplatu za komplexný balíček
služieb uvedených v článku II uvedenej dohody, ktorý pozostával zo služby spočívajúcej v poskytnutí
informácií o zostávajúcich záväzkoch, služby odkladu splatnosti splátok, informáciou pred splatnosťou
splátky, informáciou o prijatí platby, služby vyhotovenia a zaslania kópii dokumentácie, zmeny zmluvy
na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, služby 2. upomienka zdarma a služby

podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Dohoda o poskytnutí služby
patrí medzi tzv. adhézne zmluvy, ktoré tvoria akýsi doplnok hlavnej spotrebiteľskej zmluvy. Toto je
zrejmé z textu samotnej úverovej zmluvy ktorá sa v bode 5 odvoláva na dohodu i z textu samotnej
dohody, ktorá hneď v úvode v článku I. bod 1 uvádza , že "dohoda upravuje podmienky poskytovania
dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo dohody".

Číslo zmluvy i dohody sú pritom totožné, u oboch zmlúv je to 8500075507. Žalovanému nič nebránilo
pokiaľ išlo o doplnkové služby k zmluvám o revolvingovom úvere, aby si tieto služby dohodol priamo v
úverovej zmluve. Skutočnosť že tak neučinil, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného
bolo takýmto spôsobom obísť zákon, čo ust. § 39 Občianskeho zákonníka sankcionuje neplatnosťou
právneho úkonu teda samotnej dohody. Podľa názoru súdu táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu

medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že
dohoda bola individuálne dohodnutá, súd sa s týmto nemôže stotožniť. Formálne síce možno "Dohoda o
poskytnutíslužby"budídojemsamostatnosti,alezpohľaduposúdenianeprijateľnejzmluvnejpodmienky
a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver, že v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť
vylúčená, pretože predmetná "Dohoda" je integrálnou súčasťou zmluvy, je od vzniku a existencie

zmluvy o úvere závislá. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru a iný výklad pripúšťajúci
vylúčenie súdnej kontroly by bol v rozpore s ratio legis ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože veriteľ by tak mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatné "individuálne dohodnuté"
časti, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Tento výklad by bol nepochybne v rozpore
so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy. Ďalej je potrebné uviesť, že spotrebiteľ, (pričom je

otázne, či vôbec o tom, že takúto dohodu podpisuje vedel) už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil,
zaplatil jej použitie, takže zo strany veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol plnenie. Po
dôslednom podrobení predmetnej dohody súdnemu prieskumu mal súd za to, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech
spotrebiteľa a snaží sa obísť zákon, preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou.35. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 20.8.2014 je
platná, ale je integrálnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, odplata vo výške 2,58 % zo sumy
schváleného úveru znížená o sumu poplatku za poskytnutie úveru by sa nutne musela prejaviť v cene

úveru, teda v RPMN ako i v odplate za úver, teda i v takomto prípade by RPMN i celkové náklady
spotrebiteľa neboli vypočítané správne, čo by v konečnom dôsledku rovnako spôsobilo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. V tej súvislosti súd poukazuje aj na závery písomných pripomienok Európskej
komisie vo veci C-372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014, súvisiaci

s konaním L. N. proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/
EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely
výpočtu RPMN je aj odmena za doplnkové služby ako je tá vo veci samej, a túto treba kvalifikovať ako
klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

36. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Žalobca tak obdržal od žalovaného sumu 1.450,- Eur a zaplatil mu sumu 2.162,93 Eur, teda
bezúročný a bezpoplatkový úver preplatil o 713,93 Eur. Keďže týmto spôsobom došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, súd rozhodol, že žalovaný je žalovanú čiastku vo výške
713,- Eur žalobcovi povinný titulom bezdôvodného obohatenia vydať, tak ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 713,- Eur od 23.3.2017 do
zaplatenia. Argumentoval, že úrok požaduje v zákonnej výške odo dňa kedy žalovaný vyhotovil odpoveď
na jeho predsporovú výzvu, t.j. odo dňa kedy tento preukázateľne o bezdôvodnom obohatení vedel.
Súd žalobcovi požadovaný úrok z omeškania priznal, tak ako to požadoval od 23.3.2017 t.j. odo dňa
vyhotovenia odpovede žalovaného na predsporovú výzvu žalobcu.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov

konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.