Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116221860
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116221860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., IČO:
35 717 769, so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, zastúpeného AK: JUDr. Alan Strelák, so sídlom
Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovanému: T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V., B. 2518/7, o zaplatenie
591,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.

21Csp/109/2016-47 zo dňa 27. septembra 2018 - I. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, ako aj v závislom II. výroku p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
591,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 591,- Eur od 10.8.2015 do

zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, §
488, § 489, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, §
2 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že strany uzavreli dňa 17.1.2015 Zmluvu č.
K220150109, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za úrok vo výške
20 % z istiny, t.j. 80,- Eur. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z istiny,

t.j. 120,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných splátkach
tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,- Eurá a ďalších desať mesačných splátok
bolo dohodnutých vo výške 76,50 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a
každáďalšiasplátkabola splatná30.deňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.Odplataboladojednaná
vo výške 26,77 % z istiny za rok a priemerná RPMN bola ku dňu podpisu uvedená vo výške 50,22
%. Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 9,- Eur, s plnením ostatných dohodnutých

mesačných splátok sa dostal do omeškania. Predžalobnou výzvou zo dňa 6.7.2015 upozornil žalobca
žalovaného, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15-
dňovej lehoty bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nemu uplatnené všetkyzmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase nedošlo, žalobca zaslal
žalovanému Oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 10.8.2015, v ktorom oboznámil žalovaného s
tým, že záväzok z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 9.8.2015.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, keď
medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho
vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a
právnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(§52ods.2Občianskeho

zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch). V konaní nebolo sporné, že žalovaný vlastnoručne
podpísal Zmluvu o úvere č. K220150109 zo dňa 17.1.2015, že žalobca poskytol žalovanému sumu
600,- Eur bezhotovostne prevodom na účet, číslo ktorého napísal do zmluvy sám žalovaný, vlastníctvo
ktoréhožalobcaneboloprávnenýanipovinnýpreverovať. Podmienkouprevodufinančnýchprostriedkov
nebolo, že účet musí byť vo vlastníctve žalovaného, žalovaný si preto mohol dať finančné prostriedky
vyplatiť aj na účet inej osoby (napr. preto, že on sám nevlastní účet v žiadnej banke), preto okresný súd

túto námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú, rovnako ako námietku, že telefónne číslo uvedené
v zmluve nikdy nevlastnil. Vlastníctvo telefónneho čísla, ktoré do zmluvy napísal žalovaný, takisto
nebol žalobca povinný žiadnym spôsobom preverovať a povinnosťou žalovaného bolo skontrolovať
uvedené údaje. Fotokópia občianskeho preukazu nie je zákonom vyžadovanou náležitosťou, preto ani
táto námietka žalovaného nebola dôvodná. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje

sumu 591,- Eur (rozdiel poskytnutej sumy 600,- Eur a zaplatenej sumy 9,- Eur), ktorú žalovaný žalobcovi
neuhradil, preto uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur. Z dôvodu neplnenia úveru
žalovaným riadne a včas žalobca po upozornení žalovaného zosplatnil úver dňa 9.8.2015 a žalovaný
sa dňom 10.8.2015 dostal do omeškania. Žalobcovi tak okresný súd priznal právo na zaplatenie úroku z
omeškaniavovýške5,05% (5+0,05%)ročne,nakoľkozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej

banky zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk ku dňu 10.8.2015 bola 0,05 %, a to od 10.8.2015
do zaplatenia.

5. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku výlučne I. výroku podal odvolanie žalobca, s poukazom na § 124 ods.
1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť a žalobu zamietnuť.
Argumentoval tým, že žalobca mu žiadne finančné prostriedky neposkytol, teda nie je dôvod vymáhať

požadovanú sumu.

7. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom I.
výroku ako aj v závislom II. výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok
náhradu trov konania, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal,
že žalobca mu neposkytol finančné prostriedky.10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania jemu predchádzajúceho,
ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom konanie súdu prvej inštancie netrpelo
žiadnymi takými vadami, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 OSP, odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku v napadnutej časti. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné uviesť
nasledovné.

13. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 17.1.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
K220150109, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur za úrok vo výške
20 % z istiny, t.j. 80,- Eur. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z
istiny, t.j. 120,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných

splátkach tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,- Eurá a ďalších desať mesačných
splátok bolo dohodnutých vo výške 76,50 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odplata
bola dojednaná vo výške 26,77 % z istiny za rok a priemerná RPMN bola ku dňu podpisu uvedená vo
výške 50,22 %. Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 9,- Eur, s plnením ostatných

dohodnutých mesačných splátok sa dostal do omeškania. Žalobca zaslal žalovanému Oznámenie o
zosplatnení záväzku zo dňa 10.8.2015, v ktorom oboznámil žalovaného s tým, že záväzok z predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 9.8.2015.

14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v

zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy okresný súd správne
uzavrel, že žalovaný úverovú zmluvu vlastnoručne podpísal, čo žalovaný ani nerozporoval. Pokiaľ

ide o námietku, že žalobca žalovanému neposkytol žiadne finančné prostriedky s touto sa odvolací
súd nestotožnil a odkazuje na odsek 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd
správne uzavrel, že žalobca poskytol žalovanému sumu 600,- Eur bezhotovostne na účet, číslo ktorého
napísal do zmluvy sám žalovaný, čo žalovaný ani v odvolaní nenapadol, pričom podľa okresného súdu
žalobca nebol povinný ani oprávnený preverovať vlastníctvo žalovaným označené účtu. V tejto súvislosti

odvolací súd poukazuje na obsah samotnej úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že žiadosť o prevod
finančných prostriedkov obsahuje číslo účtu, na ktorý žiadal žalovaný previesť finančné prostriedky,
pričom vlastnoručným podpisom žalovaný potvrdil nielen súhlas s prevodom ale aj správnosť zadaných
údajov. Z obsahu samotnej úverovej zmluvy nevyplýva povinnosť uvedenia čísla účtu iba vo vlastníctve
žalovaného a ani nie je uvedené, kto je vlastníkom žalovaným označeného účtu. Odvolací súd sa

stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur (rozdiel
600-9) spolu s príslušenstvom.

15. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je
spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho

dôvodu výslovne v ňom uvedeného, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie,
preto ak súd prvej inštancie rozsudkom I. výrokom žalobe vyhovel rozhodol vecne správne,odvolací súd po vysporiadaní sa s tvrdením odvolateľa, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok
v napadnutom I. výroku, vrátane správneho závislého II. výroku o náhrade trov konania (odvolaním
nenapadnutého), potvrdil.

16. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

17. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov
konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o

ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

19.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení

má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu
jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

20. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval

na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov
žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie

postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

21. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).