Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317207794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr.MarianyMuránskejaMgr.MilošaKoleka,vprávnejvecižalobcu:I..U.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Q. XXXX/XXX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Starinská 2272, 066
01 Humenné proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky, Štúrova 2, 821 85 Bratislava, o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12C/12/2017-65 zo 17.04.2018,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovné:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 664,33 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od
01.07.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcu na zaplatenie 5 % úroku z omeškania zo sumy 1 664,33 eur
od 29.12.2016 do 30.06.2017 z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“

2.Svojerozhodnutieodôvodnilust.§3,§5,§15,§16,§18z.č.514/2003Z.z.a§1,§12,§15a§17vyhl.

č. 655/2004 Z.z. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v predmetný nárok posudzoval, ako zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím z pohľadu objektívnej zodpovednosti. Súd prvej
inštancie konštatoval, že musia existovať 3 podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne pri takomto
nároku t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčina súvislosť medzi rozhodnutím
a vznikom škody. Škodou podľa zákona považoval súd prvej inštancie stratu na majetkovej sfére
poškodeného, ktorá je vyčíslená peniazmi. Tiež citoval čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá
garantuje náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu či orgánu

verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobca preukázal skutočnosť, že v rámci
trestného stíhania bol zastúpený advokátom, ktorému zaplatil odmenu 1 664,33 Eur s tým, že išlo o
trovy obhajoby v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ktoré bolo zastavené. Išlo o 15 úkonov právnej
služby, pričom jeden úkon tejto služby bol vyčíslovaný v rozsahu nižšom, ako prináležal žalobcovi podľavyhlášky. Žalobca totiž uplatňoval za jeden úkon 92,63 Eur pričom konkrétne ta 1/8 výpočtového základu
za rok 2012 predstavovala až 95,37 Eur. Ďalej súd prvej inštancie priznal okrem úkonov právnej služby
(prevzatie a príprava tejto veci a účasť na výsluchoch a ohliadke aj sťažnosť voči uzneseniu o vznesení

obvinenia a záznam o preštudované celého trestného spisu). K tomu priznal aj nárok na režijný paušál
7,41 Eur za jeden úkon právnej služby a cestovné náhrady 1x Humenné - Prešov a späť v celkovej sume
27,45 Eur a náhrada straty času 5x po 1 hodine v celkovej sume 61,75 Eur. Jedná náhrada cestovných
nákladov bola ešte za cestu Humenné- Strážske a späť v rozsahu 3,66 Eur a náhrada za 1 hodinu straty
času 12,35 Eur. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ. Tento úrok priznal súd

prvej inštancie od 01.júla 2017 vzhľadom k tomu, že plynula žalovanému 6 mesačná lehota na plnenie
01.01.2017 a uplynula 30.06.2017. Zamietol úrok z omeškania za obdobie od 29.12.2016 do 30.06.2017
podľa žaloby, ako nedôvodnú. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal nato, že
je dôležité zobrať do úvahy, z akých dôvodov došlo k zastaveniu trestného stíhania. Záver o tom, že

ide o nárok paušálny je podľa názoru žalovaného nesprávny. Citoval rozhodnutie Európskeho súdu
pre Ľudské práva vo veci C. proti Českej republike a akcentoval práve na skutočnosť, že aj keď bol v
prejednávanej veci sťažovateľ zbavený obvinenia samo o sebe to neznamenalo, že trestné stíhanie bolo
nezákonné. Dôkazné prostriedky na preukázanie viny a na začatie trestného stíhania sú rôzne, čo sa
týka kvalitatívnej stránky. V pôvodnom konaní trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Humenné

II. Pv/669/14/7702 najprv nič nenaznačovalo, aby vyšetrovateľ a prokurátor konal nesprávne. V čase
začatia trestného stíhania boli splnené zo zákona všetky podmienky. Skutok, ktorý bol kladený za vinu
žalobcovi sa neskôr v trestnom konaní nepotvrdil. Z tohto dôvodu sa domnieva, že nebolo správne
rozhodnutéonáhradeškody,pričomnešloonezákonnýpostuparozhodnutie.Pretonavrholrozhodnutie
zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal nato, že z doterajšej súdnej judikatúry
vyplýva, že v zmysle právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
zodpovedá, aby každá majetková prípadne aj nemajetková ujma, ktorá bola spôsobená nesprávnym
alebo nezákonným zásahom štátu voči občanovi, bola riadne odčinená. Je nepochybné, že zastavené

bolo trestné stíhanie z dôvodu toho, že skutok sa nestal a pre tento trestný čin sa viedlo trestné
stíhanie voči žalobcovi, ako obvinenému. Právoplatné rozhodnutie dozorujúceho prokurátora svedčí
o tom, že žalobca sa nemohol dopustiť trestného činu a tak logicky vyplýva, že štát zodpovedá za
takéto pochybenie a to aj z toho dôvodu, že žalobca voči uzneseniu o vznesení obvinenia za uvedený
trestný čin podal sťažnosť a sťažnosť bola zo strany prokuratúry zamietnutá, ako nedôvodná. Platí

zásada trestného konania nedokázaná vina, má rovnaké právne následky, ako dokazovaná nevina.
Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 12Cdo/53/1993 a 4Ncdo/15/2009, ktoré dávajú za pravdu,
že žaloba je dôvodná a práve z dôvodu zastavenia trestného stíhania, keďže žalobcovi s týmto vznikli
isté majetkové výdavky. Je možné konštatovať, že tento nárok uplatnil správne na súde. Súd vyhovel
tomuto nároku a preto navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznať

aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v §378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nárok bol dôvodný a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový

stav vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania.

6. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.Podľa ustanovenia § 18 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné

rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Z obsahu žaloby a z prednesu zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca sa domáhal na žalovanom

zaplatenia sumy 1 664,33 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania od 29.12.2016 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Humenné ČVS: ORP-541/2-VYS-
HE-2014 zo dňa 22.12.2015 vznesené obvinenie pre trestný čin Neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Trestného zákona s tým, že žalobca ako obvinený prostredníctvom
svojho obhajcu podal voči tomuto uzneseniu odôvodnenú sťažnosť, ktorú však prokurátor Okresnej
prokuratúry v Humennom uznesením sp. zn. 2Pv 669/14/7702-24 zo dňa 08.02.2016 zamietol ako

nedôvodnú. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom dňa 24.10.2016 uznesením
sp. zn. 2Pv 669/14/7702-37 trestné stíhanie žalobcu podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016. Žalobca svoj nárok odôvodnil ako nárokom na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a poukazoval na skutočnosť, že dňa 28.12.2016

prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Generálnu prokuratúru SR písomnú žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že nárok žalobcu nebol uspokojený. Z tohto
dôvodu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 664,33 eur, ktorú predstavujú náklady, ktoré žalobca
uhradil obhajcovi v trestnom konaní ako trovy obhajoby, ktoré mu boli vyúčtované obhajcom faktúrou č.
89/2016 dňa 30.11.2016. Zároveň žalobca uplatňoval aj 5 % úrok z omeškania zo sumy 1 664,33 eur

od 29.12.2016 do zaplatenia. Zástupca žalobcu mal za to, že škoda, ktorú žalobca uplatňoval v tomto
konaní, vznikla žalobcovi v súvislosti s trestným stíhaním a žalobca preukázal, že uhradil zástupcovi
trovy obhajoby.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.09.2017 a počas konania žiadal žalobu zamietnuť, túto

považoval za nedôvodnú a poukazoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.06.2017 ako odpoveď na
základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Z obsahu uznesenia vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva PZ Humenné, Odboru kriminálnej polície
zo dňa 22.12.2015, ČVS: ORP-541/2-VYS-HE-2014 vyplýva, že vyšetrovateľ týmto uznesením začal

trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému za zločin Neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Zobsahusťažnostizodňa04.01.2016vyplýva,žežalobcaakoobvinenýprostredníctvomsvojhoobhajcu
podal sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa PZ Humenné o začatí trestného stíhania.

Z obsahu uznesenia Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 08.02.2016 sp. zn. 2Pv 669/14/7702-24
vyplýva,žeprokurátorOkresnejprokuratúryvHumennomzamietolsťažnosťobvinenéhoI..U.A.podanú
prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Gdovina proti uzneseniu o vznesení obvinenia.

7. Žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Svoj
nárok riadne opísal a odôvodnil. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel s tým, že žalovaný ako odvolateľ
namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nesprávnosť videl v tom, že zastavenie stíhania
neznamená v každom prípadne nesprávnosť úradného rozhodnutia a tým nárok poškodenej strany
na náhradu škody voči štátu. Súd prvej inštancie však vychádzal z ustálenej judikatúry súdov vyššej

inštancie a správne rozhodol o tom, že žalobcovi nárok na náhradu škody vznikol. Vychádzal z
predpokladov predpokladov takejto náhrady a vzniku nároku, ktoré v danom prípade splnené boli. Aj
odvolací súd sa domnieva, že nie zakaždým musí byť nárok poškodeného dôvodný, ale v danom prípade
nezistil odvolací súd žiadne dôvody, ktoré by znamenali neúspech žalobcu v konaní. V tejto súvislosti
poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo/66/2018. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že

k opodstatnenosti nároku na náhradu škody proti štátu má priamy vplyv, že rozhodnutie o vznesení
obvinenia bolo zrušené. Ďalej tiež poukazuje na uznesenie I. ÚS 320/2016, že uznesenie ktorým bolo
vznesené obvinenie, zamietnutá sťažnosť proti tomuto uzneseniu prokurátorom a v konečnom dôsledkuzastavenie trestného stíhania , že skutok sa nestal, je vždy nezákonne, ktoré zasahuje do osobnostných
práv jednotlivca.

9. Preto rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k
tomu, že žalobca mal úspech aj v odvolacom konaní a žalovaná strana bola neúspešná zmysle zásady
o úspechu priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, ako úspešnému

účastníkovi. O výške o ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).