Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205390
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816205390.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,

a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Oliverom Balážom,
advokátom, so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanej: M. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom P.
XXX, XXX XX P., zastúpená splnomocneným zástupcom - manželom - Š. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. XXX, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 231,68 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení Happy XL volania NAJ
zo dňa 25.7.2014, uvedená v bode 5 Dodatku, podľa ktorej: „V prípade porušenia záväzku Účastníka
uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 4 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k

následnémuvypojeniuSIMkartyzostranyPodniku,jeÚčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnúpokutu
uvedenú v tabuľke č.1. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky, v zmysle bodu
2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o
vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.“ j e n e p r i j a t e ľ n á zmluvná podmienka.

Súd žalobu zamieta.

Nepriznáva žiadnej zo strán právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapôvodnepodanoužalobouzodňa29.10.2015doručenýmtunajšiemusúdudňa23.11.2015
domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 439,92 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 439,92 Eur od 10.07.2015 do zaplatenia, všetko z titulu neuhradených
faktúr za poskytnuté služby elektronickej komunikácie, v zmysle Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
uzavretou medzi žalobcom a žalovanou za obdobie mesiacov september 2014 až január 2015 vrátane,
a to v úhrnnej výške 208,24 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 231,68 Eur. Keďže žalovaná žalovanú sumu
riadne a včas neuhradila a doposiaľ dlžnú sumu nevyrovnala, žalobca trval na žalobe v celom rozsahu.

Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

2. Súd rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C/393/2015-28 zo dňa 28.04.2016 zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy vo výške 208,24 Eur istiny s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 10.07.2015 do
zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie o zaplatenie 231,68 Eur s 5,05
%ročnýmúrokomzomeškaniazaobdobieod10.07.2015dozaplatenia, vylúčilnasamostatnékonanie,
v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2016.

3. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy vo výške 231,68 Eur s prísl., z titulu neuhradenej
zmluvnej pokuty žalovanou, na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom - spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovanou.4. V predmetnom konaní o zaplatenie 231,68 Eur s prísl., t. j. zmluvnej pokuty, bolo vytýčené
pojednávanie.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní naďalej trval na podanej žalobe.
Domáhal sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 231,68 Eur, hoci pôvodne bola dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 290,- Eur. Výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná degresívnym spôsobom po
zohľadnení počtu dní, ktoré uplynuli od doby viazanosti. Poskytovanie telekomunikačných služieb bolo

prerušené zo strany žalobcu pre správanie sa žalovanej, pretože neuhrádzala faktúry za poskytnuté
služby. Z uvedeného dôvodu pre porušenie zmluvných povinností zo strany žalovanej bola vystavená
aj faktúra na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 231,68 Eur. Faktúra bola vystavená v roku 2015
a splatná dňa 09.07.2015. Žalobca postupoval tak, že až po polroku vystavil faktúru na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorú faktúru žalovanej riadne doručil. Žalobca však nedisponuje listinným dôkazom
o doručení faktúry na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že žalovaná

si mohla objednať doručovania zásielok doporučene za poplatok, ale takú službu si neobjednala. Vo
svojej výpovedi tiež zdôraznil, že rozsudkom Okresného súdu v Rožňave, dňa 28.04.2016 bola žalovaná
zaviazaná na zaplatenie sumy 208,24 Eur za poskytnuté služby a konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty
bolo vylúčené na samostatné konanie. Rovnako aj faktúry za poskytnuté služby boli žalovanej zasielané
nie doporučene, ale len obyčajne, prípadne sa jej zasielali faktúry elektronicky na jej mailovú adresu,

ktorá bola uvedená v zmluve. Zrejme žalovaná všetky faktúry aj prevzala, len na svoju obranu účelovo
tvrdila, že jej faktúry neboli doručené.
Čo sa týka úrokov z omeškania z uplatnenej zmluvnej pokuty, žalobca rozhodnutie ponechal na zváženie
súdu. Uplatnil si však trovy konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 26,-
Eur a trovy právneho zastúpenia.

6. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že mala uzatvorenú zmluvu
so spoločnosťou Slovak Telekom, bol jej poskytnutý telefón a mali sa jej poskytnúť aj telekomunikačné
služby. Hneď prvý mesiac po uzavretí zmluvy jej prišla poštová poukážka na zaplatenie sumy 124,-
Eur, ktorú sumu neuhradila, pretože nevedela, za čo bola tak vysoká suma fakturovaná. Dodnes jej

žalobca neozrejmil a nešpecifikoval sumu, ktorú žiadal uhradiť a to aj napriek tomu, že prejavila ochotu
dlžnú sumu uhradiť a preto požiadala o splátkový kalendár. Hneď prvý mesiac mala už zablokovaný
telefón. Boli jej však vystavené faktúry za ďalšie mesiace, hoci mobilný telefón už nemohla využívať,
pretože bol blokovaný a ani ho nevyužívala, ani neprijímala hovory. O tom, že mala zaplatiť aj zmluvnú
pokutu sa dozvedela len zo žaloby, ktorá jej bola doručená zo súdu, pričom pred podaním žaloby jej

neboli doručené žiadne faktúry za účelom úhrady nejakých platieb. Za obdobie od septembra do januára
2015 už nemohla využívať mobilný telefón, pretože bol nefunkčný, zablokovaný a napriek tomu jej boli
účtované mesačné poplatky aj s inými poplatkami za poskytnuté služby až do januára 2015.

7. Vo svojej výpovedi žalovaná zdôraznila, že pri podpise zmluvy zaplatila 40,- Eur za telefón ako

preddavok. Faktúru za poskytnuté služby za prvý mesiac nezaplatila, pretože suma, ktorá bola uvedená
vo faktúre bola vysoká a nevedela, z čoho pozostáva. V predajni žalobcu žiadala o vysvetlenie, z čoho
pozostávala fakturovaná suma. Keďže jej nevedeli špecifikovať za čo bola vyúčtovaná suma uvedená
vo faktúre, napriek tomu, ale súhlasila s úhradou prvej faktúry, ale len v splátkach ako aj vyššie uviedla,
keďže jednorázovo nebola schopná tak vysokú sumu vyplatiť. Žalobca jej ale neumožnil splácať dlh v

splátkach a nakoniec jej zablokoval telefón, ktorý mala len na hovory, keďže SMS-ky nevedela posielať
a to, že mala možnosť využívať aj „nejaký internet“ a že mala nejakú „mailovú adresu“, o tom vedomosť
nemala, ani si také služby neobjednala, keďže sa do toho nevyzná, nakoniec ani nevie, čo je internet a
mailová adresa. Zmluvu síce podpísala bez toho, aby bola náležite oboznámená s jej obsahom, telefón
jej dali, zaplatila 40,- Eur a to bolo všetko.

8. Potom, ako obdržala rozsudok zo súdu, voči tomu sa neodvolala, pretože vedela, že má uhradiť
spoločnosti T-mobile neuhradenú faktúru. Myslela si, že sú to poplatky a úhrady za služby, čo mala
uhradiť. Ďalej uviedla, že je ochotná zaplatiť nedoplatok za poskytnuté služby, ale nie jednorázovo,
pretože pracuje len v rámci aktivačných prác spolu aj s manželom a ich spoločný príjem je vo výške

120,- Eur/mesačne. Z uvedeného dôvodu, hlavne z nedostatku financií, doteraz neuhradila sumu, ktorej
zaplatenie jej bolo uložené rozsudkom tun. súdu.9. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 8C/393/2015, rozsudkom zo dňa 28.04.2016, právoplatným dňa 04.06.2016, Zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, Dodatkom k Zmluve zo dňa 15.07.2014, ktorá zmluva je ťažko čitateľná,

písaná drobnými miniatúrnymi písmenami, rovnako aj dodatok k zmluve, neuhradenými faktúrami, ako
aj ďalšími dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie 231,68 Eur, t. j.
zmluvnej pokuty s prísl., je nedôvodná a neopodstatnená.

11. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, t. j. v
znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o pripojení a Dodatku (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 OZ)

13. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále). (§ 544 ods. 3 OZ)

14. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

15. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 23.5.2012 č. k. 3Co/26/2012 bola zmluvná pokuta rovnakého
významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Bardejov
zo 6.12.2011 č. k. 4C/162/2011-28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012

č. k. 16Co/32/2012-46.

16. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."

18.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:

"Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného

poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.19. Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ;
absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav zákonom explicitne

zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho
stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť

zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z
takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného
právneho úkonu"). Navyše, zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania
nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného

ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

20. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť
samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,

že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám
súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

21. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05, bod
25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

22. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku:

(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu

na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

23. Zmluvná podmienka uvedená v bode 5 Dodatku k Zmluve o pripojení Happy XL volania NAJ z
25.07.2014 je neprijateľnou podmienkou. Preto súd podľa § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku
uviedol neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku, nakoľko nepriznal žalobcovi požadované
plnenie z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a to zmluvnej pokuty.

24. Zmluvná podmienka dohodnutá v bode 4 Dodatku k Zmluve o pripojení Happy XL volania NAJ
zo dňa 25.07.2014 je pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej
ako spotrebiteľky. Zmluvná podmienka ohľadom zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú,nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši stovky sporov,
kde vystupuje žalobca alebo jeho právny nástupca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Dodatky k zmluvám o pripojení sa líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných

službách, type mobilného telefónu, kúpnej cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a zmluvnej pokute.
Tieto zmluvy sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal,
že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

25. Žalovaná ako spotrebiteľka sa Dodatkom k Zmluve o pripojení zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške290,00Eurzaporušeniepovinnostízostranyžalovanej,pričomneboladohodnutázmluvnápokuta
pre žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto okolnosť spôsobuje nerovnováhu v
zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť. Takéto dojednanie je v rozpore s
ustanoveniami § 52 OZ a nasledujúcich. Navrhovateľ teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktoré si uplatňoval spolu vo výške 231,68 Eur, keďže si ho uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

26. Súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, avšak v konkrétnom prípade sa jednalo o formulárovú
zmluvu, kde zmluvná pokuta bola zapracovaná v texte zmluvy a žalovaná nemohla ovplyvniť zmluvný
vzťah v prípade, že sa rozhodla zmluvu uzavrieť. Zmluvná podmienka, a to zmluvná pokuta nebola

individuálne dojednaná.

27. Zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou. Spôsob jej
dojednania a jej výška však musí plne rešpektovať zásadu rovnosti právneho vzťahu ako aj princíp
proporcionality. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré

má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Podmienky,
za akých dodávateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
V štandardných formulárových zmluvách totiž dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito
formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracuje také zmluvné dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa, ako aj

v predmetnej veci, keď bol žalovanej ponúknutý internet ako aj využívanie mailovej služby, o čom sa
žalovaná dozvedela len v rámci súdneho sporu, pričom internet a ani mailové služby nevyužívala, keďže
o tom ani nevedela, a pre neznalosť ani nebola schopná predmetné služby využívať.

28. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dohoda účastníkov o zmluvnej

pokute v Dodatku k Zmluve o pripojení je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

29. Súd ďalej konštatuje, že žalobca v konaní predložil faktúru zo dňa 22.06.2015, kde fakturoval
zmluvnú pokutu vo výške 231,68 Eur. V konaní však žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by

žalovaná porušila zmluvné podmienky, a teda, že by nezotrvala v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov,
respektíve že by neplatila poplatky za služby. Žalobca totiž o tom nepredložil žiadny listinný dôkaz.
Aj z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že
by mu vôbec vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Zo strany súdu bol žalobca vyzvaný k predloženiu
listinných dôkazov a to aj v súvislosti s faktúrami, ktoré boli vystavené za telekomunikačné služby za

obdobie od septembra do januára 2015, kedy už žalovaná mala blokovaný mobilný telefón, žiadne
služby nevyužívala a už vôbec nie internet, ktorý bol zriadený pracovníkom žalobcu bez jej vedomia,
napriek tomu prejavila ochotu vystavené faktúry uhradiť a to v sume cez 200,- Eur, čo sa v podstate
rovná zmluvnej pokute, ktorá suma už bola žalobcovi priznaná v platbách za nevyužívané služby vyššie
citovaným rozsudkom.

30. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže bol žalobca v konaní úspešný len čiastočne a
to v pôvodnom konaní ( 8C/393/2015) aj to len v nepatrnej časti, v tomto konaní bol v celom rozsahu

neúspešný a žalovaná si trovy konania neuplatnila, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.