Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206872
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117206872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: B. E., H..

XX.XX.XXXX, C. S. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému BECK FINANC, s.r.o., so sídlom
Pečnianska 5-7, 851 01 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpený BOHUNICKÝ & Co. s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 355,42 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 314,21 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 314,21 € od 13.4.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenie vo výške
355,42 € s prísl.. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 27.8.2013 uzavrela so žalovaným Zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere č. 13101335. Na základe úverovej zmluvy, jej bol poskytnutý úver na
kúpu tovaru vo výške 999,- €, ktorý sa zaviazala žalovanému zaplatiť v 24. mesačných splátkach vo
výške 61,61 €. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 40,89 % a RPMN

vo výške 49,46 %. Celkovú sumu nákladov vo výške 1.478,52 € sa žalovanému zaviazala zaplatiť
do 27.8.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Úverová zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, k/ a y/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 11
ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov z
dôvodov uvedených vyššie, tak v zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 40,89 % a v tejto

súvislosti poukázala na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny
pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, ktoré v auguste 2013 boli vo výške 11,55
% p.a.. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je viac ako trojnásobne
vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, v opačnom
prípade je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 MCdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Vzhľadom na uvedené žalovaná

považuje ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o viazanom spotrebiteľskom úvere č. 13101335, z
27.8.2013, vo výške 40,89 % za absolútne neplatnú. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu
medzi mojimi platbami, t.j. 1.354,42 € a výškou úveru 999,- €, teda 355,42 €. Žalobkyňa okrem toho
uviedla, že zmluvné dojednania žalovaného nepodpísala, ani sa s nimi neoboznámila.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a zároveň si v zmysle čl. X
bodu 4 zmluvy uplatnil voči žalobkyni zmluvnú pokutu vo výške 50,- € z dôvodu porušenia povinností

žalobkyne zaplatiť žalovanému dohodnutú úhradu riadne a včas. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky
zákonné náležitosti zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere obsahuje. Poukázal na to, že najvyššiu
prípustnú výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch upravuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..
RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy pre kategóriu spotrebiteľských úverov, medzi ktoré patrí aj
spotrebiteľský úver poskytnutý zmluvou, predstavuje 46,06 %, pričom táto hodnota bola zverejnená v

súlade s § 22 ods. 2 zákona spotrebiteľských úveroch a je dostupná na webovom sídle Ministerstva
financiíSR.Jezrejmé,žeodplatadohodnutávzmluvenesmiepresiahnuťdvojnásobokpriemernejročnej
percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere t.j. dvojnásobok hodnoty 46,06 %, teda 92,12 %. Úrok
dohodnutý v zmluve teda nepresahuje hodnoty stanovené nariadením a nie v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Tvrdenie žalobkyne, že nepodpísala a ani sa s neoboznámila so
zmluvnými dojednaniami považuje za nepravdivé s poukazom na to, že podpis žalobkyne sa nachádza

ako na prednej tak aj na zadnej strane zmluvy. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania v časti
žalobkyňou uplatneného nároku vo výške 332,50 €, nakoľko niektoré platby žalobkyne boli vykonané v
období predchádzajúcom dvojročnej premlčacej lehote. Žalobkyňou bola uhradená suma 123,21 € dňa
6.11.2013, suma 61,61 € dňa 25.11.2013, suma 61,06 € dňa 24.01.2014, suma 61,61 € dňa 24.01.2014,
suma 61,06 € dňa 24.02.2014, suma 61,06 € dňa 24.03.2014, suma 61,06 € dňa 24.04.2014, suma

61,06€dňa23.05.2014,suma61,06€dňa24.06.2014,suma61,06€dňa24.07.2014,suma61,06€dňa
25.08.2014,suma61,06€dňa24.09.2014,suma61,06€dňa24.10.2014,suma61,06€dňa24.11.2014,
suma 61,06 € dňa 23.12.2014, suma 61,06 € dňa 23.01.2015. Ide o úhrady, ktoré boli zaúčtované na
záväzokžalobkynevyplývajúcizuzatvorenejzákladezmluvyoviazanomspotrebiteľskomúverevsúlade
s amortizačnou tabuľkou a v súlade s § 566 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník tak,

že z každej dohodnutej mesačnej splátky vo výške 61,61 € tvorila suma 41,63 € istinu úveru a suma
19,98 € dohodnutý úrok. Z tohto dôvodu sa aj všetky vyššie uvedené platby žalobkyne musia započítali
v tomto zmysle.
Z uvedených platieb bolo teda na istinu úveru zaúčtovaných celkom 707,71 € a na úroky celkom
332,50 €. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť okamihom, kedy sa osoba, na úkor ktorej sa

obohatený obohatil, dozvie o existencii bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného; teda vtedy,
keď môže táto osoba objektívne na základe svojej vedomosti o výške bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného uplatniť toto svoje právo na súde. Pod „dozvedením“ sa o bezdôvodnom obohatení
a osobe obohateného“ nemožno rozumieť dozvedenie sa o možnosti právnej kvalifikácie skutkovej
podstaty ako práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k

záveru), ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je
pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1 Cdo 67/2011, pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp.zn. 21 Cdo 3433/2008 a Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 21
Cdo 3434/2008).

3. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 25.4.2018, č.k. 8Csp/77/2017-40, žalovaného zaviazal vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 314,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
314,21 € od 13.4.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorá je svojím obsahom

zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý
zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez
možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a právny predchodca
žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený právny vzťah medzi
účastníkmi konania aplikoval Zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nebol jasne a nepochybne

definovaný údaj o úrokovej sadzbe. V zmluve bola uvedená úroková sadzba úveru 40,89 %, pričom
len na zadnej strane zmluvy, ktorá obsahuje všeobecné podmienky úveru sa v čl. III. Poskytnutie
úveru v bode 4. definuje, že úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie trvania zmluvy, uplatňuje
sa ako mesačná úroková sadzba. Výška úrokovej sadzby bola v zmluve stanovená nesprávne a
nezohľadňovala ostatné podmienky úveru, a to počet splátok, dobu splácania a výšku mesačnej splátky.

Nesprávne uvedenie úrokovej sadzby, ktorá mala byť v zásade uvedená ako ročná úroková sadzba vo
výške 21,65 %, zakladá sankciu pre veriteľa, a to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V zmluve tiež chýbal údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Ani údaj o adrese
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť nebol vyslovene uvedený.V danom prípade nemal za sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému na predmetný úver sumu
1.354,42 €, t.j. viac než jej bolo zo strany žalovaného poskytnuté. Rozdiel predstavuje sumu vo výške
355,42 €. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako obchodná

spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá
u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností.
Žalovanýakoodbornáorganizáciapriuzatváranízmlúvkonáevidentneúmyselnesosnahoudosiahnutia
zisku, prelo takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom

trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom, napriek tomu tak postupoval aj v
ďalších zmluvách a preto jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou
premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. K uzavretiu zmluvy došlo dňa 27.08.2013
zčohovyplýva,ženedošlokuplynutiudesaťročnejobjektívnejpremlčacejdoby.Ovznikubezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia dozvedela od Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február roku 2017, pričom žaloba bola podaná dňa
14.3.2017. Z uvedeného teda vyplýva, že námietka premlčania je dôvodná vo vzťahu k úhradám
realizovaným žalobkyňou pred mesiacom február 2015, t.j. pred viac ako dvomi rokmi odkedy sa
žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Konkrétne sa to týka sumy vo výške 1.040,21 €.

Žaloba je tak dôvodná iba vo výške 314,21 € (1.354,42 - 1.040,21) a preto prvoinštančný súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol. Čo sa týka nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50
€, súd uplatnený nárok považoval za prostriedok procesnej obrany žalovaného. Vzhľadom k tomu, že
žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola zrejme informovaná o zmluvnej pokute, nejde o individuálne zmluvné
dojednanie, ide o sankciu nerozlišujúcu porušenie povinností v rôznych situáciách a preto súd prvej

inštancie považoval túto sankciu jednak za neplatnú pre neurčité vyjadrenie porušenia povinnosti a
jednak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 odsek 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka. Súd tento nárok teda nepovažoval za dôvodný.

4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie

žalovaný.

5. Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že za nesporné považuje skutočnosť, že

Zmluva o úvere neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. c/, i/ a y/ Zákona o
spotrebiteľskom úvere ako aj skutočnosť, že s neuvedením týchto náležitostí Zákon o spotrebiteľskom
úvere predpokladá sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Absenciu, resp. nesprávne uvedenie
týchto náležitosti odvolateľ nijakým spôsobom nespochybnil. Z obsahu spisu sa však odvolaciemu
súdu javilo, že celková výška úhrad zo strany žalobkyne nebola v konaní jednoznačne preukázaná.

Žalovaný uvádza rozpis splátok, ktoré spolu predstavujú sumu 1.040,21 €, zatiaľ čo podľa tvrdenia
žalobkynetátouhradilasumu1.354,42€.Odvolacísúdďalejuviedol,žežalobuovydaniebezdôvodného
obohatenia žalobkyňa podala v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože o bezdôvodnom
obohatení sa nedozvedela skôr ako vo februári 2017, kedy kontaktovala Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. V prejednávanom prípade teda okamih začatia plynutia objektívnej premlčacej doby

je totožný s okamihom, kedy došlo k preplateniu úveru nad poskytnutú istinu. Z uvedeného dôvodu
považuje odvolací súd poukaz prvoinštančného súdu na deň uzatvorenia Zmluvy o úvere za nesprávny.
Súd prvej inštancie založil svoj záver o aplikácii 10-ročnej objektívnej premlčacej doby na skutočnosti,
že žalovaný ako obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov. Konanie žalovaného vyhodnotil ako
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia minimálne s nepriamym úmyslom. Daná

argumentácia je však nedostatočná. Samotný fakt, že žalobca je podnikateľ vo všeobecnosti nemôže
bez ďalšieho zakladať jeho úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôležité
zistiť, kedy k obohateniu došlo a v tomto čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie. Je
tiež potrebné prihliadnuť na závažnosť porušenia zákona zo strany žalovaného (o absenciu/nesprávne
uvedenie akých náležitosti sa jedná s ohľadom na čas ich zakotvenia v právnom poriadku), či na

prípadnú doterajšiu rozhodovaniu prax týkajúcu sa sporov z obdobných zmlúv. Po vrátení veci mal
prvoinštančný súd ustáliť, akú sumu žalobkyňa žalovanému uhradila, zistiť rozpis jednotlivých splátok
s ohľadom na možné premlčanie bezdôvodného obohatenia a opätovne posúdiť možnosť aplikácie 10
ročnej objektívnej premlčacej doby.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ako aj listinami (Zmluva o viazanom spotrebiteľskom
úvere č. 13101335 z 27.8.2013, priemerné úrokové sadzby z úveru, súhrnné informácie o

novopskytnutých spotrebiteľských úveroch za 2. Štvrťrok 2013), ktoré doplnil o splátkový kalendár k
Zmluve, a Zmluvou o nájme veci, pričom zistil nasledovné:

7. Medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.8.2013 uzatvorená Zmluva o viazanom spotrebiteľskom
úvere č. 13101335, ktorá bola dojednaná pre financovanie kúpy tovaru, ktorého kúpna cena bola vo

výške 1.099 €. Záloha pri uzavretí kúpnej zmluvy bola zaplatená žalobkyňou vo výške 100 €. Celkový
výška poskytnutého úveru bola 999,- €, pričom úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 40,89 %. Úver
sa žalobkyňa zaviazala splácať v 24. mesačných splátkach po 61,61 €, pričom celková suma nákladov
činila 1.478,52 €. Doba trvania zmluvy predstavovala 24 mesiacov od uzavretia zmluvy, dátum splatnosti
mesačnej splátky úveru bol v zmluve uvedený číslom 27 a termín konečnej splatnosti bol dňa 27.8.2015.
RPMN bola uvedená vo výške 49,46 %. Zo listiny „Zmluva o nájme veci“ súd zistil, že žalobkyňa uhradila

žalovanému sumu vo výške 1.476,80 €, pričom úver preplatila úhradou dňa 23.1.2015.

8. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od občianskeho
združenia, o ktorom ju upovedomila jej priateľka, ktorej ukázala zmluvu. Do kancelárie občianskeho
združenia na ochranu spotrebiteľov prvýkrát šla minulý rok vo februári. So sebou si vzala všetky

podklady, teda aj samotnú zmluvu, pričom zástupkyňa občianskeho združenia jej povedala, koľko na
úvere preplatila.

9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom
predaji účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, podomový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb,

zásielkový predaj tovaru alebo poskytovanie služieb sa uskutočňujú na základe zmluvy, ktorá sa
uzavieramedzipredávajúcim,ktorýspotrebiteľovipredávavýrobkyaleboposkytujeslužby,aleboosobou
konajúcou v mene alebo v záujme predávajúceho (ďalej len „predávajúci“) a spotrebiteľom na tovar
alebo služby, ktoré z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb nie sú týmto zákonom vylúčené alebo
zakázané.

10. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z., zákona na právne vzťahy medzi predávajúcim a spotrebiteľom
pri podomovom predaji alebo pri zásielkovom predaji sa vzťahuje Občiansky zákonník a osobitné
predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 108/2000 Z.z., podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb
na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä
a) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta,
b) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak
si spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo

c) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu
ponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.

12. Podľa § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.14. Podľa § 53 ods. 2 OZ, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 6 OZ, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru predlehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský

úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

a) až k) , r)
a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť
na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Na základe vykonaného dokazovania je teda nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola

uzatvorená Zmluva, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou. Rovnako je nesporné to, že
Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. c/, i/ a y/ zákona č. 129/2010
Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému na predmetný úver sumu
1.476,80 €, t.j. viac než jej bolo zo strany žalovaného poskytnuté. Rozdiel predstavuje sumu vo výške
477,80 €. Žalobkyňa preplatila úver, t.j. zaplatila viac ako jej bolo poskytnuté, platbou zo dňa 23.1.2015
vo výške 61,06 €, keď sumu vo výške 19,80 € je potrebné započítať na istinu poskytnutého úveru a
suma vo výške 41,21 € už predstavuje preplatok. Žalobkyňa následne ešte uhradila sumu v celkovej

výške 436,59 €.

22. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej dobyje stanovený odlišne na

sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba
môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na
začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného, týkajúcu sa jeho vedomosti
o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.23. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr),

že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. O vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február roku 2017, pričom žaloba bola podaná dňa 14.3.2017,
teda v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty.

24. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel,
či už priamy alebo nepriamy, musí vždy priamo smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a
musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, kedy žalovaný získal
bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené

podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj
v prípade, keď príjemca plnenia získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil, nakoľko
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Občiansky zákonník napriek
tomu, že vymedzuje vo svojich ustanoveniach úmyselné bezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného
konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy

zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na
dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo
nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak
ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie
a súčasne, že ho získať chcel (prítomnosť vedomostnej i vôľovej zložky). O nepriamy úmysel ide, ak

ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné
obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený.

25. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie však nestačia všeobecné
tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, resp. jeho vedomosť (hoc

aj predpokladaná, na základe už judikovaných názorov súdov v právne i skutkovo obdobných
veciach) o tom, že viaceré jeho nároky uplatnené voči spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly
spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne, že úvery poskytnuté spotrebiteľom
považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku úmyslu žalovaného

bezdôvodne sa obohacovať je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými stranami preukázať, že
žalovaný, ako úverový veriteľ, v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto
zmluvy skutočne chcel získať vedome a úmyselne bezdôvodné obohatenia od svojich dlžníkov, alebo
aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor dlžníkov. Žalovaný chcel získať

odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, avšak táto skutočnosť ale nedokazuje jeho úmysel získať
bezdôvodné obohatenie. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy dňa 24.8.2013, ani v čase prijatia platieb
od žalobkyne, nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr v dôsledku vývoja a
smerovaniarozhodovacejčinnostisúdov,súdeventuálneposúdizmluvuoúvereuzavretúsožalobkyňou
ako zmluvu (resp. jej časti) v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, alebo spotrebiteľským právom,

pretože neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na početné zmeny a novely zákonných ustanovení upravujúcich
spotrebiteľskézmluvytakvObčianskomzákonníku,akoajvosobitných právnychnormáchupravujúcich
spotrebiteľské právo (najmä zák. č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z.) v jednotlivých obdobiach
účinnosti a platnosti, v dôsledku ktorých je taktiež značne obtiažne jednoznačne a nespochybniteľne

preukázať úmysel (priamy, či nepriamy) žalovaného, ako úverového veriteľa, už v čase uzatvárania
zmlúv o spotrebiteľských úveroch, uzatvárať tieto zmluvy s úmyslom bezdôvodne sa obohacovať na
úkor svojich úverových dlžníkov.

26. V prejednávanom prípade žalobkyňa nepreukázala, že by už v čase uzavretia konkrétnej úverovej

zmluvy existoval úmysel žalovaného, a že by tento smeroval k bezdôvodnému obohacovaniu sa
na jej úkor. Ak teda nebolo v konaní zo strany žalobkyne bez akýchkoľvek pochýb preukázané
úmyselné konanie žalovaného pri získavaní bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo vplyv na
predĺženie objektívnej premlčacej doby z troch na desať rokov v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2Občianskeho zákonníka, súd nebol oprávnený takýto úmysel žalovaného konštatovať s odôvodnením,
že žalovaný, ako profesionál dlhodobo poskytujúci spotrebiteľské úvery, vedel už pri uzavretí zmluvy, že
ním poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov a že už nemôže prijímať od dlžníka platby nad istinu

poskytnutého úveru. Žalobkyne nepreukázala vedomosť žalovaného ani po uzavretí zmluvy.

27. Objektívna trojročná premlčacia doba pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom
prípade začala plynúť dňom nasledujúcim po prijatí plnenia od žalobkyne presahujúceho sumu
poskytnutého úveru. Pokiaľ teda žalobkyňa podala na súd návrh na začatie konania dňa 27.1.2017,

premlčanými sú všetky úhrady pred dňom 27.1.2014. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným
však súd zistil, že žalobkyňa preplatila úver až dňa 23.1.2015. Na základe uvedeného teda nedošlo k
premlčaniu úhrad žalobkyne vo výške 477,80 €. Nakoľko však po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala
predmetnom konania iba suma vo výške 314,21 €, súd priznal žalobkyni iba túto sumu.

28. Súd zaviazal žalovaného okrem uvedenej istiny aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle

§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je
dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu alebo nevyplýva
z dohody účastníkov a preto je dlžník (v tomto prípade žalovaný) podľa § 563 Občianskeho zákonníka
povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie

bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a preto sa žalovaný dostal do
omeškania druhý deň nasledujúci po jej doručení, t.j. 13.4.2017, keďže deň nasledujúci po doručení
žaloby bol prvým dňom po tom, čo bol žalovaný vyzvaný na plnenie svojho dlhu.

29. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

30. Čo sa týka nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50,- €, súd uplatnený nárok
považoval za prostriedok procesnej obrany žalovaného v zmysle § 147 ods. 2 CSP. Súd považoval

dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré by inak bolo dojednaním v zmysle § 544 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V prvom rade súd udáva,
že uvedené dojednanie je obsiahnuté v časti zmluvných podmienok upravených na zadnej strane
zmluvy, nejde o individuálne dojednanie o zmluvnej pokute, pretože uvedenú sankciu používa žalovaný
nepochybne pre všetky typy obdobných spotrebiteľských úverov. Uvedené zmluvné podmienky sú

upravené malým písmom, bežne ťažko čitateľným a vzhľadom na umiestnenie dojednania o zmluvnej
pokute v zmluvných podmienkach uvedené dojednanie vzbudzuje skôr dojem, že ide o nevýznamné
dojednanie pre spotrebiteľa. Zmluvná pokuta nerozlišuje vôbec situáciu v akej sume a za aké obdobie
je spotrebiteľ v omeškaní, jej výška je dojednaná pre všetky prípady omeškania spotrebiteľa s úhradou
splátky, či už ide o omeškanie prvej, resp. poslednej splátky. Ide o nerovnovážne vyjadrenie sankcie

za porušenie povinnosti. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola zrejme informovaná
o zmluvnej pokute, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, ide o sankciu nerozlišujúcu porušenie
povinností v rôznych situáciách, preto súd považuje túto sankciu jednak za neplatnú pre neurčité
vyjadrenie porušenia povinnosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a jednak ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Súd preto tento nárok

žalovaného teda nepovažoval za dôvodný.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa mala úspech v
rozsahu 88 % a neúspech v rozsahu 12 %. Miera jej úspechu tak činí 76 % (88 - 12). O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.