Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118363977
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:6118363977.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová,
Majernikova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: V. J., I.. XX.X.XXXX, I.. Y.. Z. X, XXX XX Z.,
o zaplatenie 398,33 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 398,33 Eur s úrokom z omeškania v sume 8 % ročne
zo sumy 398,33 Eur od 7.8.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica 28.10.2018 sa žalobca domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 398,33 Eur s úrokom z omeškania 13 % ročne zo
sumy 398,33 Eur od 7.4.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo
4.3.2003 poskytol žalovanému úver vo výške 398,33 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
celkovými nákladmi spojenými s úverom. Tvrdil, že ním poskytnutý úver sa stal splatným dňom 6.4.2003
pre jeho neplnenie riadne a včas. Žalobca vyzýval na jeho úhradu prostredníctvom upomienok, na ktoré
žalovaný nereagoval. Tvrdil tiež, že žalovaný bol výzvou z 24.10.2018 požiadaný o zaplatenie splatného
dlhu, avšak žiadnu sumu ku dňu podania žaloby neuhradil. V doplnení žaloby uvádzal, že žalovaný od
žalobcu prevzal poskytnuté peňažné prostriedky v hotovosti dňa 4.3.2003, t.j. v deň podpisu zmluvy, čo

vyplýva z listinného dôkazu - Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Prevzatie poskytnutého úveru (peňažných
prostriedkov) potvrdil žalovaný svojím podpisom na samotnej zmluve. Žalovaný nepoukázal žalobcovi
ani čiastočnú úhradu, pričom z uvedeného vyplýva, že ku dňu vyhotovenia tohto vyjadrenia peňažný
záväzok žalovaného z titulu tejto úverovej zmluvy nebol splnený vôbec, t.j. ani len čiastočne. Žalobca
sa svojím návrhom domáha vrátenia samotnej istiny poskytnutého úveru. Zákonný úrok z omeškania si
uplatňuje tak od 7.4.2003, t.j. po splatnosti pohľadávky Žalobcu. V zmluve o úvere sa zmluvné strany
dohodli, že Žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver v 4 dvojtýždňových splátkach počnúc dňom

18.3.2003. V zmysle čl. 4 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili prílohu
samotného návrhu sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce
splátky, pripadne uhradí len časti splátok, stáva sa celý dlh splatný okamžite.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal voči žalovanému 22.11.2018 platobný rozkaz sp. zn.
1Up/916/2018 z 22.11.2018, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk o čom bol žalobca
upovedomený prípisom Okresného súdu Banská Bystrica zo 4.2.2019. Žalobca preto navrhol podaním

z 15.2.2019 pokračovanie v konaní na príslušnom súde. V zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tým vydaný
platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená Okresnému súdu Bardejov.

4. Žalovanému bola žaloba účinne doručená postupom upraveným v § 116 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“) dňa 6.8.2019 spolu s uznesením vydaným podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p.
a procesnými poučeniami. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve v súdom stanovenej lehote 15 dní
nevyjadril.
5. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje

1.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.
6. Vo veci vykonal dokazovanie obsahom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo 4.3.2003, k
nej pripojenými Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výzvou na úhradu z 24.10.2018 ako aj

pripojeným spisom 1Er 385/2003.

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) bolo zistené, že strany sporu
uzavreli zmluvu, ktorou žalobca poskytol žalovanému úver v sume 12.000,-Sk, (v prepočte 398,33 Eur),
ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť zvýšený o poplatok vo výške 3.120,- Sk (v prepočte 103,57 Eur) teda

spolu v sume 15.120,-Sk (v prepočte 501,89 Eur) a to v 4 dvojtýždňových splátkach po 3.780,- Sk (v
prepočte 125,47 Eur) na účet veriteľa počnúc dňom 18.3.2003. Súčasťou zmluvy bolo splnomocnenie aj
pre advokáta W.. G. N., na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, aby v mene žalovaného
uznal záväzok z úveru tak aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý majetok žalovaného do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej

zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu. Súčasťou zmluvy mali byť aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, pri ktorých bolo zistené, že žalovaným neboli podpísané a nie je teda preukázané
oboznámenie sa s nimi žalovaným. Preto nemôže obsahovať podmienky, ktoré by žalovaného zmluvne
zaväzovali.

8. Z predloženej výzvy na úhradu z 24.10.2018 vyplýva, že žalovaný vo vzťahu k nároku zo zmluvy ku
dňu vystavenia výzvy vedie aktuálnu výšku dlhu v sume 1.204,16 Eur. Doručovanie tejto výzvy žalobca
v konaní nepreukázal a nepreukázal ani doručovanie žiadnych výziev a úkonov smerujúcich k platnému
zosplatneniu úveru.

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/385/2003 bolo zistené, že žalobca na podklade
notárskej zápisnice osvedčujúcej vyhlásenie žalovaného zastúpeného W.. Z. Ž. o uznaní záväzku z
nesplateného úveru č. XXXXXXX v sume 15.120,- Sk s tejto sume prislúchajúcim úrokom z omeškania
0,25 % denne a o súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku z
1.7.2003, resp. súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. požiadal 20.10.2003

súdnu exekútorku V.. Y. Ž. o vykonanie exekúcie. Okresný súd Bardejov vo veci dňa 11.11.2003 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX. Uznesením č.k. 1Er/385/2003-22 zo 17.4.2012
súd exekúciu vedenú súdnou exekútorkou V.. Y. Ž. pod č. EX 1241/2003 vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
č.k. 9CoE/106/2012-52 z 21.2.2013 dňa 20.3.2013. Podľa označeného rozhodnutia, súd vyhodnotil

splnomocnenie pre advokáta W.. G. N. obsiahnuté v úverovej zmluve číslo XXXXXXX, na základe
ktorého konal jeho substitút W.. Ž. pri spísaní Notárskej zápisnice za neplatné, predovšetkým z dôvodu,
že uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh ešte neexistoval,
nakoľko v tom čase nemohlo byť zrejmé, či vôbec a ak áno kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok
splácať poskytnutý úver, t.j. dlžník sa ním vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v

dobe,keďeštenemalaninemoholmaťvedomosťojehoprípadnomvznikuaniojehovýškeapretojetoto
splnomocnenie neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Aj keď vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e)
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) v prípade
Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX zo dňa 4.3.2003 ide o úver vyňatý z pôsobnosti v tom čase účinnéhozákona o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na skutočnosť, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods.1 písm.
a/zák.č.634/1992Zb.),čojezrejmétakzobsahuzmluvyakoajzoznačeniadlžníkavnejidentifikačnými
znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom

občianskeho preukazu), uvedené nič nemení na skutočnosti, že záväzkový vzťah účastníkov podlieha
režimu v tom čase účinného zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej
úverovej zmluvy ide o „typovú zmluvu“ v zmysle ust.§ 23a v tom čase účinného zákona o ochrane
spotrebiteľa, t.j. o zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Takáto typová zmluva nesmie podľa § 23a ods.

2 písm. a) a b) citovaného zákona obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa
zakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán,najmäpodmienky,ktorésú
v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo súčasťou
vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, pričom je skutočnosťou známou súdu z jeho
činnosti, že veriteľ rovnaký formulár úverovej zmluvy s rovnakým inkorporovaným plnomocenstvom
používal opakovane v mnohých prípadoch a dlžník ako spotrebiteľ ho nemohol žiadnym spôsobom

ovplyvniť, je teda zrejmé, že nevyjadruje skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako
to vyžaduje § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Naviac zakladá nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán na škodu spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.

10. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a

spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov

svojej domácnosti.

12. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2.
podmienky,ktorýmisapodmieňujepredajvýrobkualeboposkytnutieslužbypožiadavkou,abyspotrebiteľ
zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy uvedený zákon sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že

spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

22. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 4.3.2003 bola uzavretá zmluva o úvere č.8050736, ktorá je vzhľadom na povahu

účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou - typovou v zmysle §
23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, aj keď sa
na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny úveru v sume 398,33 Eur, čo predstavuje
rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 398,33 Eur poníženou o splátky žalovaného v
prospech žalobcu vo výške 0,00 Eur a úroku z omeškania vo výške 13 % ročne. Ďalšie nároky,
či už poplatok za poskytnutie úveru v sume 3.120,- Sk (v prepočte 103,57 Eur), rôzne zmluvné
pokuty, poplatky za upomienky a iné poplatky, ktoré boli obsiahnuté v Zmluve o úvere a Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru žalobca v konaní neuplatňoval. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
úver čerpala a na jeho úhradu nezaplatil žiadnu splátku. Vzhľadom na to, že súd ako bude ďalej
rozvedené dospel len k záveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy, resp. jej niektorých zmluvných
podmienok, avšak uvedené nemá dosah na platnosť dojednania o poskytnutí úveru v sume 398,33 Eur
ani na povinnosť žalovaného poskytnutý úver vrátiť, súd žalobe čo do zaplatenia požadovanej istiny

vyhovel a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

25. V otázke platnosti zmluvy o úvere sa súd ďalej stotožňuje so závermi uvedenými v uznesení č.k.
1Er/385/2003-22 zo 17.4.2012 o tom, že splnomocnenie obsiahnuté v tejto zmluve pre advokáta W..

G. N., na základe ktorého mohol spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul je neplatným právnym
úkonom a v tomto smere odkazuje na obsah označeného uznesenia, osobitne na dôvody prebraté do
bodu 9. odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto časti tak považuje zmluvu o úvere za neplatnú. Ďalej súd
zistil, že medzi stranami zmluvy o úvere nebolo ani platne dohodnuté právo žalobcu na predčasné
zosplatnenie úveru, t.j. že v prípade, ak dlžník nesplní niektorú splátku, bude môcť veriteľ žiadať o

zaplatenie celého úveru, keďže písomná zmluva o úvere takého dojednanie neobsahuje. Je pravda,
že v článku 4 tretia veta predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo uvedené, že
v prípade ak dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, stáva
sa celý dlh splatný okamžite, avšak podľa názoru súdu na toto pravidlo nemožno prihliadať, pretože
žalobca nepreukázal platné dojednanie takejto zmluvnej podmienky v právnom úkone uzavretom so

žalovaným. Dojednanie zmluvných strán podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok vyhotovených formulárovým spôsobom na osobitnej listine bez
toho, aby bolo preukázané oboznámenie sa s nimi druhou zmluvnou stranou, teda pri podpise zmluvy.
K tomu súd poukazuje aj na notoricky prijímaný právny názor, potvrdený rozhodnutím Ústavného súduČeskej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 a radom rozhodnutí všeobecných súdov (napr. rozsudky
KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.25Co/80/2018z18.12.2018alebo3Co/153/2018z8.1.2019),vzmysle
ktorej síce časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však

týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), a
pokiaľ by tak napriek tomu dodávateľ urobil, nemožno takémuto jeho postupu priznať právnu ochranu.
Takéto ustanovenie teda môže byť súčasťou iba samotnej zmluvy, ktorá je podpísaná zmluvnými
stranami, t.j. veriteľom a dlžníkom, čo v danom prípade preukázané nebolo. Zároveň podľa názoru súdu,
v zmluve o úvere síce bola síce stanovená splatnosť úveru (v 4 dvojtýždňových splátkach po 3.780,- Sk,

počnúc dňom 18.3.2003), avšak súd uvedené dojednanie považuje za absolútne neplatné podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Splatnosť jednotlivých splátok
musíbyťstanovenátak,abydlžníkvedeljednoduchourčiť,vktorédnisúsplatnéjednotlivésplátkyúveru.
Zmluva o úvere však obsahuje iba termín splatnosti prvej splátky (dňa 18.3.2003), uvedenie ďalších
termínov splátok č. 2 až 4 už neobsahuje. Nevyplýva z nej ani nespochybniteľné pravidlo, k akému
termínu (dňu) má nastať splatnosť ďalších splátok a ani konečný termín splatnosti úveru. Vzhľadom na

uvedené má súd za to, že splatnosť úveru nebola v zmluve o úvere platne dojednaná a mohla nastať
podľa § 563 Občianskeho zákonníka až doručením žaloby žalovanému, ktorú súd považuje za výzvu
veriteľa na plnenie (žalobca predložil výzvu na úhradu zo dňa 24.10.2018, avšak nepredložil žiaden
dôkaz o jej doručení žalovanému).

26. Žaloba bola žalovanému účinne doručená dňa 6.8.2019, teda splatnosť úveru nastala podľa §
563 Občianskeho zákonníka dňa 6.8.2019 a až dňom 7.8.2019 sa žalovaný dostal do omeškania.
Preto súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č.
87/1995 Z.z. priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 7.8.2019
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaných úrokov z omeškania, žalobu zamietol. Uvedené

zamietnutie prevyšujúcej časti žaloby sa vzťahuje ako na obdobie od 7.4.2003 o 6.8.2019, tak aj na
výšku požadovaného úroku z omeškania, keďže ich splatnosť nastala preukázaným doručením výzvy
žalovanému 6.9.2019, a omeškanie nastalo až 7.9.2019. Súd v tejto otázke vychádzal z názoru, že
záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013 a preto žalobca mohol požadovať úrok z omeškania zvýšený o
8 percentuálnych bodov oproti sadzbe ECB v čase prvého dňa omeškania, teda vo výške 8 % ročne.

27. Ako obiter dictum súd poznamenáva, že uplatnenie nároku na úrok z omeškania vo výške 13
% ročne od 7.4.2003 do zaplatenia považuje súd aj v prípade záveru o platnosti dojednania termínu
splátok úveru za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a tak rozporný s obsahom a zmyslom
§ 3 Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na neospravedlniteľnú nečinnosť žalobcu pri dôslednom

uplatňovaní svojich práv a využívanie právne neakceptovateľných postupov v minulosti spočívajúcich v
iniciovaníexekučnéhokonanianapodkladeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu,ktorýbolrealizovaný
na základe neplatnej zmluvnej podmienky rozpornej s obsahom § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Bolo by neprimerané a z hľadiska dobrých
mravov neakceptovateľné, ak by spotrebiteľ po tak dlhej dobe od poskytnutia úveru, pre žalobcom

zavinené nesprávne využitie právnych prostriedkov ochrany svojich záujmov, bol zaviazaný v konaní
začatom 28.10.2018 na plnenie sankcií za omeškanie uplatňovaných od 7.4.2003, reálne v rozsahu
niekoľkonásobne presahujúcom istinu dlhu.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc zo záveru,

že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu celej uplatnenej istiny dlhu, preto súd priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutéhorozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.