Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/454/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201472
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5715201472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N., 2/ W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, P., 3/ H. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., proti odporcom: 1/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X,
Q., 2/ P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Q., právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou,
advokátkou, so sídlom A. O. XX, P., 3/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, Q., právne zastúpený JUDr.
Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom A. O. XX, P., 4/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/
X, P., v konaní o vyrovnanie dedičských podielov, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného

súdu Martin č. k. 11C/16/2015-62 zo dňa 21. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11C/16/2015-62 zo dňa 21. 04. 2015 vo výroku, ktorým zamietol
návrh navrhovateľov ako aj vo výroku, ktorým odporcom v rade 1/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal
p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11C/16/2015-62 zo dňa 21. 04. 2015 vo výroku, ktorým
navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť odporcom v rade 2/ a 3/ trovy právneho

zastúpenia v sume 276,88 Eur na účet právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky, so
sídlom v P., A. O. XX zrušuje a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali
vyrovnania dedičských podielov v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam v dedičstve po poručiteľovi L. C. prejednanom v uznesení Štátneho notárstva
Martin sp. zn. D 493/1955 zo dňa 12.09.1956. Navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť
odporcom v rade 2/ a 3/ trovy právneho zastúpenia v sume 276,88 Eur na účet právnej zástupkyne
JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky, so sídlom v P., A. O. XX. Odporcom v rade 1/ a 4/ náhradu trov

konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle vyššie uvedeného zákona, mala oprávnená osoba
právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30.06.1993. Išlo o
prekluzívnu lehotu, ktorej uplynutím právo zaniklo. S poukazom na uvedené, preto ak navrhovatelia ako
oprávnené osoby si uplatnili u odporcov ako právnych nástupcov po T. C., jediným dedičom v konaní
pod sp. zn. D 493/1955, vyrovnanie svojich dedičských podielov, stalo sa tak po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty. Keďže na preklúziu práva prihliada súd ex offo, teda aj bez námietky, okresný

súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vychádzajúc z toho, že odporcovia boli v konaní
úspešní. Na základe uvedeného im preto okresný súd priznal náhradu trov konania v prípade odporcov v
rade 2/ a 3/, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia spolu v sume 276,88 Eur, ktoré boli uplatnenéa priznané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (§ 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky). Odporcovia v rade
1/ a 4/ si v zákonom stanovenej lehote trovy nevyčíslili, ani z obsahu spisu im žiadne trovy nevyplynuli,

preto im súd ich náhradu postupom podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ani nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, na základe ktorého odvolací
súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkali nedostatočne zistený skutkový stav s poukazom na ďalšie skutočnosti,

resp. dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené. V nadväznosti na uvedené predložili písomnosť
povinného T. C. zo dňa 29.06.1990, ktorou v súčinnosti s oprávnenými navrhuje prejednanie a vybavenie
dedičstva po ich poručiteľovi a právnom predchodcovi L. C.. Za ďalšie, písomnosť datovanou dňom
16.12.1992, teda v stanovenej lehote adresovanú Štátnemu notárstvu v Martine vo veci prejednania
dedičstva po rodičoch L. C. a jeho manželke B.. Na základe predložených listinných dôkazov mali
žalobcovia za to, že k vyrovnaniu dedičských podielov podľa zákona č. 293/1992 Zb. došlo v stanovenej

lehote do 30.06.1993. Okresný súd pri svojom rozhodovaní tiež neprihliadol na osvedčenie vydané
Okresným súdom v Martine zo dňa 22.12.1995, ktorým navrhovatelia preukázali, že došlo k dohode
právnych predchodcov oboch sporových strán v zákone danom časovom ohraničení. Osvedčenie bolo
vydané za účelom uplatnenia reštitučných nárokov, čo je podľa názoru navrhovateľov rozhodujúce
a podľa tohto navrhovatelia svoj návrh aj koncipovali. Tým, že prvostupňový súd pri rozhodovaní

neakceptoval svoje vlastné a platné osvedčenie zo dňa 22.12.1995 došlo k nesprávnemu posúdeniu
navrhovateľmi podaného návrhu. Navrhovatelia plne rešpektovali platné reštitučné zákonodarstvo.
Nemôžu však za to, že niektoré ustanovenia zákona č. 293/1992 Zb. boli zrušené, nemôžu tiež za
to, že poručiteľ a právny predchodca odporcov T. C. náhle zomrel, a tak sa v konaní o vyporiadaní
dedičských podielov nepokračovalo. Navrhovatelia tiež nemôžu za to, že žalovaní sa pred nimi dlhé

roky „zapierali“. V závere podaného odvolania navrhovatelia nesúhlasili ani s výrokom o náhrade trov
konania, ktorému vytýkali nepreskúmateľnosť, v dôsledku čoho sa nemôžu kvalifikovane vyjadriť k
spôsobu a obsahu vyúčtovania, ktorý mal byť vykonaný podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Odvolatelia vyslovili presvedčenie, že právne
zastúpenie odporcov v rade 2/ a 3/ profesne zlyhalo, vyúčtovanie je vykonané účelovo, duplicitne a

minimálne v rozpore s dobrými mravmi.

Odporcovia 2/ a 3/ v podanom vyjadrení zo dňa 18.06.2015 odvolací súd žiadali, aby rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V ďalších podrobnostiach uviedli, že navrhovatelia v
konaní nepreukázali, že by každý z nich osobne alebo spolu na jednej listine s vlastnoručným

podpisom doručil kvalifikovanú výzvu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní dedičských podielov odporom,
resp. ich právnym predchodcom. To znamená, že navrhovatelia ako oprávnené osoby neurobili
určito a zrozumiteľne právny úkon, ktorým by povinnej osoby navrhli uzatvorenie dohody o vyvolaní
dedičských podielov v zmysle § 13 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. Navyše, v danom prípade podľa presvedčenia odporcov

v rade 2/ a 3/ sa právo navrhovateľov uplatňovať vyrovnanie dedičských podielov aj premlčalo, a to
dňom 01.07.1996. Napokon, keďže v danom prípade nedošlo ani k uzatvoreniu predpokladanej dohody,
nemôžu sa navrhovatelia na základe „mimozmluvnej zodpovednosti“ domáhať voči odporcom v rade
2/ a 3/ vyrovnania dedičských podielov s poukazom na zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá jednoducho
neumožňuje niektorým účastníkom právneho úkonu vynútiť si na iných účastníkoch právneho úkonu

prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu dohody.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia - navrhovatelia, ako aj v

písomnom vyjadrení odporcovia konštatuje, že prvostupňový súd vo vzťahu k veci samej v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s
ust. § 132 O.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa výroku o zamietnutí návrhu, obmedzuje sa

na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým tak tvorí jeden celok). Podrobnosť
skutkových zistení a právneho posúdenia veci okresným súdom je z odôvodnenia jeho rozhodnutia
zjavná. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku v potrebnej miere vysvetľuje, čo považoval
okresný súd za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľmi. Rozsudok
prvostupňového súdu bol vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci).

Súduviedol,ktoréskutkovézisteniapovažovalzarelevantnéaakoichmalpreukázané(zakýchdôkazov
vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol v celom rozsahu na skutkové
a právne argumenty prednášané navrhovateľmi.

Okresný súd správne vyhodnotil, že vyrovnanie dedičských podielov je upravené v zákone č. 293/1992

o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, konkrétne
v ustanoveniach § 13 až 17. Podmienkou pre vyrovnanie je splnenie predpokladov podľa § 13
citovaného zákona, t. j. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu
poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným alebo niektorým z dedičov len
preto, že išlo pozemky v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov, a tým došlo k

zníženiu podielu ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu
dedičov. V takýchto prípadoch má oprávnená osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho
dedičskéhopodielu,avšakvlehotedo30.06.1993.Zákonvýslovnestanovoval,ževopačnýchprípadoch
právo dotknutých osôb zaniká. Správne prvostupňový súd konštatoval, že v danom prípade ide o
prekluzívnu lehotu, márnym uplynutím ktorej zaniká právo - neuplatnením v zákonom stanovenom čase.

Keďže na preklúziu prihliada súd ex offo, teda aj bez výslovnej námietky je zrejmé, vzhľadom k času
podania návrhu na začatie konania (09.02.2015), že navrhovatelia si svoje právo uplatnili po zákonom
stanovenej lehote. Okresný súd preto správne návrh navrhovateľov zamietol.

Pokiaľ sa týka ďalšieho odvolaním napadnutého výroku o trovách konania, v tomto prípade musel

odvolací súd konštatovať dôvodnosť navrhovateľmi podaného odvolania, keďže z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, za ktoré konkrétne úkony prvostupňový súd priznal odporcom
v rade 2/ a 3/ voči navrhovateľom právo na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia. Vzhľadom
k tomu, že odporcami v rade 2/ a 3/ uplatnené trovy právneho zastúpenia sa nepredkladajú protistrane,
navrhovateliamajúpravduvtom,žesanemôžukvalifikovanevyjadriťkobsahuasprávnostivyúčtovania,

pokiaľ to z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé. Platí to o to viac, keď v danom prípade je
namietaná dôvodnosť trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 26.03.2015. Z uvedených
dôvodov odvolací súd výrok o trovách konania v rozsudku prvostupňového súdu podľa § 221 ods.
1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom nanovo rozhodne o náhrade trov
tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V tomto rozhodnutí prvostupňový súd jasným a

zrozumiteľným spôsobom uvedie, za ktoré úkony právnej služby odporcom v rade 2/ a 3/ priznal
náhradutrovprávnehozastúpeniavočinavrhovateľom.Taktiežsabudezaoberaťodporcaminamietanou
účelnosťou navrhovateľmi vynaložených trov.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.