Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Csp/351/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417207104
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8417207104.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,

a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 31 320 155 proti žalovanej: H. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX/XX, XXXX XX Q. D., právne zastúpenej JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365 o zaplatenie 923,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorýchrozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdny

úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 923,38 eur, spolu s úrokom vo výške 849,41 eur, s úrokom zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo
sumy 923,38 eur vo výške 25,5 % ročne zo sumy 923,38 eur od 01.06.2017 (v znení opravy na čl. 86
spisu) do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 923,38 eur od 01.06.2017
(v znení opravy na čl. 86 spisu) do zaplatenia, poplatkov vo výške 44,52 eur a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu- spoločnosť Poštová banka, a. s. so žalovanou

uzatvorili dňa 23.05.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné
podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 uzavretej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom. Na základe zmluvy
bol žalovanej poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver vo výške 1000,- eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Výška každej splátky, vrátane skladby a
splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. Súčasťou zmluvy o úvere bola aj

dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke bolo zahrnuté aj dohodnuté poistné
podľa sadzobníka. Nakoľko išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, nezapočítavalo
sa do celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom
jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny
stav úveru“. Ďalej uviedol, že v zmysle obchodných podmienok pre úver mu vznikol nárok požadovať

predčasné splatenie úveru. Žalovaná bola v upozornení pred zosplatnením úveru oboznámená, že je
viac ako tri mesiace po lehote splatnosti pohľadávky a zároveň bola vyzvaná na doplatenie dlžnej sumy.
Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia
upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpila k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradudlžnej sumy. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatila dlžnú pohľadávku.
Žalobca ďalej poukázal na to, že v súlade s obchodnými podmienkami má nárok aj na úroky za
poskytnutý úver vo výške 25,5 % ročne, vzhľadom na omeškanie žalovanej aj na úroky z omeškania

a taktiež na príslušenstvo pohľadávky- poplatky vo výške 44,52 eur v zmysle sadzobníka, ktoré boli
veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o postúpení

pohľadávky zo dňa 13.06.2017 s prílohou, predpis splátok k zmluve o úvere, aktuálny stav úveru z
07.06.2017, upozornenie s podacím lístkom, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou a sadzobník
poplatkov.

4. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2019 žalobca na výzvu súdu k preukázaniu aktívnej vecnej
legitimácie uviedol, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 29.12.2014 bola zároveň

písomnou výzvou banky, a to v zmysle §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaná
bola prvýkrát v omeškaní už od 12.07.2013 a nesplácala od 05.05.2014. Z uvedených skutočností
jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky, t.j. do dňa 13.06.2017
jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z uvedených skutočností
vyplýva, že žalobca, resp. právny predchodca žalobcu trvá na skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť

a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky (poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn.
27Co/31/2018 zo dňa 28.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2016, Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/58/2016).

5. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.09.2019 bližšie špecifikoval aktuálny stav

úveru, keď uviedol, že žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 344,16 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy
o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 38,78 eur na
poplatky, suma vo výške 228,76 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 76,62 eur na istinu.
Suma vo výške 161,73 eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy
do dňa 29.12.2014 a suma 687,68 eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania

odo dňa 29.12.2014 do dňa 31.05.2017. Mesačná splátka vo výške 30,62 eur pozostávala zo splátky
istiny a úroku vo výške 28 eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 2,62 eur, ktorého výška bola
určená v zmysle Sadzobníka poplatkov (v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie, a preto poplatok
za poistenie nemal byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom). Ďalej uviedol, že suma
poplatkov vo výške 44,52 eur pozostáva z poplatku za poistné zo dňa 20.05.2014 vo výške 2,62 Eur;

poplatku za 1. upomienku na úverovom účte zo dňa 30.05.2014 vo výške 9,96 Eur; poplatku za poistné
zo dňa 20.06.2014 vo výške 2,62 Eur; poplatku za 2. upomienku na úverovom účte zo dňa 02.07.2014
vo výške 24,90 Eur; poplatku za upozornenie pred výzvou zo dňa 09.12.2014 vo výške 1,10 Eur;
poplatku za výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 29.12.2014 vo výške 3,32 Eur. Poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016; na oprávnenie požadovať od

žalovanej aj úroky po zosplatnení úveru s poukazom na bod 6.4 obchodných podmienok a rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/13/2018 zo dňa 16.08.2018. V závere svojho vyjadrenia
opravilpetitžalobyvčastidátumu,odktoréhosiuplatňujezmluvnýúrokaúrokzomeškaniaz08.06.2017
na 01.06.2017 a zároveň súhlasil s postupným splatením dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po
26,- eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nesplácania čo i len jednej splátky.

6. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do
vlastných rúk dňa 15.05.2019. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa
21.10.2019, v ktorom poukázala na spotrebiteľský charakter sporu a namietala aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, nakoľko doposiaľ nebolo preukázané, že právny predchodca (banka) zaslal žalovanej výzvu

pred postúpením pohľadávky. Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti, keďže
základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia žalobcu, a preto žalobca nemá právo vystupovať
v tomto konaní ako žalobca, keďže nepreukázal platne postúpenie pohľadávky. O tom, či vôbec výzva
bola zaslaná žalovanej, žalobca žiadny dôkaz nepredložil. V konaní žalobca teda túto skutočnosť

nepreukázal. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu a svoje
tvrdenia (ohľadom doručenia výzvy) súdu preukázať i dôkazným bremenom, pričom nepreukázanie
tvrdení žalobcu súdu i dôkazom v konečnom dôsledku vyvoláva (má za následok) nepriaznivý výsledok
sporu, ktorý postihuje účastníka, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno a ktorý je i v dôkaznej núdzi.Žalobca súdu nepreukázal odoslanie resp. doručenie výzvy (a tým aj aktívnu legitimáciu v danom
konaní). Nemožno považovať za dokázané, že postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
na žalobcu je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať pred súdom.

Na podporu argumentov poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 a sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018. Vzhľadom k uvedenému žiadala žalobu
zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 23.10.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý

svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Právny zástupca
žalovanej ospravedlnil neprítomnosť žalovanej. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania
ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v
neprítomnosti žalobcu a žalovanej.

8. Na pojednávaní súdu žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla námietku premlčania,

nakoľko vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že prvýkrát sa dostala do omeškania so
splátkou splatnou 20.4.2014. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ohľadom plynutia premlčacej doby
možno skonštatovať, že premlčacia doba začala plynúť 20.4.2014 a skončila 20.4.2017. Vzhľadom
k dátumu podania žaloby dňa 30.11.2017 vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co 256/2018 zo dňa 20.2.2019 a rozsudok

KrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.16Co95/2018.Žiadalažalobuzamietnuťapriznaťtrovykonania.

9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa
s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.08.2019 a dňa 11.09.2019,
vyjadrením žalovanej zo dňa 18.10.2019 a vyjadrením žalovanej na pojednávaní súdu dňa 22.10.2019

zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 23.05.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili Zmluvu o úvere dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.000,- eur a ktorý sa
žalovaná zaviazala vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 25,5 % ročne v 72 mesačných splátkach

vo výške 30,62 eur splatných vždy do 12. dňa v mesiaci s dátumom prvej mesačnej splátky dňa
12.06.2013 a dátumom konečnej splatnosti 12.05.2019. V zmluve je ďalej uvedené, že žalovaná by
mala zaplatiť celkovú výšku nákladov v sume 866,68 eur, pri priemernej RPMN vo výške 26,38 % a
RPMN banky vo výške 28,70 %. Pri súčte všetkých splátok predstavuje celková čiastka, ktorú mala
žalovaná zaplatiť žalovanému sumu 2.204,64 eur (72 mesiacov x 30,62 eur), tento údaj však v zmluve

uvedený nie je. Nakoľko žalovaná nesplácala úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu listinou-
Upozornenie- Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 09.12.2014 upozornil žalovanú, že ku dňu
08.12.2014 je v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení jeho
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 239,82 eur,
pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 198,62 eur, poplatkov vo výške 35,96 eur a poistného vo

výške 5,24 eur a vyzval žalovanú na jej zaplatenie v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Zároveňupozornilžalovanúnavyhláseniepredčasnejsplatnostiúveru.Žalovanápohľadávkuneuhradila
a právny predchodca dňa 29.12.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a žalovanú vyzval na úhradu
dlžnej pohľadávky vo výške 1.129,63 eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 1.000,- eur, kapitalizovaných
zmluvných úrokov z úveru ku dňu predčasnej splatnosti 161,73 eur, poplatkov za upomienky 39,28 eur a

poistného v sume 5,24 eur, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaná výzvu prevzala
dňa 05.01.2015, dlžnú pohľadávku však doposiaľ neuhradila.

11. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 vyplýva, že žalovaná dňa 23.05.2013 vyčerpala úver
vo výške 1.000,- eur. Ďalej sú zaznamenané zaplatené splátky v rozsahu dátum splátky, mena a výška

splátky s uvedením na úhradu čoho boli jednotlivé splátky započítané. Z úhrad vyplýva, že žalovaná odo
dňa 12.06.2013 do 05.05.2014, čo bol dátum poslednej úhrady uhradila v splátkach rôznej výšky celkovo
sumu 344,16 eur. Po úhrade poslednej sumy dňa 05.05.2014 vo výške 28,- eur žalovaná neuhradila
už žiadnu sumu. Z časti označenej ako plán splátok s uvedením dátumu splátky, výšky splátky a výšky
splatenej splátky vyplýva, že od 12.06.2013 do 20.03.2014 boli uhrádzané splátky vo výške 30,62 eur,

z toho splatené 28,- eur a poistné 2,62 eur a dňa 20.04.2014 splátka vo výške 25,36 eur na položku
označenú ako splatené a 2,62 eur na poistné. Po dni 20.04.2014 nie je v časti splatené uvedená žiadna
ďalšia splátka, to znamená, že následne už žiadna suma nebola uhradená ani započítaná na istinu.
Žalobca podal žalobu na súd dňa 30.11.2017. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaná uhradilana splatenie úveru do podania žaloby sumu 344,16 eur, čo potvrdil aj žalobca vo svojom vyjadrení (čl.
83 rub spisu).

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom ku dňu
23.05.2013 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

23.05.2013 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Medzi stranami sporu nie je sporné, že vyplnené predložené tlačivo označené ako Zmluva o úvere
dostupná pôžička má charakter úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom

zmluvabolauzavretámedzibankouakododávateľom,ktorejjednýmzpredmetovpodnikaniazapísanom
vobchodnomregistriboloposkytovanieúverovafyzickouosobou-nepodnikateľom,ktorámápostavenie
spotrebiteľa. V aktuálnom stave úveru bol ako druh úveru uvedený spotrebný, a preto je potrebné na
vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia zákonov upravujúce spotrebiteľské vzťahy, a to konkrétne
ustanoveniaObčianskehozákonníka,ktorývosvojejpiatejhlaveupravujespotrebiteľskézmluvyazákon

č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu formulára bankou, t. j. ku dňu
23.05.2013.
21. Súd zdôrazňuje, že vzhľadom na povahu zmluvy a postavenie žalovaného ako spotrebiteľa
nepochybne ide v tomto prípade o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§52 ods. 2 OZ). Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že toto ustanovenie (§ 52 ods. 2tretia veta Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Preto sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (vrátane právneho vzťahu, ktorý je
predmetom tohto sporu), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa

inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Po vykonaní dokazovania a po posúdení skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej má súd za to,
že žalovanou vznesená námietka premlčania poskytnutého spotrebiteľského úveru je dôvodná, a preto
súd žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovanej sa stal splatným po tom,

čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania
splátok riadne a včas, a to listom zo dňa 29.12.2014, ktorým ku dňu 29.12.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh
stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej
doby zosplatneného dlhu. V zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako
dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú
bol dlh zosplatnený.

23. V danom prípade, ako vyplýva z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 a z vyjadrenia žalobcu

zo dňa 07.08.2019 na čl. 70 rub spisu, bola žalovaná v omeškaní so zaplatením splátky s dátumom
20.04.2014, ktorú nezaplatila riadne, resp. podľa vyjadrenia žalobcu nesplácala úver od 05.05.2014 a
ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 29.12.2014
podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre nezaplatenie splátky, ktorá bola splatná
dňa 12.04.2014 (podľa zmluvy o úvere bol dátum splatnosti každej splátky 12. deň v mesiaci), resp.

ktorá bola splatná dňa 12.05.2014 (žalovaná od mája 2014 neuhradila žiadnu splátku), začala plynúť
premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti
tejto splátky, t. j. najneskôr od 13.05.2014 a uplynula dňa 13.05.2017, alebo podľa listiny aktuálneho
stavu úveru začala plynúť odo dňa 20.05.2014 a uplynula dňa 20.05.2017. Svoje právo na zaplatenie
zosplatneného dlhu žalovanej z úveru si žalobca uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 30.11.2017,

teda po márnom uplynutí premlčacej doby, pričom je bezpredmetné, či premlčacia doba uplynula dňa
13.05.2015 alebo 20.05.2017, žaloba bola žalobcom podaná tak či tak po uplynutí premlčacej doby (k
tomu rovnako aj rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/256/2018 zo dňa 20.02.2019 a rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/95/2018 zo dňa 13.09.2018).

24.Vdôsledkuúspešnéhouplatnenianámietkypremlčaniazostranyžalovanejnapojednávanísúdudňa
22.10.2019 nebolo možné v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané právo žalobcovi
ako veriteľovi priznať a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

25. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania celého žalobou uplatneného nároku sa súd

v prvom rade musel zaoberať touto námietkou, keďže opodstatnenosťou a oprávnenosťou uplatneného
nároku vo veci samej sa súd pri vznesenej námietke premlčania môže zaoberať až po vyriešení otázky,
či námietka premlčania je alebo nie je dôvodná (podporne pozri napr. R 29/1983).

26. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn.2Cdo/194/2011zodňa27.11.2012publikovanývZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č.4/2014 v ktorom Najvyšší súd uviedol, cit.“ Premlčanie je kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto
inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne
oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho

súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom
u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že
súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konanívznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov“.

27. Keďže žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania, súd sa už nezaoberal namietanou aktívnou
vecnou legitimáciou žalobcu, nakoľko v prípade premlčaného nároku nie je podstatné, ktorý veriteľ podal
žalobu, keď pohľadávka bola v čase podania žaloby premlčaná.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a

vzhľadom na plný úspech žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.