Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010022
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818010022.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.
novembra 2019, v trestnej veci obž. S. G., pre pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,
ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/1/2018 zo dňa 18. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. G..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/1/2018 zo dňa 18. júna 2019 bol obžalovaný
S. G. uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,
ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

1./ tento dňa 08.08.2014 v P., pobočka S. ako podriadený finančný agent sprostredkovateľa úverov,
spoločnosti Acordia services, s.r.o. M.R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, predložil žiadosť
o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 21.800,00.- € pre žiadateľku úveru R. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, G., ktorým mal byť refinancovaný úver v nebankovej spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s., ul. 29. augusta 3, 058 01 Poprad, kde do žiadosti zo dňa 08.08.2014 bez evidenčného
čísla sám uviedol, že jeho klientka je od 01.09.2012 na dobu neurčitú zamestnaná v spoločnosti Rikša

s.r.o., Bielocerkevská 830/4, Košice, s hrubým príjmom za posledný mesiac 1.450,00 € a k tejto aj
doložil fotokópiu občianskeho preukazu a rodného listu R. B., jej čestné vyhlásenie, že má príjem vo
výške 1.150,00.- €, fotokópie dokladov o poskytnutí a splácaní úveru od spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. ul. 29. augusta 3, 058 01 Poprad, ktoré predtým zabezpečil nezisteným spôsobom, pričom
pri preverovaní týchto predložených údajov bolo na základe správy Sociálnej poisťovne a.s., ústredie
Bratislava, správy spoločnosti Rikša s.r.o., Bielocerkevská 830/4, Košice zistené, že R. B. v uvedenej

spoločnosti nepracuje a nikdy nepracovala a podľa správy spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.
ul. 29. augusta 3, 058 01 Poprad, doklady o poskytnutí úveru a jeho splácaní neboli vystavené ich
spoločnosťou a menovaná nebola nikdy klientom ich spoločnosti, čo malo za následok, že žiadaný
úver nebol schválený z dôvodu podozrenia z predloženia nepravdivých údajov, čím týmto konaním sa
obvinený pokúsil od P.., so sídlom S. vylákať úver a spôsobiť jej tým škodu tým, že ju uviedol do omylu
v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a poskytovateľovi úveru sa pokúšal

spôsobiť škodu 21.800,00 €,

2./ ako finančný agent po tom, ako ho v presne nezistený deň koncom mesiaca august 2014 v Košiciach
naul.AlžbetinejvjehokanceláriinavštívilM.H.,nar.XX.X.XXXX,bytomA.,ul.F.č.XXX/XX,okr.H.,ktorý
bol v tom čase nezamestnaný a hľadajúci si prácu a bývanie v Košiciach a prejavil záujem o úver, tomuto
uviedol, že aj ako nezamestnanému mu môže úver z banky vybaviť, načo si od M. H. aj hneď zobral

občiansky preukaz a následne rodný list, ktoré doklady si prekopíroval, tomuto dal podpísať nevypísané
tlačivo Žiadosť o poskytnutie úveru v P. N. Z., a.s. a čestné vyhlásenie, ktoré následne sám vypísala v týchto uviedol, že klient M. H. je zamestnaný vo firme JOBELSA SLOVENSKO, s.r.o., Rozvojová
2, 040 11 Košice, s priemerným čistým príjmom 900.- €, potom bez vedomia M. H. zadovážil fiktívne
doklady a to Zmluvu o úvere od A. N. a.s., na meno M. H., potvrdenie A. N. a.s., o vyčíslení zostatkovej

sumy na predčasné splatenie úveru a 12 ks bločkov o zaplatení splátok úveru A. N. a.s., pričom potom
všetky tieto dokumenty predložil v P. N., pobočke vo S. nad H., v ktorej si potom po dohode s ním
M. H. dňa 1.6.10.2014 založil účet a podpísal Zmluvu o OTP refinance exprese č. 105/5011/14SU na
finančnú hotovosť vo výške 7.500.-€, ktorú sumu sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 120-
timi mesačnými splátkami po 125,47 €, z ktorej časť a to suma 3.311,12.- € na údajné refinancovanie

predošlého úveru M. H., mala byť poukázaná na účet č. XXXXXXXX/XXXX zriadený v A. N., ktorý je
vedený na meno M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. C., ul. X. č. XXX/XX, okr. G. - P., ktorá je tetou
priateľky obvineného S. G., a zvyšná suma do 7.500,- € mala byť poukázaná na účet č. Z XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, ktorý si v P. N. Z. a.s., so sídlom S. 5, XXX XX N. založil M. H., kde však následne po
tom, čo pracovníkmi tejto banky v rámci preverovania podmienok na poskytnutie úveru bolo zistené, že
sa jedná o fiktívne doklady, poskytnutie úveru schválené nebolo a peniaze na uvedené účty vyplatené

neboli, čím týmto konaním sa obvinený pokúsil od P. N. Z., a.s., so sídlom S. 5, XXX XX N., vylákať úver
a spôsobiť jej tým škodu vo výške 7.500,00 €, teda vyššie uvedenými konaniami sa pokúsil spôsobiť
škodu v celkovej výške 29.300,00 €.

Za to bol obžalovanému podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods.

1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona
uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,ods.2Trestnéhozákonabolobžalovanémuuloženýajtrestzákazučinnostivykonávať
finančného sprostredkovateľa úverov na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd prvého stupňa zrušil výrok o treste uložený obžalovanému

rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T/14/2017 zo dňa 17.10.2017, právoplatný dňa
03.11.2017, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní
1 rok a 6 mesiacov, a ktorý mu bol uložený pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Trestného
zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie
obžalovaný, pričom v neskoršie predložených písomných dôvodoch uvádza, že nebolo preukázané,
aby obžalovaný sám falšoval listiny, ktoré boli následne banke predložené, a preto nemožno vychádzať
zo žiadnych predpokladov (domnienok), že to vykonal obžalovaný a ani mu to klásť za vinu. Nedá

sa ani predpokladať, že by obžalovaný o nepravdivosti týchto dokladov vedel. Listiny v obidvoch
prípadoch zabezpečil H. T., ktorý ich následne podstrčil obžalovanému, ktorý je hlavným páchateľom.
Chybou obžalovaného bolo, že mu dôveroval a predložené doklady pokladal za vierohodné a takto s
nimi následne pracoval. Popiera, aby potvrdzoval B. a H., aby mohli získať úver od banky, aj keď sú
nezamestnaní. Ak takéto niečo hovorili, museli sa pomýliť a hovorili to zrejme Ľ. T.. Taktiež obžalovaný

popiera, aby sa dohodol na nejakej „nelegálnej provízii“ s týmito svedkami. Práve svedok T. chodil vždy
iniciatívne do Vranova s H., čakal tam s ním hodiny a potom sa dokonca sám chodil informovať do
banky na stav úverového plnenia. Obžalovaný počas celého priebehu trestného stíhania si nevedel
vysvetliť, ako je možné, že na žiadosti o úver pre H. je uvedené číslo bankového účtu M. W.. Po
doručení samotného rozsudku sa obžalovanému priznala jeho družka R. Z., že to ona spolupracovala

s Ľ. T. a ona bola osobou, ktorá doklady (tie falšované- týkajúce sa B. a H.) prevzala a dala ich
do kancelárie obžalovaného. Táto svedkyňa tiež v tom čase pracovala pre spoločnosť Accordia, ako
obžalovaný. Teraz sa v nej pohlo svedomie a priznala sa obžalovanému, že to ona sa dohodla s Ľ.
T. na nejakom delení odmien a ona prevzala od neho doklady, ktoré následne založila do pracovných
evidencií obžalovaného, ktorý následne takto „skompletizované“ žiadosti o úver predložil v banke P. - bez

toho, aby mal čo len tušenie o tom, že niečo v žiadostiach je podozrivé, chybné alebo klamlivé. Navrhol
preto túto svedkyňu v rámci odvolacieho konania vypočuť. Zároveň v ďalšom podáva vysvetlenia k
jednotlivýmžiadostiamoúverapredpokladanomkonanítejtosvedkyneaĽ.T..Mázato,žejehoodbornú
starostlivosť odblokovala svojou aktivitou Z. Z.. Záverom namieta, že aj uložený nepodmienečný trestodňatia slobody v trvaní 5 rokov je krajne nespravodlivý a je správne obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť, pretože sa stíhaných skutkov nedopustil. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové prejednanie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel

k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce skutku uvedeného
v obžalobnom návrhu prokurátora. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom
rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci zákonným spôsobom. Z procesne
zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo

výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil,
a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia komplexne a podrobne rozviedol jednotlivé
dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého
stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Aj krajský súd zastáva názor, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal
skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov
vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu,

ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom

logického myslenia.

Rovnako krajský súd po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že
výrok o vine obžalovaného S. G. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek
pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto

dôkazov ustálený. Vzhľadom k tomu odvolací súd v otázke skutkových zistení v prevažnej miere
odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožnil. Krajský súd odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam považoval
preto za neopodstatnené.

Ako to už podrobne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo si v celom
rozsahu osvojil aj krajský súd, záver o vine obžalovaného pri skutku v bode 1. ako aj 2. je možné
vyvodiť z výpovede svedkyne R. B., M. H., N. S., O.. Z. S., V. N. ako aj zabezpečených listinných
dokladov, ktoré boli predkladané zo strany obžalovaného P. N. spolu so žiadosťami o úver. Ani odvolací
súd neuveril obrane obžalovaného o tom, že nemal vedomosť, že žiadatelia o poskytnutie úveru sú

nezamestnaní. Uvedené práve vyvracajú výpovede svedkov R. B. a M. H. (čo potvrdili aj pri ich
vzájomných konfrontáciách s obžalovaným v prípravnom konaní), ktorí trvali na tom, že počas telefonátu
(u svedkyne B.) ako aj pri osobnom stretnutí (svedok H.) s obžalovaným mu hovorili o tom, že nemajú
prácu a sú bez príjmu. Práve táto skutočnosť je tým, na podklade ktorej možno uzavrieť, že obžalovaný
si v čase predkladania dokladov najmä čestného vyhlásenia o mesačnom príjme ako aj v žiadosti o

poskytnutie úveru (v kolónke údaje o zamestnaní) musel uvedomovať nepravdivosť týchto dokladov.
Správne konštatuje taktiež súd prvého stupňa, že spôsob zabezpečenia nepravdivých dokladov nie je
podstatný, nakoľko tieto síce boli zabezpečené doposiaľ nezisteným spôsobom, avšak obžalovaný o ich
nepravosti musel vedieť a aj napriek tomu ich banke predložil. Práve nepravdivé informovanie banky zo
strany obžalovaného o bonite žiadateľa o úver, je takou podstatnou skutočnosťou, ktorá v konečnom

dôsledku má výrazný (ak nie rozhodujúci) vplyv na konečné stanovisko banky v tom smere, či poskytne
alebo neposkytne žiadateľovi úver. Vedomé nepravdivé informovanie banky o bonite, v dôsledku ktorého
je uzatvorená úverová zmluva a sú následne poskytnuté finančné prostriedky, napĺňa znak skutkovej
podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, a preto aj suma získanéhoúveru predstavuje neoprávnene získaný prospech, nakoľko ide o neoprávnenú majetkovú výhodu, na
ktorú by inak nebol nárok. Bez lživého informovania banky by totiž úver nebol poskytnutý, a preto je
získanie úveru v príčinnej súvislosti s uvádzaním nepravdivých údajov v banke.

Na základe hore konštatovaného, aj podľa názoru odvolacieho súdu, vina obž. S. G. bola spoľahlivo
preukázaná vykonanými, ako priamymi tak aj nepriamymi dôkazmi, na podklade ktorých je možné
vyvodiť bezpečný záver o tom, že skutok sa stal, je trestným činom a za jeho spáchanie je trestnoprávne
zodpovedný obžalovaný. Správne a zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu,

pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako pokračujúci zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Obžalovaný sa opakovane pokúsil vylákať úver od P. N. pre zmienených žiadateľov o úver, pričom
uviedol banku do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, čím by došlo

k spôsobeniu značnej škody (viac ako 26.600,- eur).

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Zároveň je možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovaného.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovaného a jednak zo závažnosti činu. V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých
ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na
doterajší život obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný (v dvoch prípadoch sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený) a zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, sa

stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu a má za to,
že uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov (k spáchaniu skutku uvedeného v rozsudku
Okresného súdu Košice I., sp. zn. 8T/14/2017 zo dňa 17.10.2017 došlo totiž skôr, ako bol v tejto veci
vyhlásený rozsudok), t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky
kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Krajský

súd mal za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere uvedenej v
napadnutom rozsudku vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol už v budúcnosti riadny život
a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu

odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd konštatuje,
že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na to, že obžalovaný nebol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery,
ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia a má za to, že vina obžalovaného bola v dostatočnom
rozsahu preukázaná vykonanými dôkazmi. Dôvody odvolania uvádzané obžalovaným sú vo svojej
podstate ich zopakovaním, pričom k ich uplatneniu už došlo v rámci prvostupňového konania. Okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na tieto namietané skutočnosti logicky a presvedčivo reagoval a

s tam uvádzanou argumentáciou sa stotožnil aj krajský súd. Obžalovaný totiž ako osoba zaoberajúca
sa takouto podnikateľskou činnosťou, teda sprostredkovaním úverov, musel vedieť o podmienkach a
náležitostiach, ktoré musí spĺňať osoba žiadajúca o úver, najmä za predpokladu, že je nezamestnaná.
Ani krajský súd neuveril obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že nemal vedomosť o tom, že
žiadatelia o úver sú nezamestnaní, čo bolo vyvrátené vyššie uvedenými skutočnosťami.

Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k
preukázaniu viny obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku ausvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.
V posudzovanom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný bol zo spáchania žalovaných trestných
činov usvedčovaný predovšetkým priamymi dôkazmi - výpoveďami R. B. a M. H., ktorých hodnovernosť,

napriek snahe obžalovaných, nebola žiadnymi inými dôkazmi spochybnená. Nebola totiž zistená žiadna
skutočnosť, ktorá by svedčila o ich zámere nepravdivo (krivo) obviňovať obžalovaného S. G., ak
by žalované skutky nespáchal. Tieto výpovede (ako priamy dôkaz) boli navyše podporené dôkazmi
nepriamymi, a síce výpoveďou pracovníkov P. banky, ako aj listinnými dôkazmi. Uvádzané priame a
nepriamedôkazyvosvojomsúhrnevytvárajúužspomenutúuzavretúreťazdôkazovneumožňujúcichiný

záver ani o priebehu žalovaných skutkov ani o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospel okresný súd.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd
na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe
štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a
presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Všetky vykonané

dôkazy okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným
skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, plne zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. Predmetný skutok sa aj, podľa názoru krajského súdu, stal tak, ako to prvostupňový súd
správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ho spáchal obžalovaný tam
rozvedeným konaním. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, tieto sú

presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne jednoznačne
usvedčili obžalovaného zo spáchania tohto skutku.

Súčasne možno konštatovať, že podstatou podaného odvolania je snaha obžalovaného dosiahnuť,
aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky

odvolateľa dospel k odlišným skutkovým záverom, než aké urobil prvostupňový súd. Je ale potrebné
konštatovať, že skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený
správne a následne bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného
činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona.

Vo vzťahu k predkladanej novej skutočnosti spočívajúcej v tom, že inkriminovaného konania sa mala
dopustiť družka obžalovaného R. Z. spoločne so svedkom H. T., keďže sa obžalovanému táto svedkyňa
mala k tomu priznať a obžalovaný sa z uvedeného dôvodu domáhal jej vypočutia, odvolací súd uvádza
nasledovné.

Súčasťou jednej zo základných (všeobecných) zásad trestného konania, a síce zásady zabezpečenia
práva na obhajobu, je aj právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené všetky
okolnostisvedčiacevjehoprospech.Súčasnejepotrebnézdôrazniť,žetotojehoprávovšakneznamená
povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vykonávať všetky ním navrhované dôkazy (§ 2
ods. 10 a § 272 ods. 3 Tr. por.). Súd vykonávajúci dokazovanie vo veci totiž čo do rozsahu dokazovania

nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov
má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže
pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila.
Rozsah vo veci vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom považoval aj krajský súd za dostatočný na
vydanie rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu, navrhovaný výsluch svedkyne R. Z. by prekročil rozumnú

mieru účelnosti takéhoto dôkazu, z hľadiska jeho možného prínosu k predmetu dokazovania, ktorého
najdôležitejšou zložkou v trestnom procese je zistenie, či sa stal protiprávny skutok trestnoprávnej
povahy, ak áno, kto ho spáchal a z akej pohnútky. V týchto súvislostiach krajský súd ale pripomína,
že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc
tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.

Napokon svedkyňa R. Z. v prípravnom konaní uviedla (jej výpoveď bola so súhlasom procesných
strán prečítaná v konaní pred súdom), že osobu menom H. T. osobne nepozná a osobne sa s ním
nestretla. Vie, že jej druh-obžalovaný ho pozná. O vybavovaní úveru pre M. H. nemá žiadne vedomosti
a s obžalovaným sa o tomto konkrétnom úvere nerozprávali. Taktiež nemá vedomosť o žiadnychfiktívnych dokladoch. Zároveň svedok H. T. poprel akúkoľvek angažovanosť pri daných skutkoch,
pričom je možné dôvodne predpokladať, že tomu by tak bolo aj po výsluchu zmienenej svedkyne,
či prípadnej konfrontácie medzi nimi. Podľa odvolacích námietok mala svedkyňa prevziať doklady od

svedka T. a založiť ich následne do pracovných evidencií obžalovaného. Naproti tomu, ale obžalovaný
pri konfrontácii so svedkom M. H. tvrdil, že potvrdenie o príjme mu nedával on, ale mu ho doniesol až
svedok T. (viď čl. 263). Taktiež pri konfrontácii obžalovaného so svedkyňou R. B. obžalovaný trval na
tom, že údaje vrátane ofotených dokladov mu priniesol T.. Doniesol mu osobné údaje a na papieriku
údaje ako zamestnávateľ, príjem a podobne. Obžalovaný teda v obidvoch prípadoch zhodne tvrdil, že

potrebné doklady mu doniesol H. T., čo tento svedok jednoznačne poprel. V danom prípade sa preto
obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že svedkyňa Z. mu mala „postrčiť“ nepravdivé doklady do
jeho pracovných materiálov, javí ako nehodnoverná a odporujúca jeho predchádzajúcim tvrdeniam a
vyjadreniam. Túto snahu preto odvolací súd hodnotí ako účelovú obranu s cieľom zmierniť alebo vyviniť
sa zo súdeného konania, prípadne ho predĺžiť.

Domáhanie sa vykonania tohto dôkazu je preto neopodstatnené, keďže okolnosti, ktoré by nimi mali
byť zistené, boli bez dôvodných pochybností už ustálené inými dôkazmi, a preto krajský súd takémuto
návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel. S ohľadom na oprávnenie súdu odmietnuť vykonať dôkaz
za podmienok uvedených v § 272 ods. 3 Tr. por. preto nevykonanie tohto dôkazu nie je možné, podľa
názoru odvolacieho súdu, považovať za porušenie (a teda ani zásadné porušenie) práva obžalovaného

na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Záverom krajský súd už len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného S. G.
vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.