Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212301
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417212301.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: J. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - P. a otec - U. o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Maloletý J. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. výživným vo výške 100,-€ mesačne za obdobie
od 1.1.2017 do 31.8.2018 a od 1.9.2018 vo výške 150,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k
rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Zročné výživné za obdobie od 1.1.2017 do 30.11.2018 vo výške 2.450,- € súd otcovi p o v o ľ u j e
splácať v mesačných splátkach po 100,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.8.2017 žiadala matka o určenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletého J. vo výške 300,-€ mesačne od 1.3.2017. Neskôr zmenila
návrh a žiadala, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak,
aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho

majetok obaja rodičia a otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške 150,-€ mesačne od
januára 2017. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a otec
na výživu maloletého neprispieva a ani sa nezaujíma.

2. Otec s návrhom na zverenie maloletého, zastupovanie a správu majetku maloletého súhlasil, tiež
súhlasil s navrhnutou výškou výživného, avšak uviedol, že nedoplatok nemá z čoho zaplatiť. Zároveň
navrhol upraviť styk s maloletým počas každého druhého víkendu od soboty do nedele ako aj počas

letných prázdnin, ktoré nešpecifikoval. Neskôr na konkrétnej úprave styku netrval.

3. Otec sa na pojednávanie súdu dňa 19.11.2018 nedostavil, súd však vzhľadom na stav vykonaného
dokazovania a charakter veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 180 C.s.p.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rodičia nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.

6. Matka vo výpovediach uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014 a pri rozchode
sa dohodli, že otec bude na maloletého prispievať 150,-€ mesačne, čo aj asi 1,5 roka platil. Potom začal

platiť striedavo tak, že zaplatil 100,-€, neskôr doplatil 50,-€ a od januára 2017 už neprispieva na syna
žiadnym spôsobom. Maloletý sa s otcom stretáva málo, pričom podľa jej názoru, je to z toho dôvodu,
že otec nemal záujem, i keď pripustila, že ich vzájomné vzťahy sú dosť konfliktné. Ďalej uviedla, že do
júla 2016 bola riadne zamestnaná, avšak zo zamestnania musela odísť, pretože syn býval často chorý a
jej nemal kto so starostlivosťou o syna pomôcť. Odvtedy je teda nezamestnaná, neevidovaná na úrade
práce a pracuje iba príležitostne brigádne s tým, že zarobila asi 200,-€ mesačne a v súčasnosti zarobí

asi 450,-€ mesačne. Maloletý od septembra 2018 začal navštevovať základnú školu, s čím má zvýšené
výdavky.

7. Otec vo výpovediach potvrdil, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2014 ako aj to,
že na syna spočiatku platil 150,-€ mesačne. Neskôr prestal platiť, pretože nemal z čoho, keďže má

niekoľko exekúcií. Má dlh 5.000,-€, ktorý vznikol rôzne, ale aj tým, že mal čierne jazdy v MHD, ale už z
toho splatil asi 4.000,-€. Exekútor mu priamo z príjmu strháva 200,-€. Bol riadne zamestnaný do januára
2018, avšak predajne zatvorili, tak bol asi mesiac na úrade práce, odkiaľ dostal asi 200,-€. Od apríla
2018 má nové zamestnanie vo N., kde má nástupný plat 650,-€ mesačne brutto, ale predpokladá, že po
skončení skúšobnej doby bude mať plat asi 900,-€ mesačne netto. Neskôr potvrdil, že je naďalej riadne

zamestnaný a zarobí 550,-€ mesačne netto, avšak z toho mu ostane iba 150,-€, pretože na zvyšok má
exekúcie. Jednu exekúciu už splatil, ale prišla mu ďalšia vo výške 4.000,-€, pričom spláca aj škodu,
keďže spôsobil výtržnosť. Priateľkina matka spláca za neho jeden ďalší dlh vo výške 1.500,-€. Dodal,
že so synom sa nestretáva, pretože sa nedá na matku žiadnym spôsobom nakontaktovať, nedvíha mu
telefón, neodpovedá na SMS správy a teda nemá s ňou ako komunikovať. Tiež dodal, že sa oženil

a s manželkou žijú u jej matky, ktorej prispievajú na bývanie 300,-€ mesačne, pričom manželka je na
rodičovskej dovolenke.

8. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky pripojil v celom rozsahu s tým, že počiatok úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností ponechal na úvahu súdu.

9. Z výpovede matky vyplýva, že nie je riadne zamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce a
brigádnickou činnosťou zarobí asi 450,-€ mesačne netto, avšak potvrdenie o výške príjmu nepredložila.
Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec v období od októbra 2016 do apríla 2017 dosahoval
príjem 676,73 € priemerne mesačne netto a od augusta do decembra 2017 zarobil 593,99 € priemerne
mesačne netto. V mesiaci január 2018 mal príjem 886,80 € netto. Z ďalších dôkazov vyplýva, že v roku
2018 (február až september) otec dosiahol príjem 872,34 € priemerne mesačne netto. Manželka otca
poberá rodičovský príspevok. Otec má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému U.

11. Maloletá J. v školskom roku 2018/2019 navštevuje 1.triedu ZŠ, výdavky má primerané veku.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti
a nehospodária spoločne a teda úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je
odôvodnená. Z dokazovania vyplýva, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého riadne, súd
teda maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. Zároveň
rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Spornou otázkou

medzi rodičmi ostala výška vyživovacej povinnosti otca na maloletého, i keď otec s výškou výživného
súhlasil, nesúhlasil však s dlžným výživným tvrdiac, že na jeho vyplatenie nemá finančné prostriedky.
Súd vyhodnotiac dokazovanie súvisiace so zárobkovými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov
dospel k záveru, že výživné, ktoré určil vo výške 100,-€ mesačne za obdobie 1.1.2017 do 31.8.2018
a vo výške 150,-€ mesačne od 1.9.2018 je primerané a zodpovedá jednak potrebám maloletého ako
aj príjmom oboch rodičov. Vyživovaciu povinnosť otca súd rozdelil na dve obdobia a to obdobie pred

nástupom maloletého na základné školu, keď mal za to, že určené výživné 100,-€ mesačne je pre dieťa
predškolského veku primerané. Ďalším obdobím je obdobie od 1.9.2018, kedy maloletý nastúpil do
základnej školy, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky. Od tohto obdobia súd určil výživné vo
výške 150,-€ mesačne. Pri určení konkrétnej výšky výživného súd okrem vyššie spomenutých dôvodov
prihliadol aj na tú skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

17. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.1.2017 t.j. aj pred dňom
podania návrhu, keďže bolo jednoznačne preukázané, že aj pred podaním návrhu otec na výživu
maloletého neprispieval žiadnym spôsobom, čo je možné vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného
zreteľanapriznaniespätnéhovýživného,keďžesúdnemôžena takútookolnosťneprihliadnuťanepoňať

ju do súdneho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieval vôbec, vznikol
mu za obdobie od 1.1.2017 do 30.11.2018 na výživnom dlh vo výške 2.450,- €, ktorý mu súd podľa § 232
ods. 1 C.s.p. povolil splácať v mesačných splátkach po 100,-€, s prihliadnutím na výšku dlhu a výšku jeho
príjmu. V označenom období mal otec zaplatiť 2.450,- € (20 mesiacov po 100,-€ a 3 mesiace po 150,-€).

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).