Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233414
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114233414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Fiľakovského, v spore žalobkyne U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01
Prešov proti žalovaným 1./ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX a 2./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, o zaplatenie 8.400 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 19C 310/2014-61 zo dňa 08. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaní v 1.
a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 8.400 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania
ročne zo sumy 5.400 eur od 3.2.2015 do zaplatenia a zo sumy 3.000 eur od 27.11.2015 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej určil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 504 eura a právneho zastúpenia vo výške 1
221,56 eura, všetko na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 451 a nasl., § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“).
3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní bez právneho dôvodu užívajú nehnuteľnosť (rodinný dom súpisné
čísloXXXparcelnéčísloXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2zapísanýnaLVč.XXXX
katastrálne územie B., obec B., okres J.), ktorej vlastníčkou je žalobkyňa. Za užívanie tejto nehnuteľnosti
jej neplatia a odmietajú túto nehnuteľnosť vypratať. Žalovaní nemienia rešpektovať doteraz vydané
právoplatné súdne rozhodnutia, ktoré potvrdzujú vlastníctvo žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti a
zaväzujú aj žalovaných túto nehnuteľnosť vypratať a to dokonca aj potom, čo v konaní vedenom na súde

prvého stupňa pod sp. zn. 29C 132/2011 bolo rozhodnuté o vydaní bezdôvodného obohatenia za skoršie
obdobie do mája 2013 vrátane. Aj naďalej sa bezdôvodne obohacujú na úkor žalobkyne užívaním tejto
nehnuteľnosti, pričom za žalované obdobie výška bezdôvodného obohatenia predstavuje súhrnnú sumu
8.400 Eur (28 mesiacov x 300 Eur). Žalovaní nevzniesli žiadne vecné námietky voči uplatnenému nároku
a námietky týkajúce sa nedostatku právomoci považoval súd za právne irelevantné už s ohľadom na
skôr vydané právoplatné súdne rozhodnutia. Preto nemal pochybnosti o uplatnenej istine bezdôvodného
obohatenia, pričom v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, súd nárok posúdil podľa ustanovenia § 514

OZ s prihliadnutím na Nariadenie vlády č. 87/1995 Zb., pričom v čase, keď začalo plynúť omeškanie
žalovaných s plnením tohto záväzku, zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 5,05 % ročne.
Pokiaľ žalobkyňa žiadala o zaplatenie 9,05 % úrokov z omeškania zo sumy 5.400 Eur od 16.12.2014
do zaplatenia, vo výzve na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 11.12.2014 určila lehotu na vypratanie tohtobezdôvodného obohatenia najneskoršie do 31.01.2015 a preto sa žalovaní mohli dostať do omeškania
najneskôr od 03.02.2015. Pokiaľ žalobkyňa žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.000
Eur s 9,05 % úrokmi z omeškania ročne od 20.10.2015 do zaplatenia, predmetné podanie bolo doručené

žalovaným dňa 26.11.2015 a preto lehota na plynutie tohto bezdôvodného obohatenia mohla začať
plynúť až 27.11.2015. Preto súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 odsek 3 O.s.p.. Žalobkyňa mala vo veci len nepatrný úspech, preto jej
priznal plnú náhradu trov konania za súdne poplatky vo výške 324 Eur a 180 Eur za žalobu a rozšírenú
žalobu. Keďže v časti návrhu na vydanie predbežného opatrenia mali obe strany rovnaký úspech a

neúspech, v tejto časti žiadny z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo a preto súd prvej
inštancie nepriznal žalobkyni náhradu za zaplatené súdne poplatky.
4. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa. Súd prvej inštancie
správne rozhodol pokiaľ konštatoval, že žalobkyni ako úspešnému účastníkovi v konaní náleží náhrada
trov konania podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., nesprávne ale rozhodol o výške náhrady trov
konania. Žalobkyňa vyčíslila trovy právneho zastúpenia, včítane zaplatených súdnych poplatkov na

celkovú sumu 1.959,01 Eur. Z takto vyčíslenej sumy jej súd prvej inštancie nepriznal náhradu tých
trov konania, ktoré sa týkajú zaplatených súdnych poplatkov, ako aj právneho zastúpenia vo vzťahu k
predbežnému opatreniu. Záver súdu, že žalobkyňa vo veci predbežného opatrenia mala iba čiastkový
úspech a preto aplikoval ustanovenie § 142 odsek 2 O.s.p. je podľa žalovanej nesprávny. Žalobkyňa
uvádza, že je pravda, že prvoinštančný súd jej návrh na vydanie predbežného opatrenia Uznesením zo

dňa 15.01.2015 zamietol. Toto uznesenie však bolo Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 16.04.2015
zmenené na základe odvolania žalobkyne tak, že jej odvolaniu bolo vyhovené a to v tom zmysle, že
bolo uložené notárovi E.. E. S., aby nevyplatil sumu 30.000 Eur z depozitu u neho vedeného žalovaným.
Žalobkyňa v odvolaní tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je v podstate totožné s jej petitom na
vydanie predbežného opatrenia pretože sa ním dosiahlo, že žalovaní nemôžu disponovať sumou 30.000

Eur, bol uložený zákaz výplaty notárovi uvedeného v uznesení odvolacieho súdu a rovnako aj čo sa
týka lehoty do kedy toto obmedzenie platí. Čo sa týka rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 16.04.2015,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietnutý, tak toto sa týkalo iba tej časti výroku, kde bol uvedený aj Okresný súd Prešov
ako osoba, ktorá nemá vyplatiť požadovanú sumu z depozitu, ktorý v čase podania návrhu bol zložený

notárom do súdneho depozitu. Na základe uvedeného pola žalovaná, podľa jej názoru v celom rozsahu
úspešná keďže sa dosiahol ten cieľ, aby bola blokovaná suma, potrebná na pokrytie už priznanej sumy
v konaní sp. zn. 29C 132/2011 a rovnako aj ďalšie sumy, ktorá jej boli priznané Rozsudkom z 08.12.2015
v tejto veci. Z daného dôvodu mal súd prvej inštancie žalovanej priznať náhradu za iné trovy konaniam a
to aj za súdne poplatky, t.j. 33 Eur z návrhu na vydanie predbežného opatrenia, 33 Eur z odvolania voči

rozhodnutiu o predbežnom opatrení, spolu so súdnymi poplatkami z uplatňovaných súm, celkom ako iné
trovy konania v sume 570 Eur a sumu 1.389,01 Eur ako trovy právneho zastúpenia, v ktorej je zahrnutá
aj časť, zodpovedajúca zastupovaniu vo veci predbežného opatrenia. Na základe vyššie uvedeného
žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalovaných zaviazal zaplatiť
náhradu trov konania a to iných trov v sume 570 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.389,01 Eur.

Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
5. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní. Odvolanie podali v zmysle ustanovenia § 205 odsek 1 a 2
O.s.p. a to z dôvodu, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov v zmysle ustanovenia §
221 odsek 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa názoru žalovaných súd povýšil skôr vydané právoplatné rozhodnutia
súdu nad zákon, nad Občiansky súdny poriadok. Žalovaní majú zato, že Okresný súd Prešov podľa

ustanovenia § 8 O.s.p. nemá právomoc na toto konanie lebo vec nebola vyriešená s konečnou
platnosťou u iného orgánu, ktorým je G. ako vykonávateľa dražby a následne u odvolacieho orgánu
Okresného súdu Prešov až po Najvyšší súd SR v dovolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Prešov
39C 22/2009. Žalovaní navrhujú, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 221 odsek 1 písm. a/ O.s.p.
zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov 19C 310/2004 zo dňa 08. decembra 2015 a podľa ustanovenia

§ 221 odsek 2 O.s.p. zároveň zastavil konanie.
6. K odvolaniu žalovaných zo dňa 26.02.2016 podala vyjadrenie žalobkyňa. Rozhodnutie
prvoinštančného súdu považuje za vecne správne. Podľa jej názoru žalovaní nenavrhli v konaní žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať. Uvádza, že rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia patrí do
právomocisúdov.Vtomtokonaníavtomtoštádiusúdmusíakceptovaťužpredtýmvydanéaprávoplatné

rozhodnutia, ktoré majú vecnú a právnu súvislosť. Námietka odvolateľov ohľadom G. je rovnako v
tomto konaní podľa názoru žalobkyne bezpredmetná. Podanie dovolania v inej veci nemá vplyv na
toto konanie. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaní iba predlžujú protiprávny stav, keď užívajú cudziu
vec a v súdnych konaniach spôsobujú náklady sebe ako aj ostatným účastníkom konania. Žalobkyňanavrhla, aby odvolací súd rozsudok vo veci samej potvrdil a ohľadne náhrady trov konania rozhodol v
zmysle jej odvolania zo dňa 18.02.2016. Zároveň si uplatnila ďalšie trovy konania (porada s klientom
dňa 22.03.2016 a písomné vyjadrenie k odvolaniu).

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 380 a nasl.
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovení § 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, avšak odvolanie
žalobkyne má opodstatnenie.

8. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinný dom
súpisné číslo XXX, na parcele číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaného
na LV č. XXXX katastrálne územie B., obec B., okres J.. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
nadobudla žalobkyňa prostredníctvom dobrovoľnej dražby.
9. Žalovaní napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/217/2009-89 zo dňa
29. septembra 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/6/2012-109 zo dňa

17. októbra 2011 nevypratali predmetnú nehnuteľnosť a naďalej ju užívajú. Žalovaní ju užívajú bez toho,
aby uhrádzali tomu zodpovedajúci nájom.
10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/132/2011-166 zo dňa 18. septembra 2013 Okresný
súd Prešov určil, že žalovaní sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 14.320 Eur s
príslušenstvom a to titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti za obdobie

jún 2009 až máj 2013. Rozsudok (okrem výroku o trovách konania) bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/253/2013-186 zo dňa 24. novembra 2014.
11. Žalobou doručenou súdu 23.12.2014 v zmysle jej rozšírenia doručeného dňa 20.10.2015 sa
žalobkyňa domáhala voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 8.400 Eur s
príslušenstvom z titulu bezdôvodného užívania nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou, za obdobie jún 2013

ažseptember2015.Vkonaníbolaustálenásumabezdôvodnéhoobohatenianasumu300Eurmesačne.
V konaní nie je sporné, že napriek právoplatným rozhodnutiam súdu o vydaní bezdôvodného obohatenia
zaobdobiejún2009ažmáj2013,predmetnúnehnuteľnosťžalovanínaďalejužívajú,čímsabezdôvodne
obohacujú na úkor žalobkyne.
12. Žalovaná sa zároveň domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovaným,

aby nenakladali s finančnými prostriedkami uloženými v depozite na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 26U/6/2009, a to do výšky sumy 30.000 Eur a ktorým by Okresnému súdu Prešov v tejto
depozitovanej veci uložil, aby žalovaným nevyplatil deponovanú čiastku 30.000 Eur do šesťdesiatich
dní od právoplatnosti rozhodnutia veci o vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako by túto povinnosť
uložil notárovi E.. E. S., X. I. XXX XX V., z depozitu vedeného na jeho úrade pod sp. zn. X F. XX/XXXX.

Okresný súd Prešov vydal uznesenie sp. zn. 19C/310/2014-13 zo dňa 15. januára 2015, ktorým návrh
žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že
návrh zložiteľa zo dňa 17.12.2008 na prijatie sumy 37.773.92 Eur do úschovy súdu bol zamietnutý.
Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že v čase podania návrhu na
vydanie predbežného opatrenia sa finančné prostriedky nachádzali na účte Okresného súdu Prešov

pod položkou Su XX/XX. Formálne je depozit v notárskej úschove. Preto sa aj v jej návrhu uvádza, že
zákaz výplaty sumy 30.000 Eur sa ukladá ako súdu, tak aj notárovi, keďže v čase podania návrhu nebolo
možné ustáliť, kde sa budú finančné prostriedky z depozitu fyzicky nachádzať. Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 11Co/46/2015-24 zo dňa 16. apríla 2015 predmetné uznesenie Okresného súdu
Prešov zmenil tak, že predbežným opatrením nariadil E.. E. S. aby žalovaným nevyplatil sumu 30.000

Eur z depozitu vedeného na jeho úrade a to za obdobie od doručenia tohto uznesenia do uplynutia 60
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci sp. zn. 19C/310/2014 vedenej na Okresnom súde Prešov.
13. Podľa čl. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spory vyplývajúce
z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak
taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

14. Podľa ustanovenia § 3 C.s.p., súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
15. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.17. Podľa ustanovenia § 456 odseky 1 až 3 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa ustanovenia § 458 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak

to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
19. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ustanovenia § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
21. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa ako úspešná vydražiteľka nadobudla
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ktorú užívajú žalovaní. Titul nadobudnutia vlastníckeho
práva je zaznamenaný na Katastrálnom odbore Okresného úradu J., kde opak tejto skutočnosti doteraz
preukázaný nebol. Medzi účastníkmi konania prebehli konania o neplatnosť dražby, o vypratanie

nehnuteľnosti, o obnovu konania o neplatnosť dražby. Tieto sú však právoplatne skončené a žalovaní
v nich neboli úspešní.
22. Jedinou odvolacou námietkou je zo strany žalovaných popieranie vlastníckeho práva žalobkyne
vzhľadomktomu,žeprebiehasúdnysporoneplatnosťdobrovoľnejdražbyvštádiudovolaciehokonania.
23.Podľanázoruodvolaciehosúduvšakdovolaciekonanienespôsobujeneprávoplatnosťtohtokonania.

Postup súdu prvej inštancie bol legitímny vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť
nadobudla žalobkyňa prostredníctvom dobrovoľnej dražby už v roku 2007 a od vtedy prebiehajú rôzne
konania, ktoré nezmenili stav (ktorý je daný aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu), že vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti je žalobkyňa. Skutočnosť, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez akejkoľvek
úhrady nájomného žalobkyni ako vlastníčke nehnuteľnosti, ktorá svoju nehnuteľnosť nemôže užívať, je

vážny dôvod, ktorý je v tomto konaní zohľadnený a to bez ohľadu na výsledok dovolacieho konania.
Vzhľadom na fakt, že žalobkyňa je zapísaná v liste vlastníctva ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, že
prebehlo konanie o vypratanie nehnuteľnosti (kde sa skúmala aktívna legitimácie žalobkyne, ktorá bola
základným predpokladom pre podanie samotnej žaloby o vypratanie), že prebehlo konanie o obnovu
konania, v ktorom žalovaní rovnako neuspeli, má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie postupoval

vo veci správne, dostatočne zistil skutkový stav, použil primerané ustanovenia zákona a vo veci správne
rozhodol.
24. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 C.s.p. rozsudok vo výroku, ktorým súd
prvej inštancie žalobe vyhovel potvrdzuje.
25. Čo sa týka odvolania žalobkyne a žalovaných voči rozhodnutiu o trovách konania, súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len pomer úspešnosti, resp. neúspešnosti žalobkyne a teda
postupovalpodľaustanovenia§142odsek2O.s.p.(účinnéhovčaserozhodovaniasúduprvejinštancie).
26. Základnou zásadou pri rozhodovaní o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v
ustanovení § 255 odsek 1 C.s.p. (resp. v čase rozhodovania na súde prvej inštancie v ustanovení § 142
odsek 1 O.s.p.). V zmysle tejto zásady by ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne

právo alebo právom chránený záujem, mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej
činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho sféry bezdôvodne zasahoval. Na druhej strane
by však súd mal vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. (resp. v čase
rozhodovania na súde prvej inštancie k aplikácii ustanovenia § 150 odsek 1 O.s.p.), ktoré umožňuje vo
výnimočných prípadoch zásadu úspechu prelomiť.

27. Podľa ustanovenia § 150 odsek 1 O.s.p. (s účinnosťou do 30.06.2016), ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

28. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (s účinnosťou od 01.07.2016), výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý
demonštratívne vypočítava okolnosti relevantné pre jeho aplikáciu.30. Prvoinštančný súd sa v prejednávanej veci nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 150
O.s.p. Úlohou súdu je pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vždy vyporiadať aj s aplikáciou
ustanovenia § 150 O.s.p., resp. od 01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Civilný

sporový poriadok, s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p.
31. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa,
posudzovaný či už na strane toho, komu má byť náhrada trov konania priznaná, ako aj na strane
účastníka, ktorý by bol povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného
zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové, či ďalšie pomery všetkých účastníkov, na

okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, na postoje účastníkov
v konaní, ako aj na zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na
oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Použitie predmetného ustanovenia musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. (pozri
R 34/1982)
32. Dôvod hodný osobitného zreteľa je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie

alebo sa týka sociálnych aspektov. K druhej situácii dochádza vtedy, ak z priebehu konania výrazne
vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré nezavinil
alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
33. Keďže sa prvoinštančný súd s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. v čase rozhodovania
nevyporiadal, teda neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd

náhradu trov výnimočne priznať, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z toho pohľadu predčasné,
a preto aj nepreskúmateľné.
34. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. výrok o
trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).