Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202584
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815202584.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.
r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti povinnému V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 647,41

eur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania vo výške 327,68 eur a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č. k. 5Er/313/2015-33 zo dňa 21. septembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
2)Dospelkzáveru,žerozhodcovskádoložka,nazákladektorejbolvydanýexekučnýtitul-rozhodcovský
rozsudok, je neprijateľná, akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

3) Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Žiadal napadnuté uznesenie prvoinštančného
súdu zmeniť, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
vyhovieť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných
listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj prekročením zákonných

limitov pre skúmanie exekučného titulu. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa
§ 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, čo
vyplýva z ustanovenia § 159 OSP. Pôvodný veriteľ postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý
mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode

je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Bolo nesprávne aplikované ust. §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušené ust. § 153 ods. 1 OSP. Oprávnený mal za to, že súd
prvej inštancie konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného odňal oprávnenému
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu. Aplikáciou sekundárneho práva
Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry SD EÚ, porušením právnej istoty a legitímnych
očakávaní a neprimeraným zvýhodňovaním povinného pred exekučným súdom nesprávne vec posúdil,

odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniťoprávnenému svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku.

4) Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou spotrebiteľskou a zároveň i zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Tento záver vo svojom odvolaní nenamietal ani odvolateľ.
7) V ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť

výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t. j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky
vykonateľnosti tohto titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.

8) Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu
na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania
povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,

v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený
posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na

vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku
všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok
vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok
vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok.

9) Odvolací súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná
rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán
s právomocou vydať takýto rozsudok. Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu
(platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani
nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
10) Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal,

či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým,
ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol
prvoinštančný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul
z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

11) Právomoc rozhodcovského súdu bola v danom prípade založená rozhodcovskou doložkou
obsiahnutou v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzavretia predmetnej
zmluvy.
12) Tak formulovanú rozhodcovskú doložku zakomponovanú do všeobecných obchodných podmienok

nepovažuje ani odvolací súd za rozhodcovskú doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd
mohol v danej veci rozhodnúť. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami,
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu zmluvných podmienok
a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť,resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Naviac ide o doložku výhradnú - určovala ako jediný
súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd. Na základe tejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom

veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského
súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. vyššie uvedených obchodných podmienkach
pre úver. Odvolací súd nespochybňuje, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola
platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Za týchto okolností odvolací súd považoval

rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v
ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka platnom v rozhodnom období. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné
konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku
odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou je

v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter
základného vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp
arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch,
ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

13) Oprávnený ďalej poukazoval na povinnosť vyplývajúcu z § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom mal za to, že povinnej v súlade s citovaným
ustanovením ponúkol neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Jeho tvrdenie vyhodnotil
odvolací súd zjavne odporujúce obsahu a významu daného ustanovenia. Zákonodarca v § 93b zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere určil bankám povinnosť

ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Zároveň stanovil, že klient nie je povinný prijať takýto predložený
návrh a v prípade, že návrh neprijme, prípadné spory sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Použitím logického výkladu tohto ustanovenia potom možno dôjsť k záveru, že banka má povinnosť
ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky a klient má právo uvedený návrh prijať

alebo aj neprijať, pričom prípadné odmietnutie (neprijatie) návrhu na riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní nemá žiadny vplyv na vznik resp. existenciu záväzkovo-právneho vzťahu založenom zmluvou
o úvere. V prejednávanom prípade však rozhodcovská doložka nemá povahu návrhu na uzavretie
rozhodcovskej doložky, ktorú by mohol klient buď prijať alebo odmietnuť, pričom jeho rozhodnutie by
nemalo vplyv na uzavretie alebo neuzavretie zmluvy o úvere. Nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie

rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy o úvere. Z uvedených dôvodov
takéto dojednanie nemožno považovať za návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak ako to má na
mysli § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
Naopak možno konštatovať, že oprávnený si povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia nesplnil.
O správnosti uvedeného záveru navyše svedčí aj skutočnosť, že text rozhodcovskej doložky sa nijakým

spôsobom neodlišuje od ostatného textu zmluvy o úvere, čím je sťažené spotrebiteľovi oboznámenie
sa s jej obsahom. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné,
aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem prípadu, ak si rozhodcovský
súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).

14) Na základe uvedeného odvolací súd nemal dôvod akceptovať odvolacie námietky oprávneného.
Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky má v spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu
prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje,
nemal odvolací súd dôvod akceptovať námietku oprávneného týkajúcu sa existencie právoplatného

rozhodcovského rozsudku a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Rovnako
nenáležitou je i námietka oprávneného o prekročení zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu
v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko na aplikácii uvedeného ustanovenia
exekučný súd svoje rozhodnutie nezaložil. Napadnuté rozhodnutie nebolo založené ani na aplikácii
európskej smernice, ale na vnútroštátnej úprave, ktorá jednoznačne umožňuje vykonať v spotrebiteľskej

veci prieskum ohľadom zákonnosti priebehu rozhodcovského konania a zákonnosti rozhodcovského
rozsudku. K namietaným procesným pochybeniam odvolací súd dodáva, že v posudzovanej veci mal
odvolateľ neobmedzenú možnosť vznášať námietky voči úsudku súdu prvej inštancie, pričom týmito sa
krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia zaoberal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Je teda zrejmé, žeoprávnený nebol nijako procesne ukrátený v možnostiach predkladať relevantné tvrdenia a dôkazy na
ochranu jeho záujmov.

15)Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia §
41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave
vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj
najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR.

16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 200 Exekučného poriadku a žiadnemu z
účastníkov ich náhradu nepriznal.

17) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).