Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/263/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220164
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314220164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: KALDOREAL, s.r.o.,
Trnava,Pekárska160/14,IČO:46403086,zastúpenýadvokátkou:Mgr.MariannaPaulíková,Bratislava,
Karloveské rameno 8/A, IČO: 42 129 125, proti žalovanému: O. V., nar. XX.XX.XXXX, Q., O. M. XXXX/
XX, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č.k. 8C 338/2014-257 zo dňa 22. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú
vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 774, § 775, § 544 ods. 1,
2, 3 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým, že z potvrdenia vystaveného žalovaným dňa
10.1.2014 vyplýva, že provízia za sprostredkovanie sa týka celej nehnuteľnosti a činí sumu 2.000 euro.

Zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami vyplýva, že provízia za
sprostredkovanie podielu žalovaného, ktorý činí 1/5-inu je 2.000 euro. Zo sprostredkovateľskej zmluvy
s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi (č.l. 36 a 37 spisu) vyplýva, že provízia za ich podiely, ktoré
sú 4/5-iny je 2.000 euro. Podľa potvrdenia žalovaného zo dňa 10.1.2014 by mala na neho pripadať
povinnosť zaplatiť províziu vo výške 400 euro. Podiel žalovaného je 1/5 t.j. 2000 : 5 = 400. Taktiež
ostatní spoluvlastníci by mali zaplatiť každý províziu vo výške 400 euro. Podľa zmluvy o sprostredkovaní
zo dňa 11.2.2014 má však žalovaný za svoj podiel zaplatiť províziu 2.000 euro. Ostatní spoluvlastníci

podľa zmluvy zo dňa 15.1.2014 za svoje podiely, ktoré sú 4/5-iny by mali zaplatiť províziu 2.000 euro.
Nie je teda jasné, koľko činí provízia za sprostredkovanie, či je to suma 2.000 euro alebo 4.000 euro. Nie
je zrejmé, či mal žalovaný zaplatiť províziu vo výške 2.000 euro pri hodnote jeho podielu 14.700 euro,
alebo mal zaplatiť províziu vo výške 400 euro pri hodnote jeho podielu 14.700 euro.
Podľa zmluvy má byť zmluvná pokuta 1,5% z kúpnej ceny. Keďže zmluva je neurčitá, nie je možné určiť
či kúpna cena je 73.500 euro je vo výške 14.700 euro podľa podielu pripadajúceho na žalovaného.
V zmluve uzatvorenej medzi sporovými stranami je jednoznačne uvedené v bode 3.1. kúpna cena

požadovaná objednávateľom za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je 71.500 eur (slovom
sedemdesiatjedentisícpäťsto eur). Aj bod 3.3. hovorí o kúpnej cene pre O. V.. V tomto bode sa hovorí,
že celková kúpna cena vrátane provízie, ktorá je 2.000 euro je 73.500 eur. Je nepochybné, že podľa
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 11.2.2014 mal žalovaný obdržať 71.500 euro.Žalobca predložil žalovanému k podpisu kúpnu zmluvu (č.l. 39 až 46 spisu) datovanú dňom 31.3.2014
kde bolo uvedené, že kúpna cena za predmet prevodu činí 14.700 euro. Kým v zmluve o sprostredkovaní
predaja bola uvedená suma 71.500 euro v predbežnej kúpnej zmluve bola suma 14.700 euro. Tým, že

žalovaný zmluvu nepodpísal neporušil tým žiadnu povinnosť vzhľadom na rozpor medzi kúpnou cenou
podľa zmluvy o sprostredkovaní a so samotnou kúpnou zmluvou.
V samotnej kúpnej zmluve zo dňa 31.3.2014, ktorá bola predložená žalovanému nie sú vyplnené body
2.2.1; 2.2.2; 2.2.4;. Vadou právneho úkonu, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
neurčitosť právneho úkonu. Za určitý je možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne

rozporný alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť
pomocou výkladových pravidiel. Treba zdôrazniť, že pomocou výkladu nie je však možné nahrádzať
prejav, ktorý nebol vyjadrený v samotnom úkone. Na základe toho možno konštatovať absolútnu
neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol predložený žalobcom žalovanému k podpisu.

3. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech súd zaviazal žalobcu, aby mu nahradil 100% trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokátky. Odvolanie podal v
celom rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku,

pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sprostredkovateľská zmluva zo dňa
11.2.2014 jasne a určito v ods. 2.1. určuje, že sprostredkovateľ má pre záujemcu zabezpečiť predaj
nehnuteľností v jeho vlastníctve, tzn. uzatvorenie kúpnej zmluvy a taktiež jasne a určito v ods.

3.2. určuje, že výška odmeny, ktorú záujemca v prípade obstarania sprostredkovateľovi zaplatí je
2.000 eur. Sprostredkovateľská zmluva má všetky náležitosti. Nie je jasné, či súd skúmal platnosť
sprostredkovateľskej zmluvy a v prípade, že platnosť skúmal ako ju vyhodnotil, teda súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistenia prvoinštančného súdu
ohľadom provízie za sprostredkovanie, nie sú v súlade so skutočnosťou, pretože výška provízie bola

dohodnutá sporovými stranami jasne a určito na sumu 2.000 eur za nehnuteľnosť ako celok, tzn. 400 eur
na každého spoluvlastníka. Teda súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výška
provízie nebola medzi sporovými stranami sporná ani zo strany žalovaného namietaná. Prvoinštančný
súd uvádza, že podľa zmluvy má byt' zmluvná pokuta 1,5% z kúpnej ceny. Toto skutkové zistenie
však nie je v súlade so skutočnosťou, pretože zmluvná pokuta bola dohodnutá 1,5% z kúpnej ceny

nehnuteľnosti, minimálne však 3.000 eur. Keďže kúpna cena za celú nehnuteľnosť bola sporovými
stranami dohodnutá na sumu 73.500 eur, v obidvoch prípadoch je 1,5% nižšia ako suma zmluvnej
pokuty 3.000 eur, teda zmluvná pokuta bola platne dojednaná vo výške 3.000 eur. Prvoinštančný súd
neoznačil sprostredkovateľskú zmluvu za neplatnú, dokonca z odôvodnenia ani nevyplýva, či platnosť
sprostredkovateľskej zmluvy skúmal, či túto považuje za neplatnú, z akého dôvodu, pričom podľa

názoru žalobcu je sprostredkovateľská zmluva jasná, určitá a spĺňa všetky zákonom predpokladané
náležitosti. Kúpna cena uvedená v sprostredkovateľskej zmluve bola 73.500 eur z toho odmena provízie
bola dohodnutá na 2.000 eur a takto stanovená kúpna cena nebola sporná ani zo strany žalovaného
namietaná. Boli dodržané všetky podstatné náležitosti týkajúce sa zmluvnej pokuty v zmysle § 544
Občianskeho zákonníka a táto zmluvná pokuta zakladá vedľajší zabezpečovací záväzok. Žalovaný

uzatvoril kúpnu zmluvu V-4491/14 zo dňa 10.7.2014, na základe ktorej previedol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na tretiu osobu teda inú ako osobu sprostredkovanú, vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Prvoinštančný súd sa však nárokom žalobcu nezaoberal, absentuje právne
posúdenie ohľadom tohto nároku. Prvoinštančný súd neprihliadol na skutočnosť, že návrhy kúpnych
zmlúv, ktoré boli žalovanému predložené neboli vyplnené úplne z dôvodu, že na spoluvlastníckom

podiele žalovaného viazli exekučné záložné práva, pričom žalobca sa domnieva, že v tomto prípade
bol žalovaný povinný poskytnúť pri zisťovaní zostatku exekúcie súčinnosť tak, aby bol naplnený účel
sprostredkovateľskej zmluvy. Prvoinštančný súd ďalej neprihliadol na skutočnosť, že žalovanému boli
predložené dva návrhy kúpnych zmlúv a nie jedna ako uvádza súd. Pri vyhodnotení jednotlivých
dôkazov sa nezaoberal kúpnou zmluvou č. 1, teda nie je jasné, či ju použil ako podklad pre svoje

rozhodnutie. Podľa názoru prvoinštančného súdu tým, že žalovaný zmluvu nepodpísal, neporušil tým
žiadnu povinnosť vzhľadom na rozpor medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o sprostredkovaní a samotnou
kúpnou zmluvou, s týmto záverom nemožno súhlasiť, pretože kúpna cena nehnuteľnosti bola sporovými
stranami jasne a určito dohodnutá a takisto aj sprostredkovateľská provízia. Kúpne zmluvy predloženéžalovanému boli jasné, určité, zrozumiteľné, teda platné právne úkony. Taktiež nie je možné posúdiť
platnosť resp. neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2014 z dôvodu, že platnosť resp. neplatnosť zmluvy
sa posudzuje ku dňu jej uzatvorenia a takéto kúpne zmluvy uzatvorené neboli. Pokiaľ prvoinštančný

súd poukazuje na judikát R 14/1999 tak súd sprostredkovateľskú zmluvu neprehlásil za neplatnú, čím
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančné
rozhodnutie nedáva dostatočný a nepochybný záver o tom, že z akého právneho dôvodu vychádzal
pri zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty a akými konkrétnymi úvahami sa pritom riadil.
Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že návrh žalobcu rozporuje v plnom rozsahu
čo do dôvodu ako aj výšky. Uviedol, že na základe vlastnej iniciatívy našiel manželov I., ktorí mali
záujem o predávanú nehnuteľnosť. Upozorňuje súd, že žalobca uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní
predaja s výhradnou exkluzivitou so všetkými účastníkmi konania zámerne, cielene a vedome, pričom
poškodzovala záujmy predávajúcich. Nie je správny názor žalobcu, že žalovaný ostatným podielovým

spoluvlastníkomneponúkolsvojspoluvlastníckypodielnapredaj.Podľažalovanéhoexkluzivitaodporuje
zákonu, pretože nerešpektuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Zmluva je
aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože ten kto mieni ponúknuť na predaj svoj spoluvlastnícky podiel
tretej osobe ktorou je iný podielový spoluvlastník, bol nútený pod sankciou zmluvnej pokuty podpísať
zmluvu o predaji svojho podielu s inou osobou, aby tak obišiel ostatných podielových spoluvlastníkov.

Výška zmluvnej pokuty je neprijateľná. Žiadal o vytýčenie pojednávania s rozšíreným dokazovaním.
Žiada predvolať F. L., B. V., F. R., E. N., Mgr. W. N., B. W., W. O., riaditeľku žalobcu, V. I., X. I.. Navrhuje
žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila advokátka žalobcu. Žalovaný po prvý raz uvádza, že našiel

kupcov manželov I., uvedené sa nezakladá na pravde, pretože ponuku našli na internete konkrétne na
webovej stránke žalobcu manželia I., čo uviedli aj vo svojej svedeckej výpovedi. Každý z podielových
spoluvlastníkov podpisom predmetnej zmluvy súhlasil s predajom svojho spoluvlastníckeho podielu,
pričom žalovaný ešte svoj súhlas udelil v potvrdení zo dňa 10.1.2014. Žalovaný opomenul, že v
prípade porušenia ust. § 140 Občianskeho zákonníka zakladá toto iba relatívnu neplatnosť zmluvy.

Žalovaný nebol do ničoho nútený, nehnuteľnosť sa plánovala predávať ako celok, tzn. každý podielový
spoluvlastník svoj spoluvlastnícky podiel mal previesť na kupujúcich. Žalovaný ostatným podielovým
spoluvlastníkom neponúkal a ani neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Návrhy kúpnej zmluvy
boli tri. Jednalo sa o návrh, nie finálnu verziu zmluvy. Čakalo sa na vyčíslenie jednotlivých exekúcií.
Čo sa týka názoru, že na predmetnom spoluvlastníckom podiele viazlo záložné právo exekútora,

ustanovenie § 168 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku neobsahuje zákonný zákaz nakladania s
nehnuteľnosťou. Žalovaný mal zákaz nakladať s majetkom. Z tohto dôvodu považuje za neplatnú kúpnu
zmluvu s kupujúcimi, tak rovnako by tento zákaz mal sa vzťahovať aj na predaj spoluvlastníckeho
podielu ostatným podielovým spoluvlastníkom, teda kúpna zmluva žalovaného s jeho súrodencami by
mala byť takisto neplatná. K tomu sa žalovaný nevyjadruje. Žalobca sa domnieva, že dohodnutá výška

zmluvnej pokuty v žiadnom prípade nie je neprimerane vysoká, pretože predstavuje 4% z kúpnej ceny.
Neuplatňuje si ani úroky z omeškania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového

poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanému v sume 3.000
eur titulom zaplatenia zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 6.3. zmluvy na sprostredkovanie predaja

nehnuteľnosti. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a či vec správne právne posúdil.

9. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou

argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba
rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe
vyhovieť). Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž nevykazovalo žiadne podstatné logické, skutkové
ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je
nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom
inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie

správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť
vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu
doplniť nasledovné:

10. Odvolateľ namietal viaceré skutkové zistenia súdu prvej inštancie, v prvom rade dôvodil, že

predmetná sprostredkovateľská zmluva jasne a určito stanovuje v ods. 2.1. výšku odmeny, ktorú
záujemca v prípade obstarania sprostredkovateľovi zaplatí a tvrdil, že výška provízie bola dohodnutá na
sumu 2.000 eur za nehnuteľnosť ako celok tzn. 400 eur pre každého spoluvlastníka.

11. Uvedené skutkové závery však z vykonaného dokazovania nevyplynuli. Odvolací súd odkazuje

na znenie zmluvy na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v ktorej bola dohodnutá provízia
sprostredkovateľa na sumu 2.000 eur, ktorú sumu považoval súd prvej inštancie za neurčitú vzhľadom
na rozpory medzi potvrdením vystaveným žalovaným dňa 10.1.2014 z ktorého vyplýva, že provízia za
sprostredkovanie celej nehnuteľnosti predstavuje sumu 2.000 eur avšak podľa zmluvy o sprostredkovaní
dojednanej s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi ktorej predaja sa týkala zmluva o sprostredkovaní

provízia na ich podiely je 2.000 eur a podľa predmetnej zmluvy o sprostredkovaní má žalovaný zaplatiť
províziu 2.000 eur. Tieto nejasnosti a neurčitosti súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné, aj keď treba
uznať argument odvolateľa, že takýto záver nie je v odôvodnení výslovne uvedený avšak z odôvodnenia
vyplýva, pretože súd prvej inštancie založil zamietajúci výrok jednak na tom, že zmluvná pokuta bola
dojednaná neplatne ako aj z dôvodu, že žalovaný neporušil dojednanú zmluvnú povinnosť, ak návrhy

kúpnej zmluvy nepodpísal. V prípade, že dojednanie strán zmluvy o zmluvnej pokute bolo neplatné,
potomužbolonadbytočnéposudzovaťčižalovanýporušilpovinnosťzaktorúsižalobcauplatňovalnárok
na zmluvnú pokutu.

12. Súd prvej inštancie posudzujúc nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty posudzoval zmluvu o

sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti aj v ďalších jej ustanoveniach, teda nielen v ustanovení o provízii.
Skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie urobil zodpovedajú a majú oporu vo vykonanom dokazovaní
a spôsob ako hodnotil dôkazy zodpovedá ust. § 191 Civilného sporového poriadku.

13. Pokaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že zmluvná pokuta je

1,5% z kúpnej ceny, odvolateľ má pravdu že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá na 1,5% z kúpnej
ceny nehnuteľnosti, minimálne však 3.000 eur. Teda súd prvej inštancie uviedol neúplný údaj, ktorý však
nemal žiaden zásadný vplyv na správnosť skutkových zistení a následné právne posúdenie.

14. Pokiaľ ide o argument odvolateľa, že dohodnutá zmluvná pokuta spĺňa všetky zákonnom

vyžadované náležitosti dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, súd prvej
inštancie považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pretože medzi stranami nevznikol hlavný
záväzok a preto nemohli nastať účinky akcesorického záväzku, teda dojednaní o zmluvnej pokute.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.16. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojedané plnenie t.j. pokutu.
Dojedaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) a má
aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu

vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta má povahu akcesorického
záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného záväzku.
Ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí dohody
o zmluvnej pokute. Tam kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok
akcesorický. Bez platného záväzku, nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností z neho vyplývajúcich.

18. V danom prípade zmluvná pokuta mala zabezpečovať hlavný záväzok žalovaného a to uzavretie
kúpnejzmluvysozáujemcom,ktoréhosprostredkuježalobca. Pretosprávnesúdprvejinštanciezameral
dokazovanie či žalovaný hrubo porušil sprostredkovateľskú zmluvu a to tým, že by uzatvoril s treťou
osobou zmluvu týkajúcu sa nehnuteľnosti po dobu účinnosti zmluvy alebo nepristúpi k podpisu kúpnej
zmluvy najneskôr do 31.3.2014. Žalobca opieral svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tým, že

žalovaný bol vyzvaný k uzavretiu kúpnej zmluvy, k uzavretiu nedošlo z dôvodov na strane žalovaného,
ktorý následne previedol nehnuteľnosť na tretiu osobu. V tejto súvislosti potom odvolateľ namietal
závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2014, pretože odvolateľ
považuje predložené kúpne zmluvy za jasné určité a zrozumiteľné.

19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.

20. Kúpna zmluva vzniká v okamihu, kedy sa jej účastníci dohodli na jej podstatných náležitostiach,
ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna cena je odplata za predmet kúpy stanovená v peniazoch

a vyjadruje požiadavku ekvivalentnosti výmeny veci, práva iných majetkových hodnôt za peniaze. Kúpna
cena musí byť vyjadrená určitou peňažnou čiastkou alebo iným spôsobom, na základe ktorého ju možno
nepochybne stanoviť.

21. V zmluve na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 11.2.2014 medzi stranami

sporu je v bode 3.1. časti III. Kúpna cena a provízia dohodnuté, že kúpna cena požadovaná
objednávateľom za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je 71.500 eur. Písomnou výzvou žalobcu
zo dňa 14.4.2014 a zo dňa 28.4.2014 bol žalovaný vyzvaný k podpisu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom
bude odplatný prevod nehnuteľnosti za kúpnu cenu 73.500 eur. Takáto výška kúpnej ceny je stanovená
v kúpnej zmluve v ktorej ako predávajúci okrem žalovaného boli uvedení aj ďalší spoluvlastníci (F. L., B.

V., R. R., E. N.). V bode II. uvedenej kúpnej zmluvy týkajúcej sa spôsobu zaplatenie druhej časti kúpnej
ceny 71.500 eur absentujú údaje o konkrétnych sumách v bodoch 2.2.5., 2.2.6.,2.2.7., 2.2.8. Pokiaľ ide
o kúpnu zmluvu zo dňa 31.3.2014 táto nebola predmetom vyššie uvedených písomných výziev, pretože
v kúpnej zmluve zo dňa 31.3.2014 bola stanovená kúpna cena 14.700 eur (výzvy sa týkajú kúpnej
zmluvy za kúpnu cenu 73.500 eur) a predávajúcim bol žalovaný, pričom v zmluve absentuje dohoda

o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny, nakoľko v bodoch 2.2.1., 2.2.3. a 2.2.4. nie sú vyplnené údaje o
sumách. Uvedené nedostatky v spôsobe zaplatenia kúpnej ceny v kúpnych zmluvách spôsobujú ich
neurčitosť. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že ak takúto kúpnu zmluvu žalovaný nepodpísal,
neporušil sprostredkovateľskú zmluvu.

22. Keďže z uvedených dôvodov k uzavretiu kúpnej zmluvy s osobou, ktorú sprostredkoval žalobca
nedošlo, nie však z dôvodov na strane žalovaného, nevznikol záväzok žalovaného uzavrieť takúto kúpnu
zmluvu, teda nevznikol záväzok zo zmluvnej pokuty, ktorý nemôže existovať samostatne bez hlavného
záväzku. Preto nedošlo k porušeniu ustanovení o zmluvnej pokute.

23. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátanetoho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení

dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

24. Žalobca tiež namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je
daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli
potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k záveru, že podmienky pre
uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenia §
544 Občianskeho zákonníka za hrubé porušenie zmluvy neboli naplnené. Odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť žaloby o zaplatenie
zmluvnej pokuty v sume 3.000 eur. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

26. K odvolacím argumentom žalobcu tak odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové
zistenia týkajúce sa posúdenia nároku na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty a v nadväznosti

na to namietané nesprávne právne posúdenie veci, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie vyhodnotil
obsah pripojených listinných dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z
ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho
dospel k správnym skutkovým záverom. Takže súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne
právne závery, keď aplikoval správne právne predpisy na zistený skutkový stav, ktoré aj správne ale

interpretoval. Rovnako nebolo zistené, že by konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté inou
procesnou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilé privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vplnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).