Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11Cb/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213297
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3812213297.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci žalobcu FAPO, spol.

s.r.o. so sídlom Ul. 29. augusta 9/9, Galanta, IČO: 36 226 556, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter
Wolf, s.r.o. so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, poštová adresa Mierové námestie č. 2, Galanta proti
žalovanému Peter Novák NOVAP, so sídlom J. Palárika 19/13, Prievidza, IČO: 37 703 340, zast. JUDr.
Karolom Mečiarom, advokátom so sídlom Lúčky 19/3, Bojnice o zaplatenie 24.580,53 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Konanie o sumu 0,02 eur z a s t a v u j e .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza
trovy štátu vo výške 25,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o

vydanie platobného rozkazu, ktorým mu súd prisúdi istinu 24.580,53 eur,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.657,61 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.641,03 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.674,73 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.812,08 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.307,92 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.214,48 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,

s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.420,97 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.498,93 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,
s ročným úrokom z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 12.352,78 eur od 30.8.2008 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uplatnil si aj trovy konania.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.augusta 2016 rozhodol tak, že žalovanému určil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 24.580,51 eur,
ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.657,61 eur od 12.8.2008 do zaplatenia, ročný úrok
z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.641,03 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,
ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.674,73 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.812,08 eur od 12.8.2008 do zaplatenia,
ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.307,92 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,
ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.214,47 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,

ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.420,97 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,
ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 1.498,93 eur od 28.8.2008 do zaplatenia,
ročný úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 12.352,77 eur od 30.8.2008 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o sumu 0,02 eur zastavil. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100% a určil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného

súdu Prievidza trovy štátu vo výške 25,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní, kedy vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Prvostupňový súd sa najskôr zaoberal
námietkou premlčania, ktorú uplatnil v priebehu konania žalovaný a vyhodnotil, že nárok žalobcu nie je

premlčaný. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej mal
žalobca dodávať pre žalovaného tovar na predaj na prevádzky zriadené v Prievidzi, išlo o tabakové
výrobky a doplnkový tovar, za ktorý mal žalovaný zaplatiť po prebratí tovaru na základe dodacieho
listu kúpnu cenu. Obchod mal prebehnúť tak, že obchodný zástupca žalobcu prišiel na prevádzku
žalovaného, ktorý povedal, aký tovar potrebuje, obchodný zástupca tovar v aute vybral a pripravil pre

žalovaného, ktorý si tovar prevzal a obchodný zástupca vystavil na dodaný tovar dodací list a po
zaplatení tovaru mu obchodný zástupca vydal pokladničný doklad. Tento obchod potvrdil i štatutárny
zástupca žalobcu XX.XX.XXXX., obchodný zástupca W., ktorý so žalovaným spolupracoval vo februári,
apríli a v máji 2008, ktorí potvrdili, že žalovaný alebo predavačka na prevádzke prevzali tovar, podpísali
dodací list a bol im vydaný o zaplatení tovaru pokladničný doklad. Tento obchod potvrdil vo svojej

výpovedi aj obchodný zástupca Q., ktorý spolupracoval so žalovaným do februára 2008. Za dodaný
tovar neboli pre žalovaného vystavované faktúry, pretože sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalovaný
bude platiť za dodaný tovar na základe dodacích listov, čo žalovaný aj realizoval. Faktúry pre žalovaného
boli vydané až vtedy, keď mal žalovaný problémy s platením za dodaný tovar. Boli mu vystavené
faktúry za dodaný tovar splatné od 11.8.2008 do 29.8.2008, keďže žalovaný neuhradil za dodaný

tovar kúpnu cenu. Žalovaný uhradil len jednu faktúru z 31.7.2008 v sume 40.899,80 Sk. Ostatné
faktúry splatné od 11.8.2008 do 29.8.2008 žalovaný neuhradil a len od splatnosti týchto faktúr je možné
počítať premlčanie. Žalobca podal žalobu na súd dňa 26.7.2012, preto nárok žalobcu premlčaný podľa
prvostupňového súdu nie je. Súd pre úplnosť uviedol, že v týchto faktúrach je uvedený tovar totožný s
tovarom v dodacích listoch.

Žalobca sa žalobou v konaní domáha voči žalovanému o zaplatenie tovaru, ktorý mu bol dodaný
na základe dodacích listov vydaných vo februári 2008 až máj 2008, podpísaný zamestnankyňami
žalovaného, kúpna cena, ktorého bola vyfakturovaná faktúrami splatnými od 11.8.2008 do 29.8.2008.
Na svoje tvrdenia o dodaní tovaru predložil dodacie listy a faktúry, v ktorých dodaný tovar korešpondoval
s tovarom uvedeným v dodacích listoch. Žalobca okrem dodacích listov a faktúr označil ďalšie dôkazy

preukazujúce dodanie tovaru žalovanému a to výdavkové pokladničné doklady o čerpaní pohonných
hmôt v čase dodania tovaru. Žalobca sa snažil doručiť vyššie uvedené faktúry s dodacími listami
žalovanému na adresu jeho pobytu, kde sa žalovaný fyzicky zdržiava H. dňa 16.10.2008 a to
doporučene, ale tieto listiny vrátil žalovaný späť na adresu žalobcu dňa 21.10.2008. Žalovaný na svoju
obranu uviedol, že išlo o ambulantný predaj tovaru, ktorý si vybral u obchodného zástupcu žalobcu, ktorý

mu tovar na prevádzke odovzdal a po prevzatí ho zaplatil a bol mu vydaný pokladničný doklad. Tovar
u žalobcu preberal žalovaný a niekedy preberala aj zamestnankyňa, ak žalovaný nebol prítomný na
prevádzke. Podľa tvrdenia žalovaného, obchodný zástupca nevyhotovoval o odovzdaní tovaru dodací
list a ani faktúru. Dodacie listy nepodpísal a neorazil svojím razítkom. Podľa neho došlo k zneužitiu
jeho razítka na dodacích listoch. Medzi ním a žalobcom neexistovala písomná dohoda o spolupráci,

ale so žalobcom spolupracovali vyše roka. Tvrdil, že nemá dlh voči žalobcovi. Na svoju obranu predložil
súdu knihu záväzkov, z ktorej malo vyplynúť, že v knihe sa nenachádza ako veriteľ žalobca, čo má
preukazovať, že pohľadávka žalobcu podľa neho nie je dôvodná. Z uzávierky za rok 2008 - výkaz o
majetku a záväzkov ku dňu 31.12.2008 a knihy záväzkov ku dňu 31.12.2008, konkrétne z riadku 17
tohto výkazu malo vyplývať, že za bežné účtovné obdobie záväzku žalovaného predstavovali sumu

1.095,058 Sk, čo je totožné s údajom uvedeným v knihe záväzkov.
Prvostupňový súd mal v konaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
ústnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca ako predávajúci dodával tabakový a cigaretový
tovar žalovanému ako kupujúcemu na tri prevádzky do Prievidze (na UXX.X.XXXX). Tovar boldodaný obchodnými zástupcami, ktorí boli na túto činnosť vyškolení. Súd prvej inštancie mal v konaní
preukázané, že žalovanému bol dodaný tovar žalobcom na základe dodacích listov vyhotovených v
období mesiacafebruáražmáj2008,zaktorý nezaplatilkúpnucenu,ktorábolavyfakturovanáfaktúrami

splatnými od 11.8.2008 do 29.8.2008, ktoré listiny žalovaný vrátil späť žalobcovi, o čom svedčí zásielka
odoslaná až 21.10.2008. Neuhradené faktúry predstavujú spolu sumu 24.580,51 eur a predstavujú
neuhradené jednotlivé faktúry v sume 1.657,61 eur, v sume 1.641,03 eur, v sume 1.674,73 eur, v sume
1.812,08 eur, v sume 1.307,92 eur, v sume 1.214,47 eur, v sume 1.420,97 eur, v sume 1.498,93 eur
a v sume 12.352,77 eur.

Prvostupňový súd mal za preukázané aj výpoveďami svedkýň, zamestnankyňami žalovaného, že
dodacie listy podpisovali zamestnankyne žalovaného, ktoré mali dodacie listy po prevzatí tovaru opatriť
svojím podpisom. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim
po splatnosti faktúr, ktoré je povinný zaplatiť žalovanému aj úrok z omeškania vo výške dvojnásobku
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska podľa nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonáva ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákona a § 369 ods.1 Občianskeho zákona.

4. Proti rozsudku prvej inštancie podal žalovaný zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný
uviedol, že od začiatku dodanie tovaru od žalobcu popiera. Uviedol, že dodanie tovaru jednoznačne

nepotvrdili ani svedkovia a súdu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz o dodaní tovaru. Žalobca
nepredložil na výzvu súdu denné záznamy vodiča ako dôkaz o tom, že vozidlo žalobcu malo byť
v dátume dodávky v priestoroch žalovaného. Ďalej uviedol, že žalobca nemal oprávnenie meniť
formu dohody vystavenia faktúry a svojvoľne si určiť novú splatnosť kúpnej ceny. Vzniesol námietku
premlčania a uviedol, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že splatnosť jednotlivých

faktúr uplynula v lehotách, ktoré si svojvoľne určil žalobca, pričom lehotu poslednej vystavenej faktúry
určil na deň 22.8.2008. Podľa názoru žalovaného z konania pred súdom prvej inštancie vyplynulo,
že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna kúpna zmluva, žalovaný si vopred od žalobcu
dodávku tovaru neobjednal. Pokiaľ by súd vychádzal z toho, že tovar bol žalovanému dodaný, tak
podľa § 450 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť pre žalovaného ako kupujúceho

zaplatiť kúpnu cenu vzniká, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom, ak zmluva
neurčuje inak. Obchodnou zvyklosťou, ktorú možno vyvodiť z predchádzajúcich obchodných praktík
bolo, že žalovaný si priamo z vozidla obchodného zástupcu žalovaného vyberal tovar a bezprostredne
po tomto výbere tovaru za tento zaplatil do rúk obchodného zástupcu žalovaného príslušnú dohodnutú
hotovosť a obdržal od obchodného zástupcu príjmový pokladničný doklad ako dôkaz, že platba bola

uhradená. Z tlačív priložených k faktúram označených ako dodacie listy vyplýva, že tovar mal byť
dodaný v postupných termínoch od 29.2.2008 do 16.5.2008. Žalobca svojím svojvoľným rozhodnutím
stanovil lehoty splatnosti týchto faktúr v termínoch od 11.8.2008 do 29.8.2008. Určenie lehôt splatnosti
je jednostranným rozhodnutím žalobcu a v rozpore s § 340 ods.2 Obchodného zákona. Nárok žalobcu
je podľa žalovaného premlčaný, nakoľko posledná lehota splatnosti jednotlivých údajných dodávok bola

16.5.2008. Premlčacia lehota na podanie žaloby začala plynúť 17.5.2005 a skončila dňom 17.5.2012.
Žaloba bola podaná na súd dňa 23.12.2012.
Uplatnil aj trovy konania.

5. Odvolací súd, súd druhej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k

názoru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Súd
prvej inštancie uviedol, že premlčanie je možné počítať len od splatnosti faktúr, pričom zistený skutkový
stav tomuto nezodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu. Pokiaľ by bolo možné počítať premlčanie
nároku na zaplatenie kúpnej ceny len od splatnosti uvedenej na faktúrach, muselo by byť preukázané,
že v kúpnej zmluve bola splatnosť kúpnej ceny takto dohodnutá. Ak si zmluvné strany nedohodnú

splatnosť kúpnej ceny, uplatní sa zákonná úprava splatnosti, čo je v danom prípade ustanovenie § 450
ods. 1 Obchodného zákona.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie ustálil uzavretie
kúpnej zmluvy. V časti odôvodnenia týkajúcej sa splatnosti kúpnej ceny a tvrdené dohody zmluvných
strán ohľadne zaplatenia kúpnej ceny je rozsudok nepreskúmateľný.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.6. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejednať, za aktívnej
dôkaznej povinnosti žalobcu ustáli splatnosť kúpnej ceny za dodaný tovar, či bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá splatnosť tak, ako to v priebehu konania tvrdil žalobca (dôkazná povinnosť žalobcu)

a následne sa bude zaoberať vznesenou námietkou premlčania. Po vykonanom dokazovaní opätovne
vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods.2 CSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods.3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

7. Súd v súlade v intenciách odvolacieho súdu, súdu druhého stupňa opakovane vec prejednal a dospel
k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

8. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa Obchodného zákona, plnením

povinnosti z kúpnej zmluvy.

9. Prvostupňový súd opakovane vypočul strany sporu na ustálenie splatnosti kúpnej ceny za dodaný
tovar žalobcom žalovanému, či bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá splatnosť tak, ako to v

priebehu konania tvrdil žalobca a následne riešil otázku vznesenej námietky premlčania žalovaným.

10. Podľa § 470 ods.1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods.2 cit. zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákona, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

13. Podľa § 387 ods.2 cit. zákona, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s

výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

14. Podľa § 388 ods.1 cit. zákona, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká,
nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčanej doby.

15. Podľa § 391 ods. 1 cit. zákona, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

16. Podľa § 397 cit. zákona, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri
roky.

17. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákona, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

18. Podľa § 409 ods.2 cit. zákona, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň
určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia

kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.19. Podľa § 411 cit. zákona, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa
na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou
a týmto zákonom.

20. Podľa § 417 cit. zákona, predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné
na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.

21. Podľa § 443 ods.1 cit. zákona, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný
tovar odovzdaný.

22. Podľa § 447 cit. zákona, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar

v súlade so zmluvou.

23. Podľa § 448 ods.1 cit. zákona, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

24. Podľa § 449 cit. zákona, ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo dokladov, je kupujúci
povinný kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.

25. Obchodnú zmluvu zaraďujeme medzi tzv. relatívne obchody v zmysle § 261 ods.1 a 2 Obchodného
zákona. V úprave kúpnej zmluvy prevládajú ustanovenia dispozitívnej povahy.

Z legálnej definície (§ 409) vyplývajú tieto podstatné časti kúpnej zmluvy:

- vymedzenie zmluvných strán,
- určenie predmetu kúpy,
- záväzok previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho,

- záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu,
- určenie kúpnej cena alebo spôsob jej dodatočného určenia, príp. jej ustálenia na základe zákonom
predpokladanej obvyklosti (§ 448) zákon vymedzuje predmet kúpy - hnuteľnú vec - tovar.

26. Podľa § 450 ods.1 cit. zákona, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu

cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdávanie
tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

27. Podľa § 450 ods.2 cit. zákona, ak má predávajúci podľa zmluvy odoslať tovar, môže tak urobiť

s podmienkou, že tovar alebo doklady umožňujúce nakladanie s tovarom sa odovzdávajú kupujúcemu
len pri zaplatení kúpnej ceny, ibaže táto podmienka je v rozpore s dohodnutým spôsobom platenia
kúpnej ceny.

28. Podľa § 450 ods.3 cit. zákona, kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, dokiaľ nemá možnosť

si tovar prezrieť, ibaže dohodnutý spôsob dodania tovaru, alebo platenia kúpnej ceny by s tým boli
v rozpore.

29. Základnou povinnosťou kupujúceho je zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou (§ 447 v spojení s § 409 ods.1). V ustanovení § 448 je upravený mechanizmus vymedzenia

„obvyklej ceny“. Podmienkou toho je, že zmluvné strany uzavreli platnú zmluvu. Zmluvné strany môžu
dohodnúť, že kúpna cena sa má platiť (presnejšie zaplatiť) pri odovzdaní tovaru alebo sprievodných
dokladov. V takom prípade kupujúci je povinný kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.
V prípade, že zmluvné strany nedohodli splatnosť ceny, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v
okamihu, v ktorom predávajúci v súlade so zmluvou a Obchodným zákonníkom umožní kupujúcemu

nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi takéto nakladanie. Zákon však chráni kupujúceho
a to úpravou, že kupujúci nie je povinný zaplatiť kúpnu cenu, pokiaľ nemá možnosť si tovar prezrieť.
Výnimku z tejto zásady predstavuje prípad, keď by dohodnutý spôsob dodania tovaru alebo plateniakúpnej ceny bol v rozpore s uvedenou úpravou (napr. bola dohodnutá a realizovaná platba za tovar,
ktorý ešte nebol vyrobený).
Súčasťou zmluvného vzťahu sú platobné podmienky. V prvom prípade sú to dojednané platové

podmienky. Inak treba vychádzať z osobitných ustanovení § 449 a § 450. Podporne tiež platia
všeobecné ustanovenia § 337 až § 339.
V obchodnej praxi sa realizujú také platobné podmienky, ktoré odzrkadlujú záujmy a riziká zmluvných
strán. Do úvahy prichádza platenie pri dodaní tovaru, platenie vopred a platenie po dodaní tovaru. V
prípade,žesazmluvné stranydohodlinazabezpečenízáväzkuzaplatiťkúpnucenu,kupujúci jepovinný

v určenej lehote, inak včas pred dojednanou dodacou lehotou, odovzdať predávajúcemu doklady
preukazujúce, že zaplatenie kúpnej ceny bolo zabezpečené v súlade so zmluvou.

30. Splnomocnený právny zástupca žalobcu podal po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu
vyjadrenie zo dňa 12.6.2018, v ktorom uviedol, že pre zistenie a následné hodnotenie zisteného
skutkového stavu, ktorý bol a je rozhodujúci pre potvrdenie skutočností o uzatvorení kúpnej zmluvy, ako

i skutočnosti o dohodnutí splatnosti kúpnej ceny na základe vystavených faktúr je potrebné poukázať
a predovšetkým brať do úvahy vyjadrenia žalovaného a to aj prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
ktoréboliodpočiatkuklamlivévkaždomsmerevsnahevyvrátiťsamotnú oprávnenosťnárokuasúčasne
aj nárokovateľnosť z hľadiska plynutia času a teda možného premlčania nároku. Konanie žalovaného
pred momentom začatia tohto sporu však preukazuje skutočnosť o dohodnutej splatnosti na základe

vystavených faktúr, z ktorých prvú v poradí bezhotovostným prevodom žalovaný uhradil, čím potvrdil
skutočnosť o dohodnutí si iných podmienok splatnosti tovaru ako tomu bolo na začiatku spolupráce
sporových strán, kedy sa platilo v hotovosti. Poukázal na prednes právneho zástupcu žalovaného z
pojednávania dňa 19.2.2013, kde uviedol, že odporca tovar uvedený vo faktúrach a v návrhu neprevzal,
tieto faktúry nemá, nemá dodacie listy a dozvedel sa o dodanom tovare až z platobného rozkazu. Ďalej

poukázal na výpoveď žalovaného z pojednávania z 19.2.2013, ktorý uviedol: „nikdy mi navrhovateľ
faktúry nevystavil a taktiež ani dodacie listy. Ja som sa o faktúrach a dodacích listoch dozvedel až po
doručeníplatobnéhorozkazu. Vždysompreberaltovarja,nikdyhonepreberalapredavačka.Mámdeväť
predavačiek, ide o zamestnankyne, ktoré sú v pracovnom pomere a ani jedna z nich nepreberala nikdy
tovar, tovar preberám vždy ja“. Tiež poukázal na výpoveď žalovaného z pojednávania zo dňa 8.1.2015,

kde uviedol: „Ja som nemal žiadnu dohodu s navrhovateľom ani ústnu, nemám žiadne dodacie listy,
nemám žiadne faktúry a neplatil som na základe faktúr. Tiež uviedol, že keď nebol na prevádzke tovar
preberala predavačka. Dodací list predavačka podpísať nemohla, mohla zaplatiť tovar, lebo som jej
nechal peniaze. Nikdy som od dodávateľa dodací list nevidel“. Tiež poukázal na prednes odporcu
z pojednávania z 8.1.2015, kde odporca pristúpil k sudkyni, mal sa vyjadriť k listinám, ktoré mu mal

navrhovateľ doručiť doporučene 16.10.2008 a vyjadriť sa k tejto zásielke. Odporca po nahliadnutí do
obálky, resp. sa vyjadriť k obsahu tejto zásielky uviedol, že túto zásielku si bol vyzdvihnúť na polícií,
ktorá ho informovala, že zásielku si má prísť vyzdvihnúť. Odporca otvoril obálku, nepozrel si obsah
zásielky, videl tam nejaké faktúry a zhodnotil, že mu nepatria, preto listiny vrátil späť a poslal na adresu
navrhovateľa. Tiež na tomto pojednávaní uviedol, že nemá záujem poznať obsah tejto zásielky, nakoľko

platil keš.
Právny zástupca žalobcu ďalej v tomto vyjadrení uviedol, že napriek snahe žalovaného presvedčiť
súd o skutočnosti, že od žalobcu nikdy nemal doručenú žiadnu faktúru, žiadny dodací list
(hoci mu boli preukázateľne doručené) a nikdy žiadnu faktúru navrhovateľovi nezaplatil, na základe
dôkazu predloženého súdu dňa 14.3.2013 na pojednávaní (faktúra na sumu 40.899,80 Sk zo dňa

31.7.2008, ktorá bola uhradené bezhotovostne na účet navrhovateľa, vedený v Slovenskej sporiteľni
dňa 25.10.2008) uviedol, že „Túto sumu zaplatil na základe dodaného tovaru. Ak túto sumu uhradil,
tak faktúru dostal“.
Žalovaný vedome neuvádzal pravdu v odpore, vo svojej prvotnej výpovedi na pojednávaní ako i
následne v rámci odpovedí na otázky právneho zástupcu žalobcu a opakovane tvrdil, že žiadne

faktúry nedostal, nedostal ani dodacie listy a nikdy sa na spôsobe úhrady za dodaný tovar so žalobcom
nedohodol, pričom mu na základe faktúry nikdy nehradil. Súčasne tvrdil, že preberal tovar výhradne
sám bez predavačiek, čo sa rovnako ukázalo ako lživé tvrdenie podľa výpovedí svedkýň. Žalovaný
vedomeklamal,keďžejenazáklade užuskutočnenéhodokazovaniapreukázané,žežalovanýžalobcovi
na základe vystavenej faktúry z 31.7.2008, ktorá znela na sumu 40.899,80 Sk (ktorá bola jednou z

faktúr vystavených žalobcom žalovanému), túto uhradil, keďže sa s ním dohodol na úhrade dovtedy
nezaplateného dodaného tovaru formou vystavenia faktúr a ich úhrad v lehote dohodnutej doby
splatnosti, ako tomu bolo aj v prípade faktúry znejúcej na výšku 40.899,80 Sk, ktorú žalovaný žalobcovi
uhradil na účet Slovenskej sporiteľni a.s..Ďalej uviedol, že zákon nevyžaduje pre uzatvorenie kúpnej zmluvy písomnú formu a túto teda
nevyžaduje ani pre dohodu o splatnosti za dodaný tovar na základe takto uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Pokiaľ mal súd za preukázané uzatvorenie kúpnej ceny, pričom faktúry predložené v tomto konaní

ako podklad pre priznanie nároku sú svojím obsahom, resp. formou totožné (s výnimkou jednotlivých
položiek tvoriacich ich obsah pre rozličnosť tovaru dodaného podľa priložených dodacích listov) s
faktúrou, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil (hoci tvrdil, že nikdy žiadnu faktúru nedostal od žalobcu,
ktorý na pojednávaní dňa 14.3.2013 predložil súdu knihu pošty, z ktorej zaslanie faktúr, ktoré
boli aj doručené žalovanému preukazuje, inak by k úhrade prvej faktúry nedošlo nikdy) vo výške

40.899,80 Sk, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil na účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. je zrejmé,
že táto faktúra ako prvá v poradí bola vystavená na základe predchádzajúcej dohody sporových
strán a splatnosť pre túto faktúru za dodaný tovar (dodaný v období niekoľkých mesiacov pred jej
vystavením) bola dohodnutá rovnaká ako za ostatné faktúry, ktoré vystavil žalobca žalovanému po
uplynutí niekoľko mesiacov po dodaní tovaru a ktoré sú základom pre uplatnený nárok. Spoločná
dohoda o splatnosti bola základom pre vystavenie všetkých faktúr, vrátane jedinej zaplatenej.

Hoci v odôvodnení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite veci neobsahuje podľa
odvolacieho súdu podrobné odôvodnenie preukázania momentu splatnosti uzatvorených kúpnych
zmlúv, z vykonaného dokazovania je dohoda o momente splatnosti v zmysle vystavených faktúr, ktorú
potvrdzuje aj úhrada v poradí prvej žalovaným je dostatočne preukázaná. Je zrejmé, že pokiaľ odporca
nezaplatil navrhovateľovi za väčšie množstvo tovaru v hotovosti, došlo k dohode medzi účastníkmi

konania o vyhotovovaní faktúr, ktoré odporcovi následne navrhovateľ vystavil v priebehu od 31.7.2008
aždo22.8.2008azktorýchodporcanavrhovateľoviuhradillen jednujedinúfaktúru (nasumu 40.899,80
Sk zo dňa 31.7.2008, ktorá bola uhradená bezhotovostne na účet navrhovateľa vedený v Slovenskej
sporiteľni dňa 25.10.2008), hoci sa snaží pred súdom tvrdiť, že nikdy žiadne faktúry neprevzal a
neuhrádzal.

Navrhovateľ predložil súdu (po požiadaní súdom nech preukáže, že odporcovi doručil predmetné
faktúry) k nahliadnutiu knihu došlej a odoslanej pošty, z ktorej vyplýva, že dotknuté faktúry zaslal
odporcovi, avšak nie doporučene a z hľadiska právnej istoty tak učinil až listom odoslaným dňa
16.10.2008, ktorého overenú kópiu súdu doložil. Keďže odporca opomenul uhradiť vystavené faktúry s
výnimkou jednej, navrhovateľ mu zostávajúce zaslal opätovne dňa 16.10.2008, skutočnosť, ktorú chcel

odporca poprieť, avšak bezúspešne. Keďže však faktúry vystavené navrhovateľom zrejme nezaradil
do účtovníctva, uviedol na obálke (v ktorej zaslal faktúry a dodacie listy navrhovateľovi späť), že je
mesačným platcom DPH (ako sám potvrdil aj na pojednávaní dňa 19.2.2013 na strane 4 zápisnice)
a v čase opätovného doručenia už tieto nemôže do účtovníctva zaradiť (keďže si nestihol splniť podľa
vystavených faktúr svoju daňovú povinnosť do 25.9.2008, lebo faktúry boli vystavené v auguste 2008),

lebo by si s tým v rámci vedenia účtovníctva vo vzťahu k daňovému úradu spôsobil problémy a nemohol
ich v prípade predpokladaného sporu, ako je spor v tomto konaní nárok žalobcu poprieť.
Žalobca si na rozdiel od žalovaného svoju daňovú povinnosť splnil, čo by žiadny zo subjektov
vykonávajúcich podnikanie nespravil, pokiaľ by obchod nebol skutočný.
Z doteraz vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, akým spôsobom prebiehal obchod

medzi navrhovateľom a odporcom a teda, že tovar bol odporcom riadne preberaný na základe súdu
predložených dodacích listov, pričom vzhľadom na tú skutočnosť, že v roku 2008 nebol schopný platiť
navrhovateľovi v hotovosti za dodaný tovar, boli mu na základe vzájomnej dohody s navrhovateľom za
jednotlivé dodávky podľa vyhotovených dodacích listov vystavené faktúry, ktoré odporca riadne prebral,
avšak v druhom prípade po doručení doporučenou zásielkou bez odôvodnenia vrátil navrhovateľovi,

čo sám potvrdil.
Zákon pre prípady uzatvorenia kúpnej zmluvy nevyžaduje písomnú formu, tak ako to bolo aj v prípade
odporcu a navrhovateľa. Nič nebránilo rovnako ani možnosti vydania faktúr za tovar, ktorý bol odporcovi
skôr vydaný, ako aj k vystaveniu faktúr došlo, ak sa na tom obe strany dohodli. Na základe vydaných
faktúr došlo k vyplateniu prvej zo dňa 31.7.2008 odporcom, avšak ostatné odporca zo dňa 4.8.2008 až

do 22.8.2008 uhradiťopomenul.Keďžesplatnosťtýchto(povzájomnejdohodeobochstránvystavených
faktúr, vrátane uhradenej zo dňa 31.8.2008) bol v rozmedzí od 11.8.2008 do 29.8.2008, od uvedených
dátumov možno začínať počítať premlčanie.
Právny zástupca žalobcu k predloženému rozhodnutiu NS SR v spojení s odkazom na § 450 ods.1
Obchodného zákona, ktoré predložil právny zástupca žalovaného uviedol, že nemožno v nadväznosti

na predchádzajúce odseky, ako i uvedený paragraf aplikovať na prejednávanú vec, keďže zo zmluvy
(ústnej dohody) vyplýva niečo iné ako predpokladá zákon (premlčanie od momentu prevzatia tovaru,
teda neprichádza do úvahy), keďže na základe dohody medzi účastníkmi konania došlo k vystaveniu
faktúr od splatnosti, ktorých premlčanie plynie, pričom 4-ročná doba premlčania nebola naplnená.Uviedol, že kým na začiatku sa odporca snažil o popretie nároku vo svojej podstate, v priebehu konania,
kedy dochádza k postupnému vyvracaniu tvrdení odporcu, odporca prestáva popierať oprávnenosť a
snaží sa o obranu v podobe premlčania, ku ktorému však nikdy nedošlo.

31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 12.júna 2018 poukázal v celom rozsahu na svoje
písomné stanovisko zo dňa 12.júna 2018 a zdôraznil, že uhradená bola len jedna faktúra a ostatné nie,
ktoré sú splatné. V konaní nebolo sporné medzi stranami sporu, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a to
ústnou formou, pričom kúpna cena bola splatná na základe vystavených faktúr žalobcom. Prvá faktúra

bola splatná 31.7.2008, ktorú žalovaný uhradil neskôr a ostatné faktúry neuhradil, preto mu boli zaslané
poštou, ktoré vrátil v obálke späť. Ide o opakované doručenie týchto faktúr, najskôr obyčajnou zásielkou
a následne v auguste 2008 a v októbri 2008 doporučene, ktoré sa vrátili žalobcovi späť.
Na otázky sudkyne, aby právny zástupca žalobcu uviedol, aké podmienky si žalovaný dohodol s
konateľom žalobcu pri spolupráci uviedol, že uvádza len to, čo tvrdil konateľ žalobcu vo svojej výpovedi,
dohodli sa, že kúpna cena bude zaplatená na základe faktúr.

Uplatnil aj trovy konania.

32. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval svojich doterajších prednesov a námietok a poukázal
na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 14.3.2013 uviedol, že hoci žalovaný chcel
vystavovať faktúry, konateľ žalobcu s tým nesúhlasil. Navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil aj trovy

konania.

33. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

34. Prvostupňový súd tak ako uviedol už vyššie, v intenciách záverov rozhodnutia odvolacieho súdu,
súdu druhej inštancie ustálil splatnosť kúpnej ceny za dodaný tovar, t. j., či bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá splatnosť tak, ako to v priebehu konania tvrdil žalobca.

35. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému o zaplatenie tovaru, ktorý dodával žalovanému

na základe dodacích listov vydaných v mesiacoch február 2008 až máj 2008, ktorých kúpnu cenu
žalovanýneuhradil.Žalovanýneuhradilanisplatné faktúryod11.8.2008 do29.8.2008,ktorébolivydané
následne, keď žalovaný za tovar po jeho prevzatí nezaplatil kúpnu cenu. Na svoje tvrdenia o dodaní
tovaru predložil súdu dodacie listy a faktúry, v ktorých tovar korešpondoval s tovarom uvedeným v
dodacích listoch. Na svoje tvrdenia predložil aj ďalšie dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalovanému

a to výdavkové pokladničné doklady o čerpaní pohonných hmôt v čase dodania tovaru a preukázal
aj dodanie uvedených faktúr s dodacími listami žalovanému na adrese jeho trvalého pobytu S. dňa
16.10.2008, ktorú poštu doručoval doporučene, ale listiny sa vrátili späť na adresu žalobcu dňa
21.10.2008. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že strany sporu sa dohodli na zaplatení vydaného tovaru
na základe faktúr, o čom svedčí aj uhradená faktúra z 31.7.2008 v sume 40.899,80 Sk a vzhľadom k

tomu, že žalovaný ďalší dodaný tovar na základe dodacích listov neuhradil, boli mu vystavené následne
faktúry v auguste 2008, ktoré žalovaný neuhradil.
Žalovaný na svoju obranu tvrdil, že išlo o ambulantný predaj tovaru, žalovaný si vybral z vozidla
žalobcu, ktorý potreboval na prevádzky, tento odovzdal na prevádzke a po prevzatí zaplatil a bol mu
vydaný pokladničný doklad. Takto prebiehal obchod medzi žalobcom a žalovaným. Tiež potvrdil, že

tovar u žalobcu preberal žalovaný a niekedy ho preberala aj zamestnankyňa žalovaného a to v čase,
keď žalovaný nebol prítomný na prevádzke. Podľa tvrdenia žalovaného, obchodný zástupca žalobcu
nevyhotovoval po odovzdaní tovaru dodací list a ani faktúru, dodacie listy nepodpísal a neorazil svojím
razítkom. Tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným neexistovala písomná dohoda o spolupráci, ale so
žalobcom spolupracoval vyše roka. Na svoju obranu predložil knihu záväzkov, z ktorej malo vyplynúť, že

v knihe sa nenachádza ako veriteľ žalobca, čo má preukazovať, že pohľadávka žalobcu podľa žalobcu
nie je dôvodná. Na svoje tvrdenie predložil uzávierku za rok 2008 - výkaz o majetku a záväzkov k
31.12.2008.
Súd mal v konaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalobca ako predávajúci dodával tabakový a cigaretový tovar žalovanému

ako kupujúcemu na prevádzky v Prievidzi, išlo o prevádzku na Ul. Ľ. Ondrejova, Ul. Štefánika a
Staré mesto (Ul. Rastislavova). Tovar na prevádzke žalovaného bol dodávaný obchodnými zástupcami
žalobcu, ktorý túto činnosť a predaj i potvrdili. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu a z výpovedí
niektorých svedkýň bolo preukázané, že buď žalovaný alebo niektorá zamestnankyňa žalovanéhoprebrala tovar od obchodného zástupcu žalobcu, podpisovala dodacie listy, ktoré orazila razitkom
žalovaného. Súd mal tiež preukázané dodacími listami a výpoveďami obchodných zástupcov žalobcu a
zamestnankýň žalovaného, že dodaný tovar žalobcom žalovanému bol dodávaný na základe dodacích

listov vyhotovovaných v období od februára až do mája 2008, za ktorý žalovaný nezaplatil a za ktorý
boli vyhotovené faktúry splatné od 11.8.2008 do 29.8.2008, ktoré listiny žalovaný vrátil späť žalobcovi.
O tejto skutočnosti svedčí vrátená zásielka dňa 21.10.2008. Tieto neuhradené faktúry a dodaný tovar
predstavoval sumu 24.580,51 eur.
Súdmalvkonanívyriešenú otázku,ktoránebolasporná,žemedzižalobcomažalovanýmbola uzavretá

kúpna zmluva.
Súd ďalej zisťoval, či bola dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným splatnosť kúpnej ceny za dodaný
tovar. Súd vychádzal z výpovede konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 14.3.2013 uviedol, že so
žalovaným spolupracoval od roku 2005, kedy ho žalovaný navštívil vo veci obchodovania s tabakovými
výrobkami. Dohoda medzi nimi bola taká, že pri odovzdaní tovaru obchodnými zástupcami žalobcu,
títo žalovanému vystavia dodací list, žalovaný zaplatí za tovar a vystaví mu pokladničný doklad o

zaplatení tovaru. Takto si dohodli podmienky so žalovaným pri spolupráci v roku 2005. Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca nevystavoval žalovanému faktúry za dodaný tovar, lebo dohoda medzi nimi
takto uzavretá nebola. Až v roku 2007 žalobca dostal informácie, že žalovaný vždy nezaplatil za tovar
na základe dodacích listov a mal informáciu, že začal prerábať dom alebo niečo stavať, preto žalobca
súhlasil, že sa budú vystavovať k dodacím listom aj faktúry. Tvrdil, že žalovaný chcel vystavovať faktúry,

lebo mu to viac vyhovovalo, konateľ žalobcu vyslovene uviedol, že on s tým nesúhlasil. Až po ukončení
spolupráce vo februári 2008 sa so žalovaným dohodli, že mu žalobca vyfakturuje kúpnu cenu za tovar,
ktorý nezaplatil.
Na svoje tvrdenia, že bolo dohodnuté, že za dodaný tovar sa budú vystavovať faktúry odkázal na
výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý splatnosť kúpnej ceny faktúrami nepotvrdil. Z jeho

výpovede jednoznačne vyplynulo, že kúpnu cenu za tovar si zmluvné strany nedohodli faktúrami, ale
splatnosť kúpnej ceny bola odovzdaním tovaru žalovanému. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola
na strane žalobcu, aby preukázal, akým spôsobom si strany sporu dohodli splatnosť kúpnej ceny za
dodávaný tovar. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaný uhradil jednu jedinú faktúru zo dňa
31.7.2008 na účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 40.899,80 Sk. Išlo o faktúru, ktorá mu bola

vystavená z dôvodu, že žalovaný predtým za dodaný tovar na základe dodacích listov kúpnu cenu
neuhradil.
Súdmalvkonanízapreukázané,žežalovanýprevzaldodanýtovar nazákladedodacíchlistov,prevzatie
tovaru bolo potvrdené na dodacích listoch buď žalovaným alebo jeho zamestnankyňami.
Prvostupňový súd dospel k záveru a mal i preukázané, že zmluvné strany uzavreli platnú kúpnu zmluvu,

išlo o kúpnu zmluvu, ktorá bola uzavretá ústnou formou. Z výpovedí konateľa žalobcu a žalovaného
vyplynulo, že kúpnu cenu za dodaný tovar si dohodli pri odovzdaní tovaru, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania a výpovede hlavne strán sporu a niektorých svedkov. Žalovaný bol ako kupujúci povinný
kúpnu cenu zaplatiť v mieste odovzdania, t. j. na troch prevádzkach v Prievidzi, kde tovar bol odovzdaný.
Prevzatím dodaného tovaru žalobca ako predávajúci umožnil kupujúcemu žalovanému nakladať s týmto

tovarom. Žalobca si svoju povinnosť splnil tým, že dodaný tovar dodal žalovanému, ktorý ho prevzal
na základe dodacieho listu a tento bol povinný za dodaný tovar zaplatiť. Prevzatie tovaru tak, ako
súd uviedol už vyššie bolo preukázané nielen dodacími listami, ale aj výpoveďami konateľa žalobcu
a niektorými svedkyňami, zamestnankyňami žalovaného. V tomto smere súd poukazuje hlavne na
výpovede svedkýň, zamestnankýň žalovaného, ktoré preberali tovar a ich prevzatie potvrdili podpisom

na dodacích listoch.
Súd je presvedčený o tom, že žalovaný prevzal dodaný tovar žalobcom od obchodných zástupcov, za
ktorý tovar nezaplatil.
Súd nemal preukázanú skutočnosť, že sa strany sporu dohodli, že žalovaný bude platiť za dodaný tovar
vyslovene na základe faktúr.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal vznesenou námietkou
premlčania.
Ak sa mala zaplatiť kúpna cena za dodaný tovar na základe prevzatia tohto tovaru žalovaným, t. j. na
základe dodacích listov, ktoré boli vydané v období od mesiaca februára až do mesiaca mája 2008 a
žaloba bola podaná na prvostupňový súd dňa 26.7.2012, je potom nárok premlčaný, lebo ubehla 4-

ročná premlčacia lehota. Súd vzhľadom na uvedené nemohol počítať premlčaciu dobu od splatnosti
faktúr, lebo strany sporu si splatnosť kúpnej ceny faktúrami nedohodli.

36. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.37. Podľa § 145 ods.1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

38.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39.Žalobcazobral žalobuspäťsčastiosumu0,02eurvpriebehukonania,súdsosúhlasom žalovaného
konanie v tejto časti zastavil.

40. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

41. Súd určil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza sumu 25,50 eur,
ide o svedočné uhradené svedkovi Radoslavovi Olajecovi za účasť na pojednávaní dňa 14.3.2013 z
rozpočtových prostriedkov štátu. Prvostupňový súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobca úspešný v
konaní nebol.

42. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1,2 CSP a 263 ods.1 CSP a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorý bol zastúpený advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 355
ods. 1 CSP v spojení s § 362 ods.1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).