Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211999
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216211999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, proti žalovanému: R. Z., nar. X. A. XXXX, trvalo bytom M. K., Z.
XXX/X, o zaplatenie 1.572 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 15. marca 2018 č. k. 12Csp/34/2016-59, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti
trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu
669 eur s 5% úrokom z omeškania ročne z istiny od 1.9.2013 do zaplatenia v splátkach po 30 eur
mesačne,vždydo25.dňamesiaca,podstratouvýhodysplátok,počnúcprávoplatnosťoutohtorozsudku;
II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 132 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov); § 261 ods. 3 písm. d/ a § 497 a nasl. Obch.z. (zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov); § 52 a nasl., § 54 ods. 1 a § 517

ods. 2 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
stranami); § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 ZoSÚ (zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy stranami) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z..
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou z 1.8.2016 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k zaplateniu jej istiny 1.572 eur, úroku z omeškania 5% ročne z istiny od 1.9.2013 do

zaplatenia, všetko titulom nesplateného úveru poskytnutého v sume 800 eur. Žalobu odôvodnila tým,
že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere č. 207800451 dňa 30.11.2012, žalovaný mal úver vrátiť
spolu s príslušným poplatkom (772 eur) v 12 mesačných splátkach po 131 eur od januára 2013, svoj
záväzok nesplnil, v prospech zmluvy nezaplatil žiadnu splátku (o čom bolo vedené aj trestné konanie
ukončenérozsudkom,ktorýmbolžalovanýuznanýzavinného,žalobkyňaakopoškodenábolaodkázaná
na občianskoprávne konanie). V zmysle Všeobecných podmienok sa strany dohodli, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok, zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na administratívu. Na preukázanie

svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu vyplnený a potvrdený zmluvný formulár, v znení ktorého bola
uzavretá zmluva o úvere č. 207800451 dňa 30.11.2013 (správne 30.11.2012) medzi žalobkyňou a
žalovaným. Žalovaný mal úver splácať po 131 eur v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 9.1.2013,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je uvedená údajom 302,67%, úroková sadzba v zmluveuvedená nie je. Žalobkyňa nepredložila súdu Všeobecné podmienky. Rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 4T/72/2014-138 z 26.11.2014 bol žalovaný uznaný vinným (okrem iného) pre
prečin úverového podvodu, podľa skutkovej vety nezaplatil na úvere žiadnu sumu, škodu si žalobkyňa (v

trestnom konaní v postavení poškodenej) vyčíslila na 1.057,33 eur, rozsudok nadobudol právoplatnosť
26.11.2014.Žalovanýknárokužalobkyneuviedol,žeúvermubolposkytnutývovýške800eur,vyplatený
v hotovosti, z ktorej bola ihneď odpočítaná prvá splátka, žalobkyňa sa napriek výzve súdu k tejto
skutkovej okolnosti nevyjadrila.
Strany teda uzavreli zmluvu o úvere, na preukázanie tohto tvrdenia žalobkyňa predložila súdu vyplnený

a potvrdený zmluvný formulár, v zmysle ktorého bol žalovanému poskytnutý úver v uvedenej výške,
ktorú skutočnosť žalovaný nesporoval. Žalovaný preukázateľne nedodržal svoje povinnosti určené mu
zmluvou, tvrdenia žalobkyne v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke v súdnom konaní
(spore) namietal (správne nenamietal). Zmluva však neobsahuje všetky náležitosti určené ustanovením
§ 9 ods. 2 ZoSÚ - konečnú splatnosť úveru (písm. f/), ani úrokovú sadzbu (písm. i/). Pre absenciu týchto
(povinných) náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov

a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ. Aj absencia čo len jednej z náležitostí určených
zákonom má tieto dôsledky. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaný povinný vrátiť žalobkyni len
hodnotu toho, čo mu dodávateľ - veriteľ poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru,
bez poplatkov, poistenia.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v plnom

rozsahu, pre absenciu zákonom určených náležitostí zmluvy o úvere v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ bol
nárok žalobkyne oprávnený výlučne na poskytnutej sume úveru (800 eur) po odpočítaní sumy, ktorú
žalovaný zaplatil (131 eur), vrátiť musí teda 669 eur. Len v tejto časti bol nárok žalobkyne dôvodný a
iba v tejto časti súd žalobe vyhovel. Priznal zároveň žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený
v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobkyňou, keďže žalovaný sa s

vrátením úveru preukázateľne dostal do omeškania. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
vecne dôvodil, že žalovaný má ako úspešnejšia strana sporu nárok na náhradu trov konania, podľa
obsahu spisu mu však v spore žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho časti zvyškovo zamietajúcej žalobu (výrok II.) podala včas odvolanie
žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Právne svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamavychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vecnedôvodila,

že ZoSÚ považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov iba v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods.
1, nakoľko však nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Doba trvania zmluvy o úvere a výška ročnej úrokovej sadzby ako aj
ďalšie obligatórne náležitosti boli uvedené v prílohe Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Doba trvania zmluvy o úvere je uvedená aj v bode

2. na 12 mesiacov a ročná úroková sadzba je uvedená v bode 3. vo výške 32%. Výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola uvedená rovnako v bode 3., kde je uvedené, že
mesačnásplátkaobsahujerovnomernúsplátkuistiny,úrokovapoplatku.AkodôkazoznačilaŠtandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením súdu o absencii RPMN v zmluve
o úvere, nakoľko údaj o výške RPMN bol uvedený v časti nasledujúcej po označení zmluvných strán,

označený ako RPMN. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nestanovil maximálne
možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014, čo znamená,
že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 O.z., v

zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Aktuálny záver rozhodovacej praxe je taký, že u nebankových subjektov nemožno

obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu
v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek
poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko
spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných prostriedkov jepožadovanévporovnanísbankamimenšiezabezpečenieapožiadavkyklientovsúvybavovanéomnoho
pružnejšie,akotomubývaukonzervatívnejšíchbánk,čojealevzhľadomnaichzameraniepochopiteľné.
Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito

nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obchodnými podnikateľskými subjektami
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe
sp.zn. 12Cmo/95/2005, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., Občiansky zákonník I., § 1 - 459,
Komentár. 2. vydanie. Praha. C.H. Beck, 2009, s. 67 - 68). Ak teda žalovaný namieta výšku odplaty

za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí
preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala
z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov (tak ako žalobkyňa). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za
spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru,
ten nie je podľa žalobkyne neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je nebankovým

subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.
Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky
od žalobkyne prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí
dlžníka, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalovaný v prípade, že po podpise

zmluvy o úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je
vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia
zmluvy o úvere. Uvedené právo žalovaný nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. K tvrdeniam žalobkyne
týkajúcim sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukázala odvolateľka aj na rozsudok Súdneho

dvora z 9.11.2016 C-42/15, z ktorého citovala.
Prílohou odvolania boli Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a na tej istej listine
Informácia o RPMN a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver z 18.12.2013 (č.l. 67),
podpísané spotrebiteľkou Vilmou Zimanovou (teda inou osobou ako je žalovaný) vo vzťahu k žiadosti
o úver 403701677 (teda k inému úveru).

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),

súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zvyškovo zamietajúcej žalobu treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku

vecne správny.

5. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi
žalobkyňou a žalovaným ako založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže táto spĺňala definičné znaky
takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého
je potrebné považovať spotrebiteľský úver, poskytnutý žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,zabezúročnýabezpoplatkov,preabsenciuobligatórnychzákonomstanovených
náležitostí takejto zmluvy, konkrétne pre neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

a neuvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a i/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľaObčianskehozákonníkamusíobsahovaťtietonáležitosti:f)dobutrvaniazmluvyospotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak

sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne

ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch
a je základným inštitútom spotrebiteľského práva.
Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovení ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona.
Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje, robí z týchto

náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické
nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu

pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri
uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho
právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom

ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil
osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej
faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského
úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky

vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie,
ktoré sú uvedené v § 11 ods. 1 ZoSÚ zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do
takej miery, že ich neuvedenie sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou
pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
Prílohou žaloby v predmetnom spore bola „Zmluva o úvere - uzavretá doleuvedeného dňa medzi“ zo dňa

30.11.2012, v ktorej je ako veriteľ označená žalobkyňa a ako dlžník žalovaný, termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a úroková sadzba spotrebiteľského úveru nie sú v tejto zmluve uvedené.
Žalobkyňa tvrdila uzavretie tejto zmluvy (z ktorej vyvodzovala svoj nárok) so žalovaným a žalovaný
jej uzavretie nesporoval. V žalobe žalobkyňa uviedla, že VPPÚ (Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a v týchto sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, avšak tieto VPPÚ neboli žalobkyňou predložené
ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní. V podaní zo 4.10.2017 sa žalobkyňa
o.i. vyjadrila k otázke zosplatnenia úveru, poukazujúc na bod 4 vetu tretiu VPPÚ, ktoré však ani s
týmto podaním nepredložila. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdila (v žalobe, jej

doplnení ani v iných jej podaniach, keď pojednávaní sa nezúčastnila) ani nepreukázala, že termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a úroková sadzba spotrebiteľského úveru boli stranami
zmluvne dojednané.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní dôvodí, že doba trvania zmluvy o úvere a výška ročnej úrokovej sadzby ako
aj ďalšie obligatórne náležitosti boli uvedené v prílohe Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere,

ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, doba trvania zmluvy o úvere je uvedená aj v bode 2. na
12 mesiacov a ročná úroková sadzba je uvedená v bode 3. vo výške 32%, odvolací súd k tomu uvádza,
že tieto tvrdenia boli uvedené až v odvolacom konaní (viď nižšie) a doposiaľ nebol predložený dokument
Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, týkajúci sa žalovaného a úverovej zmluvy uzavretej
medzi stranami, ktorý by preukazoval tvrdenia žalobkyne. Táto námietka preto nebola dôvodnou.

Súdprvejinštancierozhodolpretosprávnepozistení,žezmluvaospotrebiteľskomúvereuzavretámedzi
stranami sporu neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a i/
ZoSÚ a z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.7. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
V predmetnom spore nebol žalobkyňou uplatnený pred súdom prvej inštancie prostriedok procesného
útoku, a to skutkové tvrdenie, že výška ročnej úrokovej sadzby ako aj ďalšie obligatórne náležitosti

(zmluvy o spotrebiteľskom úvere) boli uvedené v prílohe Štandardné informácie o spotrebiteľskom
úvere, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ročná úroková sadzba je uvedená v bode 3.
vo výške 32%. Takéto skutkové tvrdenie uplatnila žalobkyňa až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej
inštancie, rovnako až v odvolaní označila ako dôkaz Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (viď
vyššiereprodukovanéodvolaniežalobkyne),naktorévšakodvolacísúdnemoholprihliadnuť,nakoľkosa

netýkali procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemalo byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a
nešlo o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré by odvolateľka bez svojej viny nemohla
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo ani odvolateľka v odvolaní netvrdila, neuvádzala, že by
malo ísť o opravný prostriedok s právom novôt.

Naviac prílohou odvolania boli Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a na tej istej
listine Informácia o RPMN a priemerná RPMN na príslušný spotrebiteľský úver z 18.12.2013 (č.l. 67),
podpísanéspotrebiteľkouN.T.(tedainouosobouakoježalovaný)vovzťahukžiadostioúver403701677
(teda k inému úveru).

8. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zvyškovo zamietajúcej žalobu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne
správneho a odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie o odvolaní (porov.

rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

9. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré

vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol plne úspešný žalovaný, vzniklo

žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni. Odvolací súd mu však náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli, žiadne si neuplatnil a je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

10. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)