Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Pc/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201909
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201909.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci navrhovateľky F. Ž., nar.

XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX, proti odporcovi S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Č.. B. XXXX/
XX, D., za účasti mal. B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že S. D., nar. XX.X.XXXX, je otcom maloletého B. Ž., nar. XX.X.XXXX z matky F. Ž., nar.
XX.X.XXXX.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

,,Súd zveruje maloletého B. Ž., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok.

Styk otca s maloletým neupravuje.

Otec maloletého S. D., nar. XX.X.XXXX sa zaväzuje platiť na výživu maloletého B. Ž., nar. XX.X.XXXX
sumou 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1.1.2019.

Zročné výživné na maloletého B. Ž., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.1.2019 do 30.11.2019 vo výške
770,- eur sa otec maloletého S. D., nar. XX.X.XXXX zaväzuje splácať mesačnými splátkami vo výške
30,- eur spolu s bežným výživným odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia až do zaplatenia pod stratou
výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.“

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 25.04.2019 návrh ktorým žiadala, aby súd určil, že
odporca je otcom jej maloletého syna B., zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, zaviazal odporcu
prispievať na výživu maloletého sumou po 180 eur mesačne od 01.01.2019.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s výsledkom paternitného testu č. B. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutočný stav veci:

3. Zo záverov paternitného testu č. B. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spol. O. K..Q..X.. vyplýva,
že pri porovnaní genetických znakov maloletého a odporcu bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich
testovaných genetických systémoch. Pravdepodobnosť otcovstva má číselnú hodnotu 99,9975 %.Kombinovaný paternitný index dosiahol hodnotu 40 942. Na základe týchto výsledkov je otcovstvo
odporcu k maloletému jednoznačne potvrdené.

4. Na pojednávaní súdu dňa 20.11.2019 účastníci konania navrhli ohľadom úpravy práv a povinností k
maloletému B. schváliť rodičovskú dohodu v znení tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že schválenie rodičovskej dohody je v záujme maloletého
dieťaťa.

6. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

7. Podľa § 94 odsek 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), ak nedošlo k
určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,

navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

8. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že odporca je otcom maloletého B. Ž., nar.

XX.XX.XXXX, čo je zrejmé z výsledkov paternitného testu č. B. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa
ktorého je otcovstvo jednoznačne potvrdené. Keďže odporca túto skutočnosť nerozporoval, súd určil,
že je otcom maloletého.

9. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26
sa použijú primerane.

10. Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. Vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností účastníci tohto konania uzavreli dohodu, s

ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník maloletého. Súd tak predmetnú dohodu rodičov o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výživnom schválil.

13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

15. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

16. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

Civilný mimosporový poriadok však pripúšťa výnimky, a to v § 53 až 55. § 53 Civilného mimosporového
poriadku pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. Nejde o
štandardnú aplikáciu zásady zodpovednosti za výsledok, a to jednak z dôvodu fakultatívnej možnosti
súdu priznať náhradu a jednak z dôvodu aplikácie materiálneho korektívu spočívajúcom v možnostispravodlivo požadovať od neúspešného účastníka náhradu trov konania. Súd individuálne posúdi v
týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu,
s použitím spomínaného materiálneho korektívu.

17. O nároku na náhradu trov konania súd i s prihliadnutím na § 53 Civilného mimosporového poriadku
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

18. Súd nevzhliadol dôvod, priznať náhradu trov konania navrhovateľke z dôvodu, že by to bolo s
ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd má za to, že navrhovateľka dôvodne podala návrh
na určenie otcovstva, avšak prihliadol najmä na tú skutočnosť, že navrhovateľka odporcovi počas
tehotenstva tvrdila, že nie je otcom maloletého, a teda sama svojim konaním spôsobila neistotu a
zmätok vo vzťahu medzi maloletým a jeho otcom. Súd prihliadol i na skutočnosť, že otec, má nižší
príjem ako matka, a teda ani z tohto dôvodu nepovažoval za spravodlivé priznať navrhovateľke náhradu

trov konania. Zohľadnil aj prístup otca, ktorý súhlasil s vykonaním a predložením súkromného testu
otcovstva, takýmto spôsobom nenavyšovali sa trovy súdneho konania a aj jeho postoj počas konania,
keď uzavrel rodičovskú dohodu aj ohľadom výšky výživného, a teda na strane navrhovateľky už
nevzniknú ďalšie trovy súdneho konania.

Poučenie:

Proti výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu odvolanie nie je prípustné (§122 Civilného mimosporového poriadku).

Proti výroku, ktorým súd určil otcovstvo k maloletému dieťaťu a trovách konania je možné podať
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v

Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), a ak ideo výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, o výkon
rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného
mimosporového poriadku.