Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202225
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115202225.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: CASSOFIN,

a.s., so sídlom Letná 27, Košice, IČO: 00188867, v zastúpení JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom,
Boženy Němcovej 24, 040 01 Košice, proti žalovanej v 1. rade: F., v 2. rade: F. obe zastúpené JUDr.
Marcelom Kandríkom, advokátom, so sídlom: Greššova 7, 080 01 Prešov, o zaplatenie 920,- Eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 460,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 460,- Eur od 10.11.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 460,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 460,- Eur od 14.11.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalované

v 1. a v 2. rade za obdobie 1.2.2013 do 1.2.2015 každá uhradiť mu sumu 460,- Eur (spolu 920,- Eur)
s 5,05% úrokom z omeškanie ročne, každá zo sumy 460,- Eur od 1.2.2015 až do zaplatenia. Žiadal aj
náhradu trov konania.

2. Žalobca tvrdil v žalobe nasledovné skutočnosti: Žalované v 1. a v 2. rade sú podielovými
spoluvlastníčkami stavby - garáže súp. č. XXXX na parcele č.., katastrálne územie Q. zapísanej na
Okresnom úrade Košice, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele každá 1 k celku.

Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. XXXX je evidovaná na liste vlastníctve č. XXX,.
kat. územie Q., z ktorej vyplýva skutočnosť, že vlastníkom pozemku pod garážou, parc. Reg. „C“ č.
XXXX/X vo výmere 18 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ako prístupová plocha do
garáže parc. reg. „C“ č. 2673/3 vo výmere 10 m2 (celková výmera pozemku 252 m2 zastavané plochy
a nádvoria) je žalobca. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti - pozemky spolu s iným majetkom v súlade
so zakladateľskou listinou Fondu národného majetku a notárskou zápisnicou zo dňa 13.4.1992 Z.,
ktorou bola založená spoločnosť Stavoprojekting a.s. Košice a do ktorej bol vložený majetok štátneho

podniku Stavoprojekt Košice. V roku 1992 bol pod položkou v.z. XXX/XX katastrom nehnuteľnosti
vyznačený zápis nehnuteľnosti na základe uvedených listín na LV č. XXX.. Žalované v 1. a v 2.
rade zapísali garáž bez pozemku, ktorej sú vlastníkmi v katastri nehnuteľnosti až v roku 1997. V
roku 2012 žalobca vyzval žalované na riešenie stavu, že užívajú pozemok žalobcu, formou nájomnejzmluvy, ktorý návrh tieto zamietli, nesúhlasili s výškou nájomného a odmietli platiť nájom. Žalobca si
uplatnil svoj nárok súdnou cestou za obdobie od 1.2.2011 do 1.2.2013 v celkovej výške 920,- Eur
s príslušenstvom, ktorý spor je vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 38C/303/2013. V tomto konaní

žalobca si už uplatňuje bezdôvodného obohatenie za ďalšie obdobie a to 1.2.2013 do 1.2.2015, kedy k
obohateniu vlastníka stavby na cudzom pozemku dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá
oprávnenému stavbu - garáž užívať. Žalobca pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
z trhových cien prenájmu v danej lokalite a zo zmlúv, ktoré má uzavreté žalobca ako nájomca s Mestom
Košice na prenájom pozemkov. Zároveň žalobca vychádza zo stanoviska realitnej kancelárie CENTURY

21, Realitné centrum Košice, s.r.o., ktoré stanovilo cenu za prenájom pozemkov v lokalite, kde sa
nachádzajú pozemky, ktoré vlastní žalobca, pričom plocha zastavaná garážou cena nájmu je a 20,- Eur /
m2/rok x 18 m2 = 360,- Eur/rok a prístupová plocha cena nájmu 10,- Eur/m2/rok x 10 m2 = 100,- Eur/rok,
spolu cena 460,- Eur/rok x 2 roky (24mesiacov) = 920,- Eur. Zároveň si žalobca voči žalovaným uplatňuje
úrok z omeškania od 1.2.2015 vo výške 5,05% ročne zo sumy 920,- Eur od 1.2.2015 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva
č. XXXXX k.ú. Severné Mesto, Výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Severné Mesto, Nájomná zmluva č.
XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011, Rozhodnutie Mesta Košice B.o dňa 14.2.2013 o vyrubení dane za
užívanie verejného priestranstva, Stanovisko všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 30.1.2015.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v
žalobe a vyjadreniach, ako aj návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalované v 1. a v 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 1.12.2015, kedy uviedli, že
nárok žalobcu popierajú. Z listín, ktorými disponujú, vyplýva, že stavba bola postavená na základe

rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 9.9.1967. Rozhodnutie o trvalom užívaní bolo vydané OBNV
A. dňa 12.2.1975, stavba bola realizovaná v súlade s vtedy účinnými stavebnými predpismi. Garáž
bola postavená so súhlasom vtedajšieho štátneho podniku Stavoprojekt Košice, súhlas vyplýva z
predloženého záznamu zo dňa 23.9.1967, ako aj odpisu záznamu zo dňa 4.5.1967 o dohode o
podmienkach výstavby garáží, na obsah ktorého odkazuje aj nižšie zmienené územné rozhodnutie

Útvaru hlavného architekta Mesta Košice. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení účinnom ku dňu 13.4.1992, kedy vznikla spoločnosť Stavoprojekting
a.s. Košice (dnes žalobca), s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho
nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom. Z odpisu záznamu o dohode
prevedenej dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967 vyplýva, že právny predchodca a

stavebníci garáží dohodli podmienky, pri splnení ktorých Stavoprojekt Košice vyjadril súhlas s výstavbou
garáží vo svojom areáli. V tejto súvislosti je logické tento súhlas vnímať aj v kontexte s prístupovou
cestou k uvedeným garážam. Navyše je zrejmé, že daný súhlas nebol obmedzený žiadnym časovým
údajom. Žalobca už v iných konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Košice I potvrdil, že súhlas
na zriadení garáží na svojom pozemku jeho právny predchodca udelil. Nastala tak situácia, kedy

bola zriadená oprávnená stavba na pozemku skôr ako sám žalobca získal k predmetnému pozemku
vlastníctvo na základe privatizačného projektu vedomý si existencie garáží, na ktorých zriadenie dal
jeho právny predchodca súhlas a ktorým nie je a nebol časovo obmedzený. Jedinou podmienkou, ktorá
bola dohodnutá, ktorú pôvodný vlastník pozemku si vymienil, bolo dodržanie vzdialenosti medzi plotom
a garážami, preto nemožno podľa žalovaných požadovať od nich vydanie akéhokoľvek bezdôvodného

obohatenia, ak platný právny dôvod určujúci podmienky užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu od
počiatku existuje a sám žalobca, resp. jeho právny predchodca ho založil a tento stavbou účastníkmi
právneho vzťahu bez všetkého akceptovaný po dobu 45 rokov od roku 1967 do roku 2012. Žaloba
žalobcu je vo svojom základe žalobou vlastníckou, nakoľko si uplatňuje ochranu svojho vlastníckeho
práva. Právny vzťah medzi žalobcom a oprávnenou stavbou vo vlastníctve žalovaných je založený na

rovnosti všetkých foriem vlastníctva a vyplýva z Ústavy a Listiny základných práv a slobôd. Žalobca
nemá mať ako vlastník pozemku viac práv ako žalovaní, ktorí sú vlastníkmi stavby zriadenej so zákonom
a disponujú tak stavebnoprávnym titulom ako titulom občianskoprávnym na časovo obmedzenú dobu.
Žalobcovi nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia právneho poriadku, aby sa domáhal
akejkoľvek platby za užívanie pozemku žalovaným, ak dal na to predtým časovo neobmedzený súhlas.

Zo žiadneho ustanovenia OZ nevyplýva, že titulom na užívanie pozemku musí byť nájomná zmluva,
ale iný pomenovaný dvojstranový zmluvný typ. Pokiaľ bola stavba stavebníkom zriadená na cudzom
pozemku oprávnene na základe konkrétneho zákonného ustanovenia so súhlasom vlastníka pozemku,
pričomnebolovlastníctvo(existenciastavby)výslovnečasovoalebovecneobmedzené,nemožnožiadaťprimeranú náhradu za užívanie pozemku v prípade, ak boli medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby dohodnuté podmienky existencie stavby na cudzom pozemku. Pokiaľ vzniklo stavebníkovi právo
zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré nebolo zo strany vlastníka pozemku časovo, alebo

inak vecne obmedzené trvá oprávnenie umiestnenia stavby na cudzom pozemku zásadne po celú dobu
životnosti stavby. Právnym titulom pre užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu bol práve jeho písomný
súhlassvýstavbougarážínapozemkoch,kdevymedzilpodmienky,zaktorýchsúhlasístoutovýstavbou.
V tomto súhlase nežiadal žiadnu peňažnú alebo inú náhradu a preto podľa žalovaných nie je možné v
súčasnosti automaticky odvodiť povinnosť žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba na

vydanie bezdôvodného obohatenia je viac ako po 45tich rokoch od udeleného súhlasu a po 21 rokoch od
nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku súčasným žalobcom za šikanóznu a v rozpore s dobrými
mravmi. Táto žaloba má byť len nástrojom obmedzovania žalovanými dobromyseľne nadobudnutých
a desiatky rokov rešpektovaných práv zo strany žalobcu, aj právneho predchodcu žalobcu. Cieľom
žalobcu je v pravidelných časových intervaloch vymáhať od žalovaných platby za užívanie pozemkov
do momentu, kedy samotné vlastníctvo žalovaných nadobudnuté v dobrej viere a v súlade so zákonom

prestane mať pre žalované akýkoľvek hospodársky význam a stratí svoje opodstatnenie do tej miery,
že jediný, ktorý bude ochotný tieto stavby prevziať, bude samotný žalobca za cenu, ktorá bude
naoktrojovaná vlastníkom pozemku. S poukazom na § 107 ods. 1, 2 OZ žalované podali z opatrnosti
aj námietku premlčania práv žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože podľa žalovaných
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniká každým dňom, kedy vlastník stavby užíva

pozemok pod stavbou, ale právo na strane žalobcu mohlo vzniknúť najskôr nadobudnutím vlastníckeho
práva, nakoľko premlčaniu nepodliehajú jednotlivé čiastkové plnenia vyplývajúce z bezdôvodného
obohatenia, ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako celok a to z hľadiska vzniku podmienok
pre plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. V uvedenom podaní žalované žiadali prerušiť
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 38C/303/2013.

6. Žalované v 1. a v 2. rade na preukázanie svojich tvrdení predložili a označili nasledovné dôkazy:
Záznam zo dňa 23.9.1967, List Útvaru hlavného architekta Mesta Košice, Územné rozhodnutie o
boxových garážach zo dňa 6.9.1967, Záznam zo dňa 4.5.1967, Rozhodnutie Mestského národného
výboru - odboru výstavby v Košiciach o prípustnosti stavby č.: Výst. - X.XXX/XXXX-Go zo dňa 9.9.1967.

7. Žalované v 1. a v 2. rade použili nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v ich
vyjadrení, ako aj návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov s prihliadnutím na vznesenú námietku
premlčania.

8. Uznesením č.k. 35C/66/2015-44 zo dňa 27.4.2016 súd konanie neprerušil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.9.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.7.2016 č.k.
5Co/337/2016-58.

9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným rozsudkom Okresného súdu

Košice I. sp. zn. 38C/303/2013, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 40C/287/2013 a
zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 13.4.1992 Fond národného majetku Slovenskej republiky SR založil podľa § 28 ods.1 zákona č.
XX/XXXX. Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby akciovú spoločnosť Stavoprojekting

a.s. (v súčasnosti CASSOFIN, a.s. (žalobca)), so sídlom v Košiciach, Letná č.27 a zároveň boli
schválené stanovy spoločnosti.

11. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.., okres Košice I, obec
Košice-Sever, katastrálne územie: Q. evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX/X

a výmere 18m2 zastavané plochy a nádvoria titulom zápis -v.z.369/92.

12. Žalované v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami (každá po 1-ici) nehnuteľnosti zapísanej
na liste vlastníctva č.XXXXX, okres Košice I, obec Košice-Sever, katastrálne územie : Q. ako stavba -
radová garáž súpisné číslo XXXX postavenej na parcele č.XXXX/X (pričom právny vzťah k parcele,

na ktorej leží stavba 1004 je evidovaný na liste vlastníctva č.XXX) titulom zápisu garáže I., darovacou
zmluvou V..13. V Zázname o dohode prevedenej na Stavoprojekte Košice zo dňa 3.5.1967 sa uvádza, že bola
plánovaná výstavba súkromných garáží najmä pre pracovníkov Hutného projektu, Rudného projektu a
garáží pre KIÚ a spol..

14. Dňa 6.9.1967 pod č.XXXX/XXXX-ÚHA bolo Útvarom hlavného architekta Mesta Košice vydané
územné rozhodnutie o umiestnení stavby 9 boxových garáží na Letnej ulici (na voľnom priestranstve
medziKPÚa95b.j.)podľaprojektuvypracovanéhoarchitektomčlenomSSA.Vrozhodnutísauvádza,že
toto rozhodnutie nezbavuje investora zákonných povinností ako je vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti

stavby podľa zákona č.87/1958 Z.z., získanie vlastníctva pozemkov.

15. Mestský národný výbor - odbor výstavby v Košiciach dňa 9.9.1967 pod č. Výst. -X.XXX/XXXX-
Go rozhodol o prípustnosti stavby - garáže pre osobné motorové vozidlo 1 box č.30 z pevného
stavebného materiálu v radovom prevedení na Letnej ulici s prispôsobením architektonického vzhľadu
podľa projektovej dokumentácie schválenej ÚHA Košice dňa 7.2.1967 pre investora Ing. Karol Grülling.

16. Ako vyplýva zo Záznamu spísaného dňa 23.9.1967 na Stavoprojekte Košice, Stavoprojekt vyjadril
súhlas s výstavbou garáží medzi budovami Stavoprojektu a 95 b.j. pokiaľ medzi garážami a plotom u 95
bytových jednotiek ostane priestor. Tento záznam bol podkladom pre MsNV k uvoľneniu blokovaných
stavebných povolení pre výstavbu garáží na Letnej ulici.

17. Dňa 24.9.1997 Mestská časť Košice- Sever, Miestny úrad vydal potvrdenie o pridelení súpisného
čísla XXXX/3 pre garáž nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X katastrálne územie Košice-Sever na
ulici Němcovej, ktorej vlastníkom je D. a manželka F.. Na základe prideleného súpisného čísla bol na
Okresnom úrade Košice II, katastrálnom odbore vykonaný záznam k nehnuteľnosti garáž na parcele

č.XXXX/X v katastrálnom území Košice- Sever.

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 40C/287/2013 súd oboznámil s výpoveďou
tam vypočutého svedka Ing. Júliusa Kminiaka, z ktorej zistil, že sa právny predchodca žalobcu dohodol
so stavebníkmi garáží na podmienkach výstavby. Svedok vypovedal, že užívanie týchto garáží bolo

bezproblémové.

19. Z listu ekonomického námestníka Stavoprojektu zo dňa 4.4.1977 adresovaného Mestskému
národnému výboru, finančnému odboru s názvom „Majetkoprávne usporiadanie pozemku - súkromné
garáže v areáli organizácie“ pod č. X/XX/EN/PO súd zistil, že Stavoprojekt zaslal zoznamy garáží: a) na

pozemkoch parcele Stavoprojektu Košice, Švermova 27 na parcelách č. XXXX a XXXX, b) na Letnej ulici
mimo pozemku ich organizácie. K bodu a) bolo poznamenané, že s majiteľmi - užívateľmi súkromných
garáží majú uzavreté platné nájomné zmluvy resp. zotrvávajú na neukončené vo výstavbe a po ich
obnovvení rsp. doplnení ich predložia podľa užívateľov parciel. Na ďalšej strane v zozname figuruje pod
č. 17 D..

20. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

21. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.25. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje

vykonávací predpis.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko

v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX/X vo výmere 18m2
a takisto aj pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere 10m2 (prístupová cesta ku garáži) a že
žalované v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami garáže súpisné číslo XXXX. stojacej na
pozemku žalobcu (parcelné číslo XXXX/X) v katastrálnom území Q.. V konaní ďalej bolo potvrdené a
nesporné, že žalované žiadnu úhradu za užívanie pozemku patriaceho žalobcovi neplatia, naopak tvrdili,

že tam stojacia garáž bola postavená v súlade so stavebným povolením a so súhlasom pôvodného
vlastníka týchto pozemkov. Na základe toho sa domnievajú, že toto im zakladá vlastnícke právo k
týmto pozemkom. Z predmetného konania ďalej vyplynulo, že žalované v l. a 2. rade pozemky žalobcu
užívajú. Žalobca žiada od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných
nehnuteľností za obdobie od 1.2.2013 do 1.2.2015, kedy žalované užívali nehnuteľnosť bez právneho

dôvodu a takto získali majetkový prospekt, ktorý zodpovedá sume obvyklého nájmu.

31. Žalované v 1. a 2. rade mali a majú nepochybnú vedomosť o tom, že nie sú vlastníčkami pozemku,
na ktorých predmetná nehnuteľnosť stojí, a to:
1/ od roku 1967 - z územného rozhodnutia o umiestnení stavby 9 boxových garáží na Letnej ulici zo

dňa 6.9.1967 pod č.XXXX/XXXX-ÚHA, v ktorom boli žalované, resp. u žalovanej v 1.rade jej právny
predchodca ako investor boli upovedomení o tom, ich toto rozhodnutie nezbavuje povinnosti získania
vlastníctva pozemku,
2/ v roku 1997 - zo zápisu na liste vlastníctva č.XXXXX, okres A. pre katastrálne územie Q., ktorý je
verejnou a voľne prístupnou listinou o tom, že právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je

evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX., z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku je žalobca,
3/ v roku 1999 - z obsahu darovacej zmluvy a rozsahu jej predmetu, ktorá bola na list vlastníctva č.12919,
okres Košice I, obec Košice - Sever pre katastrálne územie Severné Mesto zapísaná pod V-2559/99,
4/ v roku 1999 - zo zápisu súpisného čísla garáže na list vlastníctva č.XXXXX, okres Košice I, obec
Košice - Sever pre katastrálne územie Severné Mesto zapísaná pod V.,

5/ v roku 2012 ich žalobca vyzval na jednanie o užívaní pozemku.

32. Je teda nesporné, že žalované po celý čas najskôr od roku 1967, keď bolo vydané územné
rozhodnutie č. XXXX/XXXX-ÚHA, vedeli o tom, že im pozemok parc.č.XXXX/X na LV č.XXX nepatrí, ale
že je vo výlučnom vlastníctve žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, pretože ako stavebníci boli takto

upozornení, že toto rozhodnutie ich nezbavuje povinnosti získania vlastníctva pozemkov a podobne.

33. Záznam o dohode zo dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967, z ktorého vyplýva, že
právny predchodca žalobcu a stavebníci garáží si dohodli podmienky, pri splnení ktorých StavoprojektKošice vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli, je nutné vnímať v kontexte s prístupovou
cestou, avšak nie je takým právnym titulom, ktorý by nahrádzal dohodu o vzdaní sa nároku na úhradu
obvykléhonájomnéhotitulombezdôvodnéhoobohatenia.Aniskutočnosť,žeprávnypredchodcažalobcu

či žalobca do nich po dlhú dobu 45 rokov nepožadoval náhradu za užívanie svojho pozemku ešte
neznamená, že sa žalobca automaticky vzdal tohto nároku resp. ho stratil. Bolo a je len na jeho vôli, či
si takúto náhradu voči stavebníkom garáží uplatní alebo nie.

34. List so zoznamom majiteľov garáží síce uvádza meno D., avšak tento zoznam nie je dôkazom,

že nájomná zmluva bola naozaj uzatvorená, nakoľko zoznam obsahoval mená stavebníkov tak s
uzatvorenými nájomnými zmluvami ako aj mená stavebníkov, s ktorými nájomné zmluvy mali byť ešte
len uzavreté v budúcnosti. Keďže pri mene D. nie je presne definované, či je alebo nie je zmluva
uzatvorená, nemožno tento dôkaz považovať za smerodajný a preukazujúci existenciu nájomnej zmluvy
medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaných.

35. K námietke premlčania súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko pri nároku z
bezdôvodného obohatenia vzniká nárok osobitne za každý deň užívania a preto aj začiatok premlčacej
doby sa posudzuje osobitne za každý deň. Z toho dôvodu súd neposúdil nárok žalobcu ako premlčaný,
nakoľko bol uplatnený v zákonnej 2-ročnej subjektívnej lehote ako aj v 3-ročnej objektívnej lehote.

36. Výkon subjektívnych občianskych práv nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide predovšetkým o
ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej
spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Definícia dobrých
mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho

charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.

37. K námietke žalovaných, že je to voči dobrým mravom požadovať platenie nájmu žalobcovi, pretože
stavba- garáž bola postavená so súhlasom pôvodného vlastníka a teda nie je neoprávnenou stavbou
súd uvádza, že táto je rovnako nedôvodná, pretože naopak, bezdôvodné obmedzovanie vlastníckeho

práva nemôže v spoločnosti požívať ochranu, obmedzenie vlastníckeho práva môže byť vykonané len
v súlade so zákonom a len za úhradu ako to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky čl.20 ods. 4 a
príslušných zákonných ustanovení. V opačnom prípade vzniká bezdôvodné obohatenia na úkor osoby,
ktorá pozemok bez právneho titulu užíva, ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade. Preto súd
uznal nárok žalobcu za dôvodný a uznal, že žalované sú povinné zaplatiť žalobcovi sumu vzniknutú z

ich bezdôvodného obohatenia užívaním pozemku žalobcu bez právneho titulu.

38. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaných je u každej 460,- Eur, spolu 920,- Eur a je to suma, za
ktorú by žalobca reálne prenajal sporné pozemky iným osobám, s ktorou sa súd stotožnil aj s ohľadom
na skutočnosť, že bola stanovená na základe referencie od realitnej kancelárie o priemernej hodnoty

nájmu v danom regióne Mestom Košice, ako aj skutočnosťou, že žalované výšku žalovanej sumy v
konaní nenamietali (namietali dôvodnosť nároku).

39. Nakoľko sa žalované preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol
žalobcovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to dňom

nasledujúcim po doručení žaloby - u žalovanej v 1. rade dňa 9.11.2015, u žalovanej v 2. rade dňa
13.11.2015, a preto súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t.j. u žalovanej v 1. rade od
10.11.2015 a u žalovanej v 2. rade od 14.11.2015, ku ktorým dátumom bola výška úrokov z omeškania
bola 5,05 % ročne, pretože sadzba ECB k týmto dňom bola 0,05%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. predstavuje 5,05% ročne. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu

zamietol.

40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Súd nepristúpil k vykonaniu dôkazu - výsluchu D., nakoľko by sa jednalo o opakované vykonanie
dôkazu, ktoré súd nepovažoval za hospodárne a účelné ako aj vzhľadom k tomu, že súd vykonal daný
dôkaz doslovným prečítaním predmetnej výpovede zo spisu OS KE I sp.zn. 40C/287/2013. Advokát
žalovaných namietal, že výpoveď daného svedka na pojednávaní v tomto konaní nebola dostatočnezaznamenaná v zápisnici z pojednávania. Súd mal za to, že údajnú nedostatočnú protokoláciu výpovede
mal advokát žalovaných namietať priamo v tamtom konaní.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§

127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).